Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100943
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci
žalobkyneA.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,D.XX,XXXXXE.E.,zast.JUDr.MarcelRužarovský,advokátom,
A.Žarnova11C,91702Trnava,IČO:53711343,protižalovanémuOkresnýúradBanskáBystrica,odbor
opravných prostriedkov, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného OU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny
orgán“) v zmysle upovedomenia zo dňa 30. 11. 2023 začal správne konanie o priestupku proti verejnému
poriadku, zo spáchania ktorého bola obvinená žalobkyňa na podklade priestupkového spisu Obvodného
oddelenia PZ Banská Bystrica – západ č. ORPZ-BB-OOP3-501/2023-P. Prvostupňový správny orgán
vo veci vykonal ústne pojednávania, vypočul žalobkyňu a svedkov a vykonal listinné dôkazy.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2024/006739-041 zo dňa 23. 04. 2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku
proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej
len „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že v čase konania volieb do Národnej rady
Slovenskejrepublikydňa30.09.2023okolo12:42hod.vbudoveFakultyzdravotníctvavBanskejBystrici
nerešpektovala opakovanú výzvu príslušníka PZ F. A. G. učinenú v súvislosti s plnením služobných

úloh v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o PZ“),
aby predložila doklad totožnosti, čím neuposlúchla výzvu verejného činiteľa pri plnení jeho právomoci.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch bola žalobkyni uložená
pokuta vo výške 35 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Prvostupňový správny
orgán mal z výsluchov svedkov (privolaných príslušníkov PZ A. G. a H. I. a členov volebne komisie
J. K., D. B. a B. D.) a z výsluchu žalobkyne preukázané, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie
č. 69 privolala hliadku PZ za účelom vyriešenia konfliktnej situácie vzniknutej v miestnosti okrskovej

volebnej komisie, pretože žalobkyňa si tu vyhotovovala fotografie a neuposlúchla výzvy členov komisie
na zjednanie nápravy. Na miesto sa dostavila hliadka PZ v zložení A. G. a H. I., pričom žalobkyňa bola
A. G. vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť aj s uvedením príslušného ustanovenia zákona o PZ,
avšak výzvu neuposlúchla. Podľa prvostupňového správneho orgánu bola výzva učinená v súvislostis plnením úloh PZ, nakoľko A. G. bol v službe ako veliteľ hliadky, ktorý bol poverený plnením úloh
počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2 ods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona
o PZ, z ktorého vyplýva povinnosť spolupôsobiť pri zabezpečovaní verejného poriadku v spojitosti s § 35

zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „volebný zákon“). Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán negatívne
hodnotil priestupkovú minulosť žalobkyne, ktorá bola dvakrát napomenutá pre spáchanie priestupku
(v jednom prípade išlo o neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa); že sa dopustila skutku na verejnosti
avoformepriamehoúmyslu.Pretožalobkyniuložilpokutuvovýške35eurprimožnejsadzbedo100eur.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
OU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci
prvostupňovým správnym orgánom.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhala zrušenia
napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

5. V žalobnom bode I. žalobkyňa namietala šikanózny postup voči nej ako osobe vyššieho
veku so sluchovým postihnutím v rámci ústneho pojednávania, keď žalobkyni nebolo umožnené
prečítať si zápisy z výpovedí svedkov, ktoré boli čítané vcelku a veľmi rýchlo, pričom žalobkyňa
nestíhala porozumieť celému obsahu zápisnice. Žalobkyni bola odopretá aj jej požiadavka nahrávať

si pojednávanie s odôvodnením, že pojednávanie je neverejné. Žalobkyni nebolo vyhovené
anivpožiadavkepripojeniaobsahuceléhospisuOOPZBanskáBystrica–západstým,žeprvostupňový
správny orgán pripojil len kópiu záznamu o predvedení na útvar s odôvodnením, že pre objasnenie
priestupku nie je potrebná celá evidencia toho dňa. Žalobkyňa tiež namietala, že sa dňa 21. 02.
2024 zo spisu dozvedela o schválení žiadosti o predĺženie lehoty, čo jej nebolo dané na vedomie

s odôvodnením, že by jej to bolo oznámené na pojednávaní, aby nemusela chodiť na poštu. Žalobkyňa
tiež namietala postup prvostupňového správneho orgánu, že jej v rozpore s § 22 ods. 3 zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) nepredložil
na prečítanie a podpis zápisnicu z pojednávania, ale len časť týkajúcu sa jej výpovede. Žalobkyňa
tak nemala možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí svedkov, o ktorých sa dozvedela až z kópie

