Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200062
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525200062.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Rastislav Stašák, advokát,
so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 085 951, proti žalovanému: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Michal Barnovský, advokát, AK
so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, v konaní o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena na parcele nachádzajúcej sa
v kat. úz. C., parc. č. KN-C parc. č. 62/4, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech stavby
so súp. č. XX, rodinný dom, postavenej na parcele KN-C parc. č. 62/1, ako aj v prospech stavby bez
súpisného čísla – garáž s hospodárskou budovou, postavenej na KN-C parc. č. 62/4 a parc. č. 62/1, a to
v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 069/2024, vyhotovenom E. D. B..

2. V dôvodoch žaloby uviedla, že je evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. území C., zapísaných na LV č. XXX ako stavba so súp.č. XX, ako aj priľahlého pozemku – KN-C
parc.č. 62/1, vo výmere 836 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 07.01.2008 od svojich rodičov C. a A. B.. Na základe dohody zmluvných strán príslušenstvo tvorili
všetky drobné stavby, ktoré sa nachádzali v blízkosti domu a ktoré boli vybudované predávajúcimi,
jej rodičmi. Išlo okrem iného o garáž s hospodárskou budovou bez súpisného čísla, studňu, betónový

chodník, chodník vedľa domu, vjazd ku garáži z betónových kociek a štrku, hnojisko s betónovou
obrubou a taktiež oplotenie parciel KN-C parc. č. 62/1 a KN-C parc. č. 62/2, vrátane bránky pre chodcov
a brány pre motorové vozidlá. Uvedené drobné stavby špecifikovala darkyňa, jej matka v čestnom
prehlásení zo dňa 09.04.2024. Žalobkyňa všetky tieto nehnuteľnosti po uzavretí zmluvy užívala pokojne
a nerušene. Pozemok pod značnou časťou drobnej stavby – garáž s hospodárskou budovou, pod
prístupovou cestou do tejto s pod časťou chodníka k domu (v súčasnosti vedené ako KN-C parc.č. 62/4,
vo výmere 245 m2 a KN-C parc. č. 538/5 o výmere 31 m2) nebol predmetom kúpy podľa uvedenej

zmluvy, nakoľko v tom čase nebol majetkovoprávne vysporiadaný. Neskôr si tieto pozemky vysporiadal
jej brat, žalovaný, ktorý sa stal výlučným vlastníkom týchto pozemkov, od uvedeného okamihu jej bráni
v prístupe k jej stavbám. Nakoľko vlastník veci má nárok na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena, pričom ona nedisponuje znalosťami z oblasti odhadu hodnoty takejto náhrady, navrhla, abysúd v konaní ustanovil za účelom určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena znalca z odboru
Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby
súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. Nepopiera
skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako stavba
so súp. č. XX, ako aj priľahlého pozemku – KN-C č. 62/1 o výmere 836 m2. Nesúhlasí však s

tvrdením žalobkyne, že kúpnou zmluvou zo dňa 03.01.2008 mali byť na žalobkyňu prevedené aj všetky
drobné stavby, ktoré sa nachádzali v blízkosti domu a ktoré boli vybudované predávajúcimi. Vo vzťahu
k uvedenému poukázal na to, že žiadna zo stavieb, ktoré žalobkyňa špecifikuje, nie sú v rámci
predmetnej zmluvy konkretizované. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemohlo dôjsť platnému prevodu
vlastníckeho práva zo strany právnych predchodcov žalobkyne na žalobkyňu samotnú. Ani čestné
prehlásenie, predložené žalobkyňou nemôže obstáť, nakoľko čestné prehlásenie zo dňa 09.04.2024 sa

nezakladá na pravde, neurobila ho pani A. B. (matka strán sporu) z vlastnej vôle, ale bola uvedená do
omylu, keďže ak by vedela, čo podpisuje, tak by takéto čestné prehlásenie nepodpísala, pričom pani A.
B. uvedené prehlásenie ani neprečítala. Zároveň tak pani A. B., ako aj jej nebohý manžel, sa vyjadrovali,
že stavby, nachádzajúce sa na užívaných pozemkoch, predovšetkým garáž s hospodárskou budovou,
postavenou na ich dvore, je ich syna – žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala

základnú hmotnoprávnu podmienku v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to vlastnícke
právo ku garáži s hospodárskou, ku ktorým sa zriadenia vecného bremena domáha. Nie je splnená
ani druhá základné hmotnoprávna podmienka v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. že
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť, keďže žalobkyňa je okrem iných výlučnou vlastníčkou
priľahlej parcely registra „C“ č. 62/1, parcely registra „C“ č. 62/3 a dokonca aj parcely registra „C“

