Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723202932
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7723202932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. B. X, D. zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Štúrova 20, Košice, IČO:
35 546 671, proti žalovanej Slovenská republika – Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2,
Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.460,- Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
z uvedenej sumy od 14.07.2023 do zaplatenia a príslušenstvo pohľadávky v sume 798,86 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nárok žalobkyne v prevyšujúcej časti 5.540,- Eur zamieta.

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 24.7.2023 sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci vo výške 12.000,-€ spolu s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnila tým, že
uznesením vyšetrovateľa OR PZ Michalovce ČVS:ORP-258/2-VYS-MI-2020 zo dňa 30.09.2020 bolo
voči nej vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa ust.§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zákona. Proti
uvedenému uzneseniu podala sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce uznesením

č 1Pv 280/20/8807/14 zo dňa 23.11.2020 ako nedôvodnú zamietol.

2. Uznesením č. 1Pv 280/20/8807/14 zo dňa 12.10.2022 napokon prokurátor Okresnej prokuratúry
Michalovce trestné stíhanie zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, lebo skutok, ktorý mala
spáchať nebol trestným činom a nebol dôvod ani na postúpenie veci. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2022. Ďalej uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003
Z.z., zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia

o začatí trestného stíhania o vznesenie obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania
vydané z dôvodu, esa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného trestného činu obvineným. Jedná
sa o právny názor vyslovený NS SR sp.zn. 4MCdo 15/2009. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia,
resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak bolo
trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo

obvinenému obvinenie vznesené je vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca - nález
Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 320/2016.3. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.03.2023 žalobkyňa požiadala Generálnu
prokuratúru SR o nahradenie škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v súvislosti s jej nezákonným
trestnýmstíhaním.Generálnaprokuratúranajejžiadosťodpovedaladňalistamizodňa31.05.2023adňa

06.07.2023 tak, že jej nárok na náhradu škody spočívajúci v odmene jej obhajcu za vykonané úkony
právnej služby uznala a majetkovú ujmu v tomto smere uhradila. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej
ujmy, oznámila jej, že túto neuspokojí, pretože ju považuje za spornú. Žalobkyňa vyslovila názor, že
má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená začatím a vedením nezákonného
trestného stíhania, ktoré ktoré hrubo zasiahlo do jej osobnostných práv. Trestné stíhanie negatívne

ovplyvnilo jej spoločenský, pracovný aj osobný život, hlavne na základe tejto skutočnosti, že bolo od
začiatku nezákonné a teda spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy. Medzi základné
osobnostné práva fyzickej osoby podľa § 11 OZ patrí právo na ochranu osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, ochranu svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Trestným stíhaním vedeným na základe nezákonného rozhodnutia bolo hlboko zasiahnuté do
jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného a spoločenského života. Takto vedené

trestné stíhanie u nej vyvolalo veľké psychické napätie, pocity krivdy, sklamania, nespravodlivosti a
úzkostičistrachuzbudúcnosti.Súčasnesatýmznížilajjejspoločenskýstatus.Všetkouvedenévyvoláva
negatívne dopady na jej osobný život a životný komfort. Z dôvodu vznesenia obvinenia pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a / Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť ako zamestnankyňa
čistiarne v období od 29.10.2018 do 11.03.2020, spolu s kolegyňou tým, že pri výkone práce v čistiarni

si mali svojvoľne prisvojiť finančné prostriedky zo zákaziek prijatých od zákazníkov čistiarne, a tieto
neodovzdávali zamestnávateľovi, čím tomuto mali spôsobiť škodu najmenej 13.561,11 €. Z uvedeného
dôvodu bol s ňou okamžite skončený pracovný pomer, a to z dôvodu hrubého porušenia pracovnej
disciplíny. Vyštudovala Dievčenskú odbornú školu v D., odbor obchod a podnikanie a od roku 2013
pracovala v čistiarni. Poukázala na to, že Michalovce sú malé mesto, kde sa každý s každým pozná a

každá zaujímavá novinka sa medzi ľuďmi rýchlo rozšíri. Tak to bolo aj v jej prípade, kedy sa celé mesto
veľmi rýchlo dozvedelo, že je trestne stíhaná, lebo okrádala svojho zamestnávateľa. Je pochopiteľné, že
za takejto situácie nebola schopná nájsť si žiadne nové zamestnanie. Citlivo som vnímala, že známi na
ňu zazerali a šepkali si medzi sebou. Keďže stratila zo dňa na deň príjem, zhoršila sa jej nielen majetková
situácia, ale aj vzťahy v rodine. Prebiehajúce nezákonné trestné stíhanie malo dopad na jej psychický

stav. Počas celého trestného stíhania trpela pocitmi krivdy a beznádeje, keďže bol vážne ohrozený jej
súkromný aj pracovný život a budúce živobytie. V dôsledku takéhoto neustáleho stresu a napätia došlo
v tomto období aj k zhoršeniu jej vzťahu s manželom a najbližšou rodinou. Keďže pre nezákonné trestné
stíhanie nebola schopná sa zamestnať, dochádzalo medzi ňou jej manželom k častým hádkam. Od
skončenia pracovného pomeru bola takmer tri roky nezamestnaná, nevedela si nájsť žiadnu inú prácu. V

období od 20.04.2020 do 19.10.2020 poberala podporu v nezamestnanosti v celkovej výške 2.117,10 €.
Od 20.10.2021 bola bez príjmu. Nezákonné trestné stíhanie tak malo za následok, že sa podstatne znížil
jej príjem a životný štandard. Aj po skončení trestného stíhania tak má silný pocit krivdy, že nezákonné
trestné stíhanie spôsobilo nenávratnú ujmu na jej osobnostných právach a na jej dobrej povesti, pričom
k úplnému odstráneniu nepriaznivých následkov trestného stíhania nedošlo ani po tom, čo bolo trestné

stíhania zastavené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zásah do jej osobnostných práv nastal, naďalej
pretrváva, pričom zásah súvisel s trestným konaním vedeným voči nej. Trestné konanie vykonávala
Slovenská republika – prostredníctvom príslušných štátnych orgánov a preto je Generálna prokuratúra
SRpovinnáuhradiťajvzniknutúnemajetkovúujmu.Tým,žeprokurátorOkresnejprokuratúryMichalovce
zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, prevzal na seba zodpovednosť za nezákonné

rozhodnutie povereného príslušníka PZ, ktorým jej bolo vznesené obvinenie.

4. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má charakter satisfakčný. Náhrada poskytnutá v peniazoch
má „očistiť“ poškodenú osobu v očiach iných osôb. Výška nemajetkovej ujmy by mala byť primeraná
zásahu ako aj okolnostiam. Je nepochybné, že jej povesť bola zasiahnutá vo všetkých oblastiach života.

Nezákonným trestným stíhaním bola v značnej miere poškodená v pracovnej oblasti života, kedy sa v
podstatnej miere znížila jej možnosť pracovného a spoločenského uplatnenia. V dôsledku nepriaznivých
následkov v pracovnej oblasti došlo aj k podstatnému zníženiu jej príjmov, čo ďalej viedlo k neistote o
moju budúcnosť, k problémom v partnerskom živote, pocitu smútku a vzniku napätia v medziľudských
vzťahoch. Jej nedôvodné trestné stíhanie trvalo od 30.09.2020 do 16.12.2022, teda 26 mesiacov, resp.

800 dní a to pre prečin krádeže, za ktorý jej hrozil trest odňatia slobody až 3 roky. Dovtedy bola
bezúhonnou osobou, dlhoročne bez akýchkoľvek problémov pracujúcou so zákazníkmi a s tržbami
zamestnávateľa. Čo sa týka uplatneného nároku, pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy poukázala
na rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 24Co/79/2021 zo dňa 20.04.2022, podľa ktorého náhradanemajetkovej ujmy 15,- € za deň trestného stíhania je spravodlivá a zodpovedá rozsahu utrpenej
nemajetkovej ujmy v rámci obvyklých následkov takéhoto trestného stíhania. Keďže neoprávnený zásah
vo sfére žalobkyne trval 800 dní, tento počet vynásobila sumou 15,-€, čím dospela k výslednej sume

12.000,-€.

5. Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

7. Z Uznesenia OP Michalovce 1Pv 280/20/8807-14 zo dňa 23.11.2020 súd zistil, že prokurátor OP
Michalovce vo veci obvinenej A. B. rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a zamietol písomnú
sťažnosť A. B. a E. D..

8. Z Uznesenia OP Michalovce 1Pv 280/20/8807-74 zo dňa 12.10.2022 súd zistil, že prokurátor OP

Michalovce podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej A. B., pretože
tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

9. Z Uznesenia OR PZ Michalovce, odbor kriminálnej polície, 2.oddelenie vyšetrovania č.
ČVS:ORP-258/2-VYS-MI-2020 zo dňa 30.09.2020 súd zistil, že podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku, bolo

vznesené obvinenie A. B. a E. D. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zákona, lebo na
podklade zistených a potvrdených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin spáchali.

10. Z Listu GP SR zo dňa 6.7.2023 – o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci - súd zistil, že nárok žalobkyne bol uznaný a uspokojený v celkovej

sume 1.669,18€.

11. Z Listu GP SR zo dňa 31.5.2023 súd zistil, že nárok klientky bol uznaný a uspokojený čiastočne a to
v celkovej sume 2.338,15€.

12. Z Vyjadrenia OP Michalovce zo dňa 6.10.2023 2Pc 9/2023/8807-4 súd zistil, že navrhuje návrh A.
B. ako nedôvodný zamietnuť. Generálna prokuratúra v súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou
poukázala najmä na tú skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala existenciu dôvodov na jej
poskytnutie. Nie je dostatočne preukázaný jej vznik a príčinná súvislosť medzi jej vznikom uplatneným
titulom náhrady škody. Majú za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy

v peniazoch, tak ako to predpokladá ust.§ 17 ods. 2, ods. 3 zák. č. 514/2002 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uviedli, že pre osvedčenie nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty
vzniku zodpovednosti za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaná existencia nezákonného
rozhodnutia, musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom

a musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu. V rámci konania nedošlo k zrušeniu žiadneho rozhodnutia pre jeho
nezákonnosť. Poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 201/2007 z 30.07.2008. Ďalej uviedli, že
požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,-€ je v rozpore s aktuálnou

právnou úpravou. Poukázali na rozsudok KS Košice sp.zn. 6Co 33/2023 zo dňa 18.04.2023, ktorý sa
v bodoch 43 až 48 zaoberá primeranosťou výšky nemajetkovej ujmy v kontexte citovaného ustanovenia
zákona o obetiach trestných činov. Ďalej poukázali tiež na bod 89 rozsudku Okresného súdu Košice I.
sp.zn. 38C/13/2019 zo dňa 04.04.2023.

13. Z Vyjadrenia žalobkyne zo dňa 27.10.2023 súd zistil, že žalobkyňa zotrváva na svojich pôvodných
tvrdeniach obsiahnutých v žalobe. Opäť citovala § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., že ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, má žalobkyňa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Tento prípad je prípad žalobkyne, keďže
uznesenie na č. 1Pv 280/20/8807-74 zo dňa 12.10.2022 bolo Okresnou prokuratúrou Michalovce

zastavené, lebo skutok, ktorý mala spáchať nebol trestným činom. Z uvedeného vyvodila záver, že štát
neopodstatnene viedol trestné stíhanie, a preto jej nárok uplatnený v tomto konaní je opodstatnený.
Čo sa týka námietky žalovanej ohľadne výšky nemajetkovej ujmy uviedla, že podstatou priznania
náhrady za nemajetkovú ujmu je preukázanie zníženia spoločenského postavenia. Opierajúc sa nieleno konštantnú súdnu judikatúru, je potrebné vychádzať z toho, že každé trestné stíhanie negatívne
ovplyvňuje spoločenský, pracovný aj osobný život stíhaného, osobitne, ak bolo od začiatku nezákonné.
Aj keď celé jej trestné stíhanie bolo ukončené ešte v prípravnom konaní, 26 mesiacov trval stav, počas

ktoréhojejbolovznesenéobvinenie.Nietpochybnostíotom,ževzhľadomnajejdoterajšiubezúhonnosť,
znamenalo toto uznesenie o vznesení obvinenia výrazný a závažný zásah do jej integrity, najmä cti,
dobrého mena, dôstojnosti a pracovných vzťahov. Poukázali na to, že v súlade s ust. § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., pri určení výšky nemajetkovej ujmy navrhla súdu, aby prihliadol na jej osobu ako
poškodenú,jejdoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje, keďvdanomprípadejezrejmé,žeišlo

o jej prvé trestné stíhanie a dovtedy bola bezúhonná. Tiež navrhla, aby súd prihliadol pri rozhodovaní o
výške nároku na nemajetkovú ujmu na dĺžku trestného stíhania 26 mesiacov a množstvo vykonávaných
vyšetrovacích úkonov zasahujúcich do jej práv. Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur
aspoň sčasti kompenzuje ujmu, ktorú jej spôsobili trestné stíhania. K námietke žalovanej týkajúcej
sa nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli ako náklady spojené s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody uviedla, že v žalobe si uplatnila aj nárok na úhradu nákladov

spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 798,86 €, pričom poukázala
na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 7/99 zo dňa 30. 03.1999, zverejnený v Zbierke zákonov pod por.č.
26/2000, ktorý je použiteľný aj pre jej prípad. Ak bola v súlade so zákonom nútená žiadosťou požiadať
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, potom je dôvodné prisúdiť jej náhradu aj takto
účelne vynaložených nákladov na právne zastúpenie pred štátnym orgánom. V zásade nejde o nárok

na náhradu škody, ale o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 3 OZ, z ktorého vyplýva, že
príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ide o osobitný
právny nárok vyplývajúci z tohto zákonného ustanovenia. Uviedla, že ako osoba neznalá práva sa dala
pri predbežnom prerokovaní žiadosti o náhradu škody zastúpiť advokátom a nepochybne trovy právneho
zastúpenia, ktoré v tejto súvislosti vznikli, sú účelnými trovami resp. nákladmi spojenými s uplatnením

pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhla okresnému súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Z Vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.12.2023 súd zistil, že s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výška nemajetkovej
ujmy je limitovaná posúdením osoby poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia v ktorom

žil a pracoval, posúdením závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov
na súkromnom živote a spoločenskom postavení. Tiež poukázala na § 17 ods. 4 cit. zákona s tým,
že výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Ďalej citovala
aj § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, podľa ktorého majú tieto osoby nárok

na vyplatenie odškodného za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desať násobku sumy mesačnej
minimálnej mzdy platnej sa obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, čo
by v predmetnej veci bolo maximálne 6.460 Eur. Ďalej poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 06.10.2023.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody v sume 798,86€, ktorý tvorí náklady žalobkyne v
spojení s týmto úkonom, tieto náklady s poukazom na § 18 ods. 3 posledná veta zákona č. 514/2003

Z. z. nemožno považovať za súčasť účelne vynaložených trov konania, a preto majú za to, že ich
ako príslušenstvo pohľadávky priznať nemožno. Vzhľadom na uvedené považovali nárok žalobkyne na
uvedené príslušenstvo pohľadávky, aj s poukazom na uvedené ust. § 18 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z.
za nedôvodný.

15. Z Faktúry č. 2023005 JUDr.Milana Slebodníka zo dňa 7.2.2023 súd zistil, že fakturoval žalobkyni
za úkony o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a to príprava a prevzatie právneho
zastúpenie, podanie protistrane a režijný paušál 2x 12,52€, teda v celkovej sume 665,72€ + DPH 20%
133,14€, teda v celkovej sume 798,86€.

16. Z Bankového pohybu predloženého žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa uvedenú faktúru uhradila.

17. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 11.3.2024 súd zistil, že pracovala v čistiarni v OC
Zemplín. Poprela spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti, zopakovala údaje uvedené v žalobnom
návrhu, čo sa týka vznesenia obvinenia voči jej osobe, použitia opravných prostriedkov v rámci

celého trestného konania, ako aj poukázala na výsledok spočívajúci vo vydaní uznesenie Okresnou
prokuratúrou Michalovce 1Pv 280/20/88007-74 zo dňa 12.10.2022. Uviedla, že v čase covidu ju zavolali
naj s p.Minkaničovou do práce oznámili, že mala ukradnúť peniaze. A ona absolútne nevedela o čo ide.
Ostala v šoku. Uviedla, že ju obvinili z krádeže peňazí, tak si začala hľadať právnika, pretože vedela, žeto nie je pravda. Mala z toho aj zdravotné problémy, aj sa hanbila, lebo uviedla, že Michalovce sú malé
mesto a ľudia sa jej vyhýbali. Aj po zrušení obvinenia sa jej ešte ľudia pýtajú, či je stále ešte obvinená.
Najviac to zasiahlo aj jej rodinu, pretože jej syn keď bol raz vonku s kamarátmi, tak sa ho opýtali kamaráti,

že či je jeho mama obvinená a on sa tiež strašne hanbil. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že stratila prácu,
museli si a požičať. Majú hypotéku na byt, manžel si potom vybavil odloženie splátok, lebo nezvládali to
platiť. Rovnako si požičali od švagrinej. Bola na tom zdravotne zle, chodila ku psychologičke, brala lieky
Neurol, ale snažila sa tomu vyhýbať. Na otázku zástupkyne žalobkyne, ako sa odrazilo toto nezákonné
trestné stíhanie na jej zdravotnom stave uviedla, že je v súčasnej dobe jej zdravotný stav nie je dobrý.

Utrpela psychickú ujmu, finančnú ujmu a v súčasnej dobe berie ešte lieky na ukľudnenie. Potom ako
sa to stalo, tak nikde nechodila, manžel už začal na ňu kričať, že nech sa ide vonku prejsť. Rovnako
s manželom dochádzalo k hádkam z dôvodu, že nemali dostatok finančných prostriedkov a znášala to
zle, aj teraz to znáša zle. Na otázku, či bola niekedy trestne stíhaná uviedla, že nikdy nemala s nikým
nejaké spory, že nechodila po súdoch. Na otázku, ako to vnímali jej známi uviedla, že potom ako
stratila robotu, išla sa opýtať jednej známej, či by zobrala do roboty, lebo potrebovala nejakú silu, tak jej

povedala, že nehnevaj sa, akože ju pozná, verí jej, že to neurobila, ale keď sa to skončí, tak potom sa
môže prísť opýtať o prácu. Nakoniec asi po 2 rokoch ju zobral späť do práce p. F., ktorý už bol novým
majiteľom. Na otázku aké vzťahy boli medzi ňou a okolím, susedmi uviedla, že ona sa strašne hanbila,
nechcela v podstate nikde chodiť.

18. Z výpovede svedka – manžela žalobkyne, súd zistil, že po vznesení obvinenia začali medzi nimi
hádky, spolu sa jeden čas ani nerozprávali, lebo bola obvinená, že spreneverila peniaze, pričom ona
hovorila, že bočné peniaze berie on. Tým pádom bola aj bez príjmu, on už nevládal platiť hypotéku,
požiadal o odloženie splátok. Rovnako sa zmenili vzťahy v manželskom živote. Manželka bola uzavretá
sama do seba, poznačilo ju to aj psychicky. V súčasnosti je to trošku lepšie, fungujú naďalej. Na otázku,

či manželka pracuje uviedol, že v momentálne nepracuje, je na úrade práce. Na otázku ako vnímala
najbližšia rodina trestné stíhanie uviedol, že on to svojej mame ani nepovedal, povedal to len svojmu
otcovi, lebo ona má tiež psychické problémy, tak ju do toho nechcel zaťahovať. Vedel to len otec, sestra
a súrodenci, tiež boli z toho v šoku. Na otázku ako boli na tom finančne uviedol, že mali problémy, musel
si požičať od sestry zhruba okolo 5.000,-€. Potom si požičal, aby zvládol splácať hypotéku. Čo sa týka

zdravotného stavu, tak manželka bola v zlom zdravotnom stave, teraz sa to trošku zlepšilo, ale stále
je do seba uzatvorená, nikde nechodí.

19. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že dokazovaním bolo preukázané, že
rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo v tomto prípade nezákonné. Čo sa týka náhrady nemajetkovej

ujmy, túto jej nenahradila, preto boli nútení domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch na súde. Dokazovaním bolo preukázané, že nezákonné trestné stíhanie výrazným
spôsobom zasiahlo do osobného života žalobkyne, znížilo jeho kvalitu života, malo to vplyv jednak na
jej pracovnú stránku, ako aj na rodinnú stránku. Do súčasnej doby ešte všetky následky nezákonného
trestného stíhania neodozneli, a preto majú za to, že je dôvodný návrh na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 12.000,-€ spolu s príslušenstvom a taktiež sumu 798,86€, ktoré vznikli pri
predbežnom prejednaní nároku na náhradu škody.

20. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvajú na svojich vyjadreniach. V danej súvislosti poukázala
na aktuálnu právnu úpravu týkajúcu sa určenia výšky nemajetkovej ujmy v prípade náhrady škody.

Táto výška náhrady škody by nemala presiahnuť škodu, ktorá je poskytnutá obetiam trestných činov
a v danom prípade je to maximálne 10-násobok tejto škody, keďže nedošlo k takému závažnému
trestnému činu ako týranie, obchodovanie s ľuďmi, tak v danej veci majú za to, že 3-násobok prípadne
4-násobok tejto sumy, by bol v danej veci postačujúci.

21. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

22. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

26. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,

možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

29. Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa

nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

30. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom

dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

32.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.33. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

34. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak

35. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

36. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

37. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

39. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

40. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

41.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 274/2017 Z. z. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom

čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom
čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť
násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške
desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo
k spáchaniu trestného činu.

43. Ústava SR v článku 46 ods. 3 upravuje práva osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá tejto osobe
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
Toto právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

44. Predpokladom kvalifikácia rozhodnutia ako nezákonného je, že sa jedná o právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škode spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby, resp. zastavenia trestného konania. V tomto prípade ide o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania pri ktorom treba

vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím.

45. Súd rozhodujúci o náhrade škody ( § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ) je viazaný rozhodnutím orgánu,
ktorý predtým vyslovil nezákonnosť pôvodného rozhodnutia.

46. V prípade, že obvinený ( obžalovaný ) bol oslobodený spod obžaloby súdna judikatúra má za to,
že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov ( ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody
písomne podanou žiadosťou ) podľa § 1 až § 4 zák. č. 58/1969 zásadné právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

47. V tomto spore žalobkyňa označila za nezákonné rozhodnutie uznesenia vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ v Michalovciach, odboru kriminálnej polície č. ČVS:ORP-258/2-VYS-MI-2020 zo dňa
30.09.2020, ktorým bolo vznesené obvinenie voči jej osobe za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. 1Pv 280/20/8807-74

zo dňa 12.10.2022 bolo toto trestné konanie voči žalobkyni zastavené s odôvodnením, že skutok nie
je trestným činom.

48. Žalovaná v rámci obrany v spore namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo v danom čase
legitímne, nebolo a nie je nezákonné, keďže v čase vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu žalobkyňou, preto v čase vydania napadnutého uznesenia o vznesení
obvinenia vyšetrovateľkou PZ boli splnené všetky zákonné predpoklady a z rovnakého dôvodu toto
uznesenie nebolo ani prokurátorom zrušené.

49. V súlade s platnou judikatúrou a vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže rozhodujúcim

meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je len neskorší výsledok trestného stíhania, tak
je zrejmé, že rozhodnutie vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach ČVS:ORP-258/2-
VYS-MI-2020 zo dňa 30.09.2020, ktorým bolo voči žalobkyni začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry v Michalovciach 1Pv 280/20/8807-74 zo dňa
12.10.2022. Z uvedeného dôvodu preto uznesenie o vznesení obvinenia je potrebné považovať za

nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z..

50. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek
zavinenie ( § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ) a štát sa jej nemôže zbaviť.

51. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalobkyňa sa v trestnom
konaníbránilazákonnýmiprostriedkamiprotivzneseniuobvineniatým,žeprotitomutouzneseniupodala
sťažnosť, avšak Okresná prokuratúra Michalovce uznesením 1Pv 280/20/8807-14 dňa 23.11.2020 túto
sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Z tohto vyplýva záver, že postupom žalobkyne v trestnom konaní bola
splnená zákonná podmienka podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona po priznaní práva na náhradu škody.

52. Je potrebné uviesť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať
a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv občana. V takejto situácii nie je
preto rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Je preto namieste konštatovať, že žalobkyňa trestný čin z
ktorého bola dňa 30.09.2020 obvinená nespáchala z čoho je možné vyvodiť záver, že trestné stíhanie
proti nej nemalo byť vôbec začaté a ďalej toto trvalo po dobu dvoch rokov. Rozhodnutie vyšetrovateľky
Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 30.09.2020 je potrebné považovať za nezákonné,čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku na náhradu škody a preukázaný základ nároku
uplatnený žalobou.

53. Súdna prax sa jednotne ustálila v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR z 22.02.1990 sp. zn. 1Cz
6/90, v náleze Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 159/2012-28, v uznesení Najvyššieho súdu SR 4MCdo
15/2009,akoajpublikovanímjudikátuR37/2014vtom,žeakdošlokzastaveniutrestnéhostíhaniaalebo
oslobodením spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody

spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného stíhania.

54. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- eur, pretože podľa jej
tvrdenia vzhľadom na následky trestného stíhania v jej živote nepostačuje iba konštatovanie porušenia

práv. Výšku nemajetkovej ujmy odôvodnila tak, že neoprávnený zásah do jej osobnostných práv trval
800 dní, teda od začatia trestného stíhania od 30.09.2020 do 16.12.2022, kedy nadobudlo uznesenie
o zastavení trestného stíhania právoplatnosť. Pri výpočte žalobkyňa vychádzala z ustálenej praxe
z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 79/2021 zo dňa 20.04.2022 v ktorom konaní
bola ustálená náhrada nemajetkovej ujmy v sume 15,- eur za deň trestného stíhania, ktorá suma

zodpovedá rozsahu utrpenej nemajetkovej ujmy v rámci obvyklých následkov takéhoto trestného
stíhania. Žalobkyňa teda vynásobila počet dní - 800 sumou 15,- eur, čím dospela k výslednej sume
12.000,- eur.

55. Výška nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 je limitovaná posúdením osoby

poškodeného, jeho doterajším životom a prostredím v ktorom žil a pracoval, posúdením závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnomživoteazávažnosťounásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvjehospoločenskomuplatnení.

56. Pre ustálenie výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a to, že voči

žalobkyni sa po dobu 2 rokov viedlo fakticky bezdôvodné trestné stíhanie. Skutočnosť, že žalobkyňa
sa po vznesení obvinenia do skončenia trestného stíhania musela podrobovať úkonom trestného
konania a po celú dobu žila s vedomím trestného stíhania v strachu, neistote, čo nepochybne negatívne
ovplyvňovalo jej osobný život, a to aj napriek tomu, že až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia
vo veci sa na osobu obvineného prihliada ako na nevinnú, a už samotný fakt trestného stíhania je

záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného, osobného života jednotlivca, do jeho cti
a dobrej povesti. Je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa do začatia trestného stíhania pracovala
ako pracovníčka čistiarne, avšak v dôsledku vzneseného obvinenia, keďže ku škode malo dôjsť práve
v majetkovej sfére zamestnávateľa žalobkyne, bol s ňou pracovný pomer skončený, pričom žalobkyňa
sa domáhala neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru a prišla takto, práve v dôsledku trestného

stíhaná o prácu. Následne si nemohla nájsť prácu, keďže v povedomí ostatných zamestnávateľov
zostala skutočnosť, že proti nej bolo vznesené obvinenie, a že je trestne stíhaná. Až po nejakom
čase nový majiteľ čistiarne, firma Plutko s.r.o. zamestnala žalobkyňu na dobu určitú, vzhľadom na
tie skutočnosti, že mala vykonávať pôvodnú prácu. Vo svojej práci sa vyznala, a v podstate mohla
bez akéhokoľvek preškolenia, zaškolenia vykonávať pôvodnú prácu. V období od 20.04. – 19.10.2020

poberala podporu v nezamestnanosti v celkovej výške 2.117,10€. Od 20.10.2020 bola bez príjmu.
V tomto období rodina trpela nedostatkom finančných prostriedkov, keďže musela zaplatiť aj advokáta,
a takto boli tieto finančné prostriedky použité na účel vyvolaný trestným stíhaním. Rovnako si museli
finančné prostriedky od sestry manžela. Museli odložiť splátky hypotéky, nakoľko manželka – žalobkyňa
bola bez príjmu. Žalobkyňa žije v D., je to nie veľké mesto, kde sa každý s každým pozná a práve z toho

dôvodu ľudia si medzi sebou šepkali, že je trestne stíhaná za spreneveru. Ako už bolo vyššie uvedené,
žalobkyňa práve v dôsledku tohto trestného stíhania nevedela si nájsť inú prácu. Tiež bola terčom otázok
susedov, ostatných spolupracovníčok, ako aj známych, či je trestne stíhaná, ako pokračuje trestné
stíhanie a značné percento z jej okolia jej neverilo, že túto trestnú činnosť nespáchala.

57. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala
podstatnú trvalú a výraznú zmenu pomerov v jej osobnom, pracovnom, spoločenskom, kultúrnom živote
a toto trestné stíhanie malo nepriaznivý dopad na jej život a osvojil si názor, že už samotné začatietrestného stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného a osobného života
jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, čo bol aj prípad žalobkyne.

58. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyni patrí nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá jej vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, avšak s tým, že výška tejto náhrady nemôže
byť vyššia ako je výška náhrady poskytovanej osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
§ 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi podľa
ktorého, ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia

vsume 50-násobkuminimálnejmzdyapoškodenýtrestnýmčinomznásilnenia,sexuálnehonásiliaalebo
sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume
10-násobku minimálnej mzdy. Súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa utrpela vo svojom
spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote, a to samotným vydaním rozhodnutia o vznesení obvinenia
trestného činu, spáchanie ktorého v trestnom konaní preukázané nebolo, značnú ujmu. Trestné konanie
trvalo 2 roky a žalobkyňa v dôsledku tohto prišla o prácu, o svoj príjem, keď čiastočne poberala istý

čas príspevok v nezamestnanosti. Následne ostala bez akékoľvek príjmu, boli jej spôsobené výdavky
spojené s trestným konaní, keď sa nechala zastúpiť advokátom a musela zaplatiť trovy advokátskeho
zastúpenia. Utrpela aj vo svojom rodinnom živote, prežívala čas neistoty, otázok ako dopadne jej trestné
stíhanie, nedokázala sa sústrediť na potreby syna, rodiny, dostala sa do hádok s manželom, a len vďaka
presvedčeniu celej rodiny, a jej podpore, táto vytrvala až do úspešného ukončenia trestného stíhania.

V jej okolí, a to jednak na pracovisku, ako aj v meste, kde býva, bola vystavená rečiam a pochybnostiam
o tom, že či sa nedopustila sprenevery. Mala tiež psychické problémy, chodila ku psychiatrovi. Čo sa
týka samotného trestného stíhania, využila všetky opravné prostriedky, ktoré jej zákonom umožňoval.
Počas vedenia trestného stíhania však ani v jednom prípade jej sťažnostiam vyhovené nebolo. Súd
zohľadniacvšetkytietookolnostidospelkzáveru,žežalobkyňamáprávonanáhradunemajetkovejujmy,

a to v maximálnej prípustnej miere tak, ako to dovoľuje zákon vo svojich obmedzujúcich ustanoveniach
a priznal jej náhradu v sume 6.460,-€ spolu s 9% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 14.07.2023
do zaplatenia, a to odo dňa vyhotovenia žalobného návrhu uplatneného v tomto konaní.

59. Súd nárok žalobkyne v prevyšujúcej časti 5.540,-€ zamietol.

60. Čo sa týka nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 798,86€ titulom trov právneho zastúpenia pri
prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, súd sa zo samotnej
žiadosti poškodenej o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 01.03.2023 zistil, že celkové trovy
obhajoby v trestnom konaní predstavovali sumu 4.071,47€ a právny zástupca žalobkyne jej fakturoval

za poskytnuté služby právnej pomoci faktúrami č. 42021, č. 192021, č. 242021, č. 2022060, č. 2022062,
ktorými vyúčtoval poskytnuté právne služby. Tieto doklady žalobkyňa k žalobnému návrhu nepripojila.
Súd nevedel posúdiť, či sa jedná o účelne vynaložené náklady na trovy jej obhajoby v rámci trestného
konania a nemal za preukázanú výšku týchto trov. Tieto trovy však neboli predmetom tohto konania.
Čo sa týka uplatňovaného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 798,86€, súd má za preukázané,

a to faktúrou č.2023005 zo dňa 07.02.2023, že právny zástupca žalobkyne vyčíslil žalobkyni sumu
798,86€ a to za úkony žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 16.870,33€
a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 07.02.2023 plus podanie protistrane, žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku 2x 320,34€ plus režijný paušál 25,04€. Rovnako má za preukázané,
že túto sumu žalobkyňa uhradila právnemu zástupcovi a to z detailu pohybu z účtu Tatrabanky, a z toho

dôvodu tento nárok žalobkyne.

61. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko
žalobkyňa si uplatnila celkový nárok v tomto konaní 12.798,86€ a priznaných jej bolo 6.460,-€ plus
798,86€, a teda žalobkyňa mala vo veci úspech čiastočný, a preto súd podľa § 255 CSP náhradu

nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 CSP ).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie
dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( § 363 až 365 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť
práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( § 371 a § 372 CSP ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.