Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obo/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203849
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7118203849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu Ing. Emila
Čerevku, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, IČO: 48485357, správcu konkurznej podstaty
úpadcu: Poľnohospodárske, výrobné a obchodné družstvo Budulov, so sídlom Budulov, Moldava nad
Bodvou, IČO: 31668399, zastúpeného JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou, Masarykova 25,
071 01 Michalovce, IČO: 52617297, proti žalovanej JUDr. J. R., narodenej XX. R. XXXX, bytom B. XXX/
XX, XXX XX Q. - T., o zaplatenie 57.960,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Cbi/1/2018-186 zo dňa 14. novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Cbi/1/2018-186 zo
dňa 14. novembra 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 10Cbi/1/2018-186 zo dňa 14. novembra 2023 vo výroku
I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.960,02 eura do konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodárske,výrobnéaobchodnédružstvoBudulov,MoldavanadBodvou,IČO:31668399(ďalej
aj „úpadca“), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa podanou žalobou
domáhal voči žalobkyni zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorú žalovaná spôsobila ako
bývalá správkyňa úpadcu tým, že nekonala s odbornou starostlivosťou v zmysle § 8 ods. 2 zákona č.
328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), keďže po zbavení funkcie správcu (z dôvodu,
že si neplnila svoje povinnosti, nepodávala konkurznému súdu správy o svojej činnosti a hospodárení,

nepodala ani konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov) ani po viacnásobnej výzve v
zmysle § 8 ods. 5 ZKV zo strany žalobcu (ustanoveného do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu
uznesením konkurzného súdu zo dňa 2. októbra 2014) mu nepredložila správu o jej doterajšej činnosti,
neodovzdala doklady a majetok úpadcu - finančné prostriedky, ktoré získala speňažením majetku
úpadcu za cenu 58.955,84 eura na základe opatrenia konkurzného súdu na predaj majetku úpadcu.
Krajský súd uviedol, že jednotlivými opatreniami konkurzného súdu mal preukázané, že žalovaná ako
bývalá správkyňa úpadcu speňažila majetok úpadcu za cenu spolu 58.955,84 eura, pričom jej bol v

priebehu konkurzu poskytnutý preddavok na odmenu vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk). Zároveň z
výsluchov strán sporu v konkurznom konaní vyplynulo, že žalovaná žalobcovi neodovzdala správcovský
spis, resp. doklady o svojej činnosti správcu a ani doklady o vynaložení výdavkoch súvisiacich so
správou, udržiavaním a speňažovaním konkurznej podstaty úpadcu, a tiež mu neoznámila účty týkajúcesa úpadcu a stav peňažných prostriedkov na týchto účtoch. Poukázal na to, že žalovaná ako prostriedky
procesnej obrany v konaní uviedla svoje skutkové tvrdenia, že speňažený majetok úpadcu bol použitý
na úhradu výdavkov konkurzu a uspokojenie pohľadávok proti podstate. Zdôraznil, že na preukázanie

svojich tvrdení žiadne dôkazy nepredložila, hoci na to bola osobitne vyzývaná. Vo vzťahu k obrane
žalovanej, že došlo z dôvodu úmrtia účtovníčky k strate účtovných dokladov, ktoré jej mali byť zverené
za účelom ich spracovania pre účely ďalšieho vedenia konkurzu, krajský súd uviedol, že síce v konaní
bolo preukázané úmrtie I. Q., no žalovaná nepreukázala, že práve táto osoba fakticky disponovala
účtovnými,resp.inýmidokladmivzťahujúcimisanakonkurznékonanieúpadcu,nepreukázalaexistenciu

zmluvného vzťahu medzi ňou ako správkyňou - objednávateľkou služieb a I. Q. ako poskytovateľom
služieb, jej rozsah a cenu a nepreukázala napr. preberacími protokolmi ani odovzdanie účtovnej, resp.
inej dokumentácie vzťahujúcej sa na konkurz úpadcu I. Q.. Krajský súd zdôraznil, že samotnú absenciu
zmluvného vzťahu a jeho rozsahu v písomnej forme medzi týmito subjektmi nemožno považovať ako
konanie žalovanej s odbornou starostlivosťou, keďže v prípade podania konečnej správy správcom,
je účelné vynaloženie takýchto pohľadávok proti podstate, podrobené prieskumu súdu (minimálne v

