Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010194.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C.,
trvalebytomA.D.,prechodnebytomD.,E.E.X/XX,t.č.vovýkoneväzbyvÚstavenavýkontrestuodňatia
slobody a ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre skutok obžalobou právne posúdený ako
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom

na§138písm.a)Tr.zák.,naneverejnomzasadnutídňa30.júna2025prejednalodvolanieobžalovaného
A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp. zn. 26T/18/2025 zo dňa 14. mája 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 26T/18/2025 zo dňa 14. mája 2025 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „dňa 13.10.2024 v čase približne
o 21:00 hodine v Prievidzi, na ulici E. E. XX/XX, v ubytovni zvanej F., na schodisku na prvom poschodí,

si od poškodeného A. G. pýtal finančnú hotovosť z dôvodu splatenia dlhu poškodeného priateľke
obžalovaného A. E. vo výške 30,-€ v prítomnosti A. B. a A. G., pričom mu bránil v odchode, kde mu však
poškodený uviedol, že on osobne žiadne peniaze nedlhuje a finančnú hotovosť pri sebe nemá, následne
vyslovil obžalovaný že poškodený neodíde, kým mu nevráti peniaze, bránil mu v opustení budovy po
schodoch ku východu, následne pri dožadovaní sa zaplatenia dlhu, obžalovaný telefón poškodeného
zn. Motorola E4+ vzal z ruky poškodenému, poškodený uskutočňoval telefonický hovor

na hlasitý odposluch zo svojho mobilného telefónu zn. Motorola E4+, za účelom zapožičania si
finančnej hotovosti, od D. H. a I. J., obžalovaný vytiahol najmenej dvakrát a manipuloval v blízkosti
poškodeného pravou rukou s nožom s viditeľnou čepeľou, ktorý nôž poškodený vnímal ako hrozbu
rovnako ako prítomnosť A. B. a A. G., ktorí nijako nebránili konaniu obžalovaného a boli v ich tesnej
blízkosti, obžalovaný telefón poškodenému nevrátil, ale obžalovaný strhol z ramena poškodeného aj
látkovú kapsičku, čomu sa poškodený nebránil, obžalovaný prehľadal kapsičku, v ktorej mal poškodený

občiansky preukaz, hotovosť 6 €, kľúče od bytu a drobnosti, 6 € si obžalovaný ponechal s tým, že
poškodený mu má doniesť zvyšných 25 €, ponechal si aj kapsičku
s obsahom za účelom prinesenia peňazí, obžalovaný z kapsičky na výzvu poškodeného mu vrátil kľúče,
aby mohol ísť domov do bytu, privolaným taxíkom poškodený z miesta odišiel a týmto konaním sa
obžalovaný A. B. ako od poškodeného vynúteného zálohu za dlh zmocnil cudzej veci a to mobilného
telefónu zn. Motorola 4+ s dvoma SIM kartami v presne nezistenej hodnote, textilnej kapsičky v

nezistenej hodnote, hotovosti 6 € a občianskeho preukazu na meno A. G., čím mu spôsobil škodu vo
výške hotovosti 6,-€ a hodnoty poškodenému odňatých vecí.“Bol za to odsúdený podľa § 191 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť
poškodenému A. G. škodu vo výške 6 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázaný
na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal obžalovaný
odvolanie čo do výroku o vine a treste ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„V zmysle § 311 ods. 2 Tr. por. uvádzam, že považujem rozsudok Okresného súdu Prievidza spis zn.:
26T/18/2025 za chybný, nakoľko zastávam názor, že rozhodnutiu predchádzali chyby konania, najmä
pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými
skutkovými okolnosťami pre rozhodnutie

Ako podstatnú chybu konania považujem to, že súd odmietol návrh obhajoby
a prokurátorky na výsluch svedkyne A. E..

Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že výsluch svedkyne nepovažoval k vzhľadom vykonanému
dokazovaniu za dôkaz, ktorý by nejaký zásadný význam. Súd uvádza, že výpoveď svedkyne by mala

byť dôležitá jedine na preukázanie faktu, či poškodený skutočne dlhoval peniaze svedkyni. Podľa názoru
neskúmanie tejto zásadnej skutkovej okolnosti, za ktorú bol podľa skutkovej vety rozsudku odsúdený,
považuje obhajoba za nevysporiadanie sa k veci
v celkovom kontexte.

Súd uviedol, že malo ísť o dlh za poskytnuté sexuálne služby, ktoré podľa názoru súdu by svedkyňa
zrejme nemala záujem potvrdzovať. Podľa názoru obhajoby tento dôvod odmietnutia neobstojí, nakoľko
ide o názor súdu, ktorý sa nezakladá na fakte, ale len
na domnienke. Svedkyňa počas prípravného konania na výsluchu pred vyšetrovateľom vypovedala, že
s poškodeným mala pohlavný styk, za ktorý jej mal poškodený zaplatiť.

Súd v odôvodnení uvádza, že svedkyňa E. sa mala zdôveriť obžalovanému, že poškodený jej dlhoval
peniaze za sexuálne služby. Týmto uvádzame, že táto domnienka sa nezakladá na pravde, nakoľko
obžalovaný túto skutočnosť nevedel až do výsluchu svedkyne dňa 29.11.2024. Svedkyňa sama vo
výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že „ Mirovi som však nepovedala, na čo mi A. peniaze dlhuje.“

Obžalovaný uvádza, že túto skutočnosť sa dozvedel až po 29.11.2024, keď mu bola predložená
zápisnica z výsluchu svedkyne a nikdy to vo výsluchu ani netvrdil, že by mal mať vedomosť o pohlavnom
styku svedkyne s poškodeným.

V nadväznosti na to uvádzame, že súd v skutkovej vete rozsudku uvádza, že obžalovaný pýtal finančnú

hotovosť z dôvodu splatenia dlhu poškodeného priateľke obžalovaného A. E. vo výške 30 EUR.
Následne v odôvodnení rozsudku súd v poslednom odseku strany 5 rozsudku vyslovuje hypotézu, na
základe ktorej je možné pochybovať
o reálnosti pohľadávky. Súd z výpovede poškodeného ustálil, že dlh poškodeného voči svedkyni nebol
reálny a myslel si to len obžalovaný, nakoľko si poškodený nežiada náhradu škody vo výške dlhu. Podľa

názoru obhajoby táto premisa sa nemusí zakladať na fakte, nakoľko poškodený nemusel mať záujem si
žiadať náhradu škody aj z dôvodu, že pred súdom nemal záujem priznať reálnosť pohľadávky svedkyne.

Okrem toho súd v odôvodnení ustálil, že občiansky preukaz, ktorý mal založiť podľa názoru obhajoby
poškodený po incidente u svedka K. B., nie je dôvod neveriť, že

o tento doklad prišiel poškodený v súvislosti so skutkom a mal sa podľa názoru súdu dostať nie
od poškodeného dostať k svedkovi. Súd sa v odôvodnení pri odmietnutí návrhu na výsluch vyššie
uvedenéhosvedkanevysporiadalshypotézou,žepoškodenýmoholskutočnezaložiťobčianskypreukaz
u svedka. Poškodený si do dnešného dňa občiansky preukaz nevybavil. Poškodený pred výsluchomna hlavnom pojednávaní uvádzal, že nemohol na pojednávanie dostaviť z dôvodu, že bol pracovne
odcestovaný. Poškodený by nemohol pracovať
bez platného občianskeho preukazu. Obhajoba uvádza, že tvrdenie súdu, že občiansky preukaz sa mal

dostať k svedkovi cez obžalovaného, resp. tretie osoby nie sú logické, nakoľko založenie občianskeho
preukazu inou osobou ako majiteľom občianskeho preukazu nemá opodstatnenie pri založení, keďže
veriteľ nemá dôveru v to, že dlžník sa vráti s pôžičkou, nakoľko nie je majiteľom občianskeho a iný dôvod
o uchovaní dokladu u svedka nie je.

