Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/194/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012340.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey
Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. XXXX XXXX v C. D.,
trvalé bydlisko E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 22. októbra 2025, č. k. 2PP/54/2025-62, na neverejnom zasadnutí konanom

11. decembra 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 22. októbra 2025, č.
k. 2PP/54/2025-62, podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol
návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXX XXXX v C. D., hlásený trvalý pobyt mesto E., t. č. v Ústave na

výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, (ďalej len odsúdený) zo 4. septembra 2025 na
podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 3T/60/2023 - 574 z 8. februára 2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvNitreč.k.2To/26/2024-708zo17.apríla2024podľa§188ods.1Tr.zák.vovýmere40(štyridsať)
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku, teda

vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil už prvú materiálnu podmienku, keďže
odsúdený síce je po premiestnení do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou pracovne zaradený, avšak
nie je možné prehliadnuť, že sa objavili negatívne poznatky ohľadom jeho správania a vystupovania
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Ani v predchádzajúcom ústave na výkon trestu
odňatia slobody správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni, dopustil sa dvoch
previnení, za ktoré nebol disciplinárne potrestaný a počas výkonu ochranného liečenia sa dostával

do konfliktov s inými odsúdenými. Uvedené okolnosti sú v priamom rozpore s tvrdením odsúdeného
v návrhu na podmienečné prepustenie, že po dobu obmedzenia osobnej slobody je jeho správanie
na požadovanej úrovni. Je zrejmé, že odsúdený svoje správanie a vystupovanie počas výkonu trestu
odňatia slobody hodnotí podľa iných kritérií. Navyše doposiaľ si počas takmer jeden a pol ročného
pobytu v tunajšom ústave nevytvoril podmienky na udelenie čo i len jednej disciplinárnej odmeny. Vo
vzťahu k jeho pracovnému zaradeniu je vhodné doplniť, že z prvého pracoviska bol vyradený na návrh

objednávateľa prác a z druhého pracoviska z dôvodu podávania slabých pracovných výkonov. K trestnej
činnosti odsúdený zaujal čiastočne kritický postoj. Ciele stanovené programom zaobchádzania plní tiež
len čiastočne.
3. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že úzko súvisí s prvou materiálnou podmienkou
a pripájajú sa ďalšie skutočnosti, ktoré súd musí zohľadniť. Jednou z takýchto skutočností je to, že
odsúdenému bola daná opakovaná možnosť preukázať samému sebe i spoločnosti, že je schopný

viesť riadny život. To sa mu však vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a skutočnosť, že
je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nepodarilo. Ďalšie skutočnosti, ktoré vystupujúdo popredia, sú menej priaznivá resocializačná prognóza a stredné riziko recidívy trestnej činnosti.
Odsúdený nie je vyučený v žiadnom odbore, počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný
kurz ani iné formy vzdelávania. Páchanie trestnej činnosti odsúdeným bolo v minulosti motivované

predovšetkým získaním majetkového prospechu. Odsúdený teda nevyvinul snahu pre zlepšenie svojich
vyhliadok pri hľadaní práce po vykonaní trestu odňatia slobody. Ak odsúdený odôvodňoval návrh na
podmienečné prepustenie tým, že sa chce podieľať na výchove jeho maloletého dieťaťa, okresný súd
mu pripomenul, že v páchaní závažnej úmyselnej násilnej trestnej činnosti mu nezabránilo ani to,
že už vtedy bol otcom maloletého dieťaťa. Okresný súd tiež podotkol, že nezistil žiadnu objektívne

overiteľnú skutočnosť, ktorá by dávala dostatočné záruky nasvedčujúce tomu, že by odsúdený v prípade
podmienečného prepustenia viedol riadny život tak, ako to prezentoval na verejnom zasadnutí.
4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej
len prokurátor) vzdal práva na podanie sťažnosti, no odsúdený zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie písomne neodôvodnil.
5.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie

o sťažnosti odsúdeného 2. decembra 2025.
6. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
7. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby nevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd dodržal všetky zákonné

ustanovenia viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia, pričom procesne
správnym spôsobom vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného
konania do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.
9. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený ju splnil, konkrétne 18. augusta 2025, kedy vykonal dve tretiny z trestu, ktorý
mu bol za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, uložený vo výroku rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky z 28. augusta 2024, sp. zn. 3T/60/2023.
10. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu
odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu

plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
11. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66
ods. 1 Tr. zák., tak krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním potrebné polepšenie nepreukázal.

12. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený bol umiestnený v ÚVTOS Nitra, kde nebolo
jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. V tomto ústave sa dopustil viacerých previnení,
no disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Dňa 21. mája 2024 bol premiestnený do ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, kde nebolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Odsúdený
sa dopustil dvoch previnení (prechovával podhlavník navyše, nezachovával zásady slušného správania

a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku). Príkazy a nariadenia sa inak snaží
plniť. Počas výkonu súdom nariadenej ochrannej liečby sa dostával do konfliktu s inými odsúdenými.
Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia
slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Pracovne zaradený bol
od 7. novembra 2024 do 30. decembra 2024 na pracovisku v ústave s dohľadom Marrin Špačince,

z ktorého bol vyradený na návrh objednávateľa prác. Od 18. februára 2025 do 24. februára 2025
bol pracovne zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Bagsey, kde podával slabé pracovné
výkony. Od 8. septembra 2025 je pracovne zaradený na pracovisku mimo ústav s priamym strážením
Poľnohospodárske družstvo Viničné. Je slobodný, otec dvoch dcér, ktoré má s družkou. Vyučenýnie je v žiadnom odbore. Pracoval brigádne u viacerých zamestnávateľov, naposledy vykonával
pomocné stavebné práce. Odsúdenému je venovaný individuálny prístup so zameraním na formovania
primeraného správania a hodnotovej orientácie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

zvyšovanie právneho vedomia a uvedomenie si zodpovednosti za svoje konanie. Počas výkonu súdom
nariadenej ochrannej protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou bol zaradený do komplexného
terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, klarifikáciu a korekciu maladaptívnych foriem
správania ako aj na vytvorenie náhľadu na vlastnú závislosť od návykových látok prostredníctvom
individuálnejaskupinovejpsychoterapieasebapoznania.Ktrestnejčinnostimáčiastočnekritickýpostoj.

Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti
CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.
13. K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky krajský súd úvodom pripomína, že nie každý
aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či
nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže
napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej

činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť,
pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti
a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne
ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti, ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych
odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené,

nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť
ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne
je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie
koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez
bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja

odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Pokiaľ má odsúdený
nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v
prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti,
ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych
odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.

14. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu
bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je
potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom
prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale

v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd
také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v
začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie
povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať

pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho
poštu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje
povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený

skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho
bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.
15. V ďalšom treba z pohľadu krajského súdu poukázať na skutočnosť, že odsúdený si počas
doterajšieho pobytu nedokázal vytvoriť podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Stále platí vyššie

uvedené, že polepšenie sa automaticky neodvíja od počtu získaných odmien. Avšak každý odsúdený
žiadajúci o podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu.
Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek
dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd správne skonštatoval

nesplnenie prvej materiálnej podmienky. Správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na
požadovanej úrovni a aj keď sa príkazy a nariadenia príslušníkov snaží plniť, tak dosiaľ nezískal žiadnu
disciplinárnu odmenu. Počas výkonu ochranného liečenia sa dostával do konfliktu s inými odsúdenými.
Odsúdený aj podľa mienky krajského súdu len viacmenej dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je aleelementárnapovinnosťkaždéhoväzňa.Avšaknapodmienečnéprepustenienestačí,pokiaľsaodsúdený
správa prevažne v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Dobré správanie
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa

odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie
väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Polepšenie je totiž vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Možno preto
uzavrieť, že ani krajský súd v správaní odsúdeného žiadne polepšenie nezistil.
17. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. a síce, že je od

odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, správne túto okresný súd
vyhodnotil ako nesplnenú.
18. Ak polepšenie sleduje aktivitu a zmenu odsúdeného v blízkej minulosti, poprípade v prítomnosti,
očakávanie vedenia riadneho života je orientované do budúcna. V prípade očakávania riadneho života
sú možné dve alternatívy, a to očakávanie riadneho vedenia života od samotného odsúdeného alebo
prijatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy. V oboch prípadoch sa však predpokladá, že pozitívny proces,

ktorý bol začatý v priebehu výkonu trestu a ktorý nasvedčuje premene odsúdeného, bude pokračovať po
jeho prepustení. Nevyžaduje sa pritom stopercentné presvedčenie o tom, že odsúdený nespácha ďalší
trestný čin. Očakávanie riadneho vedenia života, resp. dovŕšenie nápravy odsúdeného v budúcnosti je
zo svojej podstaty predpokladom pravdepodobnostným.
19. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany

krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že pácha trestnú
činnosť od roku 2017 až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu. Odsúdený má už celkovo
5 záznamov v odpise registra trestov za úmyselnú trestnú činnosť, pričom mu boli ukladané rôzne
druhy trestov, teda zo strany spoločnosti mu bolo poskytnutých dosť šancí preukázať, že to so svojou
nápravoumyslískutočnevážne,čonevyužilaopakovaneprotiprávnekonal.Krajskýsúdďalejpoukazuje

na hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, z ktorého nevyplýva žiadna skutočnosť
majúca vzťah k budúcemu životu odsúdeného, pokiaľ odhliadneme od udržiavania sociálneho kontaktu
s rodinou a perspektívou bývania s otcom a družkou, ktorá je podobná aj do budúcna, nie je prítomná. Aj
riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho resocializačnú prognózu ako menej nepriaznivú na základe stredného
rizika recidívy trestnej činnosti.

20. V ďalšom je z pohľadu krajského súdu potrebné poukázať na to, že riaditeľ ÚVTOS v hodnotení
konštatoval čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, ale odsúdený na
verejnom zasadnutí neuviedol okolnosti vedúce ho k protiprávnej činnosti a ani nevysvetlil, ako na ňu s
odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život
tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním

sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. V
tejto spojitosti je tiež nevyhnutné z pohľadu krajského súdu dodať, že odsúdený opakovane páchal
majetkovú trestnú činnosť (krádež, poškodzovanie cudzej veci, výtržníctvo a lúpež), je teda zrejmé, že
má problém rešpektovať zákonom chránené právo nesiahať na cudzí majetok, preto jeho len všeobecné
formulácie bez ďalšieho na jeho skutočnú premenu nepostačujú. V prospech odsúdeného nemožno

vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že je snahou personálu vplývať na úpravu jeho postojov k páchanej
trestnej činnosti – uvedomenie si dôsledkov protiprávnej činnosti, čo skôr nasvedčuje tomu, že zo strany
odsúdeného nedošlo k úplnému akceptovaniu jeho odsúdenia. Krajsky súd pripomína, že jednou zo
zásad výkonu trestu je podpora zaujatia kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti,
ktorá má práve napomôcť jeho resocializácii a je základnou podmienku pre možnosť resocializačnej

zmeny. Stotožnenie sa odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je
nevyhnutnou súčasťou premeny odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania a dosiahnutia
polepšenia. Krajský súd v tomto kontexte dodáva, že práve kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti
je jedným z kľúčových prvkov polepšenia sa.
21. Možno zopakovať argumenty okresného súdu, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach

výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,
či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od
odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno
konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.

22. Krajský súd tiež uvádza, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nezanedbateľnú úlohu
zohráva povaha spáchaného trestného činu, ktorú musia súdy pri svojom rozhodovaní taktiež vždy
zohľadňovať v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade odsúdený aktuálne vykonáva úhrnný
a súhrnný trest uložený mu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa §364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. spáchané spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorý
bol spáchaný tým, že spoločným konaním s obžalovaným F. B. proti inému použil násilie v úmysle
zmocniť sa cudzej veci a spoločným konaním s obžalovaným F. B. sa dopustil fyzicky, na mieste

verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal taký čin, hoci bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest
v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený
vnajprísnejšejdiferenciačnejskupine„B“stým,žediferenciačnáskupinaurčujeprogramzaobchádzania
s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného

počas výkonu trestu.
23. Treba opäť zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob
života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba

vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním
trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia
slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných
súvislostiach. Očakávanie správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych
okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v

budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady, pretože logicky
nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou
okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného,
vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného

je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
24. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského
súdu zjavné. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z
objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony

k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že
sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k
spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z
hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na
zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká

iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.
25. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi

páchateľmi trestnej činnosti.
26. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.