Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/251/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012355
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
t. č. vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti prokurátorky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 13.10.2025 sp. zn. 8PP/55/2025 - 22, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 13.10.2025, sp. zn.
8PP/55/2025 - 22 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia):

I. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd
odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., Ukrajina, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.12.2022, sp. zn. 31T/84/2022.

II. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 22 až 25 spisu.

Proti napadnutému uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka (viď č. l. 27 spisu; ďalej
aj ,,sťažnosť prokurátorky“), ktorú následne písomne odôvodnila písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 11.11.2025 (č. l. 29 až 30 spisu), v ktorom uviedla (ako z neho vyrozumel sťažnostný

súd), že napadnuté uznesenie je podľa jej názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku],
čo odôvodnila tým, že (zostručnené/zosumarizované)
- otázku splnenia tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky odsúdeným, ktoré sú vyžadované podľa
§ 66 ods. 1 Trestného zákona na pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len ,,VTOS“), posúdil súd prvého stupňa nesprávne/
jednostranne v prospech odsúdeného.

- odsúdený sa v neskoršej fáze VTOS (teda nie v jeho úvodnej, adaptačnej fáze) dopustil disciplinárnych
previnení (a to aj závažnejším spôsobom), za ktoré bol potrestaný (i keď toho času má dané už aj
pre vlastné dobré správanie zahladené), vo VTOS neabsolvoval žiadne vzdelávanie/rekvalifikačný kurz,
z pracovného zaradenia bol vyradený pre slabé výsledky, odsúdený ciele programu zaobchádzania
plní len čiastočne. Odsúdený teda nepreukázal polepšenie, dochádzalo u neho vo VTOS k (aj
významnému) vybočovaniu z pravidiel vyžadovaných ÚZVJS, jeho aktuálne pozitívne hodnotený

priebeh VTOS je výsledkom skôr prispôsobenia sa režimu VTOS, než vlastného polepšenia sa (t. j.
zmien vnútornej hodnotovej orientácie odsúdeného).- u odsúdeného ani nemožno očakávať, že po podmienečnom prepustení z VTOS povedie riadny život.
Dané je výsledkom toho, že u odsúdeného nie je toho času naplnená tzv. prvá materiálna podmienka
zakotvená v § 66 ods. 1 Trestného zákona (a to vlastné polepšenie sa, ako bolo už uvedené). Tiež

odsúdeného kritický postoj k vlastnej (závažnej) trestnej činnosti už mu bol zohľadnený pri ukladaní
trestu, ktorý aktuálne vykonáva (t. j. táto okolnosť už bola zohľadnená a toho výsledkom je výmera
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý aktuálne odsúdený vykonáva). Závažnosť odsúdeným
spáchanej trestnej činnosti, ako aj všetko vyššie uvedené, u odsúdeného vyvoláva potrebu na strane
súdu skúmať o to prísnejšie ne/naplnenie podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný zrušil
napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a aby sám rozhodol v danej veci tak (ako takému návrhu
prokurátorky uvedenému v závere jej sťažnosti porozumel sťažnostný súd vzhľadom na obsah/kontext
sťažnosti prokurátorky; § 62 ods. 1 Trestného poriadku), že žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z VTOS zamietne.

Odsúdený sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 21
spisu), k sťažnosti prokurátorky sa nevyjadril (č. l. 31 spisu).
Posúdenie sťažnosti prokurátorky sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody;
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti prokurátorkou postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako

i konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátorky nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade sú dané podmienky na
postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Pokiaľ ide o správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere v podstate sťažnostné
námietky prokurátorka nemala, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd
vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo
vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru
sťažnostného súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému uzneseniu bola ,,procesne čistá“, aj čo do

plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať
svoje procesné práva.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom

stanovenejdobyvýkonutrestu,ajednakposplnenídvochmateriálnychpodmienok,ktorýmisú(i)plnenie
povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie
sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t.
j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňak správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Danému záveru nie je teda čo vytknúť (nie je ani predmetom

sťažnostných námietok), sťažnostný súd týmto plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia,
s ktorým sa stotožňuje (viď predposledný odsek na strane 5 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného bola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods. 1
Trestnéhozákonaaspočívajúcav(i)jehopolepšenísapočasdoterajšiehovýkonutrestuodňatiaslobody

(k tomu viď posledný odsek na strane 5 a prvý odsek na strane 6 napadnutého uznesenia) a v (ii)
prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu viď druhý až piaty odsek
na strane 6 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne naplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok

u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS,
prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje (viď najmä
vyššie spomenuté body napadnutého uznesenia), bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom
uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní

s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia
prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu
tvoriajedencelok(viďrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I. ÚS336/2016;ústavný

súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní
vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden
celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 447/2016).