č. 734/8, prostredníctvom ktorých je daný prístup z rodinného domu, súpisné číslo XX na verejnú
komunikáciu, pričom nemožno opomenúť, že parcela registra „C“ č. 734/10, tvorená z parciel registra
„E“ nepredstavuje verejnú cestu, a teda ani zriadením vecného bremena v žalobkyňou navrhovanom
rozsahu nezíska žalobkyňa priam prístup na verejnú komunikáciu, nakoľko muselo by muselo dôjsť k
zriadeniu vecného bremena aj na časti parcely registra „C“ č. 734/10, resp. časti parciel registra „E“ z

ktorých sa skladá, čoho sa však žalobkyňa nedomáha. Ďalej žalovaný s poukazom na to že žalobkyňa
navrhuje zriadiť vecné bremeno v prípade parcely registra „C“ č. 62/4 cca 24 % a v prípade parcely
registra „C č. 538/5 v rozsahu cca 19,35 %, tvrdí, že by išlo o značný zásah do vlastníctva žalovaného
a teda uvedené nemožno hodnotiť ako čo najmenšie obmedzenie žalovaného, teda nie je naplnená ani
tretia hmotnoprávna podmienka pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný sa snaží spochybniť jej vlastnícke
právokdrobnýmstavbámnachádzajúcimsavblízkostidomu,ktoréhojevýlučnouvlastníčkou.Podotkla,
že okrem garáže ide aj o studňu na jej pozemku, chodník, oplotenie a ďalšie drobné stavby, ktoré

dlhodobo užíva. Bolo by nezmyselné, ak by rodičia previedli na ňu „ príslušenstvo “ pričom by predmetom
prevodu nebola studňa, chodníky, oplotenie a ďalšie stavby, ktoré jednoznačne príslušenstvom domu
sú a plnia doplnkovú funkciu tohto domu. Pokiaľ by tvrdenie matky bolo pravdivé, nie je zrejmé, z akého
dôvodu nedošlo k spísaniu zmluvy, ktorou by rodičia previedli garáž na žalovaného. Žalobkyňa má
za to, že žalovaný len zneužíva skutočnosť, že táto drobná stavba v čase uzavretia zmluvy nebola

evidovaná, nemala súpisné číslo a teda nebola výslovne uvedená v zmluve. Zastáva názor, že žalovaný
len zneužil vyšší vek a horší zdravotný stav matky, ako aj jej dlhodobý pobyt v zahraničí na to, aby mu
matka vydala v rozpore s predchádzajúcou vôľou rodičov, ako aj v rozpore s prehlásením, ktoré matka
podpísala úradne overeným podpisom, ktoré predložila spolu so žalobou, ale aj v rozpore so zmluvou
a užívacím stavom. Skutočnosť, že býva v zahraničí, nič nemení na tom, že môže tieto nehnuteľnosti

pokojne užívať. Žiadny zákon totiž neurčuje frekvenciu a rozsah užívania. To, že v dome býva matka,
na danej situácii nič nemení a rovnako na tom nemení nič ani to, že ďalší súrodenci matku v dome
navštevujú a pomáhajú jej. Rovnako je pravdou, že dlhodobo užívala aj predmetnú garáž, v ktorej mala
garážované motorové vozidlo. Tento pokojný stav narušil až po rokoch žalovaný, ktorý si bez právneho
titulu začal robiť nároky na túto garáž. V tom čase jej začal aj brániť v prístupe k tejto stavbe. Dnes

tvrdí, že je vlastníkom garáže, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Poukazujúc na
vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým na text zmluvy, prehlásenia a samotný nákres, ako aj na
dlhodobý užívací stav nehnuteľností, je toho názoru, že preukázala vlastnícky vzťah k predmetným
nehnuteľnostiam, ako aj dôvodnosť podanej žaloby preto naďalej trvá na podanej žalobe.5.Žalovanývduplike zodňa30.5.2025vpodstatezopakovaldôvodyuvedenévjeho vyjadreníkžalobe,
preto súd nepovažuje za potrebné opätovne ich prepisovať aj na tomto mieste.

6. Svedkyňa A. B. na pojednávaní dňa 15.12.2025, po poučení o význame svedeckej výpovede
a trestnoprávnych následkoch krivej výpovede uviedla, že v roku 2004 na mestskom úrade podpísala
čestné vyhlásenie, o tom, čo tvorilo príslušenstvo rodinného domu, lebo si myslela, že sa žalobkyňa vráti
knej,pretožebývasamaajenezdravá,trebajejopateru,terazsaoňustarajúchlapci.Pokiaľideogaráž,

uviedla, že keď boli v Amerike, tak tam manžel mal povedať, že garáž dajú D.. Vravia to obaja synovia,
ona to síce nepočula, ale oni vravia, že tak to bolo povedané. To sa vzťahuje aj na hospodársku budovu,
lebo žalovaný si všetko kupuje, vysporiadava si to. Nevie uviesť, kedy bolo povedané, že garáž má ísť
na syna a ani kedy boli v Amerike. Na otázku, či to bolo pred uzavretím kúpnej zmluvy alebo po uzavretí
kúpnej zmluvy uviedla, že bolo to ešte predtým, keď manžel synovi povedal, že jemu pripadne garáž.

7. Svedok F. B. na pojednávaní dňa 15.12.2025, po poučení o význame svedeckej výpovede
a trestnoprávnych následkoch krivej výpovede uviedol, že má vedomosť o tom, že otec raz povedal,
že tú garáž venuje bratovi, on je automechanik, takže mu to dá. Bolo to ešte predtým, keď nemal tú
chorobu,keďnemalporážku.Povedalto,keďsedelivonkunalavičke,rozprávalisa.Bolotoeštepredtým
ako odišiel do Ameriky. V Amerike bol od roku 2005 do roku 2016. K okolnostiam uzavretia zmluvy

medzi rodičmi a žalobkyňou v roku 2008 sa nevedel vyjadriť, vedel len to, že keď rodičia boli v Amerike,
povedali, že dom dajú tomu, kto ich dochová smrti. On ten dom nechcel, ani ho nechce, nevie kedy to
žalobkyňa poprevádzala. Ani mama nepovedala, keď bola v Amerike, že prepísala dom, nikto mu to
nepovedal. Žalovaný nikdy nebránil žalobkyni v prístupe k rodinnému domu č. XX G. C., nezakazoval
jej to. Pokiaľ ide o prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne, on má vedomosť o tom, že žalobkyňa má

prístup k svojim nehnuteľnostiam z vedľajšej parcely, nakoľko tam niečo prikúpila, takže prístup tam má,
a to cez parcelu 734/8 a 62/3, je tam orná pôda, tráva, môže si urobiť chodník a pekne ísť.

Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, vykonal dokazovanie, výsluchom svedkyne A. B., svedka
F. B., oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav.

8. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č.
XXX, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 62/1 o výmere 836 m2. Na tomto
pozemku (parc. č. 62/1) sa nachádza stavba – rodinný dom súp. č. XX. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k označeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej s C. B. a A. B. (s jej rodičmi)

dňa 3.1.2008. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím V 17/2008 zo dňa 28.1.2008.

9. Žalobkyňa je zároveň aj výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C.,
zapísaných na LV č. XXX, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 62/3
o výmere 21 m2, parcely 734/8 o výmere 112 m2 a parcely 734/9 o výmere 3 m2.

10. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č.
XXXX, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 62/4 o výmere 245 a parc. č.
538/5 o výmere 31 m2. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam na základe
dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

rozhodnutím V 386/2024 zo dňa 20.3.2024.

11. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.1.2008 medzi predávajúcimi C. B. a A. B. a žalobkyňou ako
kupujúcou plynie, že predmetom tejto zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom
území C., a to rodinný dom s. č. XX postavený na parcele č. 62/1 vrátane príslušenstva rodinného

domu a pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 62/1 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 836 m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX. Hodnota
odpredávanej nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 1.000.000,- Sk, ktorá bola vyplatená pred
podpisom tejto kúpnej zmluvy, čo odpredávajúci a kupujúca potvrdili pred podpisom tejto zmluvy.

12. Z čestného prehlásenia predávajúcej A. B. zo dňa 9.4.2024, pripojeného žalobkyňou k podanej
žalobe, plynie,že predávajúcaA.B.dňa7.1.2008spolusosvojim,užnebohýmmanželomC.B.,predala
ich dcére A. B. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C., evidované na LV č. XXX ako stavba so súp.
č. XX, rodinný dom a pozemok KN-C parc. č. 62/1. V zmysle čl. I. a II. tejto zmluvy okrem spomenutýchnehnuteľností prevádzali aj príslušenstvo rodinného domu a pozemku. Týmto príslušenstvom bolo
myslené jednak vnútorné vybavenie rodinného domu, ako aj všetky stavby, ktoré sa nachádzali na
nimi užívaných pozemkoch. Išlo o tieto stavby: garáž s hospodárskou budovou, studňu, betónový

chodník, betónový chodník okolo domu, vjazd ku garáži pozostávajúci z betónových kociek a štrku,
hnojisko s betónovou obrubou a taktiež oplotenie parciel KN-C parc. č. 62/1 a 62/2, ktoré je z prednej
strany z betónového základu a kovového plota, vrátane bránky pre chodcov a brány pre motorové
vozidlá z bočných strán a vzadu pozostáva z kovových stĺpikov a pletiva. Všetky prevádzané stavby sú
zakreslené na nákrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto prehlásenia. Toto prehlásenie sa rozhodla

spísať z toho dôvodu, aby nedochádzalo k nedorozumeniam ohľadom vlastníctva uvedených stavieb,
keďže predmetná kúpna zmluva toto príslušenstvo podrobne nešpecifikovala. Toto čestné prehlásenie
bolo vlastnoručne podpísané darkyňou A. B. a jej podpis bol úradne osvedčený na Mestskom úrade
Stará Ľubovňa.

13. V druhom čestnom prehlásení, ktoré bolo vlastnoručne spísané darkyňou A. B. a predložené súdu

žalovaným spolu s vyjadrením k žalobe, darkyňa A. B. vyhlásila, že na základe kúpnej zmluvy ani ona,
ani jej nebohý manžel, v žiadnom prípade nepreviedli dcére A. B. príslušenstvo rodinného domu súp.
č. XX. Opakovane sa, aj jej nebohý manžel, vyjadrovali, že stavby nachádzajúce sa na nimi užívaných
pozemkoch, resp. predovšetkým garáž s hospodárskou budovou, postavená na nimi užívanom dvore, je
ich syna D. B., čo bolo aj prianie jej nebohého manžela, pri ktorom bola ona aj jej syn F.. Prehlásenie zo

dňa 9.4.2024, ktoré predložila jej dcéra A. B., podpísala iba z toho dôvodu, že ju o to jej dcéra požiadala,
avšak žiadnym spôsobom jej nedala toto prehlásenie ani prečítať. Čestné prehlásenie zo dňa 9.4.2024
sa teda nezakladá na pravde a neurobila ho z vlastnej vôle, pričom bola uvedená do omylu, keďže, ak
by vedela čo podpisuje, v živote by také čestné prehlásenie nepodpísala.

14. Z geometrického plánu E. D. B. č. 069/2024 zo dňa 29.10.2024 vyplýva, akým spôsobom a v akom
rozsahu sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena na pozemku KN-C parc. č. 62/4 spočívajúce
na práve prechodu a prejazdu v prospech stavby, rodinného domu súp. č. XX, postaveného na KN-C
parc. č. 62/1, ako aj v prospech stavby bez súpisného čísla – garáž s hospodárskou budovou postavenej
na na prístup k parcele parc. č. 62/4 o výmere 245 m2.

Zistené skutkové tvrdenia podriadil súd pod tieto zákonné ustanovenia.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 3.

17. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

18. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra.

21. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.22. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Právne posúdenie veci:

25. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného na pozemku KN-C parc. č. 62/4
a KN-C parc. č. 538/5 spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech stavby, rodinného domu

súp. č. 28, postaveného na KN-C parc. č. 62/1, ako aj v prospech stavby bez súpisného čísla – garáž
s hospodárskou budovou postavenej na prístup k parcele parc. č. 62/4 o výmere 245 m2.

26. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem,
ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Z dikcie ust. § 151n

ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že vecné bremená môžu obmedziť iba vlastníka vecí nehnuteľných. Vecné
bremenojespojenéalebosvlastníctvomurčitejnehnuteľnostialebosurčitouosobou,charakterizovanou
jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka
nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane, každej
povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo

zodpovedajúce vecnému bremenu. Obsahom vecného bremena teda nemôžu byť práva, v prípade
ktorých nejde o opakujúci sa výkon a ani jednorazové činnosti.

27. Na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty v
zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť splnená podmienka, že vlastník stavby nie

je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku.
Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, príp. k pozemku, z
ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah

do práv vlastníka pozemku, preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou,
ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo
možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Zriadeniu
cesty vo všeobecnosti nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže
zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme, a to aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností.

Treba však skúmať dôvody, prečo sa vlastník stavby zbavil možnosti prístupu (napr. aj z nedbanlivosti)
a či výkon jeho práva nie je v rozpore s dobrými mravmi.

28. Z uvedeného plynie, že v zmysle § 153o Občianskeho zákonníka vecné bremeno nevyhnutnej cesty
jemožnézriadiťlenzapredpokladu,akprávocestykstavbeniejemožnézabezpečiťinak.Zároveňplatí,

že zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je výrazným zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je
jedným zo základných práv a ustanovenia umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Pri
zriaďovaníprávanevyhnutnejcestyjepotrebnédbaťoto,abyprávovlastníkapozemkuboloobmedzené
čomožnonajmenejaporovnaťvýhodu,ktorúcestaposkytujevlastníkovistavbysujmou,ktorábyvznikla
zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti.

29. S poukazom na uvedené súd v prvom rade zdôrazňuje, že prvou a základnou podmienkou úspechu
žaloby o zriadenie vecného bremena je preukázanie vlastníckeho práva k stavbe, ku ktorej zriadenia
vecného bremena sa žalobca domáha.

30. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena na parcelách KN-C parc.
č. 62/4 a KN-C parc. č. 538/5, spočívajúce v práve prechodu v prospech:
1. k stavbe so súp. č. XX, postavenej na parcele KN-C parc. č. 62/1;2. k stavbe bez súpisného čísla – garáž s hospodárskou budovou postavenej na parcele KN-C parc.
č. 62/4.

31. Žalobkyňa túto základnú podmienku (vlastnícke právo k stavbe) preukázala, pokiaľ ide o rodinný
dom súp. č. XX, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané že je vlastníčkou tejto stavby, ktorá
sa nachádza na parcele KN-C č. 62/1 v jej výlučnom vlastníctve.

32. Naproti tomu, pokiaľ ide o druhú stavbu, ku ktorej sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena,

t.j. stavbu bez súpisného čísla, garáž s hospodárskou bodovou, postavenú na parcele KN – C č. 62/4
a KN-C č. 62/1, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vo vzťahu k tejto stavbe
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že jej patrí vlastnícke právo k označenej stavbe.

33. Žalobkyňa tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej garáži (ako aj k ostatným drobným stavbám
nachádzajúcim sa v blízkosti rodinného domu) nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2008,

ktorou rodičia previedli na ňu „rodinný dom vrátane príslušenstva domu a pozemku“, pričom má za to,
že sporná garáž, ale aj všetky drobné stavby nachádzajúce sa v blízkosti rodinného domu č. XX
jednoznačne príslušenstvom tohto domu sú a plnia doplnkovú funkciu tohto domu. V tomto smere na
preukázanie jej tvrdení predložila ako dôkaz - čestné prehlásenie jej matky A. B. zo dňa 9.4.2024,
ktorá ako darkyňa špecifikovala uvedené drobné stavby, ktoré mali byť kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2008

prevedené na žalobkyňu.

