Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125215678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125215678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 476,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/20/2025-51 zo dňa 5. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 476,71 Eur
spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,40 % ročne od 09.12.2024 do zaplatenia
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z dokazovania
vyplynulo, že dňa 18.06.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., C., D. C. E. D. XXX

(poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb, z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla si zapožičal náhradné vozidlo u žalobcu (po dobu opravy jeho poškodeného
motorového vozidla). Na základe Zmluvy o nájme č. 917/2024 zo dňa 25.07.2024 bolo poškodenému
poskytnuté vozidlo od 25.07.2024 do 15.08.2024 za denné nájomné 59,- Eur, zmluvné nájomné v sume
44,- Eur s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- a to osobný automobil Citroën
C4 Cactus a od 16.08.2024 do 23.08.2024 za denné nájomné 55,- Eur zmluvné nájomné v sume 41,-

Eur, osobný automobil Kia Ceed. Poškodený mal vypožičané vozidlá spolu po dobu 30 dní. Prenájom
vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou splatnou dňa 07.09.2024 v sume 1.346,12 Eur, v ktorej
sume je zahrnutý i poplatok za pristavenia a prevzatie vozidla vo výške 50,- Eur s DPH. Medzi stranami
neboli sporné výšky denného nájomného.
2. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku vo výške 1.121,77 Eur bez DPH voči žalovanému
na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2024. Žalovaný nespochybňoval
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ďalej bolo nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej

udalosti vyhotovil oznámenie o poistnom plnení dňa 04.10.2024 a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného v spojení s výzvou na vrátenie čiastočne priznanej sumy sumu 645,06 Eur
(keď pôvodne v zmysle oznámenia uhradil sumu 774,07 Eur, z ktorej časť vo výške 129,01 Eur
bola následne žalovanému žalobcom vrátená na základe výzvy). Suma 645,06 Eur mala zodpovedaťprenájmu náhradného vozidla po dobu od 07.08.2024 do 23.08.2024. Žalovaný nepriznal dobu od
25.07.2024 do 06.08.2024 a uznal nájom náhradného vozidla od 07.08.2024, kedy bola vykonaná
a objednaná doobhliadka vozidla do ukončenia opravy vozidla dňa 23.08.2024, t.j. 17 dní.

3. Spornou ostala otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za čas od 25.07.2024
do 06.08.2024, keďže až dňa 07.08.2024 bolo požiadané o doobhliadku a dovtedy sa nemala
vykonávať oprava. Zdôraznil, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti

s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo a svoje poškodené vozidlo dal
opraviť v autoservise dňa 25.07.2024, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla z autoservisu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou
a užívaním náhradného vozidla poškodeným a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval.
Z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol
nevyhnutný z dôvodu, že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo. Pri posudzovaní účelnosti

a dôvodnosti nákladov zohľadňoval predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného
v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dokazovania vyplynulo, že
poškodený neodovzdal svoje poškodené motorové vozidlo autoservisu ihneď po škodovej udalosti, ale
až v čase, kedy podľa dohody zmluvných strán bolo možné zo strany autoservisu toto poškodené vozidlo
prijať do opravy za účelom vykonania opravárenských práv na poškodenom vozidle. Z dokazovania

nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania
opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak, vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi
dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že
náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad
účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody dopravnou nehodou. Vyplýva

to aj z toho, že poškodený neodovzdal poškodené, ale pojazdné motorové vozidlo do autoservisu
ihneď po vzniku škodovej udalosti, ale počkal na čas, kedy bude autoservis schopný toto vozidlo
prijať za účelom vykonania opravy. Skutočnosť, že autoservis objednal doobhliadku neznamená, že na
vozidle nevykonával žiadne činnosti súvisiace s opravou. Už k záveru o tom, že je nutná doobhliadka
pre účely poistenia musel dospieť na základe toho, že vozidlo obhliadol, či iným spôsobom s ním

manipuloval. Zároveň je nutné uviesť, že takýto záver o tom, že autoservis nevykonával na vozidle
opravy, žalovaný uskutočnil iba na základe svojich údajov v systéme, z ktorých vyplýva, že autoservis
požiadal o doobhliadku. Pritom z vyjadrenia autoservisu jednoznačne vyplýva, že na vozidle sa začala
vykonávať oprava po uvoľnení kapacity. Poškodený nemôže ovplyvniť moment začatia konkrétnych
opravárenských prác na poškodenom vozidle, a teda pokiaľ by aj bolo preukázané, že na vozidle sa

do objednania doobhliadky nevykonávali žiadne práce smerujúce k oprave poškodeného vozidla (čo
v konaní však preukázané nebolo), nemohlo by to mať na nárok poškodeného vplyv. Nebolo preukázané
prerušenie príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. Nebola
preukázaná žiadna iná škodová udalosť, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému
konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by bolo prerušenie pôvodnej príčinnej

súvislosti. Žalovaný nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie
príčinnej súvislosti. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného, z dôvodu kráteného nároku na
náhradu škody, keďže práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015). Žalovaný nepreukázal dôvodnosť odmietnutia poistného
plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody. Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu

náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú nemal k dispozícií, v dôsledku
škodovej udalosti, svoje vlastné motorové vozidlo poškodený. Poškodený bol vylúčený z užívania svojho
motorového vozidla po celú dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo k dispozícii. Poukázal na závery Nálezov
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025. Ústavný súd opakovane
akcentoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej

dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V danom prípade k zapožičaniu náhradného vozidla došlo až
po tom, čo sa autoservis s poškodeným dohodli na oprave poškodeného vozidla. Škoda spočívajúca
v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie náhradného vozidla, prípadne aj vyššie náklady,
v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať

v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu. Nezistil žiadny dôvod nepriznať
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ
žalovaný namietal dobu trvania nájmu náhradného vozidla. Skutočná výška škody v zmysle § 442
Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina – náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia,medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Je daná
príčinnásúvislosťmedzivznikomškodyspôsobenejdopravnounehodouanákladmizaprenájomvozidla
v celom rozsahu, t. j. od prvého dňa kedy bolo vozidlo odovzdané autoservisu. Poškodený prenájmom

náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav,
ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti.
4. Žalobcovi priznal úrok z omeškania po uplynutí lehoty na poskytnutie poisteného plnenia, keď
z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že skončenie poistného plnenia bolo vykonané 04.10.2024,
avšakžalovanémubolanazákladejehovýzvy07.12.2024vrátenáčasťuhradenejsumyvovýške129,01

Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-
teho dňa odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti v súlade s § 11 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej aj „zákona o PZP“) a nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Preto žalobcovi priznal nárok na
úrok z omeškania vo výške 8,5 % v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to od 09.12.2024,
t. j. odo dňa, kedy žalobca žiadal žalobou, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15

dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti, a to s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 309/2020.
5. Právne vec posúdil v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442
ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle
§ 257 CSP.
7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v
§ 365 písm. h/ CSP. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poveril autoservis AT, a. s. vykonaním

opravy, v rámci ktorej bol servis poverený aj na komunikáciu s poisťovňou (žalovaným). Dňa 04.07.2024
bola vykonaná prvotná obhliadka poškodeného vozidla a následne dňa 07.08.2024 bola zo strany
autoservisu objednaná doobhliadka poškodeného vozidla, ktorá bola vykonaná v ten istý deň. Nakoľko
bolo poškodené vozidlo prevádzky schopné, jeho zotrvanie v autoservise bolo nedôvodné. Poškodený
ho mohol využívať až do začatia vykonávania opravy zo strany autoservisu. Z uvedeného dôvodu bolo

zapožičanie si náhradného vozidla právneho predchodcu žalobcu u žalobcu absolútne nedôvodné,
neúčelné a nehospodárne odo dňa 25.07.2024 do 06.08.2024. Poškodený splnomocnil autoservis na
komunikáciu s poisťovňou a žalovaný má za to, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú
osobu. Autoservis ako zástupca poškodeného svojou nečinnosťou zväčšil rozsah škody, ktorá vznikla
jeho splnomocnencovi. Zodpovednosť za porušenie povinnosti autoservisu ako zástupcu poškodeného

