Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-42Cpr/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220206778
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7220206778.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v konaní pred sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B. C.,

D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o.,
so sídlom Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so
sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016, o určenie, že pracovný pomer naďalej
trvá a je uzavretý na neurčitý čas a o uloženie povinnosti prideľovať žalobcovi prácu s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa6.júna2020sažalobcadomáhalurčenia,žejehopracovnýpomerzaloženýpracovnou

zmluvou zo dňa 7.5.2019 naďalej trvá a zmenil sa na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas a
súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť prideľovať žalobcovi prácu na mieste vedúceho
oddelenia energetiky podľa pracovnej zmluvy do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca si
uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe súd
zistil, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7. mája 2019 ako
vedúci oddelenia energetiky. Pracovný pomer bol pôvodne uzatvorený na dobu určitú do 14. mája 2020.
Dňa 15. mája 2020 sa žalobca s vedomím zamestnávateľa dostavil na svoje pracovisko a pokračoval vo

výkone práce. Pracoval najmä na projekte GeoSurvey, s.r.o. pokračoval vo výbere plynu pre žalovaného
a v EPC projekte pre Domovy dôchodcov, pričom vybavoval elektronickú korešpondenciu a telefonáty.
Zároveň v daný deň potvrdil priepustku A. A. G., v zmysle ktorej bola uvedená zamestnankyňa od
11.01 hod. do 12.14 hod. u lekára. V tento deň mal zaevidovaný príchod na pracovisko o 6.40 hod. a
zaevidovaný odchod z pracoviska 13.49 hod., teda celú stanovenú pracovnú dobu.
Dňa 18. mája 2020 sa zdravotný stav žalobcu zhoršil natoľko, že bol uznaný za dočasne
práceneschopného, o čom zamestnávateľovi predložil príslušný doklad potvrdený ošetrujúcim lekárom.

V dočasnej práceneschopnosti pokračuje doteraz. Napriek tomu aj v nasledujúcom období bol
zamestnávateľovikdispozíciiaposkytovalpríslušnéinformáciesvojmunadriadenémuA.H.I.,riaditeľovi
Úradu KSK, ktoré súvisia s výkonom práce pre zamestnávateľa.
Napriek tomu mu zamestnávateľ listom zo dňa 28. mája 2020 oznámil, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru dňom 14. mája 2020 a k uvedenému dátumu ho odhlásil zo Sociálnej poisťovne a príslušnej
zdravotnej poisťovne. Žalovaný mu napokon listom zo dňa 24. júna 2020 o.i. oznámil, že sa mal dňa 11.
mája 2020 stretnúť s predsedom Košického samosprávneho kraja, ale že sa na predĺžení pracovného

pomeru do 30. septembra 2020 nedohodli, preto má žalovaný za to, že pracovný pomer žalobcu skončil
uplynutím dohodnutej doby.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku súdu predložil:- Pracovnú zmluvu zo dňa 7.5.2019
- Výpis z mailovej komunikácie žalobcu
- List žalovaného zo dňa 28.5.2020

- Priepustku A. A. G..

3. Žalovaný sa k uplatneným nárokom vyjadril písomne dňa 28.7.2020. Uviedol, že dňa 11.5.2020 sa
žalobca osobne stretol so štatutárnym zástupcom žalovaného predsedom Košického samosprávneho
kraja A. J. K., kde sa žalobca A. C., D. dohodol s A. J. K. predsedom KSK na predĺžení pracovného

pomeru na dobu určitú a to do 30.9.2020. Na základe ich ústnej dohody zo dňa 11.5.2020 bola dňa
14.5.2020 žalobcovi predložená a odovzdaná písomná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3
ktorej obsahom bolo, že s účinnosťou od 15.5.2020 sa mení a dopĺňa Čl. 1 bod 1 a pracovný pomer sa
uzatváranadobuurčitúakončídňom30.9.2020,zaúčelomjejpodpísania.Žalobcauvedenúdohoduč.3
k pracovnej zmluve odmietol dňa 14.5.2020 bez uvedenie akýchkoľvek dôvodov, či vysvetlení podpísať.
Dňa 15.5.2020 má žalobca podľa elektronického dochádzkového systému žalovaného zaznamenaný

príchod na pracovisko. Žalobca sa dostavil na pracovisko aj napriek tomu, že jeho pracovný pomer
skončil dňom 14.5.2020.
Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že sa na pracovisko dostavil s vedomím svojho nadriadeného,
ktorým je riaditeľ Úradu KSK a pokračoval vo výkone práce. Košický samosprávny kraj zamestnáva
cca 250 ľudí a nie je v možnostiach riaditeľa úradu, prípadne samotného predsedu KSK sledovať a

kontrolovať kto sa kedy na pracovisku nachádza, či nenachádza. Tvrdil, že ak žalovaný pokračoval vo
výkone práce, išlo o výkon práce v súvislosti s jeho funkciou spoločnosti GeoSurvey s.r.o.. Žalovaný
bol toho názoru, že samotné konanie žalobcu bolo a je konaním špekulatívnym a konaním v rozpore
s dobrými mravmi, ktoré ako základnú zásadu uvádza v Čl. 2 Zákonník práce. Tvrdil, že žalobca
úmyselne nepodpísal písomné znenie dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 3, na ďalší pracovný deň

sa napriek tomu dostavil na pracovisko, kde zotrval pracovný čas. Podľa názoru žalovaného si žalobca
prítomnosťou na pracovisku dňa 15.5.2020 len „vyrábal“ dôkazy pre tvrdenie, že jeho pracovný pomer
sa zmenil na dobu neurčitú. V skutočnosti bol na pracovisku bez reálneho vedomia zamestnávateľa a
nepokračoval vo výkone práce, nikto mu prácu neprideľoval. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,
aby súd rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil:
- Návrh dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 zo dňa 13.5.2020
- Záznam pre spis zo dňa 14.5.2020
a navrhol vypočuť svedkov A. H. I. a A. J. K..

5. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vo veci rozhodol dňa 2.
mája 2022 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal
odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie

mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je
opodstatnené. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, pretože
súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nezameral dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností, potrebných pre rozhodnutie vo veci.

6. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení zrušujúceho uznesenia konštatoval, že súd prvej inštancie po
aplikácii ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce na daný prípad dospel k záveru o premene (transformácii)
pracovného pomeru dojednaného medzi stranami sporu z doby určitej na dobu neurčitú. Podľa názoru
odvolacieho súdu však záver, že pracovný pomer sa mení na pracovný pomer uzavretý na dobu
neurčitú, ak zamestnanec pokračuje vo výkone práce nemôže platiť v prípade, ak zamestnávateľ dal

nepochybne zamestnancovi najavo, že s jeho ďalším výkonom práce nesúhlasí alebo v prípade, keď
zamestnávateľ svoj nesúhlas s ďalším výkonom práce neprejavil v dôsledku omylu, ktorý zamestnanec
u zamestnávateľa vyvolal (napr. ľsťou), teda pokiaľ by táto premena (transformácia) pracovného
pomeru dojednaného na dobu určitú na pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú bola v rozpore
s prejavenou vôľou účastníkov pracovného pomeru, ktorí svoje vzájomné pomery vzťahujúce sa k

činnostiam vykonávaným zamestnancom pre zamestnávateľa po uplynutí dojednanej doby pracovného
pomeru chceli upraviť inak.7. Odvolací súd bol v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie svoj záver o transformácii
pracovného pomeru medzi stranami sporu z doby určitej na dobu neurčitú v zmysle § 71 ods. 2
Zákonníka práce založil na nesprávnej aplikácii tohto zákonného ustanovenia. Právne úvahy súdu prvej

inštancie, že žalobca vykonával práce pre žalovaného dňa 15.5.2020 s jeho vedomím založil síce na
určitých zisteniach ale bez toho, aby prihliadol k ďalším významným skutkovým zisteniam, relevantným
z hľadiska aplikácie spomínaného zákonného ustanovenia.

8. Nakoľko sa súd prvej inštancie nevyporiadal s významnými skutkovými zisteniami a nezodpovedal

relevantné otázky nastolené žalovaným v rámci obrany voči žalobnému návrhu pri právnom zhodnotení
veci, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie po doplnení dokazovania v naznačenom
smere opätovne dôsledne posúdiť nárok žalobcu v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že bude
vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. Až potom bude možné
opätovne vo veci rozhodnúť.

9.Po vrátení veci súd vychádzal z ním vykonaného dokazovania ktoré doplnil o výsluch vedkýň K. K.,
A. L. M. a A. A. G. a zistil nasledovný skutkový stav.

10.Žalobcanazákladepracovnejzmluvyzodňa5.7.2019pracovalprežalovanéhoakovedúcioddelenia

energetiky. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 14.5.2020. Podľa stručnej charakteristiky
práce v pracovnej zmluve bolo povinnosťou žalobcu:
- riadenie a koordinovanie energetického manažmentu organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK
- koordinovanie odborných činností, spojených s energetickou problematikou v rámci využívania
štrukturálnych fondov EU v KSK.

11. Z výpisu Obchodného registra spoločnosti GeoSurvey s.r.o., so sídlom Maratónu mieru 1, Košice,
IČO: 45 986 428 súd zistil, že jeho jediným spoločníkom je od 26.9.2019 žalovaný. Žalobca bol
konateľom uvedenej spoločnosti od 16.10.2019 do 20.8.2020.

12. Žalobca vo svojej výpovedi k otázke rozsahu pracovných povinností, ktoré mu vyplývali z pracovnej
zmluvy a tiež povinnosti vyplývajúcich z výkonu funkcie konateľa spoločnosti GeoSurvey s.r.o. uviedol:
„Mojou úlohou bolo komplexne riešiť energetickú situáciu a spotrebu energií jednak samotného
Košického samosprávneho kraja, teda budovy, ale aj všetkých organizácií patriacich pod tento Košický
samosprávnykraj.Išloospotrebuenergie,využitieinýchzdrojov.Takistoboloúlohousledovaťlegislatívu

a získavať informácie, čo všetko by bolo možné v tejto energetickej oblasti využiť. Pracoval som na
projekte Veolia, ide o vykurovacie služby dodávané pre všetky školy, kde ako zriaďovateľ vystupuje
Košický samosprávny kraj. Tiež som pracoval na ďalšom projekte Elena, išlo o zlepšenie energetického
využitia zdrojov, zlepšenie energetickej situácie jednotlivých budov. Mal som teda na starosti komplet
energetický manažment, spotrebu energií všetkými organizáciami.