34. Príslušenstvo veci neprechádza vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci, a tak v zmluve
o prevode nehnuteľnosti musia byť riadne identifikované aj veci, ktoré tvoria jej príslušenstvo, táto vôľa
musí byť náležite vyjadrená, a to jasne, určite a a príslušenstvo musí byť dostatočne špecifikované,

aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom zmluvy o prevode zrozumiteľne (§ 35 ods. 1, § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

35. Inými slovami povedané, pre skutočnosť, či príslušenstvo hlavnej veci prechádza spolu s hlavnou
vecou na inú osobu alebo nie, je rozhodujúca vôľa vlastníka, ktorá musí byť v súlade s § 35 a § 37

Občianskeho zákonníka. Pri hnuteľných veciach stačí konkludentnosť prejavu, t.j. nie je nevyhnutná
písomná forma, avšak pri nehnuteľnostiach, aj s odkazom na § 46 Občianskeho zákonníka, je písomná
forma prejavu vôle (aj pokiaľ ide o príslušenstvo hlavnej veci) vždy potrebná.

36. Nakoľko v kúpnej zmluve zo dňa 3.1.2008 nebola ako predmet prevodu označená (jednoznačne,

t. j. určite a zrozumiteľne) aj stavba - garáž s hospodárskou budovou, je potrebné konštatovať, že na
základe označenej kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
garáži zo strany predávajúcich na žalobkyňu.

37. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na čestné prehlásenie predávajúcej A. B. zo dňa 9.4.2024, kde táto

predávajúca dodatočne konkretizovala a špecifikovala, čo malo tvoriť príslušenstvo domu uvedené
v čl. I. a II. zmluvy, k tomuto súd uvádza, že ani týmto dôkazom žalobkyňa neosvedčila platné
nadobudnutie vlastníctva k spornej garáži, nakoľko z druhého čestného prehlásenia A. B., ňou
vlastnoručne napísaného (predloženého súdu žalovaným spolu s jeho vyjadrením k žalobe), vyplynulo,
že predávajúca A. B. v ňom vyhlásila, že čestné prehlásenie predložené žalobkyňou sa nezakladá

na pravde a predávajúca a ani jej manžel nemali v úmysle previesť garáž s hospodárskou budovou
na žalobkyňu, ale ich prianím bolo previesť túto stavbu na syna D. B.; čestné prehlásenie zo dňa
9.4.2024 jej predložila žalobkyňa, ona ho podpísala, ale iba z toho dôvodu, že ju o to dcéra požiadala,
avšak toto prehlásenie jej nedala ani prečítať. Predávajúca A. B. bola ako svedkyňa vypočutá aj pred
súdom, na pojednávaní dňa 15.12.2025, kde ako svedkyňa, po poučení o význame svedeckej výpovede

a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, nepotvrdila skutočnosti uvádzané žalobkyňou, t.j. že
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2008 mala byť aj garáž s hospodárskou budovou.

38. Naproti tomu z výpovede svedka F. B. na pojednávaní dňa 15.12.2025 vyplynulo, že pokiaľ ide
o garáž s hospodárskou budovou, má vedomosť o tom, že jeho otec raz povedal, že tú garáž daruje

bratovi, on je automechanik, takže mu to dá. Povedal to keď sedeli vonku a rozprávali sa. Bolo to predtým
ako odišiel do Ameriky. V Amerike bol od roku 2005 do roku 2016.39. Pri posudzovaní tejto otázky však súd považuje za podstatnú a rozhodujúcu najmä skutočnosť, že
prejav vôle zmluvných strán v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2008 smeroval k tomu, že
predávajúci A. a C. B. v bode I. prehlásili, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu s. č. XX

postaveného na parcele č. 62/1 vrátane príslušenstva a taktiež parcely registra „C“ parc. č. 62/1 a podľa
bodu II. tejto kúpnej zmluvy tieto nehnuteľnosti, t.j. špecifikované v bode I., odpredávajú do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2008 boli teda - nehnuteľnosti - rodinný
domsúp.č.XXpostavenýnaparceleč.62/1vrátanepríslušenstvarodinnéhodomuapozemok- parcela
registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 62/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 836

