Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122312420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122312420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: v 1. rade A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. - E. F. G. a v 2. rade H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D. - E. F. G., obaja zastúpení BDO Legal s. r.o., so sídlom Pribinova 10, 811 09
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 803 330, proti žalovaným v 1. rade A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXXX/XX, XXX XX J. - K. K., v 2. rade K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. D., v 3. rade L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. - K. K., a v 4. rade M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/
XX, XXX XX J. - K. K., žalovaní v 2. až 4. rade zastúpení JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom

Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, v spore o zaplatenie 43.200,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných v 1. až 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/53/2022-198 zo
dňa 04.04.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcom v 1. rade a 2. rade voči žalovaným v 1. rade, 2. rade, 3. rade a 4. rade priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie po právoplatnosti skončení veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali úhrady sumy 43.200,- eur s úrokom z omeškania a
náhrady trov konania. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K. K., a to: pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o
výmere 328 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely registra „N.“ J. O.
XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely registra
„N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 480 m2, druh pozemku: orná pôda; pozemku parcely registra „N.“
J. O. XXXX/XXX o výmere 320 m2, druh pozemku: orná pôda; stavby so súpisným číslom XXXX,

rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 269 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Stavba súp. č. XXXX sa nachádza na ulici I. P. J. - K. K. a má
pridelené orientačné číslo XX. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovia nadobudli
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam pôvodne vo vlastníctve žalovanej v 1/ rade, ktorú v jej mene uzavrela spoločnosť
J. M., K., K. K. G. XXX, XXX XX D. D., Q.: XX XXX XXX v právnom postavení záložného veriteľa.
Žalobcovia od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v roku 2017 nehnuteľnosti nemohli

vôbec užívať, nakoľko žalovaní, napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a opakovaným žiadostiam
žalobcov o vypratanie nehnuteľností nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov doposiaľ neoprávnene, t. j.
bez existujúceho právneho dôvodu, užívajú, a to tým, že v rodinnom dome súp. č. XXXX pre k.ú. K.
K. bývajú a neuhrádzajú žalobcom žiadnu náhradu za užívanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaníužívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez akéhokoľvek právneho titulu, v dôsledku toho došlo
na úkor žalobcov k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty
žalovanými, ktorí nehnuteľnosti užívajú bez poskytovania náhrady. Obvyklé nájomné za užívanie

nehnuteľností predstavuje sumu 1.800,- eur mesačne a za obdobie dvoch rokov spätne od podania
žaloby sa žalobcovia domáhajú úhrady sumy 43.200,- eur (24 x 1800,- eur).

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaní v 1/ až 4/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu
43.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.5.2022 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú voči žalovaným v 1/ až 4/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 448, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2,
§ 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z.z., podľa článku 7 ods. 1 CSP, podľa článku 8 CSP, podľa § 60 CSP a podľa § 61 CSP.

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 4.6.2018 zistil, že navrhovateľka - žalovaná v 1/ rade sa domáhala v konaní vedenom Okresným
súdom Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018 nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom výslovne uviedla,
že dňa XX.X.XXXX bola bez jej súhlasu uzavretá kúpna zmluva, ktorú v mojom mene uzavrel žalovaný

J. M., K., K. K. G. XX, XXX XX D. D., Q.: XX XXX XXX v postavení záložného veriteľa, ktorý mal takto
záujem uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. K. K., a to: pozemok parcela registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 328
m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 269 m2,
zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 480 m2, orná

pôda, pozemok parcela registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 320 m2, orná pôda, stavba so súpisným
číslom 4640 rodinný dom, postavený na parcele registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 269 m2,
zastavané plochy a nádvoria. Kupujúcimi predmetnej nehnuteľnosti boli H. B. a A. B.. Zmluva bola
uzavretázakúpnucenu430.000,-eur.Návrhsúčasneuvádzanasledovné:„SpolusmanželomaXdeťmi
v súčasnosti stále žijeme vo vyššie uvedenom rodinnom dome a riadne užívame uvedené pozemky

k nemu patriace.“ Ďalej v návrhu žalovaná v 1/ rade uvádza: „Dňa 19.12.2017 Okresný súd Poprad
uznesením č. 17C/64/2017 uložil žalovaným H. B. a A. B., aby sa zdržali nakladania s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX vrátane stavby domu, kde moja rodina podľa dohody so žalovaným v
súčasnosti žije, so súpisným číslom XXXX druh stavby rodinný dom, postavený na parcele registra N. J.
O. XXXX/XXX o výmere 269 m2, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území K. K., obec J., E. J. a zároveň

im uložil strpieť nerušené užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX.“ Zo žaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018 súd
zistil, že žalovaná v 1/ rade uviedla: „Spolu s manželom a X deťmi L. nar. XX.XX.XXXX - XX rokov, M. nar.
XX.XX.XXXX - XX rokov, R. nar. XX.XX.XXXX - X rokov, Mia - XX.XX.XXXX - X mesiacov v súčasnosti
stále žijeme vo vyššie uvedenom rodinnom dome a riadne užívame uvedené pozemky k nemu patriace.

