Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200849
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125200849.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Jarmila Funtová, advokátka, Piaristická 2, Nitra, a účastníkov
konania:1.E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.B.XXX/XX,D.,2.H.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXX/
XXX, D., 3. I. G., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/XXX, H. C., 4. doc. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/

XX, L., 5. M. K., nar. XX. XX. XXXX, N. XX, 6. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. L. F. F. XXXX/XX, J. -
P.,7.E.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXX/X,G.,8.Q.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.X,9.G.H.,nar.
XX. XX. XXXX, bytom G. XX/XX, L., 10. neznámy vlastník N. R., zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 11. LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 12. Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky

proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 53Vyd/1/2025 – 54 zo dňa 03. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 53Vyd/1/2025 – 54 zo dňa 03. 06. 2025 p o t v r
d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči účastníkovi konania v 10. rade zastavil (I.
výrok) a návrh navrhovateľky zamietol (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 359a, § 359c ods. 1, ods. 2, § 359d ods. 2,
ods. 3, § 359e ods. 1 - ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
a s poukazom na ustanovenie § 57 CMP.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom,
doručeným súdu dňa 29. 01. 2025, domáhala určenia, že vydržaním nadobudla pozemky v kat. úz.
D., zamerané GP č.180/2024, označené ako parc. reg. „C“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 185 m2,
parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere 179 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XXX - orná pôda o výmere
1 952 m2 v podiele 1/1 (v EKN zapísané v LV č. XXXX ako pozemky parc. reg. „E“ č .XXX/XXX, XXX/

XXX). Návrh odôvodnila tým, že predmetné pozemky nadobudla sčasti dedením po svojom otcovi H.
R. a sčasti darom od svojej matky H. R., S. C. spolu s pozemkom parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 799 m2 a domom súpisné č. XXX na parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti
navrhovateľka už vlastní podľa zápisu pre kat. úz. D. v LV č. XXXX. Pozemky parc. reg. „E“ č. XXX/XXX,
XXX/XXX, z ktorých boli vytvorené predmetné pozemky, boli pôvodne spolu s pozemkom parc. reg. „C“
č. XXX/X vedené v PK vl. č. XXX ako parc. č. XXX - roľa v hone C. o výmere 2kj 897 štv. siah, t. j. 4

808 m2, v prospech A. Q. pod B1 v podiele 1/3, pod B3 na mene N. R. v podiele 1/3 a pod B8 na mene
B. C., S. F. v podiele 1/3. Otec navrhovateľky tieto pozemky nadobudol v roku 1928 darom od svojejmatky E. R., S. J. - manželky N. R.. N. R. tieto pozemky užíval spolu s manželkou E. S. J. a synom H.
v celosti ako jemu patriaci podiel 1/3 z pkn. pozemku parc. č. XXX spolu s podielom 2/3 nadobudnutým
reálnou deľbou s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi parcely č. XXX zapísanými vo vl. č. XXX pre

kat. úz. D. a to až do roku 1923, kedy sa vysťahoval do A.. V roku 1928 pozemok parc. č. XXX darovala
E. R. S. J. svojmu synovi H. R. na účel stavby rodinného domu, ktorý si aj s manželkou H. postavili
počas trvania manželstva v r. 1953 - 1956. Uvedené skutočnosti preukazuje rozsudok Okresného súdu
Nitra sp. zn. 13C/160/87 zo dňa 21. 09. 1987, právoplatný 30. 10. 1987, v ktorom bol N. R. vedený ako
neznámy vlastník, keďže po vysťahovaní sa z A. už nevrátil a jeho príbuzní od vysťahovania o ňom

nemajú vedomosť.
Konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh a to doručením návrhu súdu. Súd prvej inštancie
zistil, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania bol doručený súdu dňa 29. 01. 2025, t. j. v čase
keď účastník konania N. R., nebol spôsobilý byť účastníkom konania, nakoľko ako vyplýva z rodného
listu H. R. (jeho syna), v roku 1919 mal 29 rokov, teda, narodil sa v roku 1890. Z uvedeného potom
vyplýva, že v čase podania predmetného návrhu na súd by mal 135 rokov. Smrťou účastníka konania

zanikla jeho procesná subjektivita, ktorá je určujúcim znakom prípustnosti konania a rozhodovania
súdu, t. j. ako subjekt práva neexistuje. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných
procesných podmienok konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, a má za následok, že súd musí konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu,
že nedostatok procesnej subjektivity je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

podľa ustanovenia § 62 CSP v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, konanie voči
účastníkovi konania v 10. rade zastavil.
Po preštudovaní spisového materiálu sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či navrhovateľka splnila
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia alebo či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu
a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Navrhovateľka výpisom z LV č. XXXX,

rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13C/160/87 – 17 zo dňa 21. 09. 1987 a tiež darovacou
zmluvou zo dňa 24. 03. 1995 osvedčila svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz.
D. parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 799 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX,
postavenom na parc. č. XXX/X. Žiadnym spôsobom však neosvedčila vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
ktorých vydržania sa domáha. Skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníkom susednej parcely a že

tieto užíva, takýmto titulom nie je. Navrhovateľka svoje vlastnícke právo odvodzuje od skutočnosti,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudla sčasti dedením po svojom otcovi a sčasti darom od svojej
matky spolu s pozemkom parc. č. XXX/X. Za deň, kedy malo dôjsť u nej k vydržaniu označila dátum
01. 01. 1992 v časti 1/2-ica s poukazom na judikát R 83/2002 a 10. 04. 1995 v časti 1/2-ica s
poukazom na zápis darovacej zmluvy z 24. 03. 1995 do katastra nehnuteľností a to so započítaním

držby jej právnych predchodcov. K uvedenému súd uviedol, že užívanie nehnuteľnosti samo o sebe
nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Navrhovateľka však žiadnym spôsobom
neosvedčila, že by ona alebo jej právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných nehnuteľností
oprávnene, teda na základe akého konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Súd nemal z obsahu
spisu za preukázané, že by navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti

nadobudli vydržaním ani na základe domnelého právneho titulu (napr. dohoda o reálnej deľbe, resp.
zámenná zmluva). Pochybnosti nerozptýlili ani dostatočne neosvedčili vyhlásenia niektorých ďalších
účastníkov konania v 1., 2., 3. a 4. rade (nie všetkých), nakoľko títo síce tvrdili, že došlo k zámene
ich pozemkov, avšak neuviedli za aké pozemky boli zamenené. Uvedené skutočnosti mali účastníci
sprostredkovane iba z rozprávania ich právnych predchodcov. Zároveň predmetné nehnuteľnosti neboli

zahrnuté do dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu
je zrejmé, že navrhovateľka o skutočnosti, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností vedela
alebo prinajmenšom, pri zachovaní náležitej opatrnosti, mohla mať pochybnosti o tom, že užíva
nehnuteľnosť, ktorá jej nepatrí, keďže evidencia katastra nehnuteľnosti je verejne prístupná a z výpisu
LV č. XXXX je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka nevlastní. Podľa názoru súdu prvej

inštancie, každý, kto má v záujme ujať sa držby nehnuteľnosti a následne s ňou nakladať ako s
vlastnou, je povinný zistiť si aktuálny právny stav, t. j. z príslušného registra, ktorým je v tomto
prípade kataster nehnuteľností, ktorý obsahuje súpis nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto
veciam, a teda overiť si tú skutočnosť, či k nehnuteľnosti, s ktorou hodlá nakladať ako s vlastnou,
neexistuje už evidovaný vlastnícky vzťah iného subjektu k tejto nehnuteľnosti. Táto okolnosť potom

vylučuje jeho dobromyseľnosť po dobu najmenej 10 rokov ako jednu z podmienok pre vydržanie.
Súd prvej inštancie preto aj z tohto dôvodu nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia.
K navrhovateľkou uvádzaným skutočnostiam, že má naliehavý právny záujem na tom, aby bolo
jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam usporiadané a zapísané, aby s týmito mohladisponovať súd prvej inštancie uviedol, že v konaní o potvrdení vydržania súd naliehavý právny záujem
neskúma tak, ako je tomu pri podaní žaloby o určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP, v ktorom
konaní súd vykonáva riadne dokazovanie a preto sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal. Konanie