zápisnice po pojednávaní. Žalobkyňa tiež namietala, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom
pre rozhodnutie, pričom o tejto skutočnosti nebola upovedomená. Žalobkyňa si počas pojednávania
robila poznámky, z ktorých vyplýva, že osoba prejednávajúca priestupok jej často neumožnila klásť
svedkom otázky alebo svedkov nabádala na neodpovedanie, čo žalobkyňa namietala aj v odvolaní.
Svedkyňa I. pri svojej výpovedi čítala z písomnej prípravy, kým na to neupozornila žalobkyňa, čo je

podľa žalobkyne porušovanie právnych ustanovení s tým, že príslušníčka prvostupňového správneho
orgánu to odmietla zapísať do zápisnice z pojednávania zo dňa 05. 03. 2024, čo žalobkyňa namietala
v odvolaní. Túto skutočnosť žalobkyňa preukazuje zvukovým záznamom z pojednávania. Podľa
žalobkyne jej žiadny právny predpis nezakazuje vyhotoviť zvukový záznam z neverejného pojednávania,
pričom poukázala na Veľký komentár k správnemu poriadku od JUDr. Martina Píryho. Neumožnením

vyhotovenia zvukového záznamu bolo zasiahnuté do práva žalobkyne na obhajobu, nakoľko pre jej
zdravotný stav nemohla vnímať celý priebeh pojednávania, pričom vytýkala nedostatky procesného
postupu, ktorý nebol v zápisnici správne zaznamenaný. Ako dôkazy v rámci tohto žalobného bodu
navrhla žalobkyňa vykonať: preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu z 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03.
2024, zvukový záznam a vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní, ktoré pripojila k správnej žalobe.

6. V rámci žalobného bodu II. žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov. Zo zákona o PZ vyplýva, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu policajta
podľa ustanovení § 17 až § 33, to však nezbavuje príslušný správny orgán a súd povinnosti skúmať
zákonnosť danej výzvy. Pokiaľ je takáto výzva v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, nie je jej

neuposlúchnutie protiprávne, pretože chýba objekt priestupku – riadny výkon právomoci verejného
činiteľa. Žalobkyňa dňa 30. 09. 2023 po odchode z volebnej miestnosti svojho okrsku navštívila dve
iné volebné miestnosti, kde vyhotovila fotografie urny na nepoužité hlasovacie lístky a nie je pravdou,
že fotila členov volebnej komisie, k čomu sa v administratívnom v spise nenachádzajú žiadne dôkazy.Žalobkyňa tiež popiera, že chodila za plenty alebo že volebná miestnosť bola plná, ako to opisovala
svedkyňa K., čo podporuje úradný záznam správneho orgánu z 25. 01. 2024, kedy väčšina 12-člennej
komisie nič nevidela a mala prestávku, ktorú by si zrejme nerobila v čase návalu voličov do volebnej

miestnosti. Vymyslené sú aj obvinenia z predbiehania, keďže žalobkyňa nepatrila do tohto volebného
okrsku a nešla tam voliť. Žalobkyňa poukázala na výpoveď svedkyne B., ktorá uviedla, že k narušeniu
volieb zo strany žalobkyne došlo tým, že táto svedkyňa stála vo dverách a kým sa vec riešila,
do miestnosti sa nepúšťali ďalší voliči, pričom v tom čase boli dnu asi dvaja voliči a vonku asi 5 – 6
ľudí. Nie je zrejmé ako mala žalobkyňa rušiť priebeh volieb a verejný poriadok, keďže nerobila nič, čo by

zákon zakazoval s tým, že svedkyňa K. uviedla, že po vyhotovení fotografií chcela žalobkyňa opustiť
volebnú miestnosť, ale nepustili ju von. Ak by aj došlo k rušeniu poriadku počas volieb, sama žalobkyňa
tento stav napravila tým, že chcela odísť. Následné obmedzenie osobnej slobody žalobkyne vo volebnej
miestnosti nie je protiprávnym konaním žalobkyne, ale členov volebnej komisie. Správny orgán uveril len
výpovediam svedkov K., B., G. a ďalších, aj keď si protirečia. Podstatné časti týchto výpovedí žalobkyňa
rozporovala a udalosti opísala inak na č. l. 8 administratívneho spisu. Výpoveď svedkyne K. nie je

podporená žiadnym dôkazom. Označovanie výpovede a obhajoby žalobkyne zo strany prvostupňového
správneho orgánu za špekulácie, je bez riadneho vysvetlenia a robí rozhodnutie nepreskúmateľným.
Výpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou. Vyhotovenie fotografií žalobkyňou
je potrebné považovať za výkon jej práva na informácie podľa čl. 26 ústavy SR, ktoré žalobkyňa
realizovala berúc ohľad na súkromie iných osôb. Volebný zákon vyhotovovanie fotografií z volebnej

miestnosti nezakazuje. Fotografie vyhotovené od momentu obmedzenia osobnej slobody žalobkyne
členkami volebnej komisie boli vyhotovované za účelom zdokumentovania ich činnosti pre podanie
trestného oznámenia. Podobne to bolo aj neskôr po príchode hliadky PZ a ich protiprávneho konania.
Uvedené skutočnosti správne orgány neskúmali, hoci sú podstatné pre posúdenie, či došlo k spáchaniu
priestupku zo strany žalobkyne. Zisťovanie totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore je

viazané na plnenie úloh príslušníka. Prvostupňový správny orgán nezisťoval z akého priestupku bola
žalobkyňa podozrivá, že bolo potrebné volať policajnú hliadku, vykonať služobný zákrok a zisťovať jej
totožnosť. Výkon právomoci policajta podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je služobným zákrokom podľa
§ 9 zákona o PZ, ktorý môže byť vykonaný iba v prípade páchania trestného činu, priestupku alebo ak
je dôvodné podozrenie z ich páchania, pričom žalobkyňa sa protiprávnej činnosti nedopúšťala (odkaz

nauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Tdo/57/2016).PodľasvedkyneI.bolopodozrenieminimálne
na priestupok proti verejnému poriadku, vyhotovovanie fotografií z volebnej miestnosti a neopustenie
volebnej miestnosti však takýto priestupok podľa § 47 zákona o priestupkoch nepredstavujú. Príslušníci
PZ tak nemali vedomosť o podozrení z protiprávneho konania žalobkyne. Správne orgány sa zamerali
len na skutočnosti nasledujúce po príchode polície, avšak neskúmali, že výzva na predloženie dokladu

totožnosti nemala oporu v zákone, pretože žalobkyňa sa ničoho nedopúšťala. Podľa žalobkyne neboli
splnenépodmienkynavýkonprávomocipodľa§18ods.1zákonaopolicajnomzbore,pretožepríslušníci
PZ sa vôbec nezaujímali, čo žalobkyňa vo volebnej miestnosti robila, ani žiadnym spôsobom neriešili
spáchanie údajného priestupku. Z výpovedí príslušníkov PZ nemožno zistiť, prečo malo byť zistenie
totožnosti žalobkyne potrebné na plnenie ich úloh.

7. V žalobnom bode III. žalobkyňa ďalej namietala správnosť formulácie skutku, z ktorého bola uznaná
za vinnú s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007, 10Sžo/58/2016
a R 41/2018. Skutkové vymedzenie výroku rozhodnutia o priestupku musí vyčerpávať všetky znaky
skutkovej podstaty priestupku. Výzva podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je viazaná na plnenie úloh podľa

zákona o policajnom zbore a skutok preto musí obsahovať výslovné vymedzenie toho, aké úlohy plní
príslušník PZ a prečo je zistenie totožnosti konkrétnej osoby potrebné. Tieto skutočnosti však zo skutku
zrejme nie sú, a preto skutok nie je vymedzený dostatočne presne a určito.

8. V žalobnom bode IV. žalobkyňa uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné

aj v časti uloženej sankcie. Poukázala na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/5/2021 a 5Asan/8/2020. Prvostupňový správny orgán formálne
prihliadol na všetky hľadiská, avšak z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa s jednotlivými kritériami
vysporiadal a ako posudzoval výber a rozsah sankcie. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch
vymedzuje kritériá, na ktoré je správny orgán povinný prihliadať vždy a za použitia slova „najmä“ môže

prihliadať aj na iné okolnosti. Správny orgán sa však nezaoberal všetkými obligatórnymi kritériami
a obmedzil sa len na konštatovanie o priamom úmysle, priestupkovej minulosti a postoji k spáchanému
priestupku. Nie je zrejmé ako vyhodnotil okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný. Skutočnosť,
že priestupok bol spáchaný na verejnosti, nie je možné pripustiť ako priťažujúcu okolnosť, pretožepriestupok proti verejnému poriadku je možné spáchať zásadne verejne, keďže verejný poriadok je
druhovým objektom týchto priestupkov. Správny orgán tiež neprihliadol na závažnosť skutku, mieru
zavinenia, pohnútky žalobkyne ani následky priestupku. Nebolo poukazované na žiadne následky

priestupku (škoda, či iná ujma), ktoré ani nemohli nastať, keďže väčšina členov volebnej komisie mala
prestávku. V rámci správneho trestania je povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci, a
to nielen, či došlo k spáchaniu priestupku, ale aj či a aká sankcia sa uloží. Správny orgán k tomuto
nezisťoval žiadne skutočnosti okrem zabezpečenia informácií z ústrednej evidencie priestupkov.
Správne orgány opomenuli fakt o ťažkom sluchovom postihnutí žalobkyne, ktorý zdokladovala už

pri zásahu policajnej hliadky, ktorý ovplyvnil spôsob jej konania pri vstupe do volebnej miestnosti
a komunikácie s osobami, ktoré ju obmedzili na osobnej slobode. Prvostupňový správny orgán
nezisťovalpohnútkužalobkyne,jejosobnésociálneamajetkovépomery,napr.čiuloženápokutanebude
neprimeraná vzhľadom na nízky dôchodok žalobkyne a to, že žije sama alebo či upustí od nahradenia
trov podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch. Tieto pochybenia prvostupňového správneho orgánu
neodstránil ani žalovaný. Záverom žalobkyňa poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Sž 34/96, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Cs 4/96 a Okresného súdu Čadca sp. zn.
11S 3/95.