Ja a moja rodina bývame v uvedenom rodinnom dome na základe dohody so žalovaným v 3. rade a to
až do času, kým nebude dostavaný náš rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1268
m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území K. K.,
obec J., E. J., kde je taktiež zriadené záložné právo J. M., K. - teda žalovaného v 3. rade.“ Z rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 4.8.2021 sp. zn. 9C/22/2018 súd zistil, že žaloba o určenie vlastníckeho

práva bola zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2021. Z LV č. XXXX pre k.ú. K. K.
súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere
328 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 269 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 480 m2, orná
pôda; pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 320 m2, orná pôda; stavby so súpisným

číslom XXXX, rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „N.“ J. O. XXXX/XXX o výmere 269
m2, zastavaná plocha a nádvorie, súd žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva
P./XXXX S. H. X.X.XXXX. List vlastníctva neobsahuje údaje o ťarchách, správe, nájme či oprávneniach
tretích osôb. Zo znaleckého posudku Q. T. B. O. X/XXXX súd zistil, že hodnota nehnuteľností zapísanýchna LV č. XXXX bola k XX.X.XXXX vo výške 350.000,- eur, pričom posudok konštatuje, že sa jedná o
dvojpodlažný rodinný dom v nadštandardnom prevedení s priľahlými pozemkami. Z predloženej inzercie
ponúk prenájmu nehnuteľností súd zistil, že výška nájomného pri prenájme rodinných domov v lokalite

J. sa pohybuje v rozmedzí 1.200 až 2.191,- eur mesačne.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč.
zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované

ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby
sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho
sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne

neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len
vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť ( § 456 Obč. zákonníka). Zákon uvádza
štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: a/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho
dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo,
hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže

nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo
niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba
preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a
poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
b/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.

Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade
ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Obč. zákonníka.
Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo
z dôvodov formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč.

zákonníka). c/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku
existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej
podmienky (§ 36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením
zmluvy (napr. podľa § 740 Obč. zákonníka). d/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných
zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj

majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani
právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im
predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore
nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa §
215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným

postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je
súhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovýmzisteniamsúddospieva
vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom
konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a
prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej

pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho
vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu
k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.

navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v
rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa
kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a

jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby
strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v
relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporovástrana. Podstata kontradiktórnosti sporového konania teda spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu
možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany;
zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej

bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo
vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám; za rovnakých procesných podmienok;
umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv
a v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu
oboch strán a túto následne premietne do záverov pre svoje konečné rozhodnutie. Pokiaľ súd overuje

pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané skutkové tvrdenia preukázala
na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom tejto hodnotiacej činnosti súdu
sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver
prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je právnym posúdením. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že aplikuje
konkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Súdtaksubsumujevykonanýmdokazovanímustálený

skutkový stav pod hypotézu konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru, či a komu
prizná právo, alebo uloží povinnosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní, bez právneho
dôvodu užívajú rodinný dom a príslušenstvo vo vlastníctve žalobcov, pričom za užívanie žiadnym
spôsobom žalobcom neprispievali a neprispievajú, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohatili, nakoľko získali plnenie bez právneho dôvodu. Tvrdenia žalovaných, že rodinný dom súp. č.

XXXX ani pozemky neužívajú sú v príkrom rozpore s tvrdeniami žalovanej v 1/ rade uvádzanými v
konaniach vedených Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/24/2018 aj 9C/22/2018. Pokiaľ žalovaní
argumentovali tým, že vlastníctvo nehnuteľností je predmetom sporu, tento bol v konaní vedenom pod
sp. zn. 9C/22/2018 právoplatne skončený a jedinými spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Rovnako argumenty
žalovaných, že nehnuteľnosti neužívajú neboli v konaní podporené relevantnými skutkovými tvrdeniami

adôkazmi.Majetkovýmvyjadrenímprospechupriužívanícudzejvecijepeňažnásuma,ktorázodpovedá
sumám vynakladaným obvykle na danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo
užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa
výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností

povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška
obvyklej odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, prípadne aj od právnej formy, ktorou sa
obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu
a prihliadnuť k účelu, na ktorý vec spravidla slúži, a na to, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil,
vec skutočne užíval a akú odplatu by za také užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť.

Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky
dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový
stavalebooktorýsajehomajetkovýstavnezmenšil,hocibysatakzabežnýchokolnostístalo.Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez akéhokoľvek právneho
titulu,získalibezdôvodnéobohatenie,ktoréspočívavzískanímajetkovejhodnoty,nakoľkonehnuteľnosti

užívali bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen
ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ
by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel
poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania nehnuteľností
bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na

povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady. Za týchto okolností ak žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy,
sú povinní žalobcom bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v neuhradenom priemernom nájomnom
(1.800,- eur mesačne od mája 2020 do mája 2022), vydať. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP a priznal v konaní
úspešným žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. až 4. rade.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní, pričom podali ho tak, že samostatne

