Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225204077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225204077.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Bo P., narodený XX.XX.XXXX,
bytom u otca, občan Nemeckej republiky, dieťa - matky: O. P., narodená XX.XX.XXXX, korešpondenčná
adresa: I. strasse XX, XXXXX U., D., občianka Nemeckej republiky, zastúpená advokátskou kanceláriou:
AK Vilhan s. r. o., so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 57 206 481, a otca: A. O., narodený
XX.XX.XXXX, bytom C. X XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa: H. Bo
P., narodený XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod
sp. zn. 5P/173/2025.

II Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 23.12.2025 sa matka maloletého H. Bo P., nar.: XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“)
domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd alternatívne (i) zverí maloletého do dočasnej
osobnej starostlivosti matky, pričom otec je povinný odovzdať maloletého s jeho dokladmi, a všetkými

osobnými vecami alebo (ii) alebo dočasne zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti matky,
s tým že matka vykonáva striedavú osobnú starostlivosť v párny kalendárny týždeň, a otec vykonáva
striedavú osobnú starostlivosti v nepárny kalendárny týždeň. Každý z rodičov je povinný maloletého
riadne pripraviť na odovzdanie druhému, alebo (iii) dočasne upraví styk maloletého s matkou, tak že
matka je oprávnená sa stýkať s maloletým každú stredu od 15:00 hod do 19:00 hod, a každú sobotu od
09:00 hod do 18:00 hod. Otec je povinný maloletého riadne pripraviť na styk s matkou. Otec je povinný

umožniť maloletému telefonický alebo obdobný kontakt s matkou mimo realizácie styku. Ďalej žiadala
neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek monitorovania, nahrávania,
prepisu alebo inej technickej či obsahovej kontroly telefonických a videohovorov medzi maloletým
a matkou; predovšetkým má otec povinnosť zdržať sa odpočúvania, nahrávania softvér a kladenia
podmienokžesakontaktsmatkouuskutočnílenpoddozoromotcaaprikázaťotcovizdržaťsavykonania
zmeny obvyklého pobytu maloletého, zabezpečenia vydania nových cestovných dokladov maloletého,

vycestovania maloletého do zahraničia s otcom. Otec je povinný pravidelne poskytovať matke všetky
podstatné informácie o maloletom dieťati, o jeho zdravotnom stave, mieste pobytu, informácie o školskej
dochádzke, poskytnúť telefonický alebo iný kontakt na maloletého. Súd zakazuje umiestniť maloletého
do zariadenia pre maloletých počas trvania súdneho konania.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia nikdy neboli manželmi.
Matka a otec udržiavali vzťah od roku 2013. V roku 2015 sa narodil maloletý. Otec počas celého

trvania vzťahu s matkou bol ženatý, a jeho manželka žila na Slovensku. Otec je do dnešného dňa
ženatý s tou istou manželkou. Maloletý žil od narodenia v Nemecku s matkou. Otec maloletéhonavštevoval v bydlisku matky v Nemecku. Podľa nemeckého práva bol maloletý zverený do výlučnej
osobnej starostlivosti matky. Na základe nezákonného rozhodnutia súdu v Taliansku, bol maloletý matke
odobratý, a v septembri 2025 sa dostal k otcovi na Slovensko. Od tohto okamihu matka nebola v

osobnom kontakte s maloletým a ani žiadny kontakt s ním nemá. Otec podmieňuje umožnenie kontaktu
matky s maloletým nezákonnými podmienkami ktoré si kladie. V období posledných týždňov otec
zakázal maloletému dokonca aj telefonický kontakt s matkou, z ktorej sa stáva tzv. vymazaný rodič.
Nakoľko matka nemá žiadny kontakt s maloletým, nemá o ňom takmer žiadne informácie, bola nútená
podať na vecne a miestne príslušný súd tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka

sa už niekoľko mesiacov nachádza v Bratislave, aby vedela realizovať styk s maloletým. Rovnako sa
už obrátila na Ústredie úradu práce sociálnych vecí a rodiny, aby jej pomohol pri realizácii styku s
maloletým. Matka zdôrazňuje, že neuznáva právomoc slovenského súdu vo veci samej - týkajúcej sa
úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletému, a vzhľadom na okolnosti prípadu nie je ani daná.
Otázka obvyklého pobytu dieťaťa je sporná, a je nevyhnutné aby sa riešila v konaní vo veci samej. Vo
veci samej prebiehajú konania v Nemecku a Taliansku. Matka odvodzuje právomoc slovenského súdu