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania

vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania plynúcich skutočností, a to ani tých, na ktoré výslovne poukázala vo svojej
sťažnosti prokurátorka), že
- odsúdený dosiaľ (podľa záznamov Slovenskej republiky o jeho osobe) súdne trestaný nebol, nemá
evidované ani len priestupky; zločinu prevádzačstva (závažného skutku spočívajúceho v nelegálnom

prevoze až 17tich osôb cez štátne hranice; § 66 ods. 2 Trestného zákona), pre ktorý je aktuálne vo
VTOS (v ústave s minimálnym stupňom stráženia; § 66 ods. 2 Trestného zákona), sa dopustil (zo strany
aj sťažnostného súdu dôvodne prezumujúc) v rámci síce závažného, no stále ,,len“ jednorazového
vybočeniazinakriadnevedenéhoživota(dôkazyopakusúduprezentovanévrámcidokazovanianeboli).
-ikeďsapočasVTOSanievjehoúvodevyskytlidvaprejavyzpohľaduústavnéhoporiadkunežiadúceho

správania sa odsúdeného (v máji a decembri 2024, na čo všetko veľmi správne poukázala prokurátorka
v ňou podanej sťažnosti, pričom ide o ďalšie prejavy vybáčania zo spoločnosťou vyžadovaných
noriem správania sa odsúdeného), kedy raz sa nesprával slušne (rušil výkon čistiacich prác, za čo
bol pokarhaný) a raz užil predpísaný liek za účelom vlastnej intoxikácie/nespolupracoval pri odbere
biologického materiálu v danej súvislosti (za čo bol v rámci disciplinárneho potrestania umiestnený

bol za to na 10 dní do uzavretého oddielu), tiež neabsolvoval vo VTOS žiadne formy vzdelávania (čo
by mu mohlo pomôcť zaradiť sa po VTOS do produktívneho života) a s jeho pracovnými výkonmi
spokojnosť nebola, no na druhej strane, dané disciplinárne prehrešky má už zahladené (aj vďaka tomu,
že následne dlhodobo odsúdený podával pozitívne výsledky pri činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného), ďalej ústavný poriadok už dodržiava, udržiava kontakt s rodinou, ktorá mu poskytuje

zázemie pre návrat po VTOS, pred VTOS bol pracovne činný (podnikal, pričom má i vysokoškolské
vzdelanie), iné činnosti, na ktoré je prideľovaný, plní k spokojnosti ZVJS, k vlastnej trestnej činnosti
má sebakritický postoj (ľutuje ju, ciele programu zaobchádzania čiastočne plní), pričom ZVJS odporúča
podmienečné prepustenie odsúdeného (ako prvotrestaného) z VTOS (pod probačný dohľad).- podľa ďalších zistení ZVJS riziko recidívy je u neho nízke a resocializačná prognóza priaznivá.
Odsúdený tak bez pochyby má (stále) istú mieru sklonov k protiprávnemu správaniu sa (tu sa
sťažnostný súd zhoduje s názorom prokurátorky). Aktuálne je však vidieť (z vyššie uvedeného,

vyplynuvšieho z dokazovania vykonaného v tejto trestnej veci pred súdom prvého stupňa), že odsúdený
(po jeho pokleskoch zaznamenaných vo VTOS) aj vlastnou snahou/pričinením sa nielen prispôsobil
režimu VTOS, ale zvolil sám iniciatívne cestu vlastnej nápravy cez dlhodobé pozitívne výsledky
vlastného sebarozvoja. On sám pritom má všetky predpoklady (sebakritický postoj k trestnej činnosti,
vysokoškolské vzdelanie, dlhodobé pracovné návyky na slobode, rodinné zázemie, predchádzajúce

riadny život), aby sa na slobode zaradil do produktívnej časti spoločnosti, kedy jej bude prínosom, nie
ťarchou. Sťažnostný súd preto dospel k záveru/predpokladu, že odsúdený je aktuálne už schopný za
podmienok, ktoré mu nastolil cez napadnuté uznesenie súd prvého stupňa, viesť na slobode riadny život
(má k tomu všetky zákonom vyžadované predpoklady zakotvené v § 66 a nasl. Trestného zákona).
Všetky vyššie uvedené aktuálne poznatky o odsúdenom sú vo svojom súhrne pozitívnymi predpokladmi
pre jeho úspešnú resocializáciu a znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti do takej miery, že

je u neho aktuálne použiteľný inštitút podmienečného prepustenia z VTOS zakotvený v § 66 Trestného
zákona. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby
svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu
odňatia slobody bol účel trestu odňatia slobody (tohto druhu trestu) dosiahnutý, je ďalší výkon tohto
trestu nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody

riziko možnej recidívy znižuje (k tomu viď bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025), k čomu tu navyše pristupuje aj výkon trestu vyhostenia,
ktorý po podmienečnom prepustení z VTOS odsúdený nastupuje a ktorý bude ďalších 8 rokov, popri
cez napadnuté uznesenie určenú skúšobnú dobu podmienečného prepustenia z VTOS v trvaní 3
roky, pôsobiť na odsúdeného tak, aby po vykonaní uložených trestov (a to čiastočne vykonaného

trestu odňatia slobody, vrátane vykonania následne uloženej skúšobnej doby z dôvodu podmienečného
prepustenia z neho, a úplne vykonaného trestu vyhostenia) už bola u neho docielená taká súhrnná
náprava/vnútorná zmena, ktorá mu už nedovolí dopustiť sa trestnej činnosti (bez potreby ďalšieho
dohľadu štátu tak bude u neho docielený stav nastavenia vnútorných brzdných mechanizmov brániacich
mu v spoločensky nežiadúcej a pre trestné právo relevantnej protiprávnej činnosti).

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru,
že je možné predpokladať, že aj len doterajšia časť z vykonaného nepodmienečného trestu odňatia
slobody splnila u odsúdeného svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v § 34 Trestného zákona (pre
tento druh trestu) a vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona, kedy ku komplexnému naplneniu

odsúdenému uloženého trestu resp. trestov nastane po vykonaní trestu vyhostenia, ktorý odsúdený
začne vykonávať až po podmienečnom prepustení z VTOS (po podmienečnom prepustení z VTOS
teda bude na odsúdeného, okrem samotného podmienečného prepustenia a určenej skúšobnej doby,
pôsobiť i trest vyhostenia, s pomerne dlhou výmerou osem rokov). S poukazom na sťažnostným
súdom zistené splnenie tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky sťažnostný súd predpokladá, že

odsúdený aktuálne dostatočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného
činu v minulosti a od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život (a to nielen v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS). Sťažnostný súd je zároveň toho názoru, že
podmienečné prepustenie odsúdeného môže mať na neho pozitívny vplyv v tom smere, že ho skutočne
odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje ho k vedeniu riadneho života. K tomuto prispeje

aj napadnutým uznesením určená primeraná dĺžka skúšobnej doby (3 roky), v spojení s už vyššie
spomenutým trestom vyhostenia, ktorý bude nasledujúcich osem rokov na odsúdeného ešte pôsobiť.

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu
súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu

nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že pre takýto záver nebolo možné
mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z vyššie uvedených dôvodov práve naopak takýto dôvodný
predpoklad vyplýva. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností považoval sťažnostný súd za správnu/
zákonnú úvahu súdu prvého stupňa pretavenú do výroku II. napadnutého uznesenia, že odsúdenému je
potrebné v rámci rozhodnutia o podmienečnom prepustení z VTOS určiť skúšobnú dobu v trvaní tri roky,

kedybudemaťodsúdenýmožnosť(berúcdoúvahyajpopodmienečnomprepustenízVTOSnastupujúci
trest vyhostenia u odsúdeného) plne preukázať skutočné polepšenie a tak súd ako i spoločnosť
v podstate presvedčiť, že poskytnutá šanca mala svoj preventívny význam.Záveromsťažnostnýsúddodáva,žepodmienečnéprepustenie(tunavyševkombináciispomernedlhým
trestom vyhostenia vo výmere 8 rokov, ktorý bude odsúdený po podmienečnom prepustení z VTOS ešte
vykonávať) má mať na odsúdeného rovnako prevýchovný vplyv, pričom odsúdenému chce sťažnostný

súd poskytnúť (po jeho dúfajúc nateraz poslednom VTOS) šancu na riadny život s tým, že sa už
trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody (berúc do úvahy práve nastupujúci trest vyhostenia) splnil resp.
odsúdenémuuloženétrestyakocelokpoichvykonaní(ostávavykonaťtrestvyhostenia)splniavovzťahu
k osobe odsúdeného svoj účel a následne už ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody (no ani žiadneho iného) nebude potrebný.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť prokurátorky zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.