podávali odvolanie žalovaní v 2., 3. a 4. rade, a to spoločne a následne voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie podala odvolanie aj žalovaná v 1. rade, pričom toto odvolanie podala samostatne.8.Zodvolaniažalovanýchv2.,3.a4.radevyplýva,ženapádajúrozhodnutiesúduprvejinštancievcelom
rozsahu, a to z dvoch zákonných dôvodov normovaných ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h)
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní v 2.
až 4. rade uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil najmä tie skutočnosti,
v zmysle ktorých súd ustálil skutkový stav, že žalovaní údajne spoločne žijú a užívajú nehnuteľnosti
uvedené v bode 7 napadnutého rozhodnutia. Táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde, nakoľko
minimálne žalovaní v 2. až 4. rade už dlhodobo nežijú a neužívajú predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný

v 2. rade opustil spoločnú domácnosť so žalovanou v 1. rade po tom čo v rokoch 2019 až 2020 došlo
medzi nimi k narušeniu vzájomných vzťahov. Zároveň žalovaná v 3. rade už minimálne od roku 2016
dlhodobo neužíva predmetné nehnuteľností z dôvodu jej štúdia na vysokej škole, dlhodobo býva a žije
v D., pričom adresa jej trvalého pobytu nie je relevantným dôkazom. Vo vzťahu k žalovanej v 4. rade táto
je od roku 2021 študentkou vysokej školy a rovnako tak dlhodobo neužíva predmetné nehnuteľnosti.
Žalovaný v 2. a 4. rade na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať dokazovanie, ktoré súd prvej

inštancie odmietol vykonať. Žalované v 3. a 4. rade a v podstate aj žalovaní v 1. a 2. rade majú
na adrese predmetných nehnuteľností svoj trvalý pobyt evidovaný dávno predtým ako sa žalobcovia stali
vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Poukazovanie na túto skutočnosť preto nemôže byť dôvodom,
od ktorého by bolo možné odvodzovať akékoľvek užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými
v 2. až 4. rade, nakoľko išlo a naďalej ide len o evidenčnú skutočnosť spojenú s predchádzajúcim

vlastníctvom predmetných nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade. Podľa názoru žalovaných v 2. až
4. rade súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci ohľadne týchto skutočností iba na základe tvrdení
žalobcov, ktoré však boli zo strany žalovaných v 2. až 4. rade právne relevantne popreté, a preto podľa
názoru žalovaných v 2. až 4. rade došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Ako druhý odvolací dôvod žalovaní v 2. až 4. rade poukázali na nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie, keď na základe listinných dôkazov údajných inzerátov o ponuke prenájmu
obdobných nehnuteľností súd ustálil hodnotu výšky bezdôvodného obohatenia v rozsahu mesačnej
odplaty za užívanie obdobných nehnuteľností. Žalovaní v 2. až 4. rade tvrdia, že predmetné listinné
dôkazy svojou dôkaznou silou nie sú dôkazmi o tom, že odplata za užívanie obdobných nehnuteľností
sa rovná sume, ktorú žalobcovia požadujú od žalovaných v tomto konaní. Taktiež žalovaní v 2. až 4.

rade poukázali na prílišný formalizmus súdu prvej inštancie, kedy súd okrem odkazu na príslušné
zákonné ustanovenia konštatuje iba všeobecnú právnu argumentáciu hodnotenia dôkazov a procesných
postupov súdu pri rozhodovaní, pričom jeho úvahy sú čiastočne obsiahnuté iba v bodoch 30 a 32
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré však sporovým stranám neposkytujú ucelený, logický
a zrozumiteľný prehľad o právnych úvahách súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalovaných súd prvej

inštanciesanevysporiadalsovšetkýmiskutočnosťamiprezentovanýmižalovanými,apretojenapadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

9. Žalovaná v 1. rade v podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviedla, že pokiaľ
ide o vyjadrenie žalovanej v 1. rade uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa

04.06.2018 (viď bod 4 rozsudku), v ktorom potvrdila, že spolu s manželom a štyrmi deťmi v súčasnosti
teda ku dňu podpísania návrhu stále žije vo vyššie uvedenom rodinnom dome a riadne užíva uvedené
pozemky k nemu patriace toto tvrdenie vôbec nepreukazuje, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti
obývali, respektíve užívali aj v období od 02.05.2020 do 02.05.2022, za ktoré si žalobcovia uplatňujú
svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V rozsudku súdu prvej inštancie chýbajú aj závery

o tom ako napríklad vyhodnotil listinné dôkazy predložené na pojednávaní dňa 04.04.2023, z ktorých
vyplýva, že žalované v 3 a 4. rade v rozhodnom období študovali na vysokej škole, a teda sa logicky
nemohli v predmetných nehnuteľnostiach zdržiavať a ich užívať. Nie je preto zrejmé, prečo mal súd
za to, že argumenty žalovaných, že nehnuteľnosti neužívajú neboli v konaní podporené relevantnými
skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. V nadväznosti na uvedené nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s

námietkami žalovanej v 1. rade uvedenými na pojednávaní dňa 04.04.2023, že žalobcami predložené
inzeráty nepredstavujú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť výšku obvyklého
nájomného počas celého obdobia od 02.05.2020 do 02.05.2022. Doložené inzeráty nemožno považovať
za dostatočné dôkazy najmä z dôvodu, že ide o rozdielne nehnuteľnosti čo do úžitkovej plochy,
lokality a vnútorného vybavenia, pričom je v nich uvedená aj rozdielna výška nájomného. V prípade

