Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. august 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010194
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010194.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom mesto Prievidza, prechodne bytom D. D. X/XX,
E., t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

je vinný, že

dňa 13.10.2024 v čase približne o 21:00 hodine v Prievidzi, na ulici Ciglianska cesta 9A/14, v ubytovni
zvanej OSP, na schodisku na prvom poschodí, si od poškodeného A. F. pýtal finančnú hotovosť z
dôvodu splatenia dlhu poškodeného priateľke obžalovaného A. D. vo výške 30,-€ v prítomnosti A. B.
a A. F., pričom mu bránil v odchode, kde mu však poškodený uviedol, že on osobne žiadne peniaze
nedlhuje a finančnú hotovosť pri sebe nemá, následne vyslovil obžalovaný že poškodený neodíde, kým
mu nevráti peniaze, bránil mu v opustení budovy po schodoch ku východu, následne pri dožadovaní

sa zaplatenia dlhu, obžalovaný telefón poškodeného zn. Motorola E4+ vzal z ruky poškodenému,
poškodený uskutočňoval telefonický hovor na hlasitý odposluch zo svojho mobilného telefónu zn.
Motorola E4+, za účelom zapožičania si finančnej hotovosti, od E. G. a H. I., obžalovaný vytiahol a
dvakrát manipuloval v blízkosti poškodeného pravou rukou s nožom s viditeľnou čepeľou, ktorý nôž
poškodený vnímal ako hrozbu rovnako ako prítomnosť A. B. a A. F., ktorí nijako nebránili konaniu
obžalovaného a boli v ich tesnej blízkosti, obžalovaný telefón poškodenému nevrátil, ale obžalovaný
strhol z ramena poškodeného aj látkovú kapsičku, čomu sa poškodený nebránil, obžalovaný prehľadal
kapsičku, v ktorej mal poškodený občiansky preukaz, hotovosť 6 €, kľúče od bytu a drobnosti, 6 € si

obžalovaný ponechal s tým, že poškodený mu má doniesť zvyšných 25 €, ponechal si aj kapsičku s
obsahom za účelom prinesenia peňazí, obžalovaný z kapsičky na výzvu poškodeného mu vrátil kľúče,
aby mohol ísť domov do bytu, privolaným taxíkom poškodený z miesta odišiel a týmto konaním sa
obžalovaný A. B. ako od poškodeného vynúteného zálohu za dlh zmocnil cudzej veci a to mobilného
telefónu zn. Motorola 4+ s dvoma SIM kartami v presne nezistenej hodnote, textilnej kapsičky v
nezistenej hodnote, hotovosti 6 € a občianskeho preukazu na meno A. F., čím mu spôsobil škodu vo
výške hotovosti 6,-€ a hodnoty poškodenému odňatých vecí,

teda

hrozbou násilia nútil iného plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

čím spáchalzločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., J. K. XXX/XX, škodu vo výške 6,-€.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. K. XXX/XX, so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného A. B. pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. bola podaná Okresnou

prokuratúrou Prievidza pod sp. zn. 2Pv 401/24/3307-61 na tunajší súd dňa 25.02.2025 obžaloba.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 14.05.2025 po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k.
26T/18/2025-445 tak, že obžalovaného na skutkovom základe podľa skutkovej vety rozsudku uznal
vinným zo spáchania zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. a/ Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný, pričom Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
3To/52/2025-469 zo 30.06.2025 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu s tým, aby vec v

potrebnom rozsahu znovu prejednal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento
sa nestotožnil s odôvodnením odmietnutia vykonania výsluchu svedkyne A. D..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného A. F.,
svedkov A. C., A. A., E. G., A. B., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol prehratý zvukovo-obrazový

záznam na optickom disku z miesta a času skutku, ostatné listinné dôkazy uvedené nižšie, po vrátení
veci na opätovné prejednanie samosudca prečítal podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. zápisnicu o
výsluchu svedkyne A. D., opätovne podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral na návrh obhajoby
videozáznam z videokamery vo vchode bytového domu, tiež záznam z pred vchodu do bytového domu
so zvukovou stopou a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného stretol vo vchode na schodoch len
náhodou. Hneď ho žiadal, aby zaplatil dlh jeho priateľke A. D., ktorej poškodený dlhuje za sexuálne
služby. On sa však vykrúcal. Hádali sa a potom tam prišiel jeho brat A. a A. F.. On sa poškodenému
nevyhrážal, ani mu nehrozil nožom, ten mal v ruke neskôr a ide len o tik. Nevytrhol mu ani telefón, ten

mu podal poškodený, lebo si myslel, že pozná G., ktorému poškodený volal, aby si požičal peniaze.
Telefón mu vrátil, kapsičku mu dal poškodený dobrovoľne do zálohu. Nôž bol malý rybársky. V kapsičke
mal kľúče od bytu, ktoré poškodenému vrátil. On mu nevzal peniaze. O tri dni mu dal poškodený 25 eur,
on mu 5 eur odpustil, aby mal na taxík. Nevzal mu ani SIM karty, ani občiansky preukaz, lebo ten už skôr
dal poškodený niekomu do zálohu. On je slobodný bezdetný, jeho priateľka je A. D.. On robil brigádnicky.

Poškodený A. F. uviedol, že išiel za kamarátom A., mali ísť na sídlisko Sever, no ten meškal, tak išiel za
ním domov. Stretol obžalovaného, keď s A. odchádzali, ten začal pýtať peniaze, A. odišiel. Obžalovaný
chcel 30,-eur, no on mu hovoril, že to nie je jeho dlh, tento dlh už pýtal obžalovaný rok predtým, mal
sa týkať dievčaťa, ktoré on odprevádzal. Potom tam prišli aj ďalší dvaja, zatlačili ho na medziposchodie

do kúta, tie osoby na neho robili nátlak a obžalovaný pýtal peniaze, on zo strachu sa rozhodol peniazezohnať, volal kamarátom I. a G., dal nahlas telefón, no obžalovaný mu ho vzal a potom aj kapsičku.
Tam on mal 6 eur, dve SIM-karty jedna s kreditom a paušálovú a občiansky preukaz. Obžalovaný mal
až vtedy ako on telefonoval v ruke nôž, ruky držal spustené, nemanipuloval nožom očividne, on ho

sledoval periférne. Obžalovaný prehľadal kapsičku, on ho poprosil aby mu vrátil kľúče od bytu. Potom
mu povedal, že dlhuje len 25 eur, lebo obžalovaný si nechal tých 6. Poškodený chcel pre peniaze odísť
a tak mu obžalovaný zavolal taxi. Ako išli von, jeden z kamarátov obžalovaného mu jednu vrazil. Ešte
jeden z nich vravel, že keď príde tak dostane riadnu bitku no obžalovaný povedal, že bitku nedostane
keď donesie peniaze. On sa potom spojil s A. aj G., tí poznali obžalovaného, dohodli sa že mu donesie

peniaze a asi o dva dni v utorok sa stretli a on mu dal 30 eur, no obžalovaný vrátil prázdnu kapsičku a
reštartovaný telefón bez kariet. Keď chcel po ňom zvyšok, obžalovaný sľúbil, že sa vráti a donesie no
už neprišiel. On sa zdôveril G.. On nemal sex s D. poprel dlh no náhradu škody 30,-€ nežiada, aby tie
peniaze po ňom neskôr obžalovaný zas nechcel. Uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, skôr ten
druhý čo tam bol, obžalovaný hovoril len niečo s tým, že neodíde odtiaľ, ostatní dvaja sa predvádzali
pred obžalovaným, ktorí chcel peniaze.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený bol u neho na návšteve, keď odchádzali,
svedok išiel popredu dole schodmi, stretol vtedy obžalovaného a poškodený sa tam zdržal. On potom
poškodeného čakal a neskôr potom mu volal poškodený že potrebuje na taxi a nejaké peniaze asi 30,-
€. Svedok nemal a potom sa stretli na sídlisku Sever a tam mu poškodený hovoril, že ho obžalovaný

ohrozoval. Že potrebuje vrátiť peniaze obžalovanému, že bol dlžný a nechal v záruke kapsičku.
Prečítaná bola časť jeho výpovede z prípravného konania, kde potvrdil, je pravdou, že mu poškodený
povedal, že dlhuje peniaze nejakej babe. Že sa tam bojí ísť naspäť, no za nejaké tri štyri dni sa mu
veci vrátili.

Svedok E. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Poškodený od neho pýtal 30,-€. Poškodený
telefonoval, ale bol pri hovore aj s obžalovaným, lebo ho počul, mali asi zapnutý hlasitý hovor. Potom
si prišiel po peniaze, no on mal len 10,-€. Poškodený mu povedal, že ho napadli aj vytiahli na neho
nôž, tú osobu poškodený nepoznal, on mu neveril, lebo bol moc pokojný. Potom cez facebooku zistil,
že ide vlastne o obžalovaného. Poškodený mu povedal, nechal obžalovanému kapsičku, kým zájde po

peniaze, on sa ho pýtal, prečo mu peniaze poškodený vracia, on sa vyhováral na nejakého kamaráta
ktorý má dlhovať peniaze nejakému dievčaťu, no podľa neho sa uhýbal a bolo mu jasné, že klame,
že on nič nedlhuje. On potom aj volal obžalovanému, ten povedal, že si má poškodený prísť pre veci,
že mu to nemieni opatrovať, no poškodený sa tam bál ísť, nech tam ide svedok. Bál sa prostredia, nie
obžalovaného. On išiel no obžalovaný tam už nebol. Nakoniec sa na druhý deň dohodli, že sa stretnú

pri pošte. Obžalovaný nosieval nožík. No vtedy u neho nevidel. Bol na bicykli mal sekerku a tú svedkovi
dal. Obžalovaný veci vrátil, poškodený mu dal peniaze on videl nejaké dve desať eurovky, no poškodený
namietal, že chýba pamäťová karta, obžalovaný povedal, že po ňu zájde a on išiel preč. Obžalovaný
mal vrátiť kapsičku, mobil a doklady. Poškodeného považuje za klamára.

Svedok A. B., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v bytovke, on zišiel po
schodoch v tom sa tam zjavil poškodený a ten sa rozprával s obžalovaným, on poškodeného nepoznal.
Počúval ich chvíľu, nik sa tam nevyhrážal, riešili dlh, obžalovaný sa pýtal, kedy mu dá peniaze,
poškodený tvrdil, že nič nedlhuje. Potom poškodený niekomu volal a dal do zálohy kapsičku. Na to sa
čítala časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uvádza, že potom, čo poškodený povedal, že dá

kapsičku do zálohy mu ju zobral obžalovaný rukou, uviedol, že nevie, či ju zobral či strhol. On žiaden nôž
nevidel. On išiel potom s bratom a