Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203783
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203783.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. Y., narodená XX.X.XXXX, J.
Y., narodená XX.XX.XXXX a B. Y., narodená XX.X.XXXX, deti rodičov - matky: W.. R. Y., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. C. XX, J., a otca: W.. J. Y., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. C. XX, J., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti: O. Y.,
narodená XX.X.XXXX, J. Y., narodená XX.XX.XXXX a B. Y., narodená XX.X.XXXX, na zastupovanie
v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/161/2025.

II Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.11.2025.

III Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 28.11.2025 sa matka maloletých detí domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd zaviaže otca na platenie výživného v sume 500 eur mesačne na každé maloleté dieťa.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na tunajšom súde prebieha
konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené pod

sp. zn. 5P/106/2024 a konanie o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva
vedené pod sp. zn. 5P/150/2025, pričom ani jedno z týchto konaní nie je právoplatne ukončené. Rodičia
sa nedohodli na úprave práv a povinností k deťom a otec neprispieva na výživu maloletých detí. Maloleté
detisúvosobnejstarostlivostimatkyasotcomsastretávajúprevažnepodohodeotcaadetí.Poodchode
otca zo spoločnej domácnosti v septembri 2025 neprispel ani v októbri 2025 a novembri 2025 na výživu
detí žiadnou sumou, práve naopak, požadoval, aby matka uhradila náklady spojené s bývaním v byte,

ktorý tvoril spoločnú domácnosť. Príjem matky v septembri 2025 predstavoval sumu 1.457,50 eur z
titulu dávky v nezamestnanosti a 180 eur z titulu rodinných prídavkov, spolu 1.637,50 eur. Príjem matky
v októbri 2025 predstavoval sumu 1.406,37 eur z titulu mzdy a 180 eur z titulu rodinných prídavkov,
spolu 1.586,37 eur. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti došlo k výraznému nárastu výdavkov,
ktoré znáša výlučne matka, najmä na stravu, bývanie, drogériu, kozmetiku a prostriedky na udržiavanie
čistoty a hygieny domácnosti, ktoré boli predtým hradené aj otcom. Otec vzal maloletú O. na nákupy,

čo vytvára nevhodný obraz u detí o rozdielnom životnom štandarde rodičov. Otec deklaroval mesačné
výdavky na deti dňa 28.12.2024 vo výške 1.180 eur na O., 1.270 eur na J. a 1.215 eur na B.. Matka súdu
predložilasvojeskutočnémesačnévýdavkyspolusvýdavkamideklarovanýmiotcom,pričomvýdavkyna
maloletú dcéru J. predstavujú mesačne 1.839 eur a na maloletú dcéru B. 1.761 eur. Matka zabezpečuje
výlučne osobnú starostlivosť o deti vrátane výživy, zdravotnej starostlivosti, výchovy a vzdelávania.
Otec sa na starostlivosti podieľal hlavne finančne a osobne počas víkendov a dovoleniek, konkrétne

v júni 2025 (05.06.-08.06.) dovolenka v Chorvátsku, v júli 2025 (06.07.-10.07.) dovolenka v Glasgowe
a (24.07.-27.07.) stanovačka na Balatone, v auguste 2025 (11.08.-20.08.) dovolenka v Chorvátsku, vseptembri 2025 (13.09.-15.09.) dovolenka v Jasnej a v októbri 2025 (09.10.-13.10.) dovolenka v Paríži
spolu s deťmi a tetou otca. Otec deklaruje záujem stretávať sa s deťmi, no fakticky trávi s nimi menej
času, keďže prispôsobuje svoje stretnutia s deťmi času strávenému s milenkou. Deti nemajú kľúče

od jeho bytu a zatiaľ u neho nespávali. Matka a otec sú bezpodielovými spoluvlastníkmi viacerých
nehnuteľností, vrátane bytu v Karlovej Vsi o výmere 130 m2, garáže, apartmánu v Demänovskej doline a
apartmánu v Chorvátsku, ktoré otec používa výlučne spolu s deťmi a milenkou. Matka má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa. Po ukončení zamestnania v spoločnosti IMPAX Trading, spol. s r.o., a
krátkom zamestnaní v spoločnosti encare, s. r. o., je od septembra 2025 zamestnaná ako psychológ

- inštruktor sociálnej rehabilitácie s mesačnou mzdou 1.300 eur plus odmeny a zároveň pokračuje v
bakalárskom štúdiu v 3. ročníku. Plánuje absolvovať ďalšie odborné školenia s cieľom zlepšiť kvalifikáciu
a možnosti uplatnenia na trhu práce. Otec je konateľom štyroch spoločností, z toho troch na Slovensku
a jednej v Českej republike, ktoré sú dlhodobo ziskové, zamestnávajú spolu cca 80 zamestnancov
a len tržby za rok 2023 v SR presiahli 5 miliónov eur. Ďalšia spoločnosť S. s.r.o. mala tržby za rok
2023 presahujúce 800.000 eur a od decembra 2024 je otec konateľom spoločnosti O. medical s.r.o.

Matka nemala informácie o jeho majetkových pomeroch a životný štýl rodiny bol nadštandardný, vrátane
luxusných dovoleniek a nákupov.
3. K návrhu matka doložila splnomocnenie, rodné listy, pohyb na účte - rodinné prídavky, detail platby
- dávka v nezamestnanosti, detail platby - mzda, pracovná zmluva matky, E-mail otca, podanie otca zo
dňa 28.12.2024, podanie matky zo dňa 27.03.2025, pohyby na účte, pôžička od rodičov, 25.09.2025,

23.10.2025, 24.10.2025, pohyb na účte - byt NZ, pohyb na účte - byt BA, detail platby - poistenie
bytu, detail platby ALLIANZ poistenie motorového vozidla, detail platby - nájom byt BA, detail platieb -
nájom byt NZ, detail platieb - garáž BA, komunikácia so školskými zariadeniami, dôkazy k zdravotnej
starostlivosti, fotografie, účtové závierky.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo

samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom

alebo nad nevyhnutný rozsah.
12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na
skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadnehodokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne
ohrozené.

13. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý
zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany
ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
14. Účastníkom konania sú maloleté deti. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon
o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri

ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny
opatrovník").Jepotrebné,abybolimaloletédetizastúpenéopatrovníkom.Pretosúdvzmysle§117CMP
v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému zjavne môže dôjsť ku
konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu
blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods.
1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).
15. Súd preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po zvážení všetkých

skutočností dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
16. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že medzi rodičmi nebola
dosiahnutá dohoda o úprave rodičovských práv a povinností ani o výživnom, pričom na súde stále
prebieha konanie o rozvod manželstva a konanie o určenie výživného. Maloleté deti sú takmer
nepretržite v osobnej starostlivosti matky a otec po odchode zo spoločnej domácnosti v septembri

2025 neprispieva na ich výživu žiadnou finančnou sumou. Matka znáša všetky náklady spojené
so zabezpečením potrieb detí a chodu domácnosti, pričom po odchode otca došlo k výraznému
zvýšeniu výdavkov (strava, bývanie, hygiena, drogéria, bežné potreby detí). Jej príjem je obmedzený
a nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov. Otec síce poskytuje sporadické vecné plnenia (napr.
nákupypotravínalebooblečenia),tievšaknemožnopovažovaťzariadneplnenievyživovacejpovinnosti,

keďže základné potreby detí nie sú zabezpečené. Starostlivosť o maloleté deti dlhodobo zabezpečuje
prevažne matka, a to ešte aj pred rozchodom rodičov, najmä z dôvodu pracovnej vyťaženosti otca. Po
jeho odchode nedošlo k žiadnemu prerozdeleniu starostlivosti a otec sa na každodennej starostlivosti
nepodieľa. Styk otca s deťmi prebieha nepravidelne, najmä po dohode s deťmi, deti u otca len výnimočne
prespávajú a nemajú k dispozícii kľúče od jeho bytu. Matka poukazuje aj na správanie otca, ktoré podľa