Pokiaľ ide o spoločnosť GeoSurvey ja som o skutočnosti, že budem konateľom tejto spoločnosti vopred
nemal vedomosť. Bol som odsúhlasený a dozvedel som sa to až na zastupiteľstve KSK, ktorého
som sa zúčastňoval. Predmetom činnosti tejto spoločnosti s ručením obmedzeným bola legislatíva a
príprava geovrtu v Čižaticiach. Išlo kompletne o verejné obstarávanie súvisiace s týmto geovrtom a o
prieskum trhu. Ja nie som geológ ani geodéd, avšak bol som v tejto spoločnosti ako zástupca Košického

samosprávneho kraja a keďže táto činnosť sa týkala energetiky bol to súlad.“

13. Súdu bola predložená listina v záhlaví označená Záznam pre spis, ktorú vyhotovila a podpísala
N. K. K. a pre overenie správnosti túto podpísala aj JUDr. Jarmila Zvarová. Obsahom tejto listiny
bolo konštatovanie, že dňa 14.5.2020 bola A. B. C., zaradený na pracovnej pozícii vedúci oddelenia

energetiky, odovzdaná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 k pracovnej zmluve uzavretej
dňa 7.5.2019 v znení jej dodatkov, ktorá sa s účinnosťou od 1.5.2020 mení a dopĺňa nasledovne:
Čl. I bod 1 - pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú a končí dňom 30.9.2020.
Uvedenú dohodou A. C. B. odmietol podpísať a vzal jeden originál dohody podpísaný štatutárom -
predsedom Košického samosprávneho kraja A. J. K. a nevrátil ho späť.

14. Žalobca vo svojej výpovedi k okolnostiam predloženia návrhu Dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvyč.3uviedol:„Jasomupozorňovalajpredseduajsvojhonadriadeného,žemikončíčasdohodnutý
podľa pracovnej zmluvy. Nič sa však neudialo. Ja som sa už 14-teho radil, čo mám robiť keďže nebolozvykom, aby sa do skončenia dohodnutého času nič neudialo. Následne 15.5. som do práce nastúpil a
zaevidoval sa. Moja pozícia bola kumulovaná, teda ja som sa venoval aj práci vedúceho oddelenia ako
aj práci konateľa spoločnosti. V piatok ja som venoval čas hlavne projektu Elena. Následne som tiež

riešil otázky súvisiace s GeoSurvey s.r.o., prijímal som služobné maily od pána G., išlo o konzultácie
v súvislosti s verejným obstarávaním. Už sa približovala 12.00 hodina a pozvanie na personálne
oddelenie. Následne ja som na personálne oddelenie prišiel za pani K., bolo okolo 12.00 hod. Predložila
mi návrh dohody, kedy pracovný pomer bol predĺžený na 3 mesiace, s čím ja som nesúhlasil a tento
som nepodpísal. Nie je pravdou, že by sme sa na takomto predĺžení pracovného pomeru s predsedom

dohodli. Toto bol jeho návrh. Ja som následne po skončení pracovnej doby odišiel z práce domov, čo
som označil aj v informačnom systéme.“

15. K okolnostiam ktoré predchádzali dňu 14.5.2020 so vyjadril aj predseda Košického samosprávneho
kraja A. J. K.. V tomto období došlo medzi žalobcom a žalovaným k jednaniam v súvislosti s otázkou
uplynutia doby, na ktorú bol pracovný pomer žalobcu dohodnutý. Z výpovede A. J. K. súd zistil, že svedok

osobne so žalobcom na tému skončenia pracovného pomeru rozprával, ešte pred uplynutím jedného
roka, na ktorú bola jeho pracovná zmluva dohodnutá. Prvýkrát to bolo po porade, kedy mu uviedol, že
nie sú splnené úlohy a že s predĺžením jeho pracovného pomeru bude problém. Svedok ďalej uviedol:
„Niekoľko dní pred ukončením jeho pracovného pomeru bola porada na ktorej my sme sa rozprávali opäť
na túto tému. Z môjho pohľadu to bolo trápne. Bolo jasné, aké sú úlohy a že úlohy splnené neboli. Pán

žalobca ma presviedčal, že ak bude mať pár mesiacov naviac splnenie týchto úloh dobehne. Okolnosť
som zvážil s tým, že pokiaľ v najbližšom čase budú úlohy rozbehnuté, tak to bude v poriadku. Preto ja
som dal pokyn na prípravu Dodatku k pracovnej zmluve s tým, že doba na ktorú bude predĺžená je opäť
dobou určitou a to o 3 mesiace. Následne na budúci týždeň bola porada, kde ja som sa z personálneho
oddelenia dozvedel, akým nemiestnym spôsobom žalobca zareagoval. Prišiel na personálne oddelenie,

avšak keď mu bol ponúknutý Dodatok k pracovnej zmluve s predĺžením dohodnutého času o 3 mesiace
toto odmietol podpísať.“

16. Z uvedeného vyplýva, že pred uplynutím dohodnutej doby sa žalovaný otázkou trvania pracovného
pomeružalobcuzaoberal.Porozhovorochsožalobcomnapokonsúhlasilsjehopredĺženímo3mesiace,

t.j. do konca septembra 2020.