rozsahu podaných námietok veriteľmi), čoho si musí byť vedomý každý správca, keďže tieto musí
vedieť riadne preukázať. Vyššie uvedené podľa krajského súdu platí aj pre ďalšie žalovanou označené
náklady, resp. výdavky spojené s vedením konkurzu na úpadcu. Žalovaná nepreukázala existenciu
zmluvného vzťahu medzi ňou ako správkyňou úpadcu a spoločnosťou LKT - SLOVAKIA, spol. s r. o.,
resp. spoločnosťou, ktorá podľa tvrdení žalovanej zabezpečovala stráženie majetku úpadcu ako ani

dokladoúhradetakejtoodplatyzaposkytnutéslužby.Krajskýsúduviedol,žezvykonanéhodokazovania
obsahomspisusp.zn.10Cbi/347/2004pritomvyplynulo,žetamvydanýmexekučnýmtitulom,platobným
rozkazom, bola uložená povinnosť uhradiť pohľadávku, ktorej zodpovedal záväzok iného subjektu, a
nie úpadcu, ktoré plnenie nie je možné poskytnúť z konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na to, že
aj z uznesenia ORPZ v Košiciach z 20.2.2020, sp. zn. ČVS: ORP-716/5-VYS-KE 2018, a to výpovede

K. Q., syna nebohej I. Q., vyplýva, že evidoval iba jeden šanón s názvom Budulov, ktorý vydal vo
februári 2013 žalovanej, pričom nie je zrejmé, ktorého konkurzného konania sa mal týkať, či konkurzu
úpadcu Poľnohospodárske družstvo Budulov, IČO: 36 170 933 alebo Poľnohospodárske, výrobné a
obchodné družstvo Budulov, IČO: 31 668 399. Bez právneho významu nepovažoval krajský súd zistenie,
že účet v UniCredit Bank bol vedený práve na subjekt Poľnohospodárske družstvo Budulov, IČO: 36

170 933, ktorého správca Ing. Vojtech Švantner považuje finančné prostriedky za súčasť konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Budulov, IČO: 36 170 933. V konaní nebolo preukázané,
že prevody z uvedeného účtu predstavovali práve finančné prostriedky úpadcu Poľnohospodárske,
výrobné a obchodné družstvo Budulov, IČO: 31 668 399, resp. že nimi boli uhrádzané pohľadávky proti
podstate práve úpadcu Poľnohospodárske, výrobné a obchodné družstvo Budulov, IČO: 31 668 399

veriteľom tohto úpadcu, teda jeho záväzky, a nie záväzky úpadcu Poľnohospodárske družstvo Budulov,
IČO: 36 170 933. Krajskému súdu sa tiež javil ako veľmi neštandardný postup, že žalovaná realizovala
iba minimum bezhotovostných prevodov na ťarchu účtu úpadcu, pričom prevažne postupovala tak, že
realizovala hotovostné výbery peňažných prostriedkov z uvedeného účtu, čo sama potvrdila, keďže si
musela byť vedomá dohľadu súdu podľa § 12 ZKV, ktorý zahŕňa aj oprávnenie na nahliadanie do účtov

správcu. Pokiaľ ide o ďalšie náklady spojené so speňažovaním majetku úpadcu, najmä náklady na
znalecké posudky, krajský súd uviedol, že nič nebránilo žalovanej, pokiaľ disponovala informáciami o
znalcoch, predložiť v spore doklady o úhrade znaleckých posudkov. Žalovaná iba všeobecne uvádzala,
že sa jej nepodarilo skontaktovať so znalcami, no nepredložila žiaden dôkaz o tom, že ich aj reálne
oslovila, napr. v podobe písomných výziev. Nič nebránilo žalovanej na jej tvrdenia o sume vynaloženej

na vyhotovenie znaleckých posudkov v konkurze úpadcu predložiť, pokiaľ si nevedela zadovážiť dôkazy
o ich úhrade, iné dôkazy, ktoré by preukazovali napr. tzv. obvyklú cenu takýchto posudkov v rozhodnom
období. Krajský súd ďalej uviedol, že s poukazom na § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou až na pojednávaní dňa 14.
novembra 2023, ktoré malo spočívať v konkretizácii jednotlivých výdavkov vyplývajúcich z uznesenia