Súd v odôvodnení uvádza, že podľa výpovede A. B. na hlavnom pojednávaní na otázku, keď bol na
chodbe či tam padli vyhrážky uviedol, že možno jedna a to v znení:“ kamarát, musíš mi dať peniaze teraz,
lebo keď mi ich nedáš, možno už neodídeš.“. Obhajoba týmto uvádza, že z tejto odpovede nie je zrejmé,
či takúto odpoveď mal vysloviť obžalovaný, alebo svedok A. B.. Na obrazovo-zvukovom zázname nie je
zaznamenané, že obžalovaný mal túto vetu vysloviť. Obhajoba uvádza, že sám poškodený vo výpovedi
uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, skôr to mal byť jeden zo svedkov. Okrem toho obhajoba

odkazuje na výpoveď Fabiána, ktorý uviedol, že poškodený mu povedal, že v stretnutí
s obžalovaným sa nebojí obžalovaného, ale miesta stretnutia.

Obhajoba opätovne uvádza, že obžalovaný síce vytiahol nožík, ale ten je aj
na obrazovo-zvukovom zázname je možné postretnúť nožík jedine tak, že sa musí človek na to

vyslovene upriamiť pozornosť, inak ho dokáže ľahko prehliadnuť, keďže obžalovaný ho mal
v ruke, aj keď dvakrát, mimoriadne krátky čas.

Obhajoba inak uvádza, že v konaní nebolo dokázané, že obžalovaný si mal ponechať SIM karty.

Obžalovaný týmto uvádza, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami,
aby bolo možné zabezpečiť objasnenie veci. V odôvodnení sa nachádza niekoľko hypotéz, resp.
domnienok, ktoré by bolo možné vyvrátiť vykonaním navrhovaných dôkazov, ktoré boli súdom
odmietnuté a ktoré majú zásadný vplyv na skutok. Podľa názoru obhajoby sa súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie.

Týmto žiadam Krajský súd v Trenčíne, aby rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn.: 26T/18/2025 zo dňa 14.05.2025, aby rozsudok zrušil a vrátil vec na rozhodnutie súdu prvého
stupňa.“

Obžalovaný vo vlastnoručne písaných dôvodoch odvolania uviedol, že súd prekvalifikovaním jeho veci
na zločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. postupoval predčasne, nakoľko nebola vypočutá svedkyňa A. E.,
ktorá v prípravnom konaní vypovedala a ktorej výsluch súd

na hlavnom pojednávaní odmietol. Svedkyňa ho pritom nikam neposielala, čo dokazuje jej výpoveď
z prípravného konania. Ďalej uviedol, že vo výroku o vine napadnutého rozsudku sa nachádzajú
svedkovia, ktorí neboli vypočutí ani v prípravnom konaní, a to I. J., tiež sa tam nenachádza zmienka o
vypočutí svedka A. A.. Rozsudok je preto predčasný a chybný. Okresný súd porušil jeho základné právo
na spravodlivý proces, porušil jeho právo na obhajobu a rovnosť strán. Záverom navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie dokazovanie, nakoľko je predčasný.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania obžalovaného na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V dôvodoch podaného odvolania obžalovaný namietal správnosť postupu okresného súdu, ktorým bol
odmietnutý návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne A. E..Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyššie uvedený návrh obžalovaného
na vykonanie dokazovania, ktorý dôkaz navrhoval v konaní vykonať aj prokurátor, bol okresným súdom
odmietnutý uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por., vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2025.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd odôvodnil vyššie uvedené, odvolaním
obžalovaného namietané odmietnutie jeho návrhu na vykonanie dokazovania tým, že vzhľadom k už
vykonanému dokazovaniu by výsluch svedkyne nemal zásadný význam pre rozhodnutie o merite veci,
pričom v podrobnostiach uviedol nasledovné: „Svedkyňu E. súd predvolával na hlavné pojednávanie

trikrát, ani raz sa jej nepodarilo predvolanie doručiť. Jej výpoveď mala byť relevantná jedine k
preukázaniu toho, či jej poškodený skutočne dlhoval peniaze. Je potrebné uviesť, že malo ísť o peniaze
zasexuálneslužby,čosamoosebejeinformácia,ktorúbysvedkyňazrejmenemalazáujempotvrdzovať.
Pokiaľ by bol uvedený dlh celkom vymyslenou súčasťou obrany obžalovaného, zrejme by ani samotný
poškodený nepotvrdzoval, že obžalovaný mal snahu dlh vymáhať už rok predtým, nespomínal by
okolnosti vzniku dlhu svedkovi H.. Poškodený pritom sám pripúšťal, že

za skutočného dlžníka (podľa jeho verzie) dlh uhradí. Rovnako by bolo nelogické, že nežiada náhradu
škody vo výške dlhu, keď by išlo o celkom vymyslenú pohľadávku s výhovorkou, že nechce, aby
obžalovaný dlh nevymáhal v budúcnosti.“

Podľa § 272 ods. 3 prvá veta Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej

pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý,
kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov
proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok,
ako v prípade svedkov proti nemu.
V súvislosti s právom strán v trestnom konaní pred súdom navrhovať vykonanie dôkazov odvolací súd

považuje za potrebné poukázať na to, že toto súdne konanie sa vyznačuje princípom kontradiktórnosti,
ktorý princíp vychádza z povinnosti strán dokazovať svoje tvrdenia. Keďže strana v kontradiktórnom
konaníokremprávanavrhnúťvykonaťdôkaznemáinýprocesnýprostriedok,akodokázaťsvojetvrdenie,
odmietnutie takéhoto návrhu na vykonanie dôkazu musí byť založené na prakticky nespochybniteľnom
závere, že vykonanie navrhovaného dôkazu celkom zjavne nemôže priniesť nič, čo by mohlo byť

významné pre objasnenie skutkového stavu veci v miere potrebnej pre rozhodnutie veci. Tieto
východiská sú podľa názoru odvolacieho súdu premietnuté do znenia ustanovenia § 272 ods. 3 Tr.
por., ktoré ustanovenie umožňuje súdu odmietnuť návrh strany na vykonanie dôkazu jedine vtedy, ak
sa dôkaz týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť (bez
pochybností objektívne objasniť) inými dôkazmi.

Krajský súd v súvislosti s posudzovaním otázky správnosti postupu okresného súdu ohľadne
obžalovaným navrhovaného doplnenia dokazovania, považuje ďalej za potrebné poukázať na to, že
právo obžalovaného vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov
v trestnom konaní pred súdom je nielen základným ľudským právom, garantovaným čl. 6

ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a premietnutým priamo najmä
do ustanovenia § 34 ods. 1 druhá veta Tr. por., rozširujúceho toto právo na všetky formy dôkazných
prostriedkov, ale toto právo je tiež faktickým vyjadrením princípu rovnosti strán v trestnom konaní
pred súdom, ktorý princíp je v kontradiktórnom súdnom konaní jedným z prostriedkov zabezpečenia
nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri

rozhodovaní o prokurátorom podanej obžalobe („o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“).
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu na
základe jeho práva podľa § 34 ods. 1 druhá veta Tr. por. (podaný prípadne aj prostredníctvom jeho
obhajcu) je možné odmietnuť len celkom výnimočne, a to za situácie, keď vykonanie takéhoto dôkazu jev štádiu podania takéhoto návrhu celkom zjavne objektívne nadbytočné, čo je nepochybne premietnuté
aj do znenia ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por. Zo znenia uvedeného ustanovenia, ako aj z ustanovenia
§ 168 ods. 1 Tr. por. pritom nepochybne vyplýva, že splnenie zákonných podmienok pre odmietnutie

obžalovaným navrhovaného dôkazu musí súd riadne odôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku a to
zákonným dôvodom pre odmietnutie dôkazu.

Uvedené závery vyplývajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa čl. 6 ods. 3
písm. d) Dohovoru, podľa ktorej súd síce nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom

konanívrátanenavrhnutýchvýsluchovsvedkov,pretoodmietnutienávrhunavýsluchsvedkovnezakladá
automaticky porušenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, avšak to iba v prípade, ak je odmietnutie návrhu
na vykonanie dôkazu riadne
a zákonným spôsobom odôvodnené (viď napr. Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike).

Na základe uvedených východísk odvolací súd potom posudzoval, či odôvodnenie odmietnutia návrhu

obžalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne A. E. v napadnutom rozsudku spĺňa zákonné
kritéria pre tento postup podľa ustanovení
§ 272 ods. 3 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu, zákonným kritériám
pre odôvodnenie odmietnutia obžalovaným navrhovaného dôkazu nezodpovedá skutočnosť uvedená
okresným súdom, že svedkyni sa nepodarilo opakovane doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie. Už

z uvedeného opakovaného postupu okresného súdu v predvolávaní svedkyne na hlavné pojednávanie
vyplýva, že návrh na vykonanie tohto dôkazu považoval za dôvodný a nie nadbytočný. Napokon oproti
podanej obžalobe práve súd upravil skutok v tom smere, že v ňom doplnil skutkové okolnosti týkajúce sa
svedkyne A. E.. Odvolací súd dodáva, že Trestný poriadok obsahuje viaceré ustanovenia umožňujúcu
súduzabezpečiťprítomnosťsvedkanahlavnompojednávaní,pokiaľsasámdobrovoľnenedostavíalebo

si predvolanie na hlavné pojednávanie doručované prostredníctvom pošty neprevezme, ako tomu bolo
v prejednávanom prípade. Okresný súd môže pri doručovaní predvolania svedkovi požiadať o súčinnosť
policajný orgán, môže dať
za splnenia zákonných podmienok svedka predviesť (§ 128 ods. 1 Tr. por.) alebo môže zabezpečiť
prítomnosť svedka osobitným postupom podľa § 88 Tr. por., prípadne môže za splnenia zákonných

podmienok podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítať zápisnicu o výsluchu svedka z prípravného
konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám pre odmietnutia návrhu
na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne nezodpovedajú ani okresným súdom uvádzané dohady

a špekulácie o obsahu možnej výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní. Okresný súd nemôže
odmietnuť vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne s poukazom na to, že svedkyňa by sa možno zo
subjektívnych dôvodov nechcela vyjadrovať k určitej skutkovej okolnosti, pretože by to bolo v rozpore
s povinnosťou svedka svedčiť vyplývajúcou z ustanovenia § 127 Tr. por. Napokon ani odôvodnenie
okresného súdu ohľadom subjektívneho rozhodnutia sa poškodeného, či si v súlade so svojim

oprávnením uplatní v trestnom konaní náhradu škody a v akej výške nespĺňa zákonné kritéria pre
odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne, nakoľko v odôvodnení chýba vzájomná
súvislosť.

S poukazom na uvedené, odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku obžalovaného, podľa

ktorej bolo jeho právo na obhajobu porušené zásadným spôsobom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu trpí vadou
v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Po vrátení veci bude povinnosťou okresného súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a
rozhodnúť, pri ktorom prejednaní bude v zmysle § 327 ods. 1 Tr. por. viazaný vyššie uvedenými právnymi
názormi tohto odvolacieho súdu. Úlohou okresného súdu bude dôsledne sa zaoberať aj argumentáciou
obžalovaného a obhajoby v písomných dôvodoch odvolania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.