o potvrdení vydržania predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd musel skonštatovať, že
navrhovateľka na základe ňou predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázala splnenie
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Je
nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetných nehnuteľností je potrebné riešiť súdnou

cestou, avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenienadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostivydržaním.Zuvedenéhodôvodusúdprvej
inštancie návrh navrhovateľky na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním voči účastníkom konania v 1.
až 9., 11. a 12. rade, podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP, zamietol. V mimosporovom konaní súd rozhoduje
o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol podaný, súd o trovách konania

nerozhodoval, a vo výrokovej časti uznesenia sa nimi vôbec nezaoberal.

4. Proti predmetnému uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,
a to z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP a podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhovateľka
namieta zastavenie konania proti účastníkovi v 10. rade, nakoľko má za to, že nezistených vlastníkov

zastupuje Slovenský pozemkový fond. Nezistený vlastník v 10. rade bol v konaní zastúpený SPF-
om, a preto súd nemal voči nemu konanie zastaviť, ale mal navrhovateľku vyzvať, aby upresnila
okruh účastníkov konania o prípadných dedičov neznámeho vlastníka s poukazom na rozsudok NS
SR 6Cdo/11/2016 a tak by vytvoril priestor pre posúdenie návrhu voči tomuto účastníkovi. Z LV č.
XXXX vyplýva, že pod B10 je v podiele 1/3 zapísaný N. R. s tým, že pod B11 je k vlastníkovi pod

B10 zapísaná správa SPF. Navrhovateľka preukázala, že N. R. sa nachádza na neznámom mieste
rozsudkom OS NR 13C 160/87, v ktorom bol vedený ako neznámy vlastník - na neznámom mieste,
keďže sa v r. 1923 vysťahoval do A.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Vyjadrenie obce D. zo dňa 18. 11.
2024. Skutočnosť, že N. R. zomrel nie je preukázaná žiadnym dôkazom, jeho prípadný úmrtný list v SR
vystavený nebol, v evidencii obyvateľstva nie je evidovaný. Súd žiadnym dôkazom nepreukázal, že N.

R. nie je nažive. Odôvodnenie súdu pre zastavenie konania je len hypotetické, preto mal súd pokračovať
v konaní so zástupcom SPF a nie ho zastaviť. Navrhovateľke bolo odňaté právo na spravodlivý proces
tým, že súd nevyzval navrhovateľku, aby upresnila okruh účastníkov, resp. tým, že nepokračoval v
konaní s účastníkom v 10. rade ako s neznámym vlastníkom zastúpeným SPF, znemožnil navrhovateľke
domôcť sa svojich práv súdnou cestou, a tým, že súd rozhodol vo veci bez toho, že by vydal vyzývacie

uznesenie v zmysle ust. § 359f ods. 1, 2 CMP. Navrhovateľka má za to, že jej bolo tak zabránené vo
veci konať a uskutočňovať svoje procesné práva, napr. vyjadriť sa k námietkam, ktoré by po vydaní
vyzývacieho uznesenia mohli uplatniť účastníci, navrhovateľka by mohla doplniť dôkazy a upresniť
návrh. Navrhovateľka má za to, že účastníci konania 1. - 9. a 11. by v tomto konaní nepodali vôbec
námietky a jej nároky by nepopreli. Účastníci konania 1. - 4. jej dali písomné vyhlásenie, že nemajú

námietky k jej vlastníckemu právu k predmetným pozemkom, pričom účastníčky 2. - 4. uviedli, že
ani ony ani ich príbuzní predmetné pozemky vôbec neužívali, nakoľko patrili rodine A. B., ktorá je v
obci D. považovaná za vlastníčku týchto pozemkov a domu. Zároveň uviedli, že v LV č. XXXX vedení
vlastníci pod B5 - 9, t. j. účastníci 5. – 9. sú dedičmi ich zomretého brata E. C. a je predpoklad,
že by námietky nepodali. V dôsledku zamietnutia návrhu súdom, a teda bez pokračovania v tomto