nehnuteľnosti J. R. N. nejde o rodinný dom, ale apartmán nachádzajúci sa v centre mesta Poprad,
ktorý sa prenajíma na krátkodobý a nie dlhodobý prenájom, preto cena uvedená v inzeráte je len
hypotetická,vypočítanánaportálialebonabooking.comnazákladezadanéhočasupríchoduaodchodu,
avšak v skutočnosti nepredstavuje reálnu výšku trhového nájomného. Keďže inzerované nehnuteľnostiboli ponúkané na ubytovanie je zrejmé, že v cene nájmu boli zahrnuté aj všetky náklady za služby
a energie spojené s ich užívaním. Z inzerátov však nie je zrejmá výška nájomného bez energií a služieb,
keďže len takto očistené nájomné môže predstavovať skutočnú výšku obvyklej odplaty za užívanie

tej ktorej nehnuteľnosti pre účely zistenia výšky bezdôvodného obohatenia. Inzeráty sú len z obdobia
02/2022, 03/2022 alebo 04/2022. Výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcami vyčíslená ako súčin
hypotetického nájomného vo výške 1.800,- eur krát 24 mesiacov. Výšku obvyklého nájomného nie
je možné určiť bez odborného posúdenia znalca z odboru oceňovania nehnuteľností, keďže súd má
pri určení obvyklej ceny zohľadniť tak posudzované miesto a obdobie ako aj charakter a stav spôsobu

užívania konkrétnej veci. Všeobecnú trhovú cenu nájomného bolo podľa názoru odvolateľky možné zistiť
bezakýchkoľvekpochybnostílennazákladeznaleckéhoposudku,ktorývšakžalobcovianapreukázanie
svojich tvrdení k žalobe nedoložili. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa názoru odvolateľky patrí
medzi vady konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa názoru odvolateľky taktiež
zakladá inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku.
Žalovaná v 1. rade má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou, a to nepreskúmateľnosti.
Z odôvodňujúcej časti rozsudku, a to z bodu 31 a bodu 32, ktorá sa týka právneho posúdenia
výšky majetkového prospechu, ku ktorému malo dôjsť na strane žalovaných v 1. až 4. rade nie

je zrejmé ako sa súd vysporiadal s vyššie uvedenými námietkami žalovanej v 1. rade vo vzťahu
k nedostatočnosti predložených inzerátov ako dôkazu o výške obvyklého nájomného v danej lokalite
a období pri porovnateľných nehnuteľnostiach.

10. K odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s tvrdeniami ako aj s právnou argumentáciou žalovaných v 2. až 4. rade uvedenými
v nimi podanom odvolaní.

11. Žalobcovia k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedli, že v súlade s ustanovením § 366 písm. d) CSP
(za použitia analógie legis) predkladajú odvolaciemu súdu odovzdávací a preberací protokol zo dňa

20.06.2023 (teda z obdobia po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie) z ktorého vyplýva odovzdanie
stavby súpisné č. XXXX a parciel N. B. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX R. XXXX/XXX žalobcom
v uvedený deň. Z priloženého dôkazu jednoznačne vyplýva, že k užívaniu nehnuteľnosti dochádzalo
až do dňa 20.06.2023. Závery súdu prvej inštancie považujú žalobcovia za správne a v súlade
so skutkovým stavom. Žalobcovia preto nevidia dôvod vyjadrovať sa k dôvodom uvádzaným žalovanou

v 1. rade vo vzťahu k údajnému nepreukázaniu užívania nehnuteľnosti listinnými dôkazmi predloženými
žalobcamiužspolusosamotnoužalobou.Okremtohožalovanáv1.radežiadnymspôsobomvpodanom
odpore užívanie nehnuteľnosti nespochybnila a ani nespochybnila výšku požadovanej náhrady titulom
užívania nehnuteľnosti bez právneho titulu. Preto súd prvej inštancie správne pre procesnú pasivitu
žalovaných (ktorú sa snažili sanovať až na pojednávaní) vyhodnotil tvrdenia žalobcov ako preukázané

a naopak tvrdenia žalovaných ako nepreukázané. Odhliadnuc od správnosti záverov súdu prvej
inštancie aj pokiaľ ide o dôkazy predložené na pojednávaní dňa 04.04.2023 (potvrdenia o štúdiu
žalovaných v 3. a 4. rade), tieto nemohli ovplyvniť dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanej
v 1. rade (ktorej sa tieto dôkazy netýkali). Okrem toho, ak aj žalované v 3. a 4. rade študovali to
neznamená, že na víkendy alebo obdobie, cez ktoré neprebiehalo vyučovanie netrávili na adrese svojho

trvalého pobytu. Pokiaľ ide o námietky žalovanej v 1. rade vo vzťahu k výške žalobcami uplatnenej
náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu žalovaná v 1. rade v podanom odpore túto
výšku nenamietala. Bolo na žalovanej v 1. rade aké zvolí prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov týkajúcich sa výšky obvyklého nájomného. Žalovaná v 1. rade
nezvolila žiadne. Až následne na pojednávaní dňa 04.04.2023 začala výšku obvyklého nájomného

spochybňovať. Súd prvej inštancie riadiac sa zásadou kontradiktórnosti a formálnej pravdy nemal dôvod
na takto oneskorené vznesené skutkové tvrdenia, ktoré navyše ani neboli podporené relevantnými
dôkazmi prihliadať. Vo vzťahu k výške náhrady žalovaná v 1. rade neprodukovala žiaden dôkaz
ani návrh na vykonanie dôkazu. V súlade s ustanovením § 151 ods. 2 CSP ak strana sporu poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania uvedie vlastné tvrdenie o predmetných

skutkových okolnostiach inak je popretie neúčinné. Ak žalovaná v 1. rade bola toho názoru, že výška
obvyklého nájomného je iná ako žiadali žalobcovia bolo na jej procesnej aktivite predložiť súdu
dôkaz, ktorý by o výške iného obvyklého nájomného svedčil alebo navrhla týmto smerom vykonať
dokazovanie. Súd prvej inštancie preto správne venoval bod č. 25 až 28 práve princípom a zásadám,na ktorých je kontradiktórny proces postavený. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu
obzvlášť, ak žalovaní boli zastúpení advokátmi. Žalobcovia sú toho názoru, že rozsudok netrpí vadou
nepreskúmateľnosti, nakoľko vysvetľuje dôvody podstatné pre rozhodnutie súdu. Tieto spočívajú práve

v nedostatočnej aktivite žalovaných a nezvládnutie súdneho procesu na strane žalovaných.

12. Žalobcovia sa taktiež vyjadrili k odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade, pričom uviedli, že žalovaní
v 2. až 4. rade v podanom odvolaní uvádzajú nové skutkové tvrdenia týkajúce sa údajného neužívania
nehnuteľností žalovanými v 2. až 4. rade. Žalobcovia pripomínajú, že v podanom odpore žalovaní

(vtedy všetci žalovaní zastúpení JUDr. Tiborom Bašistom) namietali iba, že ohľadom nehnuteľností
prebieha konanie na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 9C/22/2018 o určenie vlastníckeho práva
a teda, že žalobcovia nemajú byť vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. K. K..
Rovnako tvrdili, že žalované v 3. a 4. rade nemajú nehnuteľnosť užívať. Svoje tvrdenia nepodložili
žiadnymi dôkazmi ani neučinili žiaden návrh na vykonanie dôkazov. Prílohy podaného odporu boli
iba splnomocnenia udelené žalovanými advokátovi. Podľa názoru žalobcov nie je prípustné, aby strana

sporu ako jediný prostriedok procesnej obrany uplatnila údajné prebiehajúce konanie, ktoré bolo už
v danom čase právoplatne skončené a svoje tvrdenia ani nepodporili žiadnymi dôkazmi ani návrhy
na vykonanie dokazovania. Následne na pojednávaní dňa 04.04.2023 uvádzali žalovaní v 2. až 4. rade
úplne nové skutkové tvrdenia, ktoré opäť nepreukázali žiadnymi dôkazmi. Zároveň napriek tomu, že mali
vedomosť o termíne pojednávania, na toto sa nedostavili napriek zámeru byť vypočutí. V podanom

odvolaní potom žalovaný v 2. až 4. rade uvádzajú opäť nové skutkové tvrdenia, ktoré neodzneli
ani na pojednávaní dňa 04.04.2023. Odhliadnuc od skutočnosti, že takéto novoty v odvolacom konaní
nie sú prípustné, žalovaní v 2. až 4. rade svoje tvrdenia opäť nepreukázali žiadnym dôkazom. Je
nepochybné, že nehnuteľnosti užívali žalovaní za účelom naplnenia základnej životnej potreby, a to
bývania. Žalovaní mali evidovaný na danej adrese aj trvalý pobyt. Ak žalovaní v 2. a 3. rade tvrdia,

že v rozhodnom čase neužívali sporné nehnuteľnosti, tak mali veľmi jednoduchú úlohu túto skutočnosť
preukázať. K tomu však nedošlo. Podané odvolanie obsahuje nové skutkové tvrdenia, ktoré ostali
rovnako nepreukázané. Ak žalované v 3. a 4. rade tvrdia, že majú bývať v D., zrejme disponujú
nejakým titulom oprávňujúcim ich užívať nehnuteľnosť alebo byt v D. a tento titul mohli od začiatku
konania súdu predložiť. Žalobcovia týmto súlade s § 366 písm. d) CSP predkladajú odvolaciemu súdu

odovzdávací a preberací protokol zo dňa 20.06.2023, to znamená z obdobia po vydaní rozsudku súdom
prvej inštancie, z ktorého vyplýva odovzdanie stavby súpisné č. XXXX a priľahlých parciel žalobcom.
Z priloženého dôkazu jednoznačne vyplýva, že k užívaniu nehnuteľnosti dochádzalo až do dňa
20.06.2023. Pokiaľ ide o údajné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolanie
žalovaných v 2 až 4. rade opäť nie je dôvodné. Žalovaní v 2. až 4. rade rovnako ako vo vzťahu

k dôkazom preukazujúcim užívanie nehnuteľnosti nenamietali včas ani výšku uplatňovanej náhrady
za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil predložené
výtlačky z inzerátov ako relevantné pre určenie výšky náhrad za užívanie nehnuteľnosti bez právneho
titulu. Námietky, ktoré vzniesli v podanom odvolaní neodzneli v konaní pred súdom prvej inštancie.
Preto aj tieto dôkazy súd prvej inštancie nemal dôvod hodnotiť inak. Vo svojom odvolaní ďalej žalovaní

v 2. až 4. rade namietajú prílišný formalizmus rozsudku, pričom podľa ich názoru rozsudok neposkytuje
ucelený, logický a zrozumiteľný prehľad o právnych úvahách súdu prvej inštancie. Žalobcovia sú toho
názoru, že z rozsudku sú jasne hmatateľné dôvody rozhodnutia súdu, tieto sú dostatočne odôvodnené
a poskytujú úplný prehľad o úvahách súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie venoval bod 25 až 28
práve princípom a zásadám, na ktorých je kontradiktórny proces postavený. Súd nemôže nahrádzať

procesnú aktivitu strán sporu obzvlášť, ak žalovaní boli zastúpení advokátmi.

13. Následne bolo predložené súdu vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalovaných
v 2. až 4. rade, ktorí uviedli, že vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade nepredniesla žiadne skutkové tvrdenia, žalobcovia naďalej

trvajú na skutočnostiach nimi opísaných vo svojom vyjadrení. Žalobcovia považujú rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a s jeho výrokom ako aj odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňujú.

14. Napriek výzve súdu prvej inštancie na podanie ďalších vyjadrení či odvolacích replík alebo duplík
následne sporové strany sa vzájomne k svojim vyjadreniam ďalej písomne nevyjadrovali.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvejinštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej
v 1. rade ako aj odvolanie žalovaných v 2., 3. a 4. rade je nedôvodné.

16. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností
prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods.

2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na
zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

20. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu

právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR

sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnejsúvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne

súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými
stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť

dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade

súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

22. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné

pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba
v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom

preskúmať.

23.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne

požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia

súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahoval
nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštanciemá logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne
uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd

prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

24. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/

CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené

v kontexte celého konania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a

zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.

Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada

zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces
je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia NSSR

5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,4Cdo/120/2019,1Obdo/7/2018aÚSSR
III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže
po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie
žiadneho čiastkového procesného práva odvolateľov, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že celé
konanie sa javí ako nespravodlivé.

25. Z odvolaní podaných tak žalovanou v 1. rade ako aj žalovanými v 2. až 4. rade možno v zásade
vyvodiť dve základné odvolacie námietky. Prvým základným odvolacím dôvodom bola skutočnosť,
že súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj keď nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané,
ževrozhodnomčasepredmetnénehnuteľnostižalovanív1.až4.radeužívaliadruhýpodstatnýodvolací

dôvod spočíval v skutočnosti, že výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú priznal súd prvej inštancie mal
za dokázanú v nesprávnej výške, a to z dôvodu, že výška bezdôvodného obohatenia nemohla vyplývať
z žalobcami predložených inzerátov a táto výška bezdôvodného obohatenia nie je reálna.26. Obe odvolacie dôvody spája jeden základný procesný inštitút, ktorým sa zaoberá aj súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí, a to konkrétne v odstavci č. 25, 26, 27, 28 a 29 odôvodnenia.
V zásade, aj keď sa na prvý pohľad predmetné odstavce javia ako všeobecné procesné citácie,

súd prvej inštancie v nich poukazuje na spôsob procesnej obrany, na spôsob procesného útoku,
na samotnú podstatu kontradiktórnosti sporového konania, a to z toho ohľadu, že žalovaní v 1. až 4.
rade boli pred súdom prvej inštancie počas celého konania až do posledného pojednávania výrazne
pasívni, pričom boli počas konania riadne poučení a právne zastúpení advokátom. Tu je potrebné
konštatovať, že súdom uplatnená koncentrácia konania (v podobe sudcovskej koncentrácie) bola

možná a v zásade pri tak zásadnej a výraznej pasivite žalovaných v 1. až 4. rade bola odôvodnene
aplikovaná. Z pohľadu odvolacieho súdu naplnenie dôvodov pre aplikovanú sudcovskú koncentráciu
nastalo na základe týchto procesných skutočností. Žalovaní síce podali odpor (nachádzajúci sa na
č.l. 126 súdneho spisu) avšak v predmetnom odpore v zásade skutkovo uviedli iba tri okolnosti.
V prvom rade ako svoju obranu uvádzali, že k uvedeným nehnuteľnostiam prebieha súdne konanie
na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 9C/22/2018 o určenie vlastníckeho práva, v druhom rade uviedli,