OR PZ v Košiciach z 20.2.2020, sp. zn. ČVS: ORP-716/5-VYS-KE 2018, nakoľko žalovanej nič nebránilo
nielen špecifikovať jednotlivé výdavky, ale aj najmä označiť a predložiť na ich preukázanie relevantné
dôkazy už skôr, a to s poukazom na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, pričom nešlo o dôkaz ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, prípadne
ichnemohlapredvídať,resp.dôkazktorývyšielnajavoažpotom,akomalažalovanápovinnosťoznačiťa

predložiť skutočnosti a dôkazy. Poukázal na to, že žalovaná už v roku 2020 musela mať vedomosť o tom,
že sa vedie trestné stíhanie ČVS: ORP-716/5-VYS-KE 2018, keďže v trestnom konaní bola aj vypočutá.
V tejto súvislosti upriamil krajský súd pozornosť na to, že žalovaná prakticky od zbavenia výkonu
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bola povinná existenciu výdavkov v podobe pohľadávokproti podstate preukázať, čo doposiaľ (za obdobie 9 rokov) nevykonala. Zároveň mal za to, že ani
samotný návrh žalovanej na vykonanie dokazovania spočívajúci v „konkretizácii“ jednotlivých výdavkov
vyplývajúcich z uznesenia ORPZ v Košiciach z 20.2.2020, sp. zn. ČVS: ORP-716/5-VYS-KE 2018

podľa jeho názoru by neoveril ani nevyvrátil žalobkyňou tvrdenú skutočnosť o vynaložení výdavkov
v konkurznom konaní úpadcu, keďže účet v peňažnom ústave bol vedený na úpadcu odlišného od
úpadcu Poľnohospodárske, výrobné a obchodné družstvo Budulov, IČO: 31 668 399, resp. nebolo ani
zrejmé, či prípadné výdavky boli vynaložené práve v súvislosti s vedením tohto konkurzného konania,
a nie konkurzného konania na úpadcu Poľnohospodárske družstvo Budulov, IČO: 36 170 933, čiže vo

väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou hodnotou. Krajský súd v súvislosti s tzv. materiálnym
vedením sporu aplikoval aj článok 11 ods. 3 základných princípov CSP, keďže žalovaná vykonávala
funkciu správkyne konkurznej podstaty a zároveň pôsobila ako advokát. Pre zistenie, či žalovaná nesie
zodpovednosť za škodu, súd skúmal, či sú naplnené objektívne a subjektívne predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie žalovanej. Krajský súd konštatoval,

že nebolo sporné, že žalovaná finančné prostriedky po zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu žalobcovi ako novému správcovi úpadcu neodovzdala. V spore nebolo zistené, na aký účel
žalovaná finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu použila, avšak pre posúdenie
skutočnosti, či žalobcovi škoda vznikla, táto skutočnosť podľa krajského súdu vplyv nemá; žalovaná
bola totiž povinná po zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty odovzdať žalobcovi všetky finančné

prostriedky úpadcu spolu s kompletnou dokumentáciou úpadcu, vrátane jeho účtovníctva, bola teda
povinná pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, výslovne upravenou v § 8 ods. 2 ZKV,
ktorá povinnosť bola zo strany žalovanej porušená konkrétne tým, že neodovzdala žalobcovi finančné
prostriedky vo výške 58.955,84 eura, ktoré získala predajom konkurznej podstaty a nepreukázala a
nezdokladovala ňou uvádzané hotové výdavky a náklady v konkurze úpadcu, na základe čoho mal

krajský súd žalobcom uplatnenú škodu 57.960,06 eura za dostatočne preukázanú. Krajský súd uzavrel,
že z uvedených dôvodov žalobca preukázal, že došlo k vzniku škody, keďže speňažený majetok úpadcu
nebolvydanýaktuálnemusprávcoviúpadcuažalovanáneuniesladôkaznébremeno,žemajetokúpadcu
bol použitý na úhradu pohľadávok proti podstate, resp. že boli použité na uspokojenie konkurzných
veriteľov s právom na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní vedeného na úpadcu, a preto uložil

žalovanej povinnosť uhradiť škodu vo výške 57.960,02 eura v prospech konkurznej podstaty úpadcu.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná (ďalej v texte aj „odvolateľka“) v zákonnej lehote odvolanie
s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že nárok žalobcu neuznáva
ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Nie je podľa nej pravdou, že by pri výkone funkcie správcu

konkurznej podstaty postupovala v rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 ZKV. Podľa nej si úlohy
správcu konkurznej podstaty plnila zodpovedne, využila všetky svoje skúsenosti a odborné znalosti, a
postupovala v súlade so zákonom ako aj ukladanými pokynmi Krajského súdu v Košiciach vo veci sp.
zn. 1 K/83/2000. Konštatovala, že od ustanovenia do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu viedla
konkurznú ako aj účtovnú agendu úpadcu sama, okrem pomoci pri spracovaní prihlášok pohľadávok

pre prieskumné pojednávanie alebo schôdzu veriteľov. Zopakovala, že v roku 2011 po odpredaji
všetkého majetku úpadcu pre účely vypracovania konečnej správy uzatvorila zmluvu o spolupráci pri
spracovaní účtovníctva úpadcu s ekonómkou podnikajúcou po živnostensky I. Q. z dôvodu, že pre jej
vypracovanie boli potrebné odborné znalosti, ktorými ona sama nedisponovala. Poukázala na to, že
okolnosti komunikácie s I. Q. podrobne uviedla vo vyjadrení k žalobe, na pojednávaní dňa 14.11.2023

predložila uznesenie polície, ktoré bolo reakciou na jej trestné oznámenie, k jednotlivým platbám a
výdavkom sa tiež vyjadrila v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní a vyjadrila sa v ňom
aj k sledu udalostí, ktoré nastali po mojom odovzdaní agendy úpadcu na spracovanie pred podaním
konečnej správy, ako aj ku krokom, ktoré podnikla za účelom nájdenia agendy úpadcu. Uzavrela, že
s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasí v celom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 390 písm.
a/ CSP odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu, a žalobu žalobcu zamietol bez priznania
náhrady trov konania žalobcovi.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalovaná
v odvolaní, sú podľa neho zavádzajúce a neopodstatnené, opätovne smerujúce k špekulácii. Navrhol
napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,odvolací súd“), ako súd funkčne príslušný na
prejednanie predmetného odvolania podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v
neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti rozsudku, proti

ktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie
v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku
krajského súdu ako súdu konajúceho v prvej inštancii, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú
na náhradu trov prvoinštančného konania, a to na základe odvolania podaného žalovanou, v ktorom
zopakovala svoje skutkové tvrdenia na svoju obranu, ktoré uvádzala aj v konaní pred súdom prvej
inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolateľka z dôvodu, že vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ako aj, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky tvrdenia, ktorými žalobkyňa argumentovala okolnosť, že
neporušila zákonnú povinnosť uloženú jej ako správkyni v zmysle § 8 ods. 2 ZKV, a v plnom rozsahu

sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. S poukazom na to sa odvolací
súd podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto nebude všetky dôvody, s
ktorými sa stotožňuje, opakovať, ale na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k
odvolacím námietkam žalovanej považuje za potrebné uviesť, že tvrdenia a argumenty, ktoré uviedla

žalovaná v odvolaní, uvádzala aj v priebehu súdneho konania na súde prvej inštancie a krajský súd sa
s nimi v napadnutom rozsudku - jeho odôvodnení vysporiadal dostatočne, podrobne a zrozumiteľne,
pričom odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, teda že by použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo že by aplikoval síce správny právny predpis,
avšak ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V tomto smere

žalovaná ani nešpecifikovala svoju námietku nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd sa preto v
rozsahu tejto námietky stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom, ktoré považuje za správne.

11. Rovnako k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani pred

odvolacím súdom, neuviedla žiadne argumenty spôsobilé zmeniť, resp. spochybniť správnosť zistených
skutkových záverov súdu prvej inštancie. V podstate len zopakovala svoju argumentáciu, ktorú už
uviedla v konaní pred krajským súdom, s ktorou sa krajský súd zaoberal a precízne sa s ňou vysporiadal
v odôvodnení nepadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaná žiadne
tvrdenie, ktoré uviedla na svoju obranu, žiadnym spôsobom nepreukázala. Odvolací súd vyhodnotil jej

odvolacie námietky ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a
právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

12. Odvolací súd dospel k záveru s poukazom na vyššie uvedené, že v danom prípade nejde o
rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a ani nezistil, že by súd dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o rozhodnutie, s ktorého skutkovými a právnymi závermi sa
žalovaná nestotožnila. Odvolací súd zdôrazňuje, že polemizovanie, či nespokojnosť odvolateľky s
hodnotením vykonaného dokazovania a s právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ súdostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

13. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani
jedného z odvolacích dôvodov žalovanej, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny.

14. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, a preto mu vznikol proti žalovanej nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom na súde prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol
rozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ
domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak
je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ CSP).

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.