len na základe čl. 15 nariadenia Brusel IIb, a to vo vzťahu ku dočasnej úprave pomerov k maloletému
dieťaťu. Prostredníctvom tohto návrhu sa snaží matka dosiahnuť, aby sa ďalej neprehlbovalo jej
odlúčenie od maloletého dieťaťa, a aby sa začal znovu realizovať styk matky s maloletým dieťaťom.
Maloletý je nemecký štátny občan, jeho materinským jazykom je nemčina. Zároveň maloletý ovláda
na komunikatívnej úrovni aj anglický jazyk. Maloletý nehovorí slovensky. Otec maloletého žil pred

narodením maloletého, ale aj po jeho narodení v Bruseli. Maloletého nepravidelne navštevoval v
Nemecku,vmiestetrvaléhobydliskamatky,ktorébolozároveňajbydliskommaloletého.Matkaspoločne
s maloletým žila v Nemecku v meste Alt Mölln až do roku 2023. V Nemecku v roku 2021 začal maloletý
plniť povinnú školskú dochádzku. Maloletý od narodenia žil v spoločnej domácnosti s matkou, bol
zverenýdomatkinejvýlučnejosobnejstarostlivosti.Sotcommaloletýnikdynežilvspoločnejdomácnosti,

rovnako nebol ani zvyknutý na otcovu každodennú prítomnosť. Maloletý nebol zverený do osobnej
starostlivosti otca, a rovnako ani styk otca s maloletým nebol upravený súdnym rozhodnutím. V roku
2023 v mesiaci apríl matka s maloletým opustila Nemecko, a v zime 2023 sa usadila v Španielsku.
Otec o tomto mal informácie, a dokonca bol maloletého v Španielsku aj navštíviť. Po určitom čase
strávenom v Španielsku, sa matka rozhodla spolu s maloletým presťahovať do severného Talianska,

kde sa používa ako úradný jazyk nemčina. Na všetkých miestach, kde matka s maloletým žila, tento
navštevoval školu a vzdelával sa. Potvrdenia o návšteve školy, s tým súvisiacu dokumentáciu, doklady
má matka k dispozícii. Z Talianska bol maloletý v septembri 2025 premiestnený na Slovensko do rodiny
otca. Už v roku 2023 počas pobytu matky s maloletým v Španielsku, inicioval otec konanie týkajúce sa
úpravy práv a povinností k maloletému na súde v Nemecku v Ratzesburgu. Nakoľko sa však maloletý

už od apríla 2023 nenachádzal v Nemecku, nebola daná príslušnosť Nemeckého súdu. Napriek tomu
tieto konania prebehli, a to bez prítomnosti matky, a celkovo bez toho aby o tom matka mala vedomosť.
Nemecký súd najprv v auguste vydal rozhodnutie, že nie je príslušný na rozhodovanie o maloletom.
Následne na to v novembri 2023 vydal rozhodnutie, kedy rozhodol že je vecne príslušný a preniesol
časť rodičovských práv týkajúcich sa rozhodnutí o školskej dochádzke a pobyte maloletého na otca.

Následne v apríli 2024 už druhý krát ten istý súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie, a vyjadril sa že
vecne príslušný nie je. S odstupom času sa matka dozvedela o existencii konaní v Nemecku, ako aj
o rozhodnutiach, ktoré nemecké súdy vydali. Obratom po tom ako sa dozvedela o týchto konaniach,
začala uplatňovať svoje procesné práva, a proti rozhodnutiam podala opravné prostriedky. Matka získala
ex tunc späť všetky svoje rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému. Otec opätovne