9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa nekonštatuje
žiadne nové podstatné skutočnosti a odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke

žalobkyne, že nerozumela prebiehajúcim výsluchom svedkov uviedol, že im musela porozumieť,
čomu svedčí fakt, že sa svedkov na pojednávaní pýtala otázky nadväzujúce na obsah ich výpovedí.
Ak žalobkyňa nesúhlasila s obsahom zápisnice, mohla ju odmietnuť podpísať, čo však neurobila.
Žalobkyňa bola tiež riadne poučená o práve podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (možnosť vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie – pozn. správneho súdu)

na konci posledného ústneho pojednávania dňa 05. 03. 2024, pričom toto poučenie bolo zvýraznené
a zápisnica je opatrená vlastnoručným podpisom žalobkyne. Žalobkyňa toto právo aj využila, dňa 06.
03. 2024 nahliadla do spisu a vyhotovila si kópie niektorých listín. K námietke znemožnenia nahrávania
žalovaný uviedol, že v tom čase účinný zákon o priestupkoch a správny poriadok takúto možnosť
nepripúšťali, čo bolo žalobkyni vysvetlené s poukazom na judikatúru, pričom opačný postup by porušil

procesné pravidlá neverejného konania a zasiahol do práv vypočúvaných svedkov, ktorých výpovede
by boli v rozpore so zákonom zaznamenané na zvukový nosič. K námietke ohľadom neskúmania,
či žalobkyňa narušila poriadok vo volebnej miestnosti, žalovaný uviedol, že toto nebolo predmetom
administratívneho konania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa svojím pohybom vo volebných miestnostiach
spôsobila rozruch a nutnosť interakcie s členmi okrskovej volebnej komisie, sťažovala nerušený

priebeh volieb, čo zakladalo právo privolaných príslušníkov PZ na zisťovanie totožnosti žalobkyne.
Žalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú aj výšku pokuty, pričom nepovažoval za relevantné
ani spravodlivé voči ostatným páchateľom podrobnejšie hodnotiť sociálnu situáciu žalobkyne. Žalobkyňa
navyše na svoju finančnú situáciu v administratívnom konaní ani nepoukazovala, a tak nebol dôvod
zaoberať sa prípadným odpustením trov konania.

10. Žalobkyňa v replike uviedla, že trvá na podanej správnej žalobe a rozviedla svoju argumentáciu
uvedenú v žalobných bodoch. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.
12. 2025, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol
iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby,
administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že žalobkyňou

vznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby
dôvody podľa § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

12. V rámci žalobného bodu I. zhrnutého v odseku 5. tohto rozsudku žalobkyňa namieta viaceré
procesné pochybenia správnych orgánov. Na to, aby procesné pochybenie, teda porušenie ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy, viedlo k zrušeniu rozhodnutia preskúmavaného správnym
súdom, sa v súlade s § 191 ods. 1 písm. g) SSP vyžaduje, aby išlo o porušenie podstatné a zároveň,
aby toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby,z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Pokiaľ žalobkyňa namieta procesné
pochybenia, je jej povinnosťou v konkrétnostiach uviesť, v čom je postup správneho orgánu v rozpore

so zákonom, prečo je takéto porušenie podstatné a aký vplyv mohlo toto porušenie mať na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo vyvodzovať z
obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že námietky
uplatnené žalobkyňou v žalobnom bode I. tieto náležitosti nespĺňajú, keďže žalobkyňa neuvádza
porušenie ustanovení o konaní v dostatočných konkrétnostiach a zároveň neuvádza vplyv týchto

porušení na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

13. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup prvostupňového správneho orgánu bol šikanózny, keďže pre
svoj vyšší vek a sluchové postihnutie nerozumela zápisom z výpovedí svedkov, správny súd uvádza,
že žalobkyňa nekonkretizuje, o výsluch ktorého svedka malo ísť a aká skutočnosť z tohto výsluchu
vyplývala. Tiež nekonkretizuje ako sa táto vada premietla do nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,

napr. že žalobkyňa nepoznala určitú konkrétnu skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie, ktorú svedok
uviedol a nemohla sa k nej vyjadriť a podobne. Bez uvedenia týchto skutočností nemôže správny
súd skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci by aj prisvedčil žalobkyni v tom, že
zápisy z výpovedí svedkov boli čítané pre žalobkyňu nezrozumiteľným spôsobom. To isté platí o
námietke žalobkyne, že jej nebola predložená na prečítanie a podpis celá zápisnica z pojednávania,

ale len časť týkajúca sa jej výpovede a nemala tak možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí
svedkov. Ani tu žalobkyňa nekonkretizuje o výpovede ktorých svedkov išlo, aké nimi vypovedané
skutočnosti boli nesprávne zaznamenané a aký to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci
samej. Bez takejto konkretizácie nemožno tejto námietke priznať úspech. Nekonkrétna je aj námietka
žalobkyne, že nebolo vyhovené jej požiadavke pripojenia obsahu celého spisu OO PZ Banská Bystrica

– západ, ale prvostupňový správny orgán si pripojil len kópiu záznamu o predvedení žalobkyne
(s odôvodnením, že pre objasnenie priestupku nie je potrebná celá evidencia predmetného dňa).
Žalobkyňa v rámci tejto námietky nešpecifikuje, aké ďalšie dokumenty potrebné na rozhodnutie vo veci
sa mali v predmetnom spise nachádzať a neboli do konania pripojené. Naopak, správny súd považuje za
rozumné odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, že nepotrebuje do priestupkového konania

pripájať spis zachytávajúci obsah celého dňa, ale postačuje záznam o predvedení žalobkyne.

14. Obdobne to platí o odopretí požiadavky žalobkyne na nahrávanie pojednávania, keďže žalobkyňa
neuvádza, aký mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by správny
súd napr. zrušil preskúmavané rozhodnutia z tohto dôvodu, vo veci by sa následne opätovne uskutočnilo

pojednávanie, ktoré by si žalobkyňa nahrala, tento postup by zjavne neviedol k inému výsledku konania.
Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia vo veci samej irelevantné, že žalobkyni nebolo vopred
oznámené, že prvostupňovému správnemu orgánu bola schválená žiadosť o predĺženie lehoty, keďže
táto skutočnosť nemôže mať žiaden dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nekonkrétna je
aj námietka žalobkyne, že svedkyňa I. čítala z písomnej prípravy, keďže žalobkyňa neuvádza prečo

je takýto postup v rozpore so zákonom a ani ktoré konkrétne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie
vo veci vyplývajúce z takto vykonaného výsluchu svedkyne boli zobraté za základ napadnutého
rozhodnutia a aký vplyv to malo na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Rovnako nekonkrétna je
aj námietka žalobkyne, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a nebola
o tejto skutočnosti upovedomená. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku síce účastníkovi konania

takéto právo priznáva, avšak žalobkyňa neuvádza o akých konkrétnych podkladoch rozhodnutia nebola
pred jeho vydaním oboznámená a aký vplyv to malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, napr. že
žalobkyňa nepoznala obsah niektorého z dôkazov, na ktorom správne orgány založili svoje rozhodnutia
a nemohla sa k nemu vyjadriť a podobne. Správny súd k týmto námietkam súhrne poukazuje na ustálenú
rozhodovaciučinnosťvyjadrenúnapr.vrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sž/98-102/02zo17.12.

2002, podľa ktorého ... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

15. Vzhľadom na to, že všetky vyššie uvedené námietky v rámci žalobného bodu I. považoval správny
súd za nekonkrétne, nevykonal ani dokazovanie listinami – preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu

z 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03. 2024, vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní a zvukovým
záznamom, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe, keďže preukázanie žalobkyňou tvrdených
skutočností pri nedostatočnej konkretizácii žalobných bodov nemôže viesť k zrušeniu preskúmavaných
rozhodnutí.16. V žalobnom bode II. zhrnutom v odseku 6 tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatočné zistenie
skutkového stavu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Žalobkyňa v podstate argumentuje tým, že

výzva policajta na preukázanie totožnosti bola v rozpore so zákonom, resp. Ústavou SR, keďže podľa
žalobkyne nebola učinená v súvislosti s plnením služobných úloh. Správny súd vo všeobecnosti súhlasí
s právnym názorom žalobkyne, že výzvu na preukázanie totožnosti osoby podľa § 18 ods. 1 zákona o
PZ môže policajt urobiť len, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ, ako je to vyslovene
uvedené v tomto ustanovení. Správny súd však má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplýva, že výzva príslušníka PZ G. bola učinená v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o PZ.

17. Správny súd prvom rade uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola dňa 30. 09.
2023 okolo 12:42 v budove Fakulty zdravotníctva v Banskej Bystrici vyzvaná príslušníkom PZ G., aby
predložila doklad totožnosti a túto výzvu neuposlúchla. Táto skutočnosť, ako je uvedená v skutkovej
vete prvostupňového rozhodnutia, vyplýva z výpovedí všetkých piatich svedkov (príslušníkov PZ

aj členov okrskovej volebnej komisie) vypočutých v konaní a aj z výpovede samotnej žalobkyne,
ktorá túto skutočnosť nepoprela, len uvádzala, že išlo o nezákonnú výzvu. Správny súd uvádza, že
žalobkyňa v správnej žalobe aj v administratívnom konaní prezentovala argumentáciu týkajúcu sa jej
vlastnej činnosti vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ, čo však nie je predmetom
administratívneho konania ani správneho súdneho konania. Úlohou správnych orgánov ani správneho

súdu nebolo zistiť, či žalobkyňa mohla vstúpiť do volebnej miestnosti, či si tu mohla vyhotovovať
fotografie,čijejboladôvodneobmedzenáosobnáslobodačlenmiokrskovejvolebnejkomisieapodobne,
čo žalobkyňa namieta v správnej žalobe. Predmetom konania bolo zistiť, či žalobkyňa uposlúchla výzvu
príslušníka PZ na preukázanie svojej totožnosti. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že výpovede svedkov K., B.
a G. si protirečia a žalobkyňa obsah týchto výpovedí rozporovala, správny súd takejto žalobnej námietke

nemôže prisvedčiť, pretože všetci uvedení svedkovia potvrdili, že žalobkyňa napriek výzve učinenej
príslušníkom PZ G. aj s uvedením zákonného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ nepreukázala
svoju totožnosť dokladom totožnosti. Ostatné skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchu týchto svedkov
(hoci by aj boli rozporné) nie sú relevantné pre zistenie skutkového stavu v predmetnej veci. V týchto,
pre rozhodnutie podstatných skutočnostiach, nie je rozporný ani obsah výpovede žalobkyne. Preto

žalobkyňa nedôvodne namieta, že prvostupňový správny orgán označil jej výpoveď za špekulácie a
že výpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou, keďže žalobkyňa v rámci svojho
výsluchu netvrdila odlišné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci ako ostatní svedkovia. Preto
správny súd nemôže prisvedčiť žalobkyni v tom, že skutkový stav bol v administratívnom konaní zistený
nedostatočne alebo v rozpore s obsahom administratívneho spisu a v konaní bolo preukázané, že

žalobkyňa neuposlúchla výzvu príslušníka PZ G. na preukázanie svojej totožnosti.

18. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalobkyňa argumentuje tým, že v súlade s § 9 zákona o PZ je
možné služobný zákrok (kam patrí aj zisťovanie totožnosti) vykonať iba v prípade páchania trestného
činu, priestupku, alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania s tým, že žalobkyňa sa žiadnej

protiprávnej činnosti nedopúšťala. Správny súd uvádza, že § 9 ods. 1 zákona o PZ ukladá policajtovi
povinnosť vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania. V odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia je policajtovi uložená táto
povinnosť aj v čase mimo služby, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, alebo majetok. Tieto
ustanovenia upravujú povinnosť policajta vykonať služobný zákrok, nie však oprávnenie (možnosť) tento

zákrok vykonať, čo nemožno zamieňať. Účelom § 9 zákona o PZ je, aby policajt vždy vykonal služobný
zákrok v prípade páchania alebo podozrenia z páchania trestnej činnosti alebo priestupku. Oprávnenie
policajta vykonať služobný zákrok však nie je limitované len na tieto okolnosti. Ustanovenie § 18 ods. 1
zákona o PZ uvádza, že zisťovanie totožnosti môže policajt vykonať, ak je to potrebné na plnenie úloh
podľa zákona o PZ. Môže ísť teda o akékoľvek úlohy, nie len také, ktoré súvisia s páchaním priestupku

alebo trestného činu. Žalobkyňa preto nesprávne argumentuje tým, že príslušník PZ by mal oprávnenie
vyzvaťjunapreukázanietotožnostilen,akbybolapodozrivázpáchaniapriestupkualebotrestnéhočinu.

19. Pokiaľ ide o samotný súvis služobného zákroku s vykonávaním úloh podľa zákona o PZ, s touto
otázkou sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal, pričom žalovaný sa s týmto záverom

stotožnil. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že príslušník PZ G. bol v službe ako veliteľ hliadky,
ktorý bol poverený plnením úloh počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2
ods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona o PZ, podľa ktorých Policajný zbor spolupôsobí pri zabezpečovaní
verejného poriadku, v spojitosti s § 35 volebného zákona, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinnéspolupracovať pri vykonávaní tohto zákona. Pokiaľ bol príslušník PZ privolaný predsedníčkou okrskovej
volebnej komisie s tým, že vo volebnej miestnosti je narušený verejný poriadok, bol oprávnený v súlade
s § 18 ods. 1 zákona o PZ dožadovať sa preukázania totožnosti všetkých prítomných osôb, bez ohľadu

na to, či niektorá z nich páchala priestupok alebo trestný čin, nakoľko išlo o plnenie úloh Policajného
zboru, konkrétne zabezpečenie verejného poriadku pre účely riadneho priebehu volieb. Správny súd
uvádza, že spojitosť s plnením úloh podľa zákona o PZ je zrejmá a je irelevantné, či žalobkyňa bola
oprávnená nachádzať sa v konkrétnej volebnej miestnosti a vyhotovovať tu fotografie. Správny súd
tiež poukazuje na intenzitu služobného zákroku s tým, že výzva na preukázanie totožnosti predstavuje

jedno z najmiernejších oprávnení, ktoré policajt v rámci služobných zákrokov má pri riešení situácie,
ku ktorej je privolaný. Stotožnenie prítomných osôb je pritom kľúčové pre ďalší postup príslušníkov PZ
a každý je povinný takýto zákrok strpieť. Nie je úlohou príslušníkov PZ okamžite na mieste vyhodnotiť,
či došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu a až následne začať vykonávať úkony smerujúce
k stotožneniu prítomných osôb.

20. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj celkovou
situáciou vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ v treťom odseku na strane 12
prvostupňového rozhodnutia, keď uviedol, že v súlade s § 27 ods. 3 volebného zákona majú vo
volebnej miestnosti právo byť prítomné aj osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb.
V súlade s usmernením Ministerstva vnútra SR majú takéto osoby svoj záujem oznámiť predsedovi

okrskovej volebnej komisie, pričom s poukazom na uznesenie štátnej komisie č. 39/4/9 z 10. 11.
2018 si tieto osoby môžu robiť poznámky o priebehu hlasovania, ale nesmú vyhotovovať zvukový,
obrazový alebo zvukovo – obrazový záznam a uskutočňovať online prenos z priebehu hlasovania.
Žalobkyňa úplne absentovala na dodržanie vyššie uvedených princípov a aj na základy primárnej
slušnosti, keď bez požiadania vošla do volebnej miestnosti, do ktorej nebola ako volič zaradená

a bez predchádzajúceho súhlasu či konzultácie s predsedníčkou komisie si vyhotovovala fotografie.
Za tejto situácie je racionálne obhájiteľný postup predsedníčky komisie, ktorá privolala na miesto hliadku
polície, keď sa nevedela so žalobkyňou dohodnúť na inom vyriešení situácie. S týmito závermi sa
správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.

21. V žalobnom bode III. zhrnutom v odseku 7. tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatok formulácie
skutku s tým, že výrok rozhodnutia o priestupku nevyčerpáva všetky znaky skutkovej podstaty, keď
v ňom nie je uvedené, aké úlohy plnil príslušník PZ. Správny súd sa s týmto žalobným bodom
nestotožňuje. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR citovanej žalobkyňou v tomto žalobnom
bode vyplýva, že skutok musí byť vymedzený dostatočne konkrétne, aby nemohol byť zamenený

s iným skutkom. Účelom takéhoto vymedzenia je, aby páchateľ priestupku nemohol byť za totožný
priestupok opätovne postihnutý. Správny súd má za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je
v časti opisu skutku dostatočne určitý, keď uvádza miesto, dátum aj presný čas spáchania skutku aj s
vymedzením o akú výzvu ktorého verejného činiteľa išlo a podľa akého zákonného ustanovenia bola
učinená. Takéto vymedzenie zabraňuje, aby bol skutok, za ktorý bola žalobkyňa potrestaná, zamenený

s iným skutkom. Pokiaľ ide o vymedzenie úloh podľa zákona o PZ, ktoré plnil privolaný príslušník,
toto rozoberá prvostupňový správny orgán podrobne v odôvodnení rozhodnutia, ako to správny súd
opísal v predchádzajúcich odsekoch, čo je postačujúce pre právnu kvalifikáciu priestupku, z ktorého
bola žalobkyňa uznaná za vinnú. Neuvedenie týchto skutočností vo výroku rozhodnutia nepredstavuje
nezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia.

22. V rámci žalobného bodu IV. zhrnutého v odseku 8. tohto rozsudku žalobkyňa namieta
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej sankcie. Správny súd má za to, že
výška uloženej sankcie je v preskúmavaných rozhodnutiach riadne odôvodnená. Rozhodovanie o druhu
a výške sankcie je vždy individuálne, vzhľadom na osobu páchateľa a spáchaný priestupok. Nie je

možné vopred presne stanoviť určitý výpočet okolností, ktorý by mal byť pri ukladaní sankcie vždy
zohľadnený. Podstatné je, aby odôvodnenie ako celok spoľahlivo vysvetľovalo, prečo bolo primerané
uložiť páchateľovi priestupku práve takúto sankciu. Žalobkyňa v tomto žalobnom bode len vymenúva
zákonné okolnosti, na ktoré má správny orgán prihliadnuť pri určení druhu a výmery sankcie, avšak
sama neuvádza, aká konkrétna okolnosť, ktorá by žalobkyni mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie,