súdnom konaní bez vydania vyzývacieho uznesenia bolo zamedzené uplatneniu procesných práv tak
navrhovateľky, ako i ostatných účastníkov konania. Súd navrhovateľku pred vydaním rozhodnutia o
zamietnutí jej návrhu nevyzval k doplneniu dôkazov, ak považoval predložené dôkazy či opis skutočností
o ktoré navrhovateľka opiera svoj návrh, za nedostatočné, čím nedodržal § 359e ods.1 CMP. Súd
podľa navrhovateľky neposúdil vec správne ani po právnej stránke, keď ona a predtým i jej rodičia

splnili všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva predmetných pozemkov vydržaním, keď po
skoršej reálnej deľbe nehnuteľností v spoluvlastníctve N. R. získali rodičia navrhovateľky celé predmetné
pozemky a tie boli užívané od r. 1923 v dobrej viere o vlastníctve. Súd neprihliadol na potvrdenie reálnej
deľby nehnuteľností písomnými vyhláseniami účastníkov 1. - 4.
Navrhovateľka poukazuje na to, že osvedčenie skutočností nie je postavené na rovnakú úroveň s

dokázaním skutočností, teda ich presvedčivým preukázaním (potvrdením ich existencie) ako v civilnom
súdnom konaní napr. pri určovacej žalobe. Navrhovateľka má za to, že skutočnosti nielen že osvedčila,
ale aj predložila písomné dôkazy: pkn. vl. č. XXX, Vyhlásenie 4 dotknutých vlastníkov, Vyjadrenie obce
D., Potvrdenie obce D. o platení dane z nehnuteľností, Čestné vyhlásenie bývalého starostu obceako i 2 vlastníkov susedných pozemkov, katastrálnu mapu, a najmä domnelé tituly nadobudnutia jej
vlastníckeho práva: rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 13C 160/87, rozhodnutie ŠN v Nitre D
30/88, Darovaciu zmluvu N 87/95. Navrhovateľka má za to, že preukázala splnenie všetkých podmienok

vydržania: dobromyseľnosť a oprávnenosť držby, dobu držby viac ako 10 rokov, nepretržitosť ako aj jej
nerušenosť. Navrhovateľka je čo do znalostí problematiky nehnuteľností laik, nemá právne vzdelanie, či
inéodbornégeodetickéznalosti,pretotrvánatom,ževčasededeniamalazato,žezdedilaajpredmetné
pozemky a v čase darovania mala za to, že notárskou zápisnicou nadobúda aj predmetné nehnuteľnosti.
Navrhovateľka v tom čase ako laik nemala vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti nie sú

obsahom dedenia a darovania. Navrhovateľka namieta správnosť konštatovania súdu v bode 33, že
„Zároveň predmetné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po právnych predchodcoch
navrhovateľky.“ Navrhovateľka poukazuje to, že v dedičstve po otcovi dedila viaceré pozemky - okrem
p. č. XXX/X aj parcelu č. XXX/X (so zhodným číselným označenie ako je parcela, ktorá je predmetom
konania), ako i p. č. XXX/X bez uvedenia ich výmery, čím vyvracia odôvodnenie súdu a podporuje
jej tvrdenie o oprávnenosti a dobromyseľnosti o tom, že dedila aj predmetné pozemky, zamerané GP

180/2024. Navrhovateľka nemá vedomosť prečo nemá všetky ňou zdedené pozemky zapísané do
evidencie nehnuteľností. Navrhovateľka má za to, že zápis pozemku p. č. XXX/X v celosti a domu
č. XXX v celosti v LV č. XXXX svedčí v jej prospech, nakoľko navrhovateľke postačovalo, že vlastní
dom a pozemok XXX/X pri ňom, nemala preto pochybnosti, zo zápisu v LV č. XXXX vyplýva, že
pozemky pri dome, v ktorom od narodenia býva jej patria. Navrhovateľke sa zachoval geometrický plán