m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX. Ak žalobkyňa tvrdí, že na základe danej
kúpnej zmluvy mala nadobudnúť vlastnícke právo aj ku garáži s hospodárskou budovou, ktorá mala
tvoriť príslušenstvo rodinného domu súp. č. XX, v tomto smere súd poukazuje na dôležitú skutočnosť, že
predmetom prevodu kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2008 boli (len!): rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele č. 62/1 vrátane príslušenstva a pozemok - parcela KN – C parc. č. 62/1. Garáž s hospodárskou
budovou sa nenachádza na parcele KN-C č. 62/1, a keďže predmetom prevodu boli len nehnuteľnosti

nachádzajúce sa na parcele KN-C parc. č. 62/1, daná stavba nebola predmetom kúpnej zmluvy a
žalobkyňa na jej základe nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k tejto stavbe.

40. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom preukázania vlastníckeho práva k stavbe – garáži s hospodárskou budovou, ku ktorej zriadenia

vecného bremena sa domáhala, a keďže podmienka preukázania vlastníctva stavby je esenciálnou
podmienkou pre zriadenie vecného bremena, podanej žalobe nebolo možné v tejto časti vyhovieť.

41. Podľa § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

42. Obsahu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je vždy spoločné, že „obmedzuje vlastníka v
prospech niekoho iného“ - obmedzuje vlastníctvo, resp. výkon vlastníckeho práva. Predmetom, resp.

objektom vecného bremena je zaťažená nehnuteľnosť. Nehnuteľnosťou je pozemok alebo stavba pevne
spojená so zemou (§ 119 ods. 2 OZ).

43. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno vykonávať len v stanovenom (dohodnutom)
rozsahu. Výkonom tohto práva nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru,

s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci rátať.
Aj v súčasnej právnej úprave platí zásada, že vecné bremená nemôžu byť rozširované a že sa právo
zodpovedajúce vecnému bremenu musí vykonávať čo najšetrnejšie. Výkonom práva vecného bremena
musí byť povinný zaťažovaný a obmedzovaný čo najmenej.

44. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 60/2008, pri výkone práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nezáleží až toľko na totožnosti spôsobu jeho výkonu, ako na tom, že týmto výkonom
nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného
bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať.

45. Aj za terajšej právnej úpravy je teda použiteľná zásada, že držiteľ panujúcej nehnuteľnosti môže
síce svoje právo vykonávať ako sa mu páči, no vecné bremená nesmú byť rozširované, ale musia
byť skôr zužované, pokiaľ to dovoľuje ich povaha a účel na ktorý boli zriadené. Súčasný Občiansky
zákonníkupravujedruhyvecnýchbremienlenvšeobecneaneobsahujeosobitnúúpravuichkonkrétnych
druhov, avšak možno konštatovať, že medzi najznámejšie a najpoužívanejšie je napr. aj právo prechodu

a prejazdu cez cudzí pozemok. Typickým znakom a podstatou práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu je jeho vecno-právny charakter.

46. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.47. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

48. Ustanovenie § 151o ods. 3 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 568/2007 Z.z.
a má svoj pôvod v zákone č. 140/1896 r.z. o prepožičiavaní nevyhnutných ciest, ktorý bol zrušený
Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. Od 01. apríla 1952 do 01. januára 2008 vecné bremeno
spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty (cesty z núdze) bolo možné zriadiť len podľa stavebného zákona

v súvislosti s vyvlastnením. Prijatie ustanovenia § 151o ods. 3 z roku 2007 zákonodarca odôvodnil
potrebami praxe. Situácia predvídaná v tomto zákonnom ustanovení vo svojej podstate predstavuje
konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku.

49. Právo nevyhnutnej cesty teda možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Jednou z podmienok na zriadenie vecného bremena spočívajúce v

práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

50. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti
konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (napr. rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo 3903/2008, či sp. zn. 22Cdo 2854/2010).

51. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené
čo najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia
vlastníka priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno
právo vecného bremena cesty zriadiť (do pozornosti Občiansky zákonník I., druhé vydanie, 2019,

komentár, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kolektív).

