Uznesenie – Ostatné – Iné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203569
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4222203569.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti 1. A. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B.,
2. H. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, B., 3. titulom vlastníckeho práva neb. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX/X, E., zomr. XX.XX.XXXX: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.

XXXX/X, E. K., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXXX/XX, J., M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXXX/XX, B. B., 4. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XXXX/XX, E., 5. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, 6. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, A., 7. A. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B.,
8. AGROCOOP IMEĽ, a. s., so sídlom Hlavná 54, Imeľ, IČO: 34 113 584, 9. Slovenský pozemkový fond,
Búdková 36, Bratislava IČO: 17 335 345, 10. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP
8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 14Vyd/1/2022-198 zo dňa 25. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil § 359a,

§ 359b, § 359c ods. 1, ods. 2, § 359d ods. 1, ods. 2, § 359e ods. 1, ods. 2. ods. 3 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
uviedol, že preskúmaním podaného návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva, doplneným návrhom na začatie konania doručeného súdu dňa 13.08.2024 a listinných dôkazných
prostriedkov predložených a zabezpečených v priebehu konania súd dospel k záveru, že navrhovateľ

neuviedol rozhodujúce skutočnosti do takej hĺbky (podrobnosti), aby z nich jednoznačne vyplývalo, že
splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k ním označeným nehnuteľnostiam.
Hoci navrhovateľ za právny titul nadobudnutia ním označených nehnuteľností označuje dedenie,
resp. uznesenie vydané v dedičských konaniach po svojich právnych predchodcoch a následný zápis
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, súd konštatoval, že samotné
označenie právneho titulu nadobudnutia nepostačuje pre osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním, keď navrhovateľ neosvedčil zákonom požadované predpoklady vydržania.
1.1. Súd ďalej poukázal na to, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k časti
predmetných nehnuteľností vydržaním bola riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 6C/132/1999. V tomto konaní súd rozhodol rozsudkom č. k. 6C/132/1999-770 zo dňa
21.02.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/155/2011, 9Co/156/201,
9Co/333/2012-915 zo dňa 29.11.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/132/1999-1145 zo

dňa 27.09.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/52/2017-1267 zo dňa
02.08.2018 rozhodol, že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď z odôvodneniapredmetných rozhodnutí vyplýva zistenie súdu, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pretože tieto nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom:
R. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v čase

ich smrti nepatrili, keďže tento ich majetok bol skonfiškovaný, pričom vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam stratili dňom, kedy opustili územie Československa a v rámci výmeny obyvateľstva
boli presídlení do Maďarska. Existenciu tohto konania a jeho výsledok súd nemohol v tomto konaní
opomenúť, resp. naň neprihliadať a preto s ohľadom na uvedené súd konštatoval, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie podmienok oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej držby ako aj užívanie ním

označených nehnuteľností, keď záver o neexistencii vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
6C/132/1999, platí aj pre nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konania sp. zn. 6C/132/1999, keďže
navrhovateľom tvrdeným právnym titulom ich nadobudnutia sú totožné rozhodnutia vydané v dedičských
konaniach po jeho právnych predchodcoch R. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a S. Q., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (uznesenia Okresného súdu v Komárne zo dňa 04.01.1994 pod č. D

1726/93 Dnot 1046/93 a D 1727/93 Dnot 1047/93, obe právoplatné dňa 03.02.1995). Keďže navrhovateľ
nepreukázal splnenie zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva k nim označeným nehnuteľnostiam vydržaním, súd podaný návrh zamietol.

2.Uvedenéuznesenienapadolvcelomrozsahuavzákonnejlehoteodvolanímnavrhovateľ,spoukazom

na § 365 CSP, nakoľko rozhodnutie považuje za nesprávne, nezákonné, svojvoľné, plné závažných
procesných a právnych nedostatkov a pochybení. Navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 14Vyd/1/2022-198 zo dňa 25.04.2025 zrušil
v celom rozsahu a vyslovil, že sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa §
359f ods. 1 CMP s poukazom na § 387 ods. 3, § 193, atď. CSP, alternatívne, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové prejednanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že dedičstvo predmetných poľnohospodárskych
pozemkov nadobudol od svojej matky H. C., T. Q., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX s tým, že bol
oprávnený započítať jej oprávnenú držbu v zmysle § 134 ods. 3 OZ. Poukázal na to, že právoplatnosť
dedičských konaní po jeho zomr. matke nastala dňa 03.02.1995, čo je súčasne aj dátumom vydržania

vlastníckeho práva predmetných poľnohospodárskych pozemkov pre neho. Uviedol, že nie je pravda,
že predmetné nehnuteľnosti v čase smrti nepatrili jeho právnym predchodcom, o čom sú dôkazy aj
právoplatné dedičské uznesenie (03.02.1995) podkladom ktorých boli pkn. vložky a trojitá identifikácia
parciel. Z listinných dôkazov napr. z trojitej identifikácie parciel bolo zistené, že na poľn. pozemky,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania neboli založené listy vlastníctva ani k 07.12.1993, iné

tvrdenia ignorujú historicky známy proces a spôsob prevedenia združstevňovania, ktoré v roku 1959 boli
definitívne ukončené vrátane všetkých ešte zostávajúcich pozemkov v konkrétnom prípade aj v k. ú. U.
E. a teda otec (spolu s matkou) ako vstupujúci člen do JRD E. združili nielen pozemky, ktoré mali vo
vlastníctve, ale všetky pozemky, ktoré mali v užívaní a v oprávnenej držbe.
2.1. Ďalej dôvodil, že žaloba žalobcov v konaní sp. zn. 6C/132/1999 bola podaná jednoznačne po

uplynutí 10 ročnej prekluzívnej lehoty a je presvedčený, že v danom prípade sa jedná o zneužitie práva.
Súd žalobe vyhovel po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt v rozpore aj s rozhodnutiami najvyšších
súdnych autorít a bez skúmania právnej skutočnosti, či nedošlo k vydržaniu predmetných nehnuteľností
v dobe predchádzajúcej súdnemu rozhodnutiu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2003 a sp. zn. 2Cdo/440/2013. Všeobecné súdy v konaní sp. zn. 6C/132/1999

nemali kompetenciu rozhodovať v merite veci a preto toto rozhodnutie považuje za nulitné. Zdôraznil,
že predmetné pozemky nikdy nemohli byť a neboli konfiškované, že vyplýva aj z vtedy platných aj
iných zákonných ustanovení napr. zákona o správnom konaní. Poukázal na Občianský zákonník oběcní
(ďalej len „OZO“) č. 946/1811 Sb. platný aj v roku 1943, podľa § 444 OZO: „vlastníctví nemovitých věci
však zaniká jen výmazem z veřejných knih“. K tomuto vo vzťahu predmetných poľnohospodárskych

nehnuteľností nikdy nedošlo a teda skôr získané práva na strane navrhovateľa odňaté neboli a ani
nemohli byť odňaté. Neexistuje teda žiadne konfiškačné rozhodnutie. Upozornil na zásadu podľa ktorej,
nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Predmetné pozemky neboli prenesené do iných
pkn. vložiek v katastri nehnuteľnosti, naopak v pôvodných pkn. vložkách zostalo vlastníctvo zachované.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 90/1947 Zb. „Nesprávně vyznačení konfiskace není na ujmu osobám

oprávnenm podle knihovních zápisů“. Konfiškácia predmetných pozemkov sa pkn. vložkách vyznačená
nebola,čojevrozporeajsozákonomč.90/1947Zb.okatastrinehnuteľnostiakoajsinýmipredpokladmi,
zámermi a snaženiami. Tým je tiež vyvrátená pravdivosť údajov katastra nehnuteľnosti v zmysle § 70
ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnosti,t.j.jepreukázanýopakvprospechnavrhovateľa.2.2. Ďalej uviedol, že právne vzťahy vznikli aj pred rokom 1947-1948 v konkrétnom prípade odovzdaním
a prevzatím podľa uhorského obyčajového práva, ktoré na území terajšej SR platilo do 01.01.1951. Je
nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že jeho matka H. C., T. Q. dňa 15.11.1943 sa vydala za jeho otca B. C.

(1919-1997) a definitívne prevzali ucelený poľn. podnik – roľnícku usadlosť so všetkými čo k tomu patril,
t. j. aj predmetné poľn. pozemky v celosti a natrvalo sa usadili na území tejto republiky. Týmto dňom,
t. j. 15.11.1943 jeho matka súčasne vydržala predmetné nehnuteľnosti s poukazom na § 116 ods. 2
stredného OZ č. 151/1950 Zb. (od 01.01.1951 do 31.03.1964) v spojitosti s § 566 ods. 1 druhá časť vety:
„ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať“. Podľa

ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia: To isté platí o vydržacej dobe, t. j. matka bola oprávnená
započítať oprávnenú držbu predchodcov. Ďalej upozornil na nespornú skutočnosť, že v roku 1948
a následných už išlo o tzv. obdobie neslobody. Prídelové listiny neboli všeobecne známymi a prístupnými
listinami pre verejnosť, a ich vydanie malo predchádzať konfiškačné rozhodnutie podľa vtedy platných
právnych predpisov. Také rozhodnutie však vo vzťahu k predmetným pozemkom neexistuje a teda vo
vzťahu akéhokoľvek výmeru sa jedná o obyčajný paakt z minulosti, na ktorý nie je možné prihliadať

z úradnej povinnosti. O vlastníctve a dobromyseľnosti jeho matky svedčí aj prípis Ministerstva vnútra SR,
Štátny archív v Nitre zo dňa 29.01.2019 na žiadosť Okresného súdu Komárno vo vzťahu R. Q. a manž.
S. T. D. ako aj iných osôb v ktorom je uvedené: „... že zápisnica o odovzdaní majetku sa v písomnostiach
týchto osôb nenachádza“.
2.3. Vo vzťahu ku konaniu vedenom pod sp. zn. 6C/132/1999 uviedol, že aj toto malo byť zastavené,

nakoľko dedičia I. B. (žalobca v 3. rade) do konania 6C nevstúpili, preto z dôvodu nerozlučného
spoločenstva na strane žaloby malo byť celé konanie zastavené. Napriek uvedenému bol I. B. zapísaný
do katastra nehnuteľnosti ako vlastník. Poukázal, že na LV č. XXXX kde boli prenesené na LV č. XXXX
nasledovné nehnuteľnosti: parc. č. 7119/2, 7120, 7121, pričom výmera a druh pozemku sú nezmenené.
Na LV č. XXXX označil 1. B. I., 2. AGROCOOP IMEĽ, LV č. XXXX: z tohto LV bola prenesená par. č. 6200

na LV č. XXXX a za účastníkov označil 1. B. I., 2. B. F., 7. AGROCOOP IMEĽ. Ďalej argumentoval, že súd
mohol vyzvať navrhovateľa, aby doplnil svoj návrh o skutočnosti alebo predpoklady s odôvodnením, že
súd prečo doterajšie dokazovanie nepovažuje za dostatočné. Nestalo sa tak, čo považuje za ďalší prejav
svojvoľnosti. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/440/2013 z ktorého odcitoval
„ Podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľnosti nemôže byť rozhodnutie, ktorým

by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne pretože platná právna úprava nepozná inštitút
zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu). Práva k nehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do
katastra nehnuteľnosti (nie výmazom) formou vkladu, záznamom alebo poznámkou. Zmenu zápisu
v katastri nehnuteľnosti nie je možné dosiahnuť žalobou o zapretie vlastníctva podľa § 80 písm. c) OSP.
Táto skutočnosť preto nemá z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na žalobe

o zapretie vlastníctva právny význam. Poukázal aj na dôkaz a to prípis Správy katastra Komárno č.
2011/000363 zo dňa 31.03.2011 na č. l. 852 spisu v ktorom v súvislosti s parc. č. 6844 v pkn vložke č.
XXXX za k. ú. Obce E. okrem iného je uvedené:„ Na pozemkovoknižnej vložke č. XXXX k. ú. E. nebola
vyznačená konfiškácia“.
2.4. Zhrnul, že žalobcovia sa nikdy neujali držby predmetných poľn. pozemkov, lebo ich právom držali

a užívali ako ucelený poľn. podnik – roľnícku usadlosť jeho rodičia od 15.11.1943, žalobcovia nikdy
nezaplatiliprídelovúcenu–dôkaz -absenciadokladuozaplatenísdátumomasumouakoajpríslušného
účtu, ktoré neobsahujú žiadne písomnosti v spise, ďalej neexistencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a nevykonateľnosť výroku. Poukázal, že v spise sa nachádza skoršia písomnosť
zo dňa 16.11.1992 na č. l. 146 spisu, ktorou Poľnohospodárske družstvo Nesvady (právny predchodca

Agrorent Nesvady, a.s.) potvrdzuje, že Baltazár Haris (jeho otec) vstúpil do JRD Nesvady 01.10.1959
a pozemky, ktoré do družstva vniesol, mu neboli vydané, pretože podľa dokladov „sú ešte na mene
ich priamych predkov“. V konaní sp. zn. 6C/132/1999 sa súd argumentačne nevysporiadal ani so
vzájomnou odlišnosťou jednotlivých predložených prídelových listín – výmerov, nesúladom v číslovaní
strán, vkladaní či odoberaní jednotlivých číslovaných a nečíslovaných listov, skutočnosťou, že súčasťou

„overenej kópie“ výmerovej listiny je darovacia zmluva s faktom evidentne vykonaných opráv na rôznych
miestach textu prídelu (č. l. 19, 151,427) nepredložením originálu výmeru o prídele s absenciou
základných náležitostí listiny a tým jej charakterom ako actum nullum.
2.5. V závere uviedol, že v tomto konaní sa súd neriadil zásadami právneho štátu a uprednostnil
formalizmus rozhodovania. Vyjadril nesúhlas s tým, že záver z konania sp. zn. 6C/132/1999 platí aj

pre nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konania sp. zn. 6C/132/1999 a poukázal na to, či súd
mieni rozhodovať aj o ostatných nehnuteľnostiach, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Uviedol, že
oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právnytitul svedčí. Namietal zmätočnosť a nedostatočnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie pričom v tejto
súvislosti poukázal na judikatúru ústavného súdu.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť vo výroku ako vecne
správne.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.10.2022 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Komárno návrh,
ktorým sa domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k poľnohospodárskym

nehnuteľnostiam, evidovaných Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, Platanová alej 7,
Komárno v k. ú. E. parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu vyšpecifikované na LV č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Na základe podaného návrhu súd
prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením zo dňa 13.02.2023 č. k. 14Vyd/1/2022-113 tak, že konanie
o potvrdení vydržania zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Vočiuvedenémurozhodnutiupodalnavrhovateľvzákonnejlehoteodvolanie,oktoromrozhodolodvolací
súd uznesením zo dňa 20.03.2024 č. k. 7Co/46/2023-132 tak, že napadnuté uzneseniu súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V nadväznosti na toto rozhodnutie,
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.07.2024 č. k. 14Vyd/1/2022-170 vyzval navrhovateľa, aby svoj
návrh doplnil o skutkové tvrdenia, ktoré konkrétne špecifikoval vo výrokovej časti rozhodnutia a následne

na základe jeho odpovede, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.112024 č. k. 14Vyd/1/2022-191
pripustil zmenu návrhu a do konania pribral ďalších účastníkov konania. Následne vo veci rozhodol
v poradí druhým napadnutým uznesením zo dňa 25. 04.2025 č. k. 14Vyd/1/2022-198.

6. Z prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na vlastnícke právo k predmetným

poľnohospodárskym nehnuteľnostiam titulom vydržania, od právoplatných dedičských rozhodnutí po
jeho neb. matke H. C., T. sp. zn. D 1726/93, Dnot 1046/93 zo dňa 04.01.1995 a sp. zn. D XXXX/XX,
V. XXXX/XX, obe právoplatné dňa 03.02.1995. Vo svojom odvolaní opakovane tvrdil, že na predmetné
nehnuteľnosti má nárok z dôvodu, že už jeho neb. matka H. C. vydržala uvedené nehnuteľnosti.

7.VovzťahuktejtoproblematikesúdprvejinštancieupriamilpozornosťnakonanievedenénaOkresnom
súde Komárno sp. zn. 6C/132/1999, v ktorom bol vydaný rozsudok zo dňa 21.02.2011, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/155/2011, 9Co/156/2011, 9Co/333/2012-915 zo
dňa 29.11.2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/132/1999-1145 zo dňa 27.09.2016, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/52/2017-1267 zo dňa 02.08.2018 a v ktorom

sa rozhodlo, že navrhovateľ nie je vlastníkom tam označených nehnuteľností, keď z odôvodnenia
predmetných rozhodnutí vyplývalo zistenie súdu, že „navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pretože tieto nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom R.
Q.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXaS.Q.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXvčaseichsmrti
nepatrili, keďže tento ich majetok bol skonfiškovaný, pričom vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam

stratili dňom, kedy opustili územie Československa a v rámci výmeny obyvateľstva boli presídlení do
Maďarska“.

8. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne poukázal na vykonané
dokazovanie v konaní vedenom na Okresnom súdu Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999, kde „z obsahu

oznámenia bývalého Okresného úradu Komárno, oddelenie finančné a správy majetku zo dňa
15.07.1996, č.: Fin. 96/01244 vyplýva skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľa: R. Q.
a jeho manželka S. Q., T. D. sa nachádzajú na zozname osôb presídlených do Maďarska z obce
Nesvady. Podľa potvrdenia Štátneho oblastného archívu v Nitre zo dňa 06.03.1996 v tomto archíve
sa nachádza súpis nehnuteľného majetku R. Q. a manželky S. T. D. a šiestich detí, ktorý súpis bol

vypracovaný v súvislosti s ich vysídlením do Maďarska na základe Čs. – maďarskej dohody. Obaja
zomreli v Maďarsku. Súd preto na základe vyššie uvedených dôkazov uzavrel, že majetok právnych
predchodcov žalobcu, na základe článku VII. Dohody o výmere obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskomč. 145/46 prešiel na Československý štát a ten následne majetok pridelil do vlastníctva tým osobám,
ktoré prišli na jeho územie a to v rámci výmeny obyvateľstva.“ (č. l. 49 spisu).

9. Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľa stratili k ich nehnuteľnostiam vlastnícke
právo a to dňom kedy opustili územie Československa a v rámci výmeny obyvateľstva boli presídlení
do Maďarska. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999 navrhovateľ
odvodzoval svoj nárok na sporné nehnuteľnosti rovnakým právnym titulom, ako v konaní o návrhu na
vydržanie. Vzhľadom k tomu, že ide o právoplatne skončené konanie, nemôže odvolací súd prihliadať

na odvolaciu námietku navrhovateľa v tom smere, že závery v konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999, nemožno aplikovať na aktuálne konanie o návrhu na vydržanie.
Právoplatný rozsudok overený pečaťou súdu predstavuje verejnú listinu, pri ktorej sa uplatňuje
vyvrátiteľná domnienka pravdivosti, t. j. skutočnosti, ktoré sú v nej osvedčené (pokiaľ nie je preukázaný
opak)súpravdivé.Vovyššieuvedenomkonaníbolopreukázané,žeprávnipredchodcovianavrhovateľa,
stratili svoje vlastnícke právo k pozemok, ktorú skutočnosť nie je možné opomenúť a preto súd prvej

inštancie správne na ňu prihliadol. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne iné skutočnosti, od
ktorých odvodzuje svoj návrh na vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo
predstavuje obligatórnu náležitosť tohto konania. V danej veci absentuje minimálne jedna zo základných
podmienok a to oprávnenosť držby, v rámci ktorej sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým
okolnostiam domnieva, že je vlastníkom. Navrhovateľ v prejednávanej veci nemohol byť dobromyseľný,

keď vzhľadom na výsledky konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/132/1999
bol oboznámený so skutočnosťou, že jeho právni predchodcovia R. Q. a je ho manželka S., T. D. stratili
vlastnícke právo, nakoľko ich majetok bol skonfiškovaný a preto tieto nehnuteľnosti nemôže navrhovateľ
vydržať.

10. S poukazom na vyššie uvedený záver odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam za správny a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

11. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 52 CMP tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).