GP 244-251-0681-257, ktorý bol podkladom pre súdne konanie 13C 160/87, ktorým boli zamerané
pozemky: p. č. XXX/X - zast. pl. 799 m2, p. č. XXX/X - záhrada 437 m2, p. č. XXX/X-XXXXXXX 164
m2 a roľa p. č. XXX, XXX, ktorý prikladá prílohou. Až pri podaní návrhu na súd navrhovateľka od
právnej zástupkyne zistila, že predmetom konania bola len p. č. XXX/X - dvor a nie aj záhrady a role.
Navrhovateľka je laik, nerozumie rozsudkom súdu ani následne vydaným listinám, nemá vedomosť

prečo neboli všetky pozemky zamerané GP 244-251-0681-257 predmetom konania, ale len dvor a prečo
nebol celý GP zapísaný do evidencie nehnuteľností. Súd vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, keď
návrh navrhovateľky zamietol, pričom poukazuje na ňou predložené listinné dôkazy, opis skutočností,
majúcich vplyv na vydržanie a na domnelé tituly nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na platnú
judikatúru. Navrhovateľka nadobudla pozemky po svojich rodičoch - otcovi navrhovateľky predmetné

pozemkydarovalavroku1928jehomatkaE.R.-manželkaN.R.–staréhootcanavrhovateľky.N.R.tieto
pozemky užíval spolu s manželkou E. a synom H. v celosti ako reálne vyčlenený jemu patriaci podiel 1/3
z pkn. parc. č. XXX spolu s podielom 2/3 nadobudnutým reálnou deľbou s pôvodnými pozemnoknižnými
vlastníkmiparcelyč.XXXzapísanýmivovl.č.XXXprekat.úz.D..Vpkn.vl.č.XXXprek.ú.D.bolivedené
okrem p. č. XXX aj parcely č. XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, čo preukazuje, že N. R. a ostatní pozemnoknižní
spoluvlastníci, s ktorými on uzatvoril dohodu o reálnej deľbe pozemku p. č. XXX, vlastnili aj iné pozemky,
ktoré po reálnej deľbe pripadli týmto iným spoluvlastníkom, ktoré považujú ich právni nástupcovia za
majetkoprávne usporiadané, čo navrhovateľka preukazuje 4 písomnými vyhláseniami účastníkov v 1. až

4. rade. Do roku 1950 nebolo pre platnosť potrebné uzatvárať písomnú dohodu. Čo sa týka uzatvorenia
dohody o reálnej deľbe takéto ústne dohody uzatvorené do roku 1950 v súlade s rozhodnutím vo veciach
občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi roč. I.-VI. č. 911/1932 Úr. zb. o reálnom
rozdelení nehnuteľností na samostatné časti, ktoré v takom rozdelenom stave dlho užívali, čím došlo
k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, treba považovať za dohody

nielen podľa držby, ale aj čo sa týka vlastníckeho práva, majúce za následok zrušenie podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou. Navrhovateľka opätovne poukazuje na relevantnosť ústnej formy, ktorá
podľa vyššie uvedeného rozhodnutia roč. I.-VI. č. 911/1932 Úr. zb. postačuje na zrušenie podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou a preto je písomná forma dohody irelevantná a preto túto nie je ani
potrebné ako dôkaz predkladať. Ak by totiž navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia disponovali

písomnou dohodou o reálnej deľbe, príp. zámene, nebolo by potrebné iniciovať toto konanie na súde,
ale boli by priamo zapísaní za vlastníkov na základe tejto písomnej listiny. Navrhovateľka poukazuje na
to, že v tomto konaní nemá preukazovať platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva ani riadny prechod
vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018 a v tom je základný rozdiel medzi

ochranou vlastníctva a ochranou držby. Preto podľa navrhovateľky požiadavka súdu na predloženie
písomnej dohody o reálnej deľbe nie je opodstatnená. Čo sa týka konštatovania súdu v napadnutom
uznesení, že navrhovateľka nepreukázala reálnu deľbu či zámenu pozemkov, navrhovateľka poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 139/2023 z 13. 12. 2023, v ktoromokrem iného rozobral podrobnejším spôsobom súdnu prax dovolacieho i ústavného súdu v súvislosti s
otázkou, či môžu byť splnené podmienky vydržania aj bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu.
Súd zamietnutím návrhu neuznal ani domnelé tituly nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľky -

dedičské rozhodnutie po otcovi ani darovaciu zmluvu od matky, preto poukazuje na rozpor odôvodnenia
napadnutého uznesenia s judikatúrou SR. Podľa navrhovateľky i ďalšie dôkazy, ktoré súdu predložila,
preukázali splnenie podmienok vydržania jej vlastníckeho práva, najmä dlhodobú držbu navrhovateľky
a jej právnych predchodcov, ktorú zdokladovala 4 vyhláseniami samotných účastníkov konania ako
dotknutých vlastníkov, 2 čestnými vyhláseniami svedkov, vyjadrením obce Jarok, potvrdením obce

Jarok, avšak súd na tieto písomné dôkazy neprihliadol. Navrhovateľka s vyhodnotením dôkazov zo
strany súdu nesúhlasí a má za to, že k nadobúdaciemu titulu predložila relevantné písomné dôkazy a
zároveň poukázala na platnú judikatúru ohľadom dohôd o reálnej deľbe, domnelých titulov nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, dlhodobej držby po dobu viac ako 60 rokov, nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním aj bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu a inej judikatúry. Navrhovateľka
opakovane poukazuje na to, že ostatní pozemkovoknižní spoluvlastníci tento užívací stav od počiatku

držby rešpektovali, držba bola nerušená a nepretržitá - doposiaľ sa od navrhovateľky ani od jej
právnychpredchodcovnedomáhalianivydaniapozemkov,aniinýchnárokov,čonasvedčujedobrejviere
navrhovateľky v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím NS ČR 22 Cdo 3202/2018 a dobromyseľnosti
držby po dobu vyše 60 rokov (pričom podľa tohto rozhodnutia postačuje 30-50 rokov držby), t. j. od
postavenia rodinného domu v rokoch 1953-1956 rodičmi navrhovateľky. K tejto nerušenej, nepretržitej a

dobromyseľnejdržbetrvajúcejpodobuviacako10rokovsúdtaktiežprisvojomrozhodovaníneprihliadol.
Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť späť na ďalšie konanie vo veci tak,
aby bolo vydané vyzývacie uznesenie.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ naozaj
došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti za splnenia ostatných

zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba
vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľky, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke
právo už uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby, a preto navrhovateľka nemohla predmetné
nehnuteľnosti vydržať. Ak vstúpil do oprávnenej držby právny predchodca navrhovateľky, ktorý mal
v držbe nehnuteľnosť po vydržaciu dobu 10 rokov, potom vydržanie vlastníckeho práva nesvedčí

navrhovateľke, ale jej právnemu predchodcovi. Na základe uvedeného nie je možné potvrdiť vlastnícke
právo navrhovateľky vydržaním, pretože uvedeného by sa bolo možné domáhať len v rámci sporového
konania, a to prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi
navrhovateľky, resp. že právny predchodca navrhovateľky bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnila

správny procesný postup, ale zvolila pre svoju vec nesprávne konanie podľa § 359a CMP.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím
určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri
prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť návrhu a určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej

do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takémuto návrhu
vyhovel, legalizoval by tým nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu
v konaní o dedičstve. Pokiaľ teda navrhovateľka tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudlivydržanímeštejejprávnipredchodcovia(uplynutímvydržacejdoby),správnesamalažaloboudomáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý
splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva, resp. že právni predchodcovia navrhovateľky
boli v čase svojej smrti vlastníkmi nehnuteľnosti. Napokon aj z ust. § 359c ods. 1 CMP vyplýva, že

návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Keďže navrhovateľke nesvedčí žiaden titul, ktorým by mala
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné jej návrhu vyhovieť.

11. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§58ods.1CMP,§52CMPa§57CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu.

O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, ktorý
síce v posudzovanej veci podaný nebol, avšak z dôvodu právnej istoty ho odvolací súd považoval za
vhodné vo výrokovej časti tohto uznesenia uviesť.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.