podal návrh na ten istý nemecký súd, hoci matka a maloletý preukázateľne už viac ako rok nežili v
Nemecku. Opäť matka nemala žiadnu vedomosť o týchto konaniach. 22 mesiacov po vysťahovaní matky
a maloletého z Nemecka nemecký súd priznal rodičovské práva vo vzťahu k maloletému otcovi dieťaťa
- v rozpore s európskou judikatúrou podľa Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 (Brusel
IIb). Konania týkajúce sa úpravy práv a povinností k maloletému v Nemecku, ešte do dnešného dňa

skončené nie sú. Otec maloletého inicioval konanie o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti
aj v Taliansku, na súde v regióne Bolzano. Počas priebehu tohto konania bol maloletý talianskou políciou
odobratý matke, a najprv až do definitívneho rozhodnutia súdu bol umiestnený v detskom domove.
Súd nevykonal riadne dokazovanie v rámci ktorého by vyhodnotil životnú situáciu matky a maloletého
dieťaťa. Nebol v rámci dokazovania vypracovaný znalecký posudok z odvetvia psychiatrie vo vzťahu ku

osobe matky. Súd mal v tomto konaní len kompetenciu vydať dočasné neodkladné opatrenie podľa § 403
talianskeho občianskeho zákonníka. Súd ale nakoniec z nepochopiteľných dôvodov nakoniec rozhodol
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, a tento s maloletým odcestoval z Talianska na
Slovensko. Týmto rozhodnutím vznikli v rozpore so zákonom nové skutkové okolnosti. Od 25.09.2025by sa mal maloletý nachádzať na Slovensku, a žiť s otcom v spoločnej domácnosti. Matka sa až spätne
v decembri 2025 dozvedela, že otec na ňu podal na Slovensku trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu únosu podľa § 210 TZ, trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa

§ 208 TZ. O podaní tohto trestného oznámenia nemala až do tohto mesiaca vôbec vedomosť. Nikdy jej
nebola doručená žiadna písomnosť týkajúca sa tohto trestného konania, nebola ani len vypočutá ako
podozrivá osoba. Rovnako sa matka až spätne dozvedela, o aké dôvody otec oprel všetky svoje návrhy
ktorépodalnasúdyvNemeckuaTaliansku.Otecmatkuvovšetkýchsvojichpísomnýchpodaniach,ktoré
adresoval súdom, vykreslil doslova ako nebezpečnú osobu, ktorá permanentne ohrozuje maloletého

a jeho výchovu. Uviedol, že matka odopiera maloletému školskú dochádzku, že maloletého izoluje
od okolitého sveta, a nedovoľuje mu kontakty s inými ľuďmi. Dokonca otec zašiel až tak ďaleko, že
uviedol, že matka je voľných mravov, a maloletý je sexuálne zneužívaný. Takéto tvrdenia súvisia s krivým
obvinením, a matka podnikne právne kroky na svoju obranu. Matka sa dôrazne ohradzuje voči všetkým
týmto obvineniam, a čo najdôraznejšie ich popiera. Od presťahovania maloletého na Slovensko, nemá
matka osobný kontakt s maloletým žiadny. V období posledných týždňov otec obmedzil aj telefonický

kontakt maloletého s matkou. Maloletému zablokoval matkine telefónne číslo aby sa mu nemohla matka
dovolať. Akýkoľvek kontakt matky s maloletým sa realizuje len cez osobu otca. Otec odmietol umožniť
zrealizovať stretnutie matky s maloletým počas Vianočných sviatkov. V tomto prípade na základe vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že u maloletého došlo k úplnému vymazaniu matky z jej života ako
rodiča. S odkazom na doterajšie správanie otca, a s odkazom na neexistenciu akéhokoľvek kontaktu

matky s maloletým, má matka za to, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery týkajúce sa
styku matky s maloletým, a preto cestou tohto návrhu v zmysle ustanovenia § 367 CMP je nevyhnutné
aby súd vydal neodkladné opatrenie vo veci osobnej starostlivosti o maloletého. Vecnú a miestnu
príslušnosť Mestského súdu Bratislava II matka odôvodňuje čl. II Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 zo dňa
25.06.2019 Brusel IIb - „aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú

v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných
opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na dieťa, ktoré
sa nachádza v členskom štáte.“
3. K návrhu matka doložila splnomocnenie, rodný list, komunikáciu s otcom a citácie zo súdneho spisu
z Talianska.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo
samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do

striedavej osobnej starostlivosti.
9. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy

právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrenímnemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebo nad nevyhnutný rozsah.
10. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na

skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne
ohrozené.

11. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý
zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany
ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
12. Účastníkom konania je maloleté dieťa. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi

maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len
„kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bolo maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom. Preto súd v
zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému
zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť
opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého
dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).
13. Súd preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po zvážení všetkých

skutočností dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
14. Neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadny a výnimočný zásah súdu, ktorý je prípustný len v
prípade bezprostredného ohrozenia práv alebo záujmov maloletého dieťaťa, resp. v situácii, keď by bez
okamžitého zásahu hrozila nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma. Podľa ustálenej judikatúry
neodkladnéopatrenieniejenáhradourozhodnutiavovecisamej,nemôžeslúžiťnapredbežnévyriešenie

sporných skutkových a právnych otázok, nestačí subjektívny pocit krivdy jedného z rodičov, ale je
potrebné osvedčenie reálneho a aktuálneho ohrozenia dieťaťa. Z obsahu návrhu matky nevyplýva
žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že maloletý je u otca zanedbávaný, týraný,
ohrozovaný na zdraví, alebo že sú vážne narušené jeho základné životné potreby. Matka nepredložila
žiadne dôkazy o ohrození fyzického alebo psychického zdravia maloletého, neosvedčila, že by maloletý

nechodil do školy, nemal zabezpečenú starostlivosť, výživu alebo primerané životné podmienky,
nepreukázala ani existenciu akejkoľvek bezprostrednej ujmy, ktorá by odôvodňovala zásah súdu formou
neodkladného opatrenia.
15. Matka odôvodňuje návrh najmä absenciou osobného a telefonického kontaktu s maloletým,
subjektívnym pocitom „vymazania“ z jeho života, preto žiada neodkladným opatrením o úpravu styku

v rôznych alternatívach a nariadenie zdržania sa niektorých rodičovských práv otca (vydanie nových
cestovných pasov, zákaz vycestovať, zmeniť obvyklý pobyt). Tieto tvrdenia matky však nezakladajú
bezprostredné ohrozenie dieťaťa, ale predstavujú spor o výkon rodičovských práv, ktorý má byť riešený
v konaní vo veci samej, nie neodkladným opatrením. Obmedzenie alebo komplikovanie styku rodiča s
dieťaťom samo osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nie je preukázané, že

má negatívny dopad na dieťa. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako náhrada rozhodnutia vo veci
samej ani ako prostriedok na riešenie dlhodobého rodičovského konfliktu.
16. Matka uvádza, že sa maloletý nachádza na Slovensku od septembra 2025 s otcom na základe
rozhodnutia talianskeho súdu, pričom samotný návrh na neodkladné opatrenie matka podáva až po
uplynutí niekoľkých mesiacov od momentu odkedy sa maloletý nachádza na území Slovenskej republiky.

Takýto časový odstup spochybňuje tvrdenú bezodkladnosť a naliehavosť, je v rozpore s podstatou
neodkladného opatrenia, ktoré má riešiť akútne situácie. Matka v návrhu ani neuviedla konkrétne na
akej adrese sa maloletý s otcom nachádza. Uviedla iba trvalý pobyt otca v Bratislave, pričom maloletý
sa môže nachádzať s otcom na tejto adrese, ale môže s otcom bývať i na úplne inej adrese.
17. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázaná bezprostredná hrozba ujmy na

právachalebozáujmochmaloletého,anieibanazákladedomnienok,subjektívnychpocitovrodičaalebo
všeobecných tvrdení o narušení rodičovskej väzby. Samotná skutočnosť, že rodič v určitom období nie je
v osobnom alebo telefonickom kontakte s dieťaťom, nepostačuje na záver o ohrození dieťaťa, pokiaľ nie
je osvedčené, že takýto stav má pre maloletého okamžité a vážne následky. V posudzovanom prípadematka svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi objektívnymi dôkazmi, súdnymi rozhodnutiami, prípadne
odbornými vyjadreniami psychológa, psychiatra, pedagóga, lekára alebo iných odborníkov, ktoré by
preukazovali, že absencia styku s matkou má negatívny dopad na psychický stav, emocionálnu stabilitu

alebo vývin maloletého. Súd nemal k dispozícii ani žiadne správy zo školy, zdravotnícke záznamy, či
vyjadrenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletý je aktuálne v
ohrození, pretože nie je v kontakte s matkou, či už osobnom alebo aspoň v telefonickom.
18. Matka príslušnosť slovenského súdu odôvodňovala Nariadením Brusel IIb, pričom súd uvádza, že
aj keď čl. 15 (resp. čl. 20 Brusel IIb) umožňuje súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia,

táto právomoc nie je automatická, je podmienená existenciou naliehavého prípadu a potreby ochrany
dieťaťa.
19. Súd zároveň prihliadol na časový aspekt veci, keďže z návrhu matky vyplýva, že k obmedzeniu
styku malo dôjsť už pred niekoľkými mesiacmi, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný s výrazným časovým odstupom. Takýto postup je v rozpore s podstatou neodkladného opatrenia
ako nástroja určeného na riešenie akútnych a naliehavých situácií, a sám osebe oslabuje tvrdenia o

potrebe okamžitého zásahu súdu.
20. Súd sa zaoberal argumentáciou matky, ktorou odvodzuje právomoc súdu na vydanie neodkladného
opatrenia z Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Brusel IIb). Súd zdôrazňuje, že predmetné nariadenie
síce umožňuje súdom členského štátu prijať predbežné a ochranné opatrenia v naliehavých prípadoch,
avšak len za predpokladu, že ide o opatrenia skutočne nevyhnutné na okamžitú ochranu dieťaťa, a

to v rozsahu striktne obmedzenom na odstránenie bezprostrednej hrozby. Keďže matka neosvedčila
ohrozenie maloletého, nepreukázala naliehavosť na ňou navrhovanú úpravu, nie sú splnené materiálne
podmienky na využitie tejto právomoci.
21. Z návrhu ďalej vyplýva, že medzi účastníkmi prebiehajú viaceré súdne konania v rôznych členských
štátoch EÚ, a že otázka obvyklého pobytu maloletého je nateraz zrejme sporná v súdnych konaniach vo

veci samej prebiehajúcich v dvoch štátoch Európskej únie. Súd nie sú zrejmé obsahy týchto rozhodnutí,
kedže matka nepredložila súdu žiadne rozhodnutie, dokonca ani neuviedla chronologicky, ktoré konania,
naakomsúdeavakomštátevovecisamejprebiehajúvtomktoromštáte.Matkavnávrhuibavšeobecne
uvádza, že prebiehajú viaceré konania, všeobecne kto ako rozhodol. Matka neuviedla konkrétne
rozhodnutia súdu s úplnými výrokmi. Matka uvádza, že neuznáva tieto rozhodnutia, spochybňuje ich,

avšak neuviedla, či využila opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam a ak áno, proti ktorým. Matka
uviedla, že rozhodnutím talianskeho súdu bol maloletý zverený otcovi, ktorý ho následne premiestnil na
Slovensko.
22. Ďalej súd konštatuje, že neodkladné opatrenie nie je určené na riešenie zložitých medzinárodných
rodinnoprávnych sporov, nemôže nahrádzať konanie vo veci samej, nemôže byť vydané tam, kde

je skutkový stav nejasný a vyžaduje podrobné dokazovanie, čo v danom prípade jednoznačne je. V
danom prípade je skutkový stav zásadne neprehľadný a nejednoznačný, keďže z návrhu matky vyplýva
existencia viacerých súdnych rozhodnutí vydaných súdmi v Spolkovej republike Nemecko a v Talianskej
republike, pričom ich presný obsah, právna povaha, právoplatnosť, vykonateľnosť, ako aj ich vzájomný
vzťah nie sú súdu známe. Matka k návrhu nepredložila úplné a overené znenia týchto rozhodnutí, ale

len čiastkové a nejasné citácie, resp. neoficiálne preklady, ktoré neumožňujú súdu urobiť spoľahlivý
záver o existujúcich právnych pomeroch maloletého. Súd zároveň poukazuje na to, že bez predloženia
riadnych listinných dôkazov nie je možné posúdiť, či a v akom rozsahu boli zahraničné súdy vecne
a miestne príslušné, aký bol predmet ich rozhodovania, ani či tieto rozhodnutia neboli medzičasom
zrušené, zmenené alebo napadnuté riadnymi či mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Takéto otázky

presahujú rámec konania o neodkladnom opatrení a vyžadujú komplexné právne posúdenie v konaní
vo veci samej.
23. Súd má za to, že v danom prípade však návrh matky nesmeruje k prijatiu minimálnych ochranných
opatrení, ale fakticky k komplexnej a podrobnej úprave styku s maloletým, čím by došlo k zásadnému
zásahu do rodičovských práv otca a k predbežnému vyriešeniu otázok, ktoré patria do konania vo veci

samej. Takýto rozsah požadovaného opatrenia presahuje rámec dočasných a ochranných opatrení,
ktoré Nariadenie Brusel IIb umožňuje prijať v naliehavých prípadoch. Ustanovenia Nariadenia Brusel
IIb nemožno vykladať tak, aby umožňovali obchádzanie pravidiel o právomoci súdu vo veci samej, ani
tak, aby súd jedného členského štátu dočasným opatrením fakticky rozhodol o otázkach, ktoré majú
byť predmetom meritórneho konania v inom členskom štáte. V situácii, keď je právomoc vo veci samej

sporná a predmetom konania pred zahraničnými súdmi, je potrebné postupovať mimoriadne zdržanlivo
a zdržať sa zásahov, ktoré by mohli viesť k prejudikovaniu veci.
24. Ďalej matka v návrhu uviedla, že otec maloletého na ňu podal trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania závažných trestných činov, vrátane týrania zverenej osoby. Ide o mimoriadne závažnúskutkovú okolnosť, ktorá môže mať významný dopad na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého,
ako aj na otázku styku matky s maloletým a osobnej starostlivosti o maloletého. Táto skutočnosť
však nebola žiadnym spôsobom osvedčená, neboli predložené žiadne písomnosti z orgánov činných

v trestnom konaní, ani iné dôkazy, z ktorých by bolo možné overiť jej existenciu, rozsah, štádium či
opodstatnenosť. Rozhodnúť o neodkladnom opatrení výlučne na základe jednostranných tvrdení matky,
bez možnosti ich verifikácie, by viedlo k neprípustnému zásahu do rodičovských práv otca a zároveň by
predstavovalo riziko predčasného a neodôvodneného prejudikovania veci samej. Súd zdôrazňuje, že
konanie o neodkladnom opatrení nie je určené na riešenie otázok, ktoré si vyžadujú výsluch účastníkov,

vyhodnotenie viacerých protichodných tvrdení, oboznámenie sa s obsahom zahraničných rozhodnutí,
prípadne spoluprácu s orgánmi iných členských štátov.
25. Ak má súd posudzovať existenciu a účinky zahraničných súdnych rozhodnutí, je nevyhnutné, aby
ich obsah mal k dispozícii v úplnom a zrozumiteľnom znení. V opačnom prípade nie je možné urobiť
spoľahlivé závery o právnych pomeroch maloletého a už vôbec nie rozhodnúť o zásahu do rodičovských
práv jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia.

26. Súd tak konštatuje, že matka v konaní absolútne neosvedčila existenciu akejkoľvek bezprostrednej,
konkrétnej a závažnej ujmy, ktorá by maloletému v dôsledku absencie styku s matkou aktuálne hrozila.
Z obsahu návrhu nevyplýva ani len minimálny skutkový základ pre záver, že by maloletý bol ohrozený na
svojom fyzickom, psychickom alebo emocionálnom vývine, resp. že by jeho najlepší záujem vyžadoval
okamžitý zásah súdu.

27. Keďže matka v konaní neosvedčila existenciu naliehavosti vyžadujúcej okamžitý zásah súdu, ani
bezprostrednú hrozbu ujmy na právach alebo záujmoch maloletého, súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.
28. Súd záverom poznamenáva, že všeobecne rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ

sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a
schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté
deti a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj oni
sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu a takého konanie účastníkov navyše
nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

29. O trovách konania (výrok III) súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované.