Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010538
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124010538.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému
ml. A. B. a spol., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Nitre (ďalej len „okresná
prokurátorka“), proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.02.2025, sp. zn. 33T/27/2024, na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní ml. A. B. a C. D. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3 Pv 126/21/4403, podanej na Okresný
súd Nitra dňa 10.04.2024, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva spáchaný

spolupáchateľstvom podľa § 20 k 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali
dopustiť na tom skutkovom základe, že: „ml. A. B. a C. D. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v čase
približne o XX.XX B. dňa 13. marca 2021, na B. ulici v E., fyzicky napadli poškodeného F. G. takým
spôsobom, že ho C. D. jeden raz udrel päsťou do oblasti tváre a následne do neho sotil, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, kde ho následne A. B. asi päť krát kopol do oblasti hrudníka a tváre, potom
ako poškodený vstával zo zeme ho C. D. jeden raz kopol do oblasti hlavy, čím tak poškodenému F. G.,

spôsobil ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy v oblasti čela a v oblasti pravého ucha s odreninami,
pomliaždenie ľavej strany hrudníka a zlomeninu novej kostičky vľavo s dobou liečenia a pracovnej
neschopnosti v trvaní do 7 dní“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaní. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, bola poškodená spoločnosť G. H. I., a.s., so sídlom
J. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škodu odkázaná na civilný proces.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania na hlavnom
pojednávaní nemohol urobiť jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaných
podaná obžaloba. Po vykonaní dokazovania zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a rešpektujúc
zásadu trestného konania uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená prezumpcia

neviny. V konaní bol zo strany okresného prokurátora voči obžalovanému B. produkovaný jediný
priamy dôkaz, a to samotnú výpoveď obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní a uviedol, že Trestný
poriadok s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku nepriznáva žiadnemu dôkazu
a priori osobitný význam, resp. špeciálnu alebo inak výraznejšiu dôkaznú silu. Záver o zavinení je
v zásade možné dokazovať akýmikoľvek zákonnými dôkaznými prostriedkami, súčasne vykonanými
zákonne súladným spôsobom a priznanie obvineného nemožno nielen podceňovať, no ani preceňovať

(primerane R 60/1972). Obsah priznania obvineného možno považovať za vierohodný iba vtedy, ak je
možné túto vierohodnosť preukázať ďalšími vierohodnými dôkazmi (R 38/1968). Priznanie obvinenéhopreto nemôže byť vnímané ako ,,koruna dôkazov“ a základom dokazovania ako takého. Naopak,
priznanie musí byť podporené aj inými dôkazmi, ktoré toto priznanie potvrdzujú. (1Tdo/6/2021). Vina
obžalovaného však môže byť založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria logickú,

ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver nepripúšťajúci inú
alternatívu. Zo znaleckého posudku č. 58/2021 L. M. N. a predložených lekárskych správ síce vyplynulo,
že poškodenému boli spôsobené zranenia uvedené v skutkovej vete obžaloby, avšak vzhľadom na
neunesenie dôkazného bremena zo strany prokuratúry vo vzťahu ku skutočnosti, že sa žalovaný

skutok stal, a akým spôsobom sa stal, samostatné dokázanie skutočnosti, že poškodenému boli
spôsobené uvedené zranenia nebolo spôsobilé na vytvorenie sústavy logickej, ničím neprerušovanej
a uzavretej sústavy dôkazov, navzájom na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k
dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver o spáchaní skutku obžalovaným B.,
ktorý by nepripúšťal inú alternatívu, a na ktorých by mohla byť založená vina obžalovaného B.. Vo
vzťahu k obžalovanému D. na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní nebol vykonaný žiadny

zákonný priamy dôkaz o napadnutí poškodeného obžalovaným D. spôsobom popísaným v skutkovej
vete obžaloby a zároveň z vykonaného dokazovania a to výpovede svedkyne O. P. a obžalovaného
B. vyplynulo, že jedinou interakciu obžalovaného D. s poškodeným bolo, že poškodeného obžalovaný
D. len odstrčil v priebehu útoku práve poškodeného na obžalovaného B.. Súd I. stupňa uviedol, že
svedkovia a obžalovaní sa zhodovali len v tých skutočnostiach, že sa obžalovaní a poškodený stretli

