Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10Csp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120236074
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:6120236074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, vo veci strán sporu žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., ul. Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát,
ul. Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpenej JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, v konaní
o zaplatenie 4.833,23 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 6.2.2020 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu dlžnú sumu 5.133,23 EUR spolu s príslušenstvom titulom
nesplatenej pôžičky ako aj trov konania.

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalobe o 4 833,23 € s príslušenstvom vyhovel (výrok I.), v znení opravného uznesenia z
12.10.2021 konanie o 300 € zastavil (výrok II.) a žalobcovi priznal plnú náhradu jej trov (výrok III.).

Skutkový stav veci zistil v úplnej zhode s tým, ako ho žalobca opísal v žalobe, t. j. že (i) 8.6.2015 VÚB,
a.s. ako právny predchodca žalobcu (ďalej aj len ako „banka“) so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru Flexipôžička reg. č. 006026911040615 (ďalej aj len ako „zmluva o pôžičke“ alebo
aj len ako „pôžička“), na základe ktorej žalovaná ešte v ten istý deň (ii) jednoranovo čerpala pôžičku
vo výške 6 560 € a (iii) túto sa zaviazala spolu s úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach
v počte 107 po 96,31 € s dohodnutou „lehotou splatnosti na 108 mesiacov“; prvá splátka bola zročnou
15.7.2015, posledná zročnou mala byť 15.5.2024; priemerná RPMN bola 10,39 % a RPMN 12,12 %;

(iv) celková čiastka, ktorú na poskytnutú pôžičku žalovaná bola povinná zaplatiť, bola 10 437,18 €,
vyčíslená ako istina 6 560 € a celkové náklady dlžníka 3 877,18 €; (v) žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti pôžičku splácať riadne a včas, (vi) žalobca k 16.5.2017 vyhlásil preto predčasnú splatnosť
úveru v lehote do 7 dní od doručenia tohto vyhlásenia/výzvy, (vii) k čomu vychádzajúc z doručenky
predloženej v konaní preukázane došlo 23.5.2017; žalovaná dlžnú pohľadávku napriek tomu doposiaľ
neuhradila, konštatoval preto, že (viii) je v omeškaní a že preto žalobca voči nej uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania a vzhľadom na to, že po postúpení pohľadávky banky žalovaná titulom časti dlhu

zaplatila 263,40 €, (ix) žalobou o 5 133,23 € uplatnil nárok na časť postúpenej pohľadávky vo výške
nesplatenej dlžnej istiny.3. Aplikujúc príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len ako „ZoSÚ“) na prejednávaný prípad právne
uzavrel, že právny vzťah strán je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože tento žalovanej ako fyzickej

osobe bol poskytnutý na iný účel, ako výkon povolania alebo podnikania, táto je preto spotrebiteľom
a daný zmluvný vzťah patrí preto do pôsobnosti Občianskeho zákonníka (§52 ods. 2 o. z.). Pokiaľ
ide o výšku úrokov z omeškania, aplikoval preto ustanovenia §517 ods. 2 o. z. a §3 NV SR č.
87/1995 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (24. odsek jeho odôvodnenia). Žalobu mal za
dôvodnú s odôvodnením, že žalovaná žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky čerpala, riadne a

včas v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach ich však neuhrádzala a preto dlžná suma
neuhradených splátok predstavuje sumu uplatnenú v žalobe, s prihliadnutím na späťvzatie žaloby o 300
€, v ktorej časti postupom podľa §145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Dôvodom späťvzatia žaloby bola
skutočnosť, že žalovaná po začatí konania (18.6.2020, 29.7.2020, resp. 20.8.2020) zaplatila zakaždým
po 100 €. Keďže s úhradou záväzku vo zvyšku istiny úveru (4 833,23 € ako 5 133,23 - 300) žalovaná
sa dostala do omeškania, rozhodol aj o jej povinnosti žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania v zákonnej

výške vyplývajúcej zo zmieneného nariadenia vlády SR.

4. Žalovanou vznesenú námietku premlčania posudzoval vychádzajúc zo zistenia, že „v súlade s VOP:
„Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“
žalobca predčasnú splatnosť tejto pohľadávky z úveru vyhlásil k 16.5.2017“ a vzhľadom na to, že

oznámenie o tomto v súlade s VOP „doručovanie a vyhlásenie klienta“ a spolu s výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy žalovanej bolo doručené 23.5.2017, mal za to, že dodatočná lehota na splnenie dlhu
jej uplynula 30.5.2017 a od 31.5.2017 s jeho úhradou je v omeškaní, pričom „od tohto okamihu, t.
j. 31.5.2017 začala plynúť aj premlčacia doba“. Keďže pohľadávka žalobou na súde bola uplatnená
6.2.2020, uzavrel, že stalo sa tak „v rámci trojročnej premlčacej doby a nárok žalobcu nemôže byť v

tomto konaní premlčaný“. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou plného úspechu strany v
konaní ustanovenou v §255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho vyhovujúceho výroku, žalovaná podáva odvolanie namietajúc
naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených v §365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolacie dôvody

skutkovo odôvodňuje tým, že (i) súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu uplatnenej pre nesplnenie zákonných podmienok v §92 ods. 8 ZoB
ustanovených pre platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt, akým je žalobca; zmluva
o úvere (ii) neobsahuje obligatórne náležitosti pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch ustanovené v
§9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, akým je „celková výška úveru“, v §9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v relevantnom

znení ZoSÚ k 8.6.2015 správne písm. i) - pozn. odvolacieho súdu), a to „podmienky, ktoré upravujú
uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o

všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru“ a v §9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ
(v relevantnom znení ZoSÚ k 8.6.2015 správne písm. k), veta za bodkočiarkou - pozn. odvolacieho
súdu), a to „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“; (iii) v
zmluve RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Napokon majúc za to, že počiatok
plynutia trojročnej premlčacej doby v danom prípade sa odvíja od zročnosti splátky 01/2017, pre ktorej

nesplnenie žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, premlčacia doba začala plynúť
dňom 15.1.2017 a pretože uplynula dňom 15.1.2020, odvolateľka (iv) trvá na vznesenej námietke
premlčania žalobou uplatneného nároku.