nej nie je v súlade s princípom spoločnej starostlivosti a negatívne vplýva na psychickú pohodu detí,
najmä ak ich oboznamuje s finančnými rozdielmi medzi rodičmi. Otec deklaruje vysoké výdavky na deti,
avšak tieto tvrdenia nezodpovedajú reálnemu zabezpečeniu ich každodenných potrieb v domácnosti
matky. Matka má nižšie a nestabilnejšie príjmy, prešla náročnou pracovnou situáciou a v súčasnosti
je zamestnaná s priemerným príjmom, pričom sa aktívne vzdeláva s cieľom zlepšiť svoje budúce

uplatnenie. Otec je naopak ekonomicky silný, pôsobí ako konateľ viacerých prosperujúcich spoločností v
zdravotníckomsektore,mávysoképríjmyažijenadštandardnýmživotnýmštýlom.Zuvedenýchdôvodov
matka žiada súd o dočasnú úpravu výživného formou neodkladného opatrenia, aby boli bezodkladne
zabezpečené základné potreby maloletých detí.
17. Matka mala v septembri 2025 príjem z dávky v nezamestnanosti vo výške 1 457,50 eura a rodinné

prídavky vo výške 180 eur, spolu teda 1 637,50 eura. V októbri 2025 dosiahla príjem zo mzdy vo výške 1
406,37 eura a rodinné prídavky 180 eur, spolu 1 586,37 eura. Od septembra 2025 je matka zamestnaná
ako psychológ - inštruktor sociálnej rehabilitácie s mesačnou mzdou približne 1 300 eur plus prípadné
odmeny, pričom jej príjem bol v uplynulom období nestabilný a je nižší.
18. Otec je konateľom štyroch obchodných spoločností pôsobiacich v zdravotníckom sektore na

Slovensku a v Českej republike, ktoré sú dlhodobo ziskové. Spoločnosti W. P., s.r.o. a W. P. CZ s.r.o.
dosiahli v roku 2023 na území Slovenskej republiky tržby presahujúce 5 miliónov eur a spoločnosť
S., s.r.o. dosiahla v roku 2023 tržby vo výške viac ako 800 000 eur. Konkrétna výška osobného
príjmu otca nie je matke známa, keďže majetkové a finančné pomery rodiny spravoval výlučne otec,
avšak jeho zárobkové a majetkové možnosti sú zjavne výrazne vyššie než u matky, čo zodpovedá aj

nadštandardnému životnému štýlu, ktorý dlhodobo vedie.
19. Rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností, a to veľkometrážneho bytu
v Bratislave - Karlovej Vsi, garáže k tomuto bytu, apartmánu v Demänovskej Doline, bytu v NovýchZámkoch a apartmánu v Chorvátsku. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú značný majetok nadobudnutý
počas manželstva.
20. Neodkladné opatrenie vo veciach výživného predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorého

účelom je bezprostredná ochrana maloletých detí v situáciách, keď je ich výživa reálne ohrozená a nie
je možné čakať na právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Je určené najmä pre prípady, keď rodič,
ktorý má vyživovaciu povinnosť, neplní alebo odmieta plniť výživné a v dôsledku toho by mohlo dôjsť
k ohrozeniu základných životných potrieb dieťaťa, ako sú strava, bývanie, zdravotná starostlivosť či
základné hygienické potreby.

21. Judikatúra aj ustálená súdna prax vychádzajú z toho, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na
komplexné a konečné riešenie otázky výživného, ale iba na preklenutie mimoriadne naliehavej situácie.
Z tohto dôvodu možno prostredníctvom neodkladného opatrenia priznať výživné len v nevyhnutnej
miere, teda v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie len základných existenčných potrieb
maloletých detí (bývanie, strava, hygiena a pod.). Neodkladné opatrenie tak nemá ambíciu reflektovať
životnú úroveň rodičov, ich majetkové pomery v plnom rozsahu ani zabezpečiť deťom štandard, na ktorý

boli zvyknuté počas trvania manželstva.
22. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neskúma detailne všetky príjmy, výdavky a majetkové
pomery rodičov, ako je to pri rozhodovaní vo veci samej, ale sústreďuje sa predovšetkým na posúdenie
otázky, či bez okamžitého zásahu súdu hrozí dieťaťu ujma spočívajúca v nedostatku výživy. Ak je
preukázané, že o maloleté deti je riadne postarané a ich základné potreby sú zabezpečené, súd môže

dospieť k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené len v obmedzenom
rozsahu, prípadne vôbec.
23. Neodkladné opatrenie má teda dočasný, provizórny a subsidiárny charakter a jeho význam spočíva
výlučne v ochrane dieťaťa pred bezprostredným ohrozením. Konečné určenie výživného v primeranej
výške, zohľadňujúcej schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby

maloletých detí, patrí výlučne do rozhodovania v konaní o veci samej.
24. Je pravdou, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť oboch rodičov a trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Avšak súd opätovne poukazuje na účel inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je potreba rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je
potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí,

s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia, pričom bez okamžitého zásahu zo strany
súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov by boli záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca
zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené.
25. Súd po preskúmaní návrhu matky a predložených tvrdení nezistil také okolnosti, ktoré by
nasvedčovali vážnemu a bezprostrednému ohrozeniu maloletých detí vyžadujúcemu okamžitý zásah

súdu formou neodkladného opatrenia. Maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú prevažne v starostlivosti
matky, pričom majú zabezpečenú primeranú výživu, výchovu a starostlivosť a ich život ani zdravie nie sú
bezprostredne ohrozené. Matka v konaní neosvedčila ani nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia
súdu o určení výživného v ňou navrhovanej výške 500 eur mesačne na každé dieťa by mohlo dôjsť k
ohrozeniu záujmov maloletých detí. Z vlastnej činnosti súdu zároveň vyplýva, že na súde už prebieha

konanie o rozvod manželstva rodičov a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode vedené pod sp. zn. 5P/106/2024, ako aj samostatné konanie o určenie výživného na čas
do rozvodu vedené pod sp. zn. 5P/150/2025. Z obsahu konania o rozvod manželstva je zrejmé, že
rodičia sa na starostlivosti o maloleté deti fakticky podieľajú, pričom si deti striedajú s prihliadnutím na
ich vek a aktuálne potreby, a otec sa zároveň podieľa na zabezpečení bývania matky a maloletých

detí úhradou nákladov na bývanie. Súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým
deťom nemá výlučne peňažnú podobu, ale môže sa realizovať aj formou osobnej starostlivosti o dieťa,
zabezpečovania bývania, stravy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti a ďalších nevyhnutných potrieb
dieťaťa. V danom prípade je výživa maloletých detí zabezpečovaná oboma rodičmi, a to aj napriek
tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii matky, pričom zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by

maloleté deti boli vystavené stavu hmotnej núdze alebo inému ohrozeniu. Skutočnosti, na ktoré matka
poukazujevosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoajjejďalšietvrdeniatýkajúcesa
rozsahuvyživovacejpovinnostiotca,budúpredmetomriadnehodokazovaniavkonaniachvovecisamej,
v ktorých bude možné komplexne posúdiť pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletých detí
a primeraný rozsah vyživovacej povinnosti otca..

26. Súd záverom poznamenáva, že všeobecne rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ
sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a
schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté
deti a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj onisami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu a takého konanie účastníkov navyše
nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti výroku I a V odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti výroku II a III tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované.