Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/266/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125220506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125220506.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
a obchodu, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36070513,
právne zast. JUDr. Štefan Haulík, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 31789714, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX
XX E., o vymoženie 527,78 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom

exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30997488, pod sp. zn. 66EX 77/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.01.2025, domáhal
od povinného vymoženia 527,78 EUR s prís., na základe exekučného titulu – uznesenia Správneho

súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.01.2025, vykonateľnosť 04.02.2025, a exekučného titulu – uznesenia Správneho súdu v Bratislave
sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25.06.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2025, v spojení
s opravným uznesením Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 12.11.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2025 (ďalej spolu ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 07.02.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom
exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30997488 (ďalej len ako „súdny exekútor“),
ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 66EX 77/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 07.02.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 22.04.2025 predložil súdu Návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2025, spolu s poštovou podacou obálkou, Vyjadrenie oprávneného
zo dňa 15.04.2025, upovedomenie o začatí exekúcie, spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho
spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 66EX 77/25 zo dňa 17.02.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 10.03.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2025 bol podaný na
poštovú prepravu dňa 25.03.2025 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.03.2025. Súd v tomto bode
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného
poriadku z dôvodu nezákonnosti začatej exekúcie, keďže nebol daný dôvod na priznanie náhrady
trov opravenému pre neprimeranú tvrdosť voči povinnému ako občanovi domáhajúcemu sa ochrany

životného prostredia. Povinný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn- 6CoE/75/2017
zo dňa 15.08.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 09.12.2010, judikát R
24/1964, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 2Svk/39/2022 zo dňa 30.04.2024. Povinný uviedol, že v prípade priznania náhrady trov
účastníkovi správneho súdneho konania, resp. zúčastnenej osoby v takomto správnom súdnom konaní,

ide o nezvyklý zvrat v rozhodovacej praxi kasačného súdu. V prípade priznania nároku na náhradu trov
konania ide o exces, ktorý odbáča od ustálenej rozhodovacej praxe aj samotného kasačného súdu,
pričom podal veľké množstvo kasačných sťažností na Najvyšší správny súd SR, avšak v žiadnom
prípade neboli zo strany kasačného súdu a ani správneho súdu priznané trovy konania účastníkom
konania alebo zúčastneným osobám. Teda rozhodovacia prax je v tomto prípade jednotná, pričom trovy
správneho súdneho konania, resp. kasačného konania sa účastníkom konania a zúčastneným osobám

priznávajú len vo výnimočných prípadoch, čo však v tomto prípade splnené nebolo a toto ani nevyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako ani z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Svk/15/2022 o dňa 31.05.2023 v merite, že by malo ísť o nejaký výnimočný prípad.
Pritom aj v zmysle Správneho súdneho poriadku majú ďalší účastníci a zúčastnené osoby vždy len
možnosť sa vyjadriť ku kasačnej sťažnosti a nie takúto povinnosť. Povinný dodal, že celý prípad sa týka

vybudovania Strategického parku v Nitre, ktoré zabezpečovali podniky so 100 % majetkovou účasťou
štátu, vrátane oprávneného, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov kasačného konania. Keďže
oprávneným je štátnou agentúrou nebol v základnom konaní dôvod na priznanie nároku na náhradu trov
konania. Povinný dodal, že je dlhodobo obmedzený na svojom vlastníckom práve – užívaní vlastného
majetku, preto je nespravodlivé, aby bolo zasiahnuté do jeho základného práva vlastniť majetok, ako

aj do základného práva na ochranu životného prostredia a taktiež platiť náhradu trov konania, čo je
v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Povinný uviedol, že jedinou možnosťou domôcť sa ochrany
vlastníckeho práva bolo podanie správnej žaloby a následne kasačnej sťažnosti, pričom aj napriek tomu
musí znášať povinnosť platenia náhrady trov kasačného konania a to len z dôvodu konania štátnej
moci, ktorého výsledkom je porušovanie základných práv povinného. Povinný dodal, že mu vznikajú

ďalšie náklady, je finančne postihovaný, v čoho dôsledku nejde o spravodlivú rovnováhu, keďže v tomto
prípade sa jedná o poškodzovanie životného prostredia automobilovým závodom, ktorého vplyvy na
životné prostredie neboli posúdené – konania s rozhodnutím, že vplyvy na životné prostredie ďalej
nebudúposudzované.Povinnýuviedol,žeZámer„AutomotiveNitraProject“podanýmštátnouagentúrou
SARIO bol realizovaný len účelovo v zjavnej snahe vyhnúť sa konaniu povinného o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie a po urýchlenom vybavení tohto procesu EIA, aby sa mohlo začať s vydávaním
rozhodnutí v povoľovacích konaniach (stavebné a kolaudačné) s cieľom urýchlene začať stavať
automobilku v Nitre. Povinný mal za to, že tento zámer sa musel posudzovať v povinnom hodnotení
vplyvov na životné prostredie, avšak povinný pri snahe o verejnú ochranu životného prostredia mal byť
potrestaný nezákonný tým, že má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, v tejto pre spoločnosť veľmi

dôležitej záležitosti, čo je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Povinný dodal, že je potrebné prihliadnuť
aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006 Z. z.. Povinný s odkazom na

čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru uviedol, že prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu
napadnutieúkonovorgánovverejnejmociniejelenniečoformálne,alevprípadezrejmýchnezákonností
rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne
zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci.
Jetakzrejmé,žecieľomčl.9ods.3Aarhuskéhodohovorujezabezpečiťpreskúmateľnosťaktovorgánov

verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor
teda zaručuje verejnosti právo účasti na rozhodovacom procese a prísľub spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane každého
človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie
jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. A preto povinný mal za to, že priznaním náhrady trov konania

nebol rešpektovaný účel vyplývajúci zo záruk poskytujúcich Aarhuským dohovorom, pretože povinný
využil len možnosť domáhať sa ochrany životného prostredia, keďže je nespochybniteľné, že výstavba
strategického parku v Nitre má výrazný vplyv na životné prostredie. A preto náhrada trov určená
exekučným titulom nemala byť priznaná na úrok povinného, a teda nemala byť vedená ani táto exekúcia,ktorá by mala byť zastavená. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné
prostredie, a podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR je každý povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie,
kultúrne dedičstvo, a podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom

ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne dedičstvo. Povinný uviedol, že
samotnou správnou žalobou a kasačnou sťažnosťou sa len domáhal preskúmania toho, či výstavbou
a prevádzkou strategického parku v Nitre nedochádza k ohrozovaniu vyššie uvedených základných
ľudských práv a teda k významnému poškodzovaniu životného prostredia. S poukazom na čl. 12 ods.
4 Ústavy SR sa každému zaručuje, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody, a preto povinný považoval za nespravodlivé a nemorálne,
aby bol povinný platiť náhradu trov konania oprávnenému. Povinný záverom zdôraznil, že exekúcia je
nezákonná, exekučný titul je zmätočný, nezákonný, ničotný, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky,
a preto je nespôsobilým exekučným titulom, a uložená povinnosť povinnému na zaplatenie vymáhanej
sumy je v rozpore s dobrými mravmi.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie, a mal za to, že nenastal
dôvod na zastavenie exekúcie prezentovaný povinným. Po vzniku exekučného titulu totiž nenastali
žiadneokolnosti,ktorébyspôsobilizánikvymáhanéhonároku,exekučnýtitulnebolzrušený,čizmenený,
jeho právoplatnosť nebola odložená a vykonateľnosť nebola pozastavená a navyše exekvovaná
pohľadávka k dnešnému dňu uhradená nebola a teda nenastali absolútne žiadne okolnosti, ktoré by

spôsobili zánik vymáhaného nároku. Predmetný exekučný titul spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti exekučného titulu, t. j. exekúcia je prípustná a nie je žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
Pokiaľ ide o namietané dôvody na zastavenie exekúcie v prípade predmetnej exekúcie však neexistuje
ani žiadna iná právna skutočnosť, ktorá by tvorila prekážku vo vykonaní exekúcie. Na základe
uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného

práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale ajhmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k

ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neoprávnenosti vymáhaného nároku deklarovaného

exekučným titulom pre jeho nezákonnosť, zmätočnosť, ničotnosť, nespôsobilosť, pre rozpor s dobrými
mravmi, pre pochybenie súdu v základnom konaní, ktorý nedôvodne priznal nárok na náhradu trov
v rozpore so zaužívanou praxou správnych súdov, pre dôvodné podanie správnej žaloby a kasačnej
žaloby, ktorými sa povinný domáhal len ochrany vlastníckeho práva a ochrany životného prostredia,
a s tým spojené nedôvodné priznanie náhrady trov oprávnenému ako štátnej organizácií, pre aplikáciu

Aarhuského dohovoru a nedodržanie ústavných článkov o ochrane životného prostredia ako prekážok
na priznanie nároku oprávnenému na náhradu trov súdom základného konania. Tieto dôvody sú detailne
špecifikované v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať,
že povinný namietol nedostatok vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha

15. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 26.01.2024, v spojení s uznesením
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25.06.2024 v znení opravného uznesenia
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 12.11.2024, ktorým je povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu náhrady trov kasačného konania vo výške 527,78 EUR.

Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2025, vykonateľnosť 04.02.2025.

16. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v

exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní

neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku

exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu

právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť

či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

19. Predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu,
v čoho dôsledku povinný mohol podať proti riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol prípadnú
neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými
mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto uznesenia o priznaní

náhrady trov základného konania. Z uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo
dňa 25.06.2024 vyplýva, že povinný podal sťažnosť, ktorými namietol nedôvodnosť priznaného nároku
na náhradu trov oprávneného v základnom konaní, a zároveň príslušný súd týmto rozhodnutím o nich
rozhodoval tak, že ich zamietol. A preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/3/2016 zo dňa 25.06.2024, t. j.

dňa03.01.2025,ktorývspojenísuznesenímSprávnehosúduvBratislavesp.zn.NR-26S/3/2016zodňa
26.01.2024, sa stal aj podkladom pre výkon exekúcie. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným
zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného
opravného prostriedku oprávnenou osobou (žalobcu v základnom konaní). Súd v exekučnom konaní

nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť
skutkovýchaprávnychzáverovsúduvzákladnomkonaní,ktorýexekučnýtitulvydal,azároveňexekučný
súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať
o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý
exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinným

namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím
jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).
Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa
formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu
došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

20. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací,
teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom
(základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohouje zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva
a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať.
V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp.
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal)
vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania

neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

21. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa
§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla

viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu
exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený
ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa
exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná

aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý
aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní. Povinný spolu
s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré
by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. Pre
exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu

na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným
poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej
jedná o vykonateľné rozhodnutia súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená
jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný doposiaľ

nebol zrušený, a ani nie je prítomná akákoľvek prekážka pre jeho vymáhateľnosť. Na základe vyššieho
uvedeného súd konštatuje nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, pretože skutočnosti uvádzané
povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopieral o tvrdenia,
ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré
by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali

dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového
materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo
výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného
exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom
konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal

žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky povinného
za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného
poriadku.

22. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a v spojení
so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1

Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.