6.Zuzneseniakrajskéhosúduzodňa28.2.2023sp.zn.3CoCsp11/2022,súdzistil,žeodvolacísúdzrušil

rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že odvolanie žalovanej je dôvodné, poukazujúc na to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca proti žalovanej ako dlžníkovi si uplatnil
peňažnúpohľadávkuzozmluvyzodňa8.6.2015oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruFlexipôžička,atúto

si uplatnil ako postupník, pretože v zmysle zmluvy nebol veriteľom žalobca, ale bola ním banková osoba
(D. E. F.), a že ako nebankový subjekt v konaní svoj nárok na žalované peňažné plnenie odvodzuje od
zmluvy z 19.11.2019 o postúpení pohľadávky banky ako postupcu na žalobcu ako postupníka.7. V odôvodnení uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude predovšetkým posúdiť platnosť
cesie bankovej pohľadávky na žalujúci nebankový subjekt ako postupníka z hľadiska dodržania §92
ods. 8 ZoB ustanovených nevyhnutných podmienok pre jej platnosť. Za tým účelom vykoná vo veci

dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu, prihliadajúc pri tom nielen na
tvrdenia a dôkazy predkladané žalobcom, ale aj na procesnú obranu žalovanej uplatnenú v konaní.
Dôkazné bremeno je pritom na žalobcovi. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tejto veci bude pritom
potrebné posudzovať nielen z hľadiska dodržania §92 ods. 8 ZoB ustanovených zákonných podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu ako nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka, ale aj

z hľadiska dodržania zákonných podmienok ustanovených v § 526 ods. 1 OZ, t. j. splnenie povinnosti
postupcu oznámiť, či povinnosti postupníka preukázať dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Bude mať pri tom na zreteli, že pre záver, že
banka ako postupca postúpenie pohľadávky žalovanej oznámila, nepostačuje vedomosť, že zásielka s
takýmto obsahom žalovanej bola odosielaná, ale je potrebné mať jednoznačne preukázané, že dlžník
o postúpení pohľadávky skutočne sa dozvedel, resp. že o tejto skutočnosti reálne mal aspoň možnosť

sa dozvedieť a kedy sa tak stalo a v závislosti od toho posúdiť, či žalovanej vôbec a ak áno, tak kedy
vznikla povinnosť svoj spotrebiteľský záväzok plniť postupníkovi. V tejto súvislosti bude preto potrebné
zamerať sa aj na to, či oznámenie postupcu z 27.11.2019 o postúpení pohľadávky vôbec sa dostalo
do sféry dispozície žalovanej.

8. V novom rozhodnutí, a to bez ohľadu na to, či toto vyznie v prospech žalobcu alebo naopak v prospech
žalovanej, súd starostlivo sa vysporiada so všetkými relevantnými tvrdeniami a právnymi argumentmi
sporových strán uplatnenými aj v tomto odvolacom konaní a bude dbať, aby odôvodnenie rozsudku
vyhovovalo zákonným požiadavkám ustanoveným v §220 ods. 2 CSP.

9. Súd po zrušujúcom uznesení doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil tento skutkový stav :

10. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že spolu s výzvou právneho predchodcu zo dňa 27.3.2017 označenou
ako Tretia upomienka, súdu predložili aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola
odoslaná žalovanej na adresu ním uvedenú a to pod č. zásielky G. dňa 27.3.2017 čo vyplýva priamo

z podacieho hárku na boku na jeho ľavej strane, kde je tento dátum uvedený. Zaslal súdu aj doklad –
výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že žalovaná prevzala predmetnú
upomienku dňa 29.11.2019. Z toho dôvodu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

11. Z poštového podacieho hárku (č.l.166), súd zistil, že žalovanej bola odoslaná pošta pod podacím

číslom G., pričom z tohto nevyplýva dátum podania.

12.Z výpisu z informačného portálu Slovenskej pošty súd zistil, že zásielka pod podacím číslom RE
871819271SK bola doručená dňa 29.11.2019 o 13:20 hod.

13. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta;

týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu 87a, c/ ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu 87a, d/. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na základe ktorého
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom, len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcejpísomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky a to kumulatívne.

15. Zákonné ustanovenie § 92 ods. d zákona o bankách v prvej časti, prvej vety vyžaduje písomnú
výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho peňažného záväzku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery vyslovené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017, podľa ktorého podmienky podľa § 92

ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu sú z povahy veci podmienkami bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Možno dodať, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
pričom nie je možné považovať výzvu na úhradu dlžnej sumy resp. upozornenie na možné zosplatnenie
vyhlásením mimoriadnej splatnosti pokiaľ sa vo výzve neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8 Zákona

o bankách. Spotrebiteľ totiž vo výzve musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok,
na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť vrátiť postúpenie pohľadávky. Žalobca v danom
prípade nepreukázal, že by jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky takúto výzvu reálne
žalovanej doručil. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní a preto neboli splnené podmienky v zmysle cit. zák. ustanovenia,

a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

16. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že úspešnej žalovanej priznal 100% náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O samotnej
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom
na ust.§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie

dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( § 363 až 365 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť
práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( § 371 a § 372 CSP ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.