pri paneláku na Štúrovej ulici v Nitre (obžalovaný B., obžalovaný D., poškodený, svedkovia N., K. a P.),
obžalovaný B. okríkol poškodeného (obžalovaný B., obžalovaný D. a poškodený), na čo sa poškodený
otočilarozbeholnaspäťkobžalovanémuB.(obžalovanýB.aobžalovanýD.)askokomzoschodovchcel
na neho zaútočiť, čomu zabránil obžalovaný D. odstrčením poškodeného z dráhy útoku (obžalovaný
B., obžalovaný D. a svedkyňa P.) a poškodený nemal žiadne viditeľné zranenia (svedkovia O. a N.) a

s výnimkou výpovede svedka K. v tom smere, že poškodený mal niečo na tvári, avšak svedok nevedel
uviesť o čo sa jednalo a iné viditeľné zranenia si nevšimol. Súd I. stupňa doplnil úvahy poukázaním na
výpoveď svedkyne O. P., ktorá vypovedala, že pred týmto incidentom bol poškodený za budovou so A.
Q., s ktorým mal s poškodeným konflikt, a ktorého poškodený mienil pôvodne napadnúť, čomu sa snažili
zhodne zabrániť obžalovaní, a poškodený spoza budovy, vyšiel až 10 minúť po A. Q. pričom uviedla,

že k fyzickej potýčke za budovou mohlo dôjsť aj medzi poškodeným a A. Q.. Zároveň aj svedok L. N.
vypovedal, že poškodený „bol na zemi“ ešte predtým, ako sa pri odchode ich partie otočil a rozbehol za
obžalovaným B.. Ďalej uviedol, že dôvod oslobodenia podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku je na
mieste vtedy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že
sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku

uvádza. Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho,
čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na
mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne
vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné
pochybnostiotom,žesaskutokskutočnestal.Zuvedenejdefiníciejezrejmé,žetentodôvodjenamieste

vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné
náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s
priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba. Ani po vykonanom dokazovaní vykonaním všetkých
navrhnutých dôkazov zo strany procesných strán tieto dôkazy nevyzneli jednoznačne, absentovala
ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd vyvodiť jednoznačný

záver, že skutok popísaný v obžalobe sa stal, a to z dôvodov uvedených vyššie v texte odôvodnenia a
súd konštatoval, že okresný prokurátor tak neuniesol dôkazné bremeno. Pretože pretrvávali pochybnosti
ajpovyčerpanívšetkýchpotrebnýchadostupnýchmožnostídokazovaniaopriebehuskutkusúdpristúpil
k uplatneniu zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaných spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie okresná prokurátorka v Nitre, čo do
výroku o vine u oboch obžalovaných, ktoré odôvodnila tým, že objektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu je charakterizovaná protiprávnym konaním páchateľa, ktoré je okrem iného prejavené
spôsobeným následkom, ktorý spôsobuje zmeny na objekte trestného činu a ktorý je v príčinnej
súvislosti s daným konaním. V danom prípade bola takýmto následkom porucha zdravia poškodeného

F. G., vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že k takémuto následku,
uvedenému vo výroku podanej obžaloby došlo, a neboli splnené podmienky na oslobodenie podľa § 285
písmeno a/ Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaní. Dané dostatočne preukazujú svedecké výpovede poškodeného a svedkov N. a K., vypracovanýznaleckýposudokznalcomzodboruzdravotníctvaafarmáciaalistinnédôkazy. Zosvedeckýchvýpovedí
týchto svedkov vyplynulo potvrdenie fyzického útoku na poškodeného, v dôsledku ktorých bol zranený
a skutočnosť, že pomohli zobrať poškodeného na ošetrenie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa

§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný ml. B. prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol,
že rozsudok je správny a zákonný. Nejde len o to, či nastal následok a to porucha zdravia, ale či

je dokázané, či došlo k naplneniu a preukázania všetkých znakov subjektívnej ako aj objektívnej
skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Zo
žiadneho dôkazu nevyplýva, že mal poškodeného napadnúť, z vykonaného dokazovania vyplýva, že
to bol poškodený, ktorý napadol jeho a to z výsluchov obžalovaného D., svedkyne P.. Dané nepriamo
potvrdzuje aj výpoveď svedka N. z 02.10.2024. Svedkovia O., N. a K. sa nevedeli vyjadriť k vzniku
zranení poškodeného. Vykonaným dokazovaním sa vyvrátila akákoľvek rozumná pochybnosť o tom,

že skutok, ako bol vymedzený v obžalobe, sa udial tak, ako je tam uvedené. Aj po vyčerpaní všetkých
potrebných a dostupných možností dokazovania pretrvávajú pochybnosti o priebehu skutku. Navrhol
odvolanie zamietnuť, pretože je nedôvodné.

K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný D., prostredníctvom svojho obhajcu, poukázal na

uznesenia NS SR sp. zn. 2Toš/4/2009, sp. zn. 6Tz/10/2021, zdôraznil zásadu in dubio pro reo. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 224/2004, podľa ktorého, ak nie je možné jednoznačne
určiť, ktorá z alternatív skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady in
dubio pro reo zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu a v konečnom dôsledku na uznesenie
NS SR sp. zn. 3To/4/2010. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

O termíne verejné zasadnutia krajského súdu bol obžalovaný C. D. riadne a včas upovedomený,
na verejné zasadnutie sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil a preto krajský súd za splnenia
podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného C. D..

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania okresnej
prokurátorky, nad rámec tam uvedených dôvodov nič nedoplnila. Navrhla rozhodnúť tak, ako je uvedené
v petite písomných dôvodov odvolania.
Obhajkyňa obžalovaného ml. A. B. na verejnom zasadnutí zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia

k dôvodom odvolania. Navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný ml. A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho obhajkyňa.
Obhajca obžalovaného C. D. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k podanému
odvolaniu a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou v neprospech obžalovaných, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 odsek 1, odsek
3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré ako na vecne
správne, zákonné a odôvodnené v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku poukazuje
a plne sa s nimi stotožňuje. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami saspravoval pri posudzovaní konania obžalovaných v otázke viny, pričom uplatnil zásadu in dubio pro reo
– v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

K úvahám súdu prvého stupňa a súčasne k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa,
že k zisteniu zavinenia na spáchaní skutku nepostačuje preukázanie následku na objekte trestného
činu požadovaného príslušnou skutkovou podstatou trestného činu, ktorým je pri prečine výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona narušenie verejného poriadku, občianskeho spolunažívania
na verejnosti a v prípade písmena a/ citovaného ustanovenia Trestného zákona v spojení, v niektorých

prípadoch, aj s ublížením na zdraví. V súlade s ustanovením § 119 odsek 1 písmena a/, písmena b/
a písmena e/ Trestného poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa skutok stal a či má
znaky trestného činu a kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, následok a výšku škody spôsobenú
trestným činom. Z vykonaného dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní a následne súdu prvého
stupňa, však nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal.

K procesným úkonom vykonaným orgánmi činnými v trestnom konaní v danej trestnej veci, vrátane
rozhodovania o podaných opravných prostriedkoch príslušnými orgánmi, krajský súd udáva, že v
danej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie vydaním uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa
14.03.2021 postupom podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Následne po začatí trestného stíhania
boli orgánmi činnými v trestnom konaní vykonané výsluchy svedkov R. K., L. N., poškodeného F. G. a

svedka S. O. a to v dňoch 14.03.2021, 18.03.2021, 05.05.2021 a 17.05.2021. Následne bolo uznesením
povereného príslušníka PZ zo dňa 06.08.2021 postupom podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie obžalovaným (tom čase v procesnom postavení obvinených). Toto uznesenie bolo
zrušené uznesením prokurátora okresnej prokuratúry zo dňa 21.01.2022 postupom podľa § 194 odsek 1
písmeno b/ Trestného poriadku a poverenému príslušníkovi PZ bolo prikázané, aby vo veci znovu konal

a rozhodol. Následne uznesením povereného príslušníka PZ z 01.02.2022 bolo opätovne postupom
podľa §206odsek1Trestnéhoporiadkuvznesenéobvinenieobžalovaným.UznesenímGenerálneho
prokurátora SR zo 07.09.2022 bolo po zistení porušenia zákona v neprospech obvineného C. D. a
obvineného mladistvého A. B. zrušené uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia z
01.02.2022 obvineným a bola zrušená aj časť konania, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo,

vrátane uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 06.09.2021, ktorým podľa §
193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného mladistvého B. podanej
prostredníctvom jeho zákonného zástupcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo 06.08.2021, ako aj
uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra z 21.01.2022, ktorým zrušil čiastočne uznesenie zo
06.08.2021 o vznesení obvinenia C. D. a mladistvému A. B.. Súčasne prikázal prokurátorovi Okresnej

prokuratúry Nitra, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
V zmysle vyššie citovaného uznesenia Generálneho prokurátora SR sa dostala vec do štádia, keď
bolo potrebné príslušným prokurátorom rozhodnúť o podaných opravných prostriedkoch príslušnými
procesnými stranami proti uzneseniu povereného príslušníka PZ zo dňa 06.08.2021. Z vyššie
uvedeného preto nie je zrejmé, z akého dôvodu vyšetrovateľ PZ následným procesným postupom

podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku opätovne vzniesol obvinenie obvineným uznesením zo dňa
29.12.2022, pretože nebolo rozhodnuté o uznesení o vznesení obvinenia podľa § 206 odsek 1 Trestného
poriadku uznesením zo dňa 06.08.2021. O opravnom prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zo 06.08.2021 potom následne, zmysle uznesenia Generálneho prokurátora SR, rozhodol prokurátor
Okresnej prokuratúry Nitra uzneseniami zo dňa 22.09.2023, ktorými podľa § 193 odsek 1 písmeno

c/ Trestného poriadku zamietol sťažnosť obvineného C. D. proti uzneseniu zo dňa 06.08.2021 a
sťažnosť obvineného mladistvého A. B. podanú prostredníctvom jeho obhajkyne a zákonného zástupcu,
taktiež proti uzneseniu zo dňa 06.08.2021. Týmto procesným úkonom nadobudlo uznesenie o vznesení
obvinenia podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku zo dňa 06.08.2021 právoplatnosť. A následne
prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uznesením zo dňa 27.03.2023 podľa § 194 odsek 1 písmeno b/

Trestného poriadku zrušil uznesenie vyšetrovateľky OR PZ Nitra zo dňa 29.12.2022.
Ďalšímiprocesnýmiúkonmi,ktorébolivykonanévdanejtrestnejveciorgánmičinnýmivtrestnomkonaní,
sú výsluchy obvinených zo dňa 04.12.2023 a svedkov R. K., O. P., S. O., L. N. a poškodeného F. G. a to v
dňoch 17.01.2024, 04.12.2023, 05.02.2024, pričom v prípade výsluchov týchto svedkov išlo o výpovede
vykonané po vznesení obvinenia v prítomnosti obhajcov obvinených a títo svedkovia vypovedali aj na

hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby. Je potrebné uviesť, že vo vzťahu k zavineniu obžalovaných
nebol vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní produkovaný žiadny dôkaz a to ani výpoveďou
obžalovaného mladistvého B., ktorý by obžalovaných usvedčoval zo spáchania skutku tak, ako je tento
popísaný v podanej obžalobe. Je potrebné uviesť, že vyššie uvedení svedkovia, teda svedkovia K., O.,N. a poškodený vo svojich výpovediach po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia zo dňa
06.08.2021 usvedčovali obžalovaných zo spáchania skutku a popísali a fyzický útok na poškodeného,
tak zo strany obžalovaného D., ako aj zo strany obžalovaného mladistvého B.. Tieto výsluchy boli síce

vykonané zákonným spôsobom postupom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, avšak
k daným výpovediam svedkov sa nemohli vyjadriť obžalovaní, vzhľadom na dané štádium trestného
konania. Následne títo svedkovia vo svojich výpovediach po vznesení obvinenia t.j. vo výpovediach zo
dňa 17.01.2024 04.12.2023 a 05.02.2024, vo vzťahu ku konaniu obžalovaných vypovedali diametrálne
odlišne ako vo svojich výpovediach po začatí trestného stíhania, resp. poškodený nevypovedal vôbec