nebola v konaní zohľadnená. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový
správny orgán vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti tri skutočnosti, a to priestupkovú minulosť žalobkyne
(ktorá už bola postihnutá za obdobný priestupok), spáchanie skutku verejne a formu priameho úmyslu.
Tieto skutočnosti zodpovedajú zákonnému vymedzeniu okolností, na ktoré má správny orgán prihliadnuťpodľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to spôsob spáchania priestupku a okolnosti, za ktorých bol
spáchaný (na verejnosti), mieru zavinenia a pohnútky páchateľa (priamy úmysel žalobkyne) a osobu
páchateľa (priestupková minulosť žalobkyne). Jediná okolnosť výslovne uvedená v § 12 ods. 1 zákona

o priestupkoch, s ktorou sa správne orgány nezaoberali, je následok priestupku. Pokiaľ však žalobkyňa
namieta, že nebolo poukazované na následok priestupku (napr. spôsobená škoda alebo iná ujma),
sama následne spochybňuje, že by k nejakému následku došlo, pretože väčšina členov komisie mala
prestávku. Ani prvostupňový správny orgán žiadny takýto následok nevzhliadol a tento nevyplýva
ani z obsahu administratívneho spisu. Preto nemožno prvostupňovému správnemu orgánu vyčítať,

že v odôvodnení neuviedol žiadne následky priestupku, keďže existencia takýchto následkov nebola
v konaní preukázaná ani tvrdená. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobkyne, že priestupok
proti verejnému poriadku možno spáchať v zásade verejne. Priestupky proti verejnému poriadku sú
upravené v § 47 zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch neobsahuje vymedzenie pojmu, kedy
je priestupok spáchaný verejne, a preto sa subsidiárne použije § 122 ods. 2 Trestného zákona, podľa
ktorého je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný obsahom tlačoviny, alebo rozširovaním spisu

filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete, alebo iným obdobne činným spôsobom, alebo
pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Správny súd uvádza, že aj priestupok, za ktorý bola
postihnutá žalobkyňa podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, teda neuposlúchnutie výzvy
verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, je možné spáchať aj inak ako verejne teda na mieste, kde
sa nenachádzajú viac ako dve osoby. Rovnako je to možné aj pri iných priestupkoch proti verejnému

poriadku, napríklad rušenie nočného kľudu (písm. b)), odstránenie turistickej značky (písm. e)), či
porušenie zákazu označenia „policajný zbor“, „polícia“, „colná správa“ alebo „súdny exekútor“ (písm.
ch), i) a j)). Nie je preto možné súhlasiť so žalobkyňou, že priestupok proti verejnému poriadku môže
byť spáchaný výlučne verejne, a preto jeho spáchanie verejne je okolnosťou, za ktorej bol spáchaný a
ide o skutočnosť, na ktorú treba pri určení druhu a výšky sankcie prihliadnuť.

23. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že neboli zisťované jej osobné, sociálne, majetkové pomery za účelom
zistenia, či peňažná pokuta nebude neprimeraným trestom, správny súd uvádza, že žalobkyňa už
bola v minulosti postihnutá za obdobný priestupok napomenutím, čo zjavne neviedlo k jej náprave, a
preto iná sankcia ako pokuta pre zabezpečenie výchovného účelu sankcie neprichádzala do úvahy.

Vzhľadom na nízku výšku uloženej pokuty 35 eur je zjavné, že táto nemôže byť likvidačná. Správy súd
tiež poznamenáva, že žalobkyňa mohla byť potrestaná pokutou až do výšky 100 eur a hoci správne
orgány u nej skonštatovali tri priťažujúce okolnosti a žiadnu poľahčujúcu okolnosť, potrestali ju veľmi
mierne na úrovni jednej tretiny zákonnej sadzby. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že pri
uložení sankcie za priestupok nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne.

24. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s jej majetkovými pomermi uvádza, že tieto neboli zisťované ani
za účelom upustenia od uloženia povinnosti uhradenia trov konania podľa § 79 ods. 3 zákona
o priestupkoch, správny súd nepovažoval ani túto námietku za dostatočne konkrétnu. Podľa § 79 ods.
3 zákona o priestupkoch, možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy celkom alebo čiastočne upustiť

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa však v správnej žalobe v konkrétnostiach neuvádza
žiadne okolnosti predstavujúce existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Taktiež žalobkyňa
ani netvrdí, že by takéto dôvody prezentovala v administratívnom konaní, čo by zakladalo povinnosť
správnych orgánov vysporiadať sa s nimi. Preto správny súd nevzhliadol porušenie práv žalobkyne
v súvislosti s aplikáciou § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch.

25. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
správny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správnysúd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch
vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.