by však poškodený mal vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi a nie voči žalovanému. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
3019/2015. Ohľadne účelnosti nákladov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
2932/20 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2043/17. Zopakoval, že poškodený
si sám dobrovoľne vybral autoservis, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo a zároveň ho splnomocnil

na komunikáciu so žalovaným. Poškodený mohol ovplyvniť dobu trvania nájmu náhradného vozidla
tým, že by riadne komunikoval s povereným autoservisom, ktorý ho mal upozorniť na to, že v čase
odovzdania poškodeného vozidla do opravy nie je v jeho kapacitách začať vykonávať opravu jeho
motorového vozidla. Vzhľadom na to je toho názoru, že došlo k vzniku škodovej udalosti a spôsobenie
škody poškodenému autoservisom, ktorý prevzal do opravy poškodené vozidlo aj keď na ňom nezačal

vykonávať opravu. V príčinnej súvislosti s konaním škodcu je len nájom náhradného vozidla za
obdobie od 07.08.2024 do 15.08.2024, avšak nájom náhradného vozidla za obdobie od 25.07.2024 do
06.08.2024 už nie je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, ale s konaním povereného autoservisu.
Autoservis sa vyjadril len k tomu, že vozidlo bolo do autoservisu privezené 25.07.2024 a po uvoľnení
kapacity servisu bola vykonaná prvotná obhliadka vozidla a servis začal s prácami na vozidle. Uvedené

vyjadrenie autoservisu k dĺžke opravy je nepreskúmateľné a nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Nájom
náhradného vozidla počas sporného obdobia nebol v tomto prípade ani nutný ani účelný, nakoľko
motorové vozidlo poškodeného bolo pojazdné a poškodený ho mohol riadne užívať až do momentu,
kým poverený autoservis mal dostatočnú kapacitu na jeho opravu. Má za to, že nárok žalobcu na
úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny

predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Citoval ust. §
11 ods. 6, 7 a zákona o PZP a poukázal na to, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil
nárok na náhradu škody 13.09.2024 a žalovaný dňa 04.10.2024 poskytol žalobcovi vysvetlenie, z akého
dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie22.11.2024 a vyplatil poistné plnenie vo výške 774,07 Eur dňa 05.10.2024. Teda dodržal stanovenú 15-
dňovú lehotu na plnenie a preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a prípadne žalobu

žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
8. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza totožnú argumentáciu, ktorú
použil aj pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal. Súd prvej
inštancie sa prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalovaným plne vysporiadal v bodoch 35.
a 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku a podľa názoru žalobcu správne a v súlade s aktuálnom

rozhodovaciu praxou súdov v obdobných sporoch. Správne konštatoval, že nebolo preukázané,
že na vozidle poškodeného sa do objednania doobhliadky nevykonávali žiadne práce smerujúce
k oprave poškodeného vozidla. V intenciách Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025
obrana žalovaného založená na tvrdeniach, či dôkazoch o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch
autoservisu nie je spôsobilá k vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom
náhradného vozidla počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania

jeho opravy v dôsledku dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného. Žalovaným produkovaná
odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom SR definovaným účelom náhradného vozidla,
a to eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné vozidlo. Vzhľadom na
rozhodnutia Ústavného súdu SR sa žalovaný domáha rozhodnutia odvolacieho súdu s použitím

argumentácie, ktorá je ústavne neudržateľná, nakoľko nie je prípustné, aby bola zo strany poisťovne
ex post krátená doba po ktorú vozidlo poškodeného zotrvalo v autoservise za účelom jeho opravy,
nakoľko túto ani v posudzovanej veci nebolo možné zo strany poškodeného nijakým spôsobom ovplyvniť
a z užívania svojho poškodeného vozidla bol vylúčený počnúc dňom 25.07.2024 kedy ho odovzdal
do autoservisu. Poškodený nemal možnosť opravované vozidlo riadne reálne užívať, čo nevyhnutne

a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla. Nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Ústavným súdom SR. Postup
autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní
poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že
by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,

doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so
vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že poškodený
mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne
dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 322/2025-31. Pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Obdo/27/2021, Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2019 a I. ÚS 567/2020, III. ÚS
309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Záver o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania
až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody je tak
ústavne nesúladný. Poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej
uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za

obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady
skutočne došlo. Pokiaľ sa týka rozhodnutia Ústavného súdu ČR o účelovom navyšovaní nákladov,
poukazuje na absolútne odlišný skutkový stav veci riešený českým ústavný súdom. Zo strany žalobcu
nedochádza k žiadnej protiprávnej aktivite. Rozsudok pre jeho vecnú správnosť navrhuje potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom (predovšetkým namietanej dĺžky opravy, účelnosti nákladov na náhradné vozidlo
počas celej doby opravy, keď sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, priznanie nároku na úroky

z omškania) a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Nazdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
11. V konaní nebolo sporné, že poškodené vozidlo po poistnej udalosti napriek poškodeniu bolo

pojazdné a uvedené vyplýva i z toho, že poškodený neodovzdal poškodené vozidlo do autoservisu
ihneď po poistnej udalosti (18.06.2024), ale až dňa 25.07.2024 za účelom jeho opravy. V konaní
nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo dané do servisu na opravu poškodení, ktoré jednoznačne
vznikli pri škodovej udalosti dňa 18.06.2024. Rovnako uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že
žalovaný napokon akceptoval faktúru za opravu motorového vozidla. V konaní bolo jednoznačne

preukázané(potvrdenímautoservisu),žepoškodenévozidlosanachádzalovautoserviseod25.07.2024
do 23.08.2024, teda v čase nájmu náhradného vozidla.
12.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so

škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia

sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo

a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok

(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.

Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na

posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022

a III. ÚS 476/2024).“.
13. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom
najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti
a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím

(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. Poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného
motorového vozidla v čase od 25.07.2024 do 23.08.2024 (vinou poistenca žalovaného) a z tohto dôvodu
v uvedenom čase užíval náhradné vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom.
Prvotná obhliadka poškodeného vozidla bola vykonaná 04.07.2024, následne na základe objednávky

autoservisu bola vykonaná doobhliadka vozidla dňa 07.08.2024. Uvedená objednávka na doobhliadku
vozidla musela byť vykonaná až po odstrojení vozidla autoservisom, ktorou sa zisťovalo to, čo
bolo nesprávne zistené pri prvej obhliadke. Preto tvrdenie žalovaného, že v čase od 25.07.2024 do
06.08.2024 sa na poškodenom vozidle nevykonávali žiadne úkony, neobstojí. Pokiaľ nemal poškodenýsvoje opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére, toto nemohol užívať a nemal k dispozícii ani iné
vozidlo, bol obmedzený v možnosti užívať vlastné vozidlo. Ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, pričom dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu

oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa §
11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov) treba považovať za
relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým
spojené primerané náklady. Teda poškodenému vznikol nárok na náhradu nákladov titulom nájomného
za náhradné vozidlo aj za obdobie od 25.07.2024 do 06.08.2024.

14. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalovaného o tom, že mu nevznikla povinnosť uhradiť úrok
z omeškania, keď podľa jeho názoru sa nemal dostať do omeškania, nakoľko šetrenie poistnej udalosti
ukončil dňa 22.11.2024 a poistné plnenie vyplatil dňa 05.10.2024. Odvolací súd v plnom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovení
§ 11 ods. 7 zákona o PZP, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., a to aj s poukazom na záveru Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 309/2020. Napokon

odvolací súd dodáva, že obdobný názor Ústavný súd SR vyslovil aj v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 214/2020.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalovaného za
neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
spolu so závislým výrokom o nároku na náhrad trov konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)