17. A. H. I., ktorý bol v rozhodnom čase riaditeľom Úradu Košického samosprávneho kraja a priamym
nadriadeným žalobcu vypočutý na pojednávaní dňa 28.3.2020 uviedol: „Žalobca ako vedúci oddelenia
zodpovedal za koordináciu energetického manažmentu budovy KSK, ale takisto aj osôb, kde bol KSK

zriaďovateľom. Išlo tiež o riešenie projektov z Európskej investične banky, išlo o projekt Elena, ktorý
bol zameraný na zefektívnenie energetickej náročnosti budov, ale takisto aj všetkých budov, kde bol
zriaďovateľom KSK. Zároveň v čase nástupu žalobcu do pracovného pomeru prebiehala kontrola NKÚ
garantovanej energetickej služby Veólia, kde pracoval na riešení tejto otázky. Pokiaľ ide o spoločnosť
GeoSurvey žalobca mal na starosti prípravu podmienok a podkladov pre vypísanie súťaže zhotoviteľa

geotermálneho vrtu Čižatice.“

18. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že nasledujúci deň po uplynutí doby na ktorú mal dohodnutý
pracovný pomer, t.j. dňa 15.5.2020 pracoval pre žalovaného s jeho vedomím a preto sa jeho pracovný
pomer zmenil na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Za podstatnú v danej veci považoval

skutočnosť, že zamestnávateľ vedel, že dňa 15. mája 2020 vykonával prácu, do budovy a na pracovisko
ho riadne pustil, umožnil mu zaznamenať dochádzku v dochádzkovom systéme zamestnávateľa a
vykonávať prácu obvyklým spôsobom. Zároveň aj po 14. máji 2020 od neho zamestnávateľ výkon práce
požadoval.

19. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a vo vzťahu k uplatneným nárokom tvrdil v
podstatnom, že k skončeniu pracovného pomeru žalobcu došlo uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý,
lebo:
- žalobca odmietol podpísať návrh Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3
- 15.5.2020 sa síce nachádzal v priestoroch žalovaného, ale bolo to bez jeho vedomia

- 15.5.2020 nevykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, ale vykonával činnosti pre spoločnosť
GeoSurvey s.r.o., v ktorej pôsobil ako konateľ.20. Keďže žalobca sa v poradí prvým navrhovaným výrokom domáhal určenia, že jeho pracovný
pomer naďalej trvá bolo potrebné sa v prvom rade zaoberať otáznou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Súd v rozsudku zo dňa 2. mája 2022 dospel k záveru o splnení tejto procesnej

podmienky. Existencia naliehavého právneho záujmu nebola spochybnená ani v odvolacom konaní
a preto súd na svojich záveroch zotrváva. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko bez tohto určenia je jeho postavenie v pracovnoprávnej oblasti ohrozené, čo následne
môže ovplyvniť aj jeho nároky zo sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, keďže má vek blížiaci sa
dôchodkovému veku. Meritórnym rozhodnutím o tejto otázke sa vytvorí pevný základ pre posudzovanie

jeho nárokov a postavenia tak v pracovnoprávnej ako aj sociálnej oblasti.

21. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí
uplynutím tejto doby.

22. Podľa ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s

vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný
pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

23. Zamestnancom pracujúcim v pracovnom pomere na dobu určitú poskytuje Zákonník práce osobitný
druh ochrany v podobe automatickej zmeny ich pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer

na neurčitý čas za predpokladu, že zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pokračuje vo výkone jeho
pracovnej náplne aj potom, ako nastane právne relevantná udalosť, ktorá by mala mať za následok
skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú.

24. Vychádzajúc z vyššie cit. zákonného ustanovenia pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu

sa neskončí uplynutím tejto doby za splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je pokračovanie
zamestnanca vo vykonávaní práce aj po uplynutí dojednanej doby a druhou podmienkou je vedomie
zamestnávateľa o tejto skutočnosti.

25. ,, Zákonník práce počíta aj so situáciami, keď sa pôvodne dohodnutý pracovný pomer na určitú

dobu zmení na pracovný pomer na neurčitý čas. Stane sa tak vtedy, ak zamestnanec po uplynutí
dohodnutej doby ďalej pokračuje vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa. Takýto pracovný pomer
sa mení na pracovný pomer na neurčitý čas, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ide o výkon akejkoľvek
práce pre zamestnávateľa bez ohľadu na to, či táto práca je súladná s dohodnutým druhom práce v
pracovnej zmluve. Takýto pracovný pomer na čas neurčitý možno skončiť len spôsobmi uvedenými

v § 59 ZP. Pokračovanie v práci s vedomím zamestnávateľa však neznamená, že o ďalšom výkone
práce zamestnanca musel vedieť sám štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Môže ním
byť akýkoľvek vedúci zamestnanec, ktorý je zamestnancovi nadriadený, napríklad najbližší nadriadený
vedúci zamestnanec. Ide o pokračovanie práce s vedomím zamestnávateľa bez toho, aby mu v
tom zamestnávateľ (člen štatutárneho orgánu alebo iný nadriadený vedúci zamestnanec) zabránil.

Ak však zamestnancovi takýto vedúci zamestnanec dá nepochybne najavo, že s ďalším výkonom
práce nesúhlasí, nemalo by dôjsť k zmene pracovného pomeru na pracovný pomer na čas neurčitý.
K prekvalifikácii pracovného pomeru z doby určitej na neurčitý čas dôjde len za predpokladu, že
zamestnávateľ vedel o ďalšom výkone práce a nezabránil mu v jej pokračovaní výslovne alebo iným
spôsobom (pozri dikciu: "s vedomím zamestnávateľa"). V prípade, že o ďalšom výkone práce nevedel,

k prekvalifikácii pracovného pomeru z doby určitej na čas neurčitý nedôjde. K prekvalifikácii pracovného
pomeru na určitú dobu na pracovný pomer na neurčitý čas nedôjde, ak zamestnávateľ po skončení
doby trvania pracovného pomeru výslovne zakáže ďalší výkon práce zamestnanca." (KS Prešov -
20CoPr/3/2018 v odkaze na N. a kol. Zákonník práce. Komentár, 2017, s. 676).

26. V konaní nebolo sporné , že žalobca bol dňa 15.5.2020 na pracovisku, ktorá skutočnosť je
zaznamenaná v elektronickom dochádzkovom systéme žalovaného a túto skutočnosť žalovaný ani
nepopieral. Tvrdil však, že žalobca v tento deň prácu vyplývajúcu z jeho pracovného pomeru
nevykonával.

27. Žalobca za účelom preukázania výkonu práce v sporný deň predložil výpis svojej mailovej
komunikácie. Táto bola vedená medzi žalobcom a osobami G. E., L. G., G. H.. Komunikácia sa týkala
trhových konzultácií, zápisu GeoSurvey a cenového rozpisu. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v tento deň
sa venoval práci vedúceho oddelenia ako aj práci konateľa spoločnosti. Žalobca v tento deň informovalsvojho priameho nadriadeného o nejakých skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti GeoSurvey a to na
základe jeho telefonátu.

28. Z výpovede Ing. Juraja Ďorka vyplynulo, že so žalobcom v tento deň telefonoval a predmetom ich
rozhovoru bola činnosť spoločnosti GeoSurvey. Komunikoval s ním, ale iba telefonicky. Na základe
uvedeného súd ustálil, že žalovaný mal vedomosť o výkone práce žalobcu dňa 15.5.2020, lebo jeho
priamy nadriadený ho v tento deň pracovne kontaktoval. Potreboval získať nejakú informáciu v súvislosti
s nejakým stretnutím, pričom vec mala súvisieť so spoločnosťou GeoSurvey.

29. Zákon v ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce pre zmenu pracovného pomeru vyžaduje, aby
zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pokračoval vo výkone práce. Doslovné znenie citovaného
ustanovenia teda nevyžaduje výkon dohodnutej práce. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie
zákonných podmienok na strane zamestnanca stačí, ak ide o výkon akejkoľvek práce pre
zamestnávateľa bez ohľadu na to, či táto práca je súladná s dohodnutým druhom práce v pracovnej

zmluve.

30. Nemalo by byť sporné, že žalobca sa dňa 15.5.2020 venoval minimálne činnostiam súvisiacim so
spoločnosťou GeoSurvey. Aj keď táto činnosť nebola zahrnutá do stručnej charakteristiky druhu práce
podľa pracovnej zmluvy, veľmi úzko s ňou súvisela. Žalovaný ako jediný spoločník tejto obchodnej

spoločnosti chcel mať svojho zamestnanca na pozícii jedného z dvoch konateľov. Z výpovede A. J. K.,
predsedu KSK súd zistil, že: ,,Prostredníctvom tejto s.r.o. spustili projektový zámer geotermálneho vrtu .
Aby KSK mohla vykonávať prostredníctvom s.r.o. zamýšľanú činnosť, musela mať zastúpenie v dozornej
rade niektorými poslancami a tiež zastúpenie v konateľstve spoločnosti. Prvým konateľom bol pán H.
a my sme za druhého konateľa navrhli pána C.. Spadalo to pod oddelenie energetiky, teda odborne to

spadalo pod energetiku a preto ja som navrhol Zastupiteľstvu Košického samosprávneho kraja, aby ho
do tejto funkcie vymenovalo“.

31. Ako v tejto súvislosti vypovedal Ing. Ďorko: „Od majetkového vstupu žalovaného do tejto spoločnosti
bol jedným z konateľov žalobca s tým, že po ukončení jeho konateľstva sa konateľom stal A. D. C.,

zástupca riaditeľa úradu a vedúci odboru informácií a projektov.“

32. Žalobca teda dňa 15.5.2020 vykonával prácu pre žalovaného. Ten do orgánov spoločnosti
nominoval svojich zástupcov z radov zamestnancov a poslancov z dôvodu, lebo ju majetkovo ovládal a
prostredníctvom nej realizoval svoj zámer. Práca žalobcu v obchodnej spoločnosti súvisela s oblasťou

energetiky, ktorú riadil u žalovaného. Aj keď výkon práce ako konateľa spoločnosti a výkon práce ako
vedúceho oddelenia energetiky je možné oddeliť, vždy ide o prácu pre žalovaného a to o výkon takých
činností, ktoré spolu súvisia.

33. Výsledky takto vykonaného dokazovania dávali podklad pre prijatie záveru, že v prejednávanom

prípade došlo k
- uplynutiu doby trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú,
- pokračovaniu vo výkone práce zamestnanca,
- vedomosti zamestnávateľa o pokračovaní zamestnanca vo výkone práce,
- neexistencii inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom ohľadom trvania pracovného

pomeru.

34. Pre posúdenie, či na základe uvedeného došlo k transformácii pracovného pomeru medzi stranami
sporu z doby určitej na dobu neurčitú sú významné aj iné okolnosti prejednávanej veci. Ide o skutočnosť,
že pred ukončením pracovného pomeru na dobu určitú žalobca osobne jednal s predsedom Košického

samosprávneho kraja J. K. na tému skončenia pracovného pomeru s tým, že medzi nimi malo
dôjsť k dohode o predĺžení pracovnej zmluvy opäť na dobu určitú. Sám žalobca na pojednávaní
dňa 28.3.2022 uviedol, že pred uplynutím dohodnutej doby minimálne dvakrát jednal so štatutárnym
zástupcom žalovaného ohľadom trvania jeho pracovného pomeru. Svedok A. J. K., predseda Košického
samosprávneho kraja, pri svojej výpovedi potvrdil, že so žalobcom pred ukončením pracovného pomeru

na dobu určitú minimálne dvakrát jednal z dôvodu, že žalobca nesplnil zadané úlohy, vyplývajúce mu z
pracovného pomeru a žalobca ho presviedčal, že niekoľko mesiacov naviac trvania pracovného pomeru
mu pomôže pri splnení uložených úloh. Z tohto dôvodu dal pokyn na prípravu dodatku k pracovnej
zmluve o predĺženie pracovnej zmluvy na dobu troch mesiacov. Až následne z personálneho oddeleniasa dozvedel, že žalobca odmietol podpísať túto dohodu a uviedol, že osobne sa s ním kontaktuje.
Následne odišiel z budovy a už sa nevrátil. Potom prišiel do práce a tváril sa, že mu boli zadávané úlohy.

35. Pred ukončením pracovného pomeru na dobu určitú došlo k jednaniam medzi žalobcom a
štatutárnym zástupcom žalovaného ohľadom možnosti predĺženia pracovného pomeru opäť na dobu
určitú, z čoho možno vyvodiť, že tým dal zamestnávateľ jednoznačne najavo, že so žalobcom hodlá
predĺžiť pracovný pomer v prípade, pokiaľ dôjde k zmene pracovnej zmluvy.

36. S vedomím zamestnávateľa vykonáva zamestnanec prácu vtedy, pokiaľ zamestnávateľ o
pokračovaní v práci zamestnancom má vedomosť (bol o tom informovaný), bez toho aby tomu zabránil.
Žalobca mal vedomosť o prítomnosti žalobcu v práci dňa 15.5.2020 nielen z evidencie dochádzky
v elektronickom systéme, ale aj na základe komunikácie žalobcu a jeho priameho nadriadeného. Aj keď
žalovaný nezabránil žalobcovi v uvedený deň pracovať, urobil tak z dôvodu, že považoval jeho pracovný
pomer za predĺžený a to na základe výsledkov ústneho rokovania sporových strán. Žalovaný predložil

žalobcovinávrhDohodyozmeneobsahupracovnejzmluvyč.3(podľaktorejsapracovnýpomeržalobcu
predlžoval opäť na dobu určitú do 30.9.2020) a tvrdil, že žalobca túto odmietol podpísať dňa 14.5.2020.
Na preukázanie tejto skutočnosti predložil návrh Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 zo dňa
13.5.2020, listinu zo dňa 14.5.2020 označenú Záznam pre spis a navrhol vypočuť K. K..

37. Svedkyňa žalovaného vo svojej výpovedi popísala, akým spôsobom sa pripravujú dodatky
k pracovným zmluvám a ako sa tieto následne podpisujú zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného
a následne samotným zamestnancom. V tomto prípade išlo o vedúceho zamestnanca, preto ho
svedkyňakontaktovalaprostredníctvomasistentky.Vosvojejvýpovediďalejuviedla,že:„Žalobcovitrvala
pracovná zmluva do 14.5. V ten deň prišiel aj pán C., ktorého bolo ťažké zohnať, keďže bol vedúcim

zamestnancom. Ja som mu predložila dve vyhotovenia dokladov s tým, že tieto nepodpísal, nesúhlasil
s nimi, jeden originál dodatku si zobral z dôvodu, že išiel za predsedom. Hneď v ten deň v poobedňajších
hodinách, keď sa pán C. nevrátil a nebol dosažiteľný, išla som za svojou pani vedúcou a tento záznam
bol spísaný. Bolo to asi toho 14-teho.“

38. Na návrh žalobcu bola v konaní vypočutá bývalá zamestnankyňa žalovaného Ing. Mariana Vraňová.
Z jej výpovede vyplynulo, že so žalobcom prišla do kontaktu iba ako kolegyňa. Nemala na starosti
personálnu agendu, iba v kancelárii sedela s kolegyňou, ktorá túto personálnu a mzdovú agendu mala
na starosti. Išlo o pani K.. K stretnutiu pani K. a žalobcu svedkyňa uviedla, že: „Ja viem, že žalobca prišiel
za pani K.. Ona mu dávala nejaký papier. Ja obsah tohto papiera nepoznám. Neviem teda, čo si vzal,

neviem čo tam bolo. Túto udalosť vnímala iba ako pozorovateľ. Teda nevie, čo tam riešili a pokiaľ ide
o obsah ich rozhovoru takisto si na tento nepamätám.“ Svedkyňa nevedela dátum, kedy sa táto udalosť
udiala a vôbec nevedela, ktorý deň v týždni to bol.

39. Súd na návrh žalobcu vypočul A. A. G., bývalú zamestnankyňu žalovaného. V rozhodnom období bol

žalobca vedúcim oddelenia na ktorom pracovala, na oddelení boli štyria vrátane vedúceho. Svedkyňa
k spornému dňu uviedla: „V ten deň sme boli v práci iba my dvaja, teda ja a vedúci. Ráno sme prišli do
práce, dali sme si kávu, rozdelili sme si prácu. Rozprávali sme sa čo bolo deň predtým. Teda pracovali
smespolu.Doobedasmeišlispolunaúrad,lebovolalizpersonálnehooddelenia.Jasomchodilanaúrad
pre poštu a tiež v prípade ak bolo potrebné riešiť niečo na iných oddeleniach. Na úrade sme sa čakali,

žalobca vyšiel s papierom, bola to nejaká dohoda o predĺžení pracovnej zmluvy. Určite to bol piatok,
keďže na tento deň si kolegovia brali dovolenku. My sme sa v štvrtok bavili ešte o tom, že žalobcovi má
byť predĺžená zmluva a že sa nič nedeje. Všetci sme o tom vedeli. Teda ja môžem s určitosťou potvrdiť,
že tento deň bol piatok.“ Svedkyňa mala pocit, že na úrad išli predtým, ako na základe priepustky opustila
pracovisko.

40. Súd mal na vyhodnotenie otázky, v ktorý deň bol žalobcovi predložený návrh dohody k dispozícii
protichodné tvrdenia sporových strán a protichodné tvrdenia svedkov. Svedkyňa žalobcu s určitosťou
uviedla,žekjehostretnutiunapersonálnomoddelenídošlodňa15.5.2020,pričomsvedkyňažalovaného
tvrdila, že išlo o deň 14.5.2020.

41. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Žalobca
zo skutočnosti, že návrh Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 mu bol predložený až deň
nasledujúci potom, čo sa mal jeho pracovný pomer dohodnutý na určitý čas skončiť, t.j. dňa 15.5.2020vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. Preto bolo jeho dôkaznou povinnosťou túto skutočnosť aj
preukázať.

42.Svedkyňažalobcupotvrdila,žekstretnutiužalobcunapersonálnomoddelenívsúvislostisdodatkom
k pracovnej zmluve došlo dňa 15.5.2020, ktorý deň bol piatok. Svedkyňa opísala situáciu v danom
týždni a tiež v daný deň, kedy až do uvedeného momentu boli v neistote, či žalobca zostane aj naďalej
u žalovaného pracovať. Svedkyňa opísala aj priebeh sporného dňa a skutočnosť, že do sídla žalovaného
išli spolu so žalobcom doobeda a tiež, že sa spolu vrátili, kedy žalobca vyšiel s papierom, čo bola dohoda

o predĺžení pracovnej zmluvy.

43. Súd hodnotí výpoveď svedka z viacerých hľadísk. Jedným z nich je vzťah svedka k stranám sporu
a k prejednávanej veci, pričom hodnovernosť výpovedí posudzuje nielen podľa ich vecného obsahu,
ale aj podľa iných momentov (presvedčivosť vystúpení, kolísavosť prejavu, ochota presne zodpovedať
otázky).

44. Svedkyňa G. nemá vzťah (rodinný, priateľský, pracovný) k žalobcovi a keďže v súčasnosti už
nie je zamestnankyňou žalovaného nemá vzťah ani k žalovanému a ani k prejednávanej veci. Na
položené otázky odpovedala jasne, nevyhýbala sa odpovediam, jej vyjadrenia boli opisné a logické.
Z pohľadu uvedených kritérií súd vyhodnotil výpoveď svedkyne G. ako hodnovernú, ktorá preukazuje

tvrdenie žalobcu, že návrh Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 bol žalobcovi predložený
dňa 15.5.2020.

45. Pri hodnotení výpovede svedkyne K. súd zohľadnil skutočnosť, že je zamestnankyňou žalovaného
zodpovednou za personálnu a mzdovú agendu, ktorú má na starosti. Do tejto agendy patrí aj

vyhotovovanie dodatkov k pracovným zmluvám a ich podpisovanie zmluvnými stranami. Prejednávaná
skutková okolnosť sa teda priamo týka výkonu práce svedkyne pre žalovaného a v prípade
nepriaznivého výsledku tohto súdneho sporu, by to mohlo mať dopad na hodnotenie plnenia
pracovných povinností svedkyne. Tieto okolnosti t.j. pracovný vzťah svedkyne k žalovanému a jej vzťah
k prejednávanej veci, mohli ovplyvniť hodnovernosť jej výpovede.

46. Svedkyňa vo svojej výpovedi odpovedala na otázky všeobecne, kedy často popisovala okolnosti
za akých procesy súvisiace s uzatváraním dodatkov k pracovným zmluvám u žalovaného prebiehajú.
K prejednávanému prípadu sa vyjadrila tak, že žalobca prišiel na personálne oddelenie v deň, keď
mu končila pracovná zmluva. V iný deň ani prísť nemohol. Svedkyňa na doplňujúce otázky nevedela

povedať, ktorý deň v týždni tu bol a trocha posmešne dodala, že si nepamätá ani to, aké bolo počasie.

47. Súdu z pohľadu vecného obsahu výpovede tejto svedkyne, presvedčivosti svedkyne a jej
ochoty vypovedať, vyhodnotil jej výpoveď ako nedôveryhodnú. Zohľadnil pritom pracovný vzťah
svedkyne k žalovanému, prevažujúci všeobecný charakter jej odpovedí, nepresvedčivosť jej vystúpenia

a neochotu odpovedať jasne a konkrétne.

48. Ďalším dôkazom, ktorým žalovaný vyvracal tvrdenia protistrany týkajúce sa sporného dňa, bol
písomný záznam pre spis. Nemalo by byť sporné, že ide o súkromnú listinu vyhotovenú zamestnancami
žalovaného.

49. „Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila
dôkaznápovinnosťadôkaznébremenotohoúčastníka,ktorýtvrdilskutočnosti,ktorémalibyťsúkromnou
listinou preukázané.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/199/2005) Keďže v prejednávanom
prípade žalobca poprel správnosť tejto listiny, nemôže byť predmetný záznam pre spis sám o sebe

dôkazným prostriedkom preukazujúcim v ňom uvedené skutočnosti.

50. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný nevyvrátil žalobcom preukázanú skutočnosť,
že k predloženiu návrhu dohody došlo dňa 15.5.2020, lebo ním predložené dôkazy súd vyhodnotil
ako nedôveryhodné (výpoveď svedkyne K.), alebo nespôsobilé tvrdenú skutočnosť vyvrátiť (súkromná

listina).

51. K tomuto záveru súd dospel aj na základe ďalších okolností prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo.
Pokiaľ by žalovaný už dňa 14.5.2020 vedel o tom, že žalobca odmietol podpísať dodatok k pracovnejzmluve, nič by mu nebránilo, aby mu v nasledujúci deň zamedzil evidenciu príchodu a odchodu
v dochádzkovom systéme. Na druhej strane sa súdu ako logické javia tvrdenia žalobcu a tvrdenia
ním navrhnutej svedkyne, že k stretnutiu na personálnom oddelení došlo v piatok 15.5.2020, lebo sú

podporené konkrétnym opisom udalostí tohto dňa vrátane predloženej priepustky za účelom ošetrenia
svedkyne G. u lekára a tiež konštatovaním neprítomnosti ďalších dvoch zamestnancov oddelenia
Energetiky v uvedený deň v zamestnaní. Samotná skutočnosť, že dvaja zamestnanci oddelenia
Energetiky neboli prítomní na pracovisku ani dňa 14.5.2020 nemôže spochybniť pravdivosť výpovede
svedkyne, lebo títo zamestnanci neboli na pracovisku ani dňa 15.5.2020 tak, ako to tvrdí aj svedkyňa.

52. Súd na základe takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania dospel k záveru, že k predloženiu
návrhu Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 3 žalobcovi došlo na personálnom oddelení dňa
15.5.2020. Ako už bolo vyššie uvedené, pracovný pomer sa mení na pracovný pomer uzavretý na
dobu neurčitú, ak zamestnanec pokračuje vo výkone práce. Toto však nemôže platiť v prípade, ak
zamestnávateľ dal nepochybne zamestnancovi najavo, že s jeho ďalším výkonom práce nesúhlasí alebo

v prípade, keď zamestnávateľ svoj nesúhlas s ďalším výkonom práce neprejavil v dôsledku omylu, ktorý
zamestnanec u zamestnávateľa vyvolal (napríklad ľsťou).

53. Aj napriek tomu, že podľa názoru súdu boli v prejednávanej veci formálne splnené všetky podmienky
pre transformáciu pracovného pomeru žalobcu na pracovný pomer na neurčitý čas, bolo potrebné vo

veci prihliadnuť aj na ďalšie významné skutkové zistenia, relevantné z hľadiska aplikácie ust. § 71 ods.
2 Zákonníka práce. Dôležitá je skutočnosť, že medzi žalobcom a štatutárom žalovaného došlo pred
uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer žalobcu dohodnutý k ústnej dohode o jeho predĺžení.
Strany sa teda dohodli na pokračovaní práce žalobcu, ale opäť iba na dobu určitú, pričom rozdielne
stanovisko mali k dĺžke „predĺženia“ pracovného pomeru, kedy žalobca žiadal svoj pracovný pomer

predĺžiť o 6 mesiacov t.j. do konca roka 2020 a žalovaný súhlasil s predĺžením pracovného pomeru iba
o 3 mesiace t.j. do 30.9.2020 tak, ako to bolo uvedené v návrhu dodatku pracovnej zmluvy.

54. Súčasná Právna úprava Zákonníka práce v Čl. 2 Základných zásad upravuje jednak tzv. „pozitívnu
hranicu“ výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, vyjadrenú príkazom

zákonodarcu vykonávať práva a povinnosti v súlade s dobrými mravmi, ale aj tzv. „negatívnu hranicu“
vyjadrenú zákazom zneužitia výkonu práv a povinností na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho
vzťahu.

55. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (porovnaj rozhodnutie NSSR sp.zn.

3Cdo/137/2003).

56. Konaním žalobcu, ktorý odmietol podpísať návrh Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č.
3 a napriek tomu dňa 15.5.2020 pokračoval v práci súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Pri tomto závere prihliadol na to, že:

- medzi sporovými stranami prebehli pred uplynutím doby na ktorú bol pracovný pomer žalobcu
dohodnutý rokovania o forme jeho pokračovania
- žalovaný nesúhlasil s pokračovaním pracovného pomeru žalobcu na dobu neurčitú.

57.Súdprihliadolajnasituáciunastranežalovaného.Tensadomnieval,žežalobcapodpíšenavrhované

predĺženie pracovného pomeru o 3 mesiace a preto mu dňa 15.5.2020 ani nezabránil zaevidovať
sa v dochádzkovom systéme a vykonávať prácu. Za takejto skutkovej situácie súd nároku žalobcu
uplatnenému v tomto nároku neposkytol ochranu z dôvodu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi
a žalobu zamietol.

58. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.59. V prejednávanom prípade bol žalovaný úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.