52.Zriadenienevyhnutnejcestypredstavujevážnyzásahdoprávvlastníkapozemku.Pretojevždytreba
porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého
pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty

bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty
v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie konformné -
napr. podľa okolnosti prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu autom za účelom
jeho garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku.

53. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku,
s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 2411/2008).

54. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KN-C parc. č. 62/1, ako aj parcely KN-C parc. č.
62/1 zároveň je aj výlučnou vlastníčkou parciel KN-C parc. č. 62/3 o výmere 21 m2, KN-C parc. č. 734/8
o výmere 113 m2 a KN-C parc. č. 734/9 o výmere 3 m2, ktoré bezprostredne susedia so spomínanými
nehnuteľnosťami žalobkyne. Je zrejmé, že žalobkyňa si môže prístup k rodinnému domu súp. č. XX
postavenému na parcele KN-C parc. č. 62/1 zabezpečiť cez vyššie označené parcely, ktoré sú v jej

výlučnom vlastníctve.

55. Súd nepovažoval za relevantný dôvod pre zriadenie vecného bremena tvrdenie žalobkyne, že
dlhodobo využívala prístup k rodinnému domu práve cez parcelu KN-C parc. č. 62/4 a že tomuto
prístupu sú prispôsobené aj terénne úpravy (brána, chodníky a pod.). V tomto smere súd konštatuje,

že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne č. 069/2024 E. D. B., nedomáhala sa vydania súdneho rozhodnutia,
že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním). Preto skutočnosť,
že žalobkyňa mala využívať parcelu KN-C parc. č. 62/4 na prístup k jej rodinnému domu dlhodobo,
je pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantná. Rovnako nepovažuje súd za opodstatnený pre

zriadenie požadovaného vecného bremena ani ďalší argument žalobkyne, že doterajšiemu prístupu k jej
rodinnémudomu cezparcelu žalovanéhosúprispôsobenéajterénneúpravy,t.j.brána,chodníky,apod.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že relevantným pre zriadenie vecného bremena nie je zabezpečenie
pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciuprístupu musel vykonať stavebné úpravy, pričom súd dané konštatovanie opiera o právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/160/2020 zo dňa 22.7.2020.

56. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že žalobkyňa nepreukázala, že by z jej strany boli
splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena nevyhnutného prechodu a prejazdu k jej rodinnému
domu cez pozemok žalovaného (KN-C parc. č. 62/4, kat. úz. C.) v zmysle predpokladov citovaného
ustanovenia § 151n OZ v spojení s § 151o OZ, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa má možnosť zriadiť si prístup k stavbe – k rodinnému domu č. XX v obci C., nachádzajúcemu

sa na parcele KN-C parc. č. 62/1, aj iným spôsobom ako zriadením vecného bremena na parcele KN-
C parc. č. 62/4, ktorá je vo vlastníctve žalovaného.

57. Na základe hore citovaných zákonných ustanovení, s poukazom na vyššie rozpísané úvahy, dospel
súd k záveru, že ak sa žalobkyňa podanou žalobou domáhal (aj) zriadenia vecného bremena práva
prechodu a prejazdu k rodinnému domu č. XX v obci C. cez pozemok žalovaného – parcelu KN-C parc.

č. 62/4, ani v tejto časti žaloba nie je dôvodná, preto jej súd ani v tejto časti nevyhovel.

58. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná,
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

59. Len pre poriadok súd uvádza, že zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním
stanoviska realitnej kancelárie, resp. doplnením znaleckého dokazovania, a to z dôvodu účelnosti
a hospodárnosti, nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie a z neho zistené skutočnosti dospel
k záveru, že vykonávanie ďalšieho dokazovania by vo vzťahu k zistenému skutkovému a z neho
vyplývajúcemu právnemu stavu veci, neprinieslo iné rozhodnutie vo veci samej.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
V prejednávanej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, čiže úspešnou stranou v konaní bol
žalovaný. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd nezhliadol na strane žalobkyne žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a žalobkyňa existenciu takýchto

dôvodov hodných osobitného zreteľa ani neuvádzala, preto nie sú zákonné prekážky pre to, aby súd
pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

63. Z uvedených dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.