a svedkovia K., N. a O. uviedli, že na priebeh skutku si nepamätajú. Následne vo svojich výpovediach
na hlavnom pojednávaní, títo svedkovia vypovedali diametrálne odlišne o priebehu skutku. Svedok O.
o priebehu skutku nič neuviedol, nepopísal konkrétne konanie obžalovaných, nepopísal fyzický útok
na poškodeného, svedok N. taktiež nepopísal fyzický útok na poškodeného, uviedol, že nevie ako sa
poškodený dostal na zem, nepopísal konkrétne konanie obžalovaných a uviedol len tú skutočnosť,
že pomohli poškodenému vstať. Tak tomu bolo aj v prípade svedka K., ktorý taktiež nepopísal žiadny

fyzický atak na poškodeného a uviedol len skutočnosť, že poškodeného zobrali do nemocnice, pretože
mu niečo bolo, pretože bol opretý o lavičku a mal niečo na tvári. Pokiaľ prokurátor v odvolacích
námietkach uvádza, že zavinenie obžalovaných na spáchaní skutku preukazujú výpovede svedkov, nie
jezrejmé,ktorékonkrétnevýpovedesvedkovprokurátorpovažujezavýpovede,ktorépopisujúkonkrétne
konanie obžalovaných, pretože, ak to majú byť výpovede svedkov O., N. a K. po začatí trestného

stíhania a pred vznesením obvinenia, tak tieto výpovede neboli ako dôkaz na hlavnom pojednávaní
vykonané, pretože neboli na hlavnom pojednávaní prečítané postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného mladistvého B. na hlavnom pojednávaní, ani z tejto
výpovede nie je možné vyvodiť záver, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, pretože
obžalovaný mladistvý B. priebeh skutku a svoje konanie popísal odlišne od skutkových zistení obžaloby.

Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný D., tak, že ho udrel
päsťou do tváre, strčil ho a v dôsledku tohto konania obžalovaného D. poškodený spadol na zem a
tam ho mal následne mladistvý obžalovaný B. 5-krát kopnúť do oblasti hrudníka a tváre. Následne mal
poškodeného opätovne atakovať obžalovaný D. spôsobom, že ho kopol do oblasti hlavy. Obžalovaný B.
na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bol poškodený, ktorý sa ho snažil napadnúť, v čom mu zabránil

obžalovaný D. a následne ho poškodený opätovne napadol a svoj fyzický atak na poškodeného popísal
tak,, že mu dal „jednu“ do tváre a toto sa opakovalo asi 3 až 4-krát, pričom sa vzájomne bili. To, že
obžalovaný B. vo svojej výpovedi popísal určitú formu a intenzitu fyzického ataku na poškodeného, ešte
neodôvodňuje záver o jeho priznaní, pretože obžaloba mu kladie za vinu fyzický atak na obžalovaného
vyššie popísaný v spolupáchateľstve s obžalovaným D. a takýto záver nie je možné vyvodiť zo žiadneho

dôkazu vykonaného zákonným spôsobom. Na základe uvedeného, preto nie je možné bez dôvodných
pochybností vyvodiť záver, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby prokurátora
a to tak, že obžalovaní mali poškodeného napadnúť úderom päsťou do oblasti tváre obžalovaným D. a
následne ho mal na zemi do oblasti hrudníka kopať obžalovaný B. a následne obžalovaný D. jedenkrát
kopnúť do oblasti hlavy. Zavinenie obžalovaných na spáchaní skutku nie je možné vyvodiť výlučne z

následkov na zdraví poškodeného, pretože spôsobenému následku predchádza konanie konkrétneho
páchateľa - objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a práve konanie obžalovaných ako
jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý zahŕňa konanie páchateľa, jeho
následok a príčinný vzťah medzi nimi.

Z týchto dôvodov sa preto krajský súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaných a vzniknutým následkom a rovnako ako
súd I. stupňa, nemal bez dôvodných pochybností, v dôsledku absencie uceleného súhrnu navzájom
korešpondujúcich a nadväzujúcich dôkazov, preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní
stíhaní, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

S poukazom na uvedené krajský súd odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaných podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.