že sumu nájomného, ktoré žalobcovia požadujú nepreukázali žiadnym relevantným spôsobom (teda
samotnú výšku nerozporovali svojím vlastným skutkovým tvrdením o skutočnej výške, rozporovali
iba spôsob preukázania tejto výšky) a tretí dôvod, ktorý ich viedol k podaniu odporu bola skutočnosť,
že žalovaná v 3. rade po dobu šiestich rokov býva v D. a danú nehnuteľnosť neužíva a žalovaná
v 4. rade je študentkou od roku 2021 a taktiež v nehnuteľnosti nebýva (teda žalovaní v 1. a 2. rade

nerozporovali, že predmetné nehnuteľnosti neužívajú, rozporovali iba, že ich nemajú užívať žalované
v 3. a 4. rade). V tom čase boli všetci žalovaní zastúpení rovnakým právnym zástupcom, pričom
k skutkovým tvrdeniam v odpore nepriložili dôkazné prostriedky. Následne odvolací súd považuje
za podstatné poukázať na výzvu súdu (nachádzajúcu sa na č.l. 158 súdneho spisu), z ktorej je zrejmé,
že súd prvej inštancie vyzval žalovaných v 1. až 4. rade, aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia

predmetného uznesenia písomne vyjadrili k vyjadreniu žalobcov a žalobe, a zároveň uviedli ďalšie
skutočnosti a označili dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadať. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval žalovaných na vyjadrenie sa
k predmetu sporu a doterajšej dôkaznej situácii, pričom následne aj adekvátne stranu žalovaných poučil
o následkoch zmeškania tejto lehoty, respektíve nevyjadrenie sa v tejto lehote. Predmetné uznesenie

bolo vypracované k 31.08.2022 a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných v 1. až 4.
rade dňa 12.10.2022. Žalovaní však zostali napriek uvedenému uzneseniu a jeho poučeniu pasívni. Ich
prvá relevantná procesná aktivita nastala až na pojednávaní konanom dňa 04.04.2023. V tomto kontexte
je potrebné poukázať na to, že sa predmetného pojednávania žalovaní v 2. až 4. rade nezúčastnili,
zúčastnila sa ho iba žalovaná v 1. rade, aj keď paradoxne v podanom odvolaní žalovaní v 2. až 4.

rade tvrdili, že v konaní chceli vypovedať k skutkovým okolnostiam užívania predmetnej nehnuteľnosti.
Uvedené len zvýrazňuje pasivitu žalovaných. Zároveň rovnakú situáciu možno konštatovať u žalovanej
v 1. rade, ktorá sa však na pojednávanie konané dňa 04.04.2023 osobne dostavila. Z rozhodnutia súdu
prvej inštancie je zrejmé, že aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalovaní sa niekoľko
mesiacov nevyjadrili k výzve súdu. Možno tak jednoznačne konštatovať, že všetky skutkové tvrdenia

prednesené až na pojednávaní konanom dňa 04.04.2023, ako aj všetky návrhy na dokazovanie, ktoré
predniesli právni zástupcovia žalovaných v 1. až 4. rade až na pojednávaní konanom dňa 04.04.2023
podliehali sudcovskej koncentrácii konania a táto je aj zrejmá z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Z tohto pohľadu tak oneskorené vyjadrenia žalovaných, skutkové tvrdenia, ako aj návrhy
na dokazovanie nemali akúkoľvek ďalšiu procesnú relevanciu vzhľadom na skoncentrovanie konania

pre dlhodobú pasivitu žalovaných v 1. až 4. rade. Súd prvej inštancie tak mal naplnené procesné
podmienky pre sudcovskú koncentráciu konania a bol oprávnený ju v posudzovanom prípade aplikovať.
Z tohto záveru je tak možné vyvodiť, že pre posúdenie žalobou uplatneného nároku vychádzal súd prvej
inštancie z dôkazného stavu ohraničeného aplikáciou koncentrácie. Čo sa týka samotného neužívania
predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v 1. až 4. rade a nimi uvádzanými odvolacími dôvodmi, odvolací

súd konštatuje, že je tomu práve opačne ako uvádzajú samotní žalovaní v 1. až 4. rade, keďže
v konaní bolo preukázané užívanie nehnuteľnosti žalovanými. K tomuto záveru možno dospieť na
základe úvahy, že základnou skutočnosťou bolo tvrdenie samotných žalobcov, že v rozhodnom období
žalovaní v 1. až 4. rade predmetnú nehnuteľnosť užívali, následne k tomuto tvrdeniu žalobcov pristúpil
dôkaz o tom svedčiaci, a to existencia ich trvalých pobytov v danej nehnuteľnosti pri rozhodnom období

(svoje vtedajšie trvalé pobyty žalovaní ani nepopreli). Pri takto skutkovo tvrdenom a preukázanom
dôkaznom stave bolo v kontradiktórnom spore úlohou žalovaných v 1. až 4. rade v prvom rade skutkovo
poprieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom období a zároveň k takémuto skutkovému
tvrdeniu doložiť aj dôkazy, respektíve predniesť návrhy na vykonanie dokazovania. Tu je však potrebnékonštatovať, že v zásade žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odpore ani nepopierali užívanie predmetnej
nehnuteľnosti v rozhodnom období, užívanie nehnuteľnosti popierali len žalovaní v 3. a 4. rade. Teda
aj keď čiastočne došlo k popretiu skutkových tvrdení žalobcov, žalovaní v 1. až 4. rade nepredložili

žiadne konkrétne návrhy na dokazovanie včas, teda skôr než došlo ku koncentrovaniu konania.
Žalovaní tak nepredložili návrhy na dokazovanie, ale ani žiadne konkrétne dôkazné prostriedky (napr.
listiny), ktoré by vyvracali predmetnú, toho času dokázanú skutočnosť zo strany žalobcov o užívaní
nehnuteľnosti. Z uvedeného tak je zrejmé, že ohľadne užívania predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom
čase žalovanými v 1. až 4. rade nezostávalo súdu prvej inštancie iné ako konštatovať, že vzhľadom

na skutkové tvrdenia a v súdnom spise sa nachádzajúce dôkazy mal súd prvej inštancie užívanie
predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 4. rade za preukázané a na oneskorenú čiastkovú aktivitu
žalovaných neprihliadal z dôvodu, že nastala koncentrácia konania, pre ktorú boli splnené všetky
predpoklady.

27. Čo sa týka druhej namietanej skutočnosti, keď podľa názoru žalovaných sa jednalo o nereálnu

výšku nájomných inzerátov preukazujúcich výšku bezdôvodného obohatenia, k tomu odvolací súd
uvádza, že síce v podanom odpore žalovaní namietali skutočnosť, že sumu požadovanú žalobcovia
nepreukázali žiadnym relevantným spôsobom, k uvedenému popretiu však neuviedli ďalšie bližšie
skutkové okolnosti a až do pojednávania konaného dňa 04.04.2023 žiadne návrhy na dokazovanie
žalovaní k výške bezdôvodného obohatenia nepredkladali a nepredkladali ani žiadne listinné dôkazy

svedčiace o opaku toho čo preukázali samotní žalobcovia. Ohľadne popretia výšky bezdôvodného
obohatenia tak žalovaní v 1. až 4. rade nepredložili žiadne konkrétne návrhy na dokazovanie včas,
teda skôr než došlo ku koncentrovaniu konania. Žalovaní tak nepredložili návrhy na dokazovanie,
ale ani žiadne konkrétne dôkazné prostriedky (napr. listiny), ktoré by vyvracali predmetnú, toho času
dokázanúskutočnosťzostranyžalobcovovýškebezdôvodnéhoobohatenia.Zuvedenéhotakjezrejmé,

že ohľadne určenia bezdôvodného obohatenia nezostávalo súdu prvej inštancie iné ako konštatovať,
že vzhľadom na skutkové tvrdenia a v súdnom spise sa nachádzajúce dôkazy mal súd prvej inštancie
jeho výšku žalobcami za preukázanú a na oneskorenú čiastkovú aktivitu žalovaných neprihliadal
z dôvodu, že nastala koncentrácia konania, pre ktorú boli splnené všetky predpoklady.

28. V tomto ohľadne, popri následkoch sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd považuje za
významné poukázať aj na ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, a to najmä na tú
skutočnosť,žeakstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímaniamusíuviesť
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Z tohto pohľadu je
možné konštatovať, že až do pojednávania konaného dňa 04.04.2023 žalovaní v 1. až 4. rade neuviedli

vlastné tvrdenia k popretiu skutkových tvrdení žalobcov (napr. nebývali sme v predmetnej nehnuteľnosti,
lebo sme bývali v tejto nami označenej nehnuteľnosti ku ktorej predkladáme list vlastníctva, alebo
nájomnú zmluvu, alebo čestné prehlásenie vlastníka nehnuteľnosti atď.), a preto sa ich popretia sa
stali neúčinnými. Popretie skutkových tvrdení, žalovanými v 1. až 4. rade bolo tak neúčinné, keďže v
rámci obsahu ho možno vnímať iba ako generálne všeobecné popretie (v nehnuteľnosti sme nebývali),

bez uvedenia konkrétnych a relevantných vlastných skutkových tvrdení. Uvedené platí tak k užívaniu
nehnuteľnosti, ako aj k výške bezdôvodného obohatenia.

29. Súhrnne tak z pohľadu odvolacieho súdu možno konštatovať, že aplikáciou sudcovskej koncentrácie
konania v spojení s existenciou čiastočne neúčinných popretí skutkových tvrdení boli súdom prvej

inštancie v procese dokazovania vyvodené správne právne závery.

30. Ohľadne užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia odvolaciemu súdu počas odvolacieho
konania predložili odovzdávací a preberací protokol, ktorý svedčí o odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti
až dňa 20.06.2023 o 12:00 hod. Tento protokol bol vyhotovený dňa 20.06.2023, teda po tom ako došlo

k vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a predmetný protokol by tak bolo možné zaradiť
medzi prípustný prostriedok procesného útoku v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) CSP. Uvedená
skutočnosť môže naznačovať aj čiastkové dôvody pasivity žalovaných. Zároveň však ale treba dodať,
že aj keby takýto odovzdávací a preberací protokol zo strany žalobcov nebol predložený, všetky
predchádzajúce závery odvolacieho súdu zostávajú v platnosti a aj bez uvedeného procesného

útoku ,počas odvolacieho konania, by odvolací súd dospel na základe vyššie uvedeného k rovnakým
skutkovým a právnym záverom posudzovanej veci.31. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval podané odvolania za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. Súd prvej inštancie v rámci aplikovanej sudcovskej koncentrácie konania zistil vo veci skutkový stav
v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na

neho zároveň poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko
z 19.12.1997 č.20772/92.

33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

34. O trovách odvolacieho konania tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom

v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v 1.
až 4. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd na základe vyššie uvedenej úvahy zároveň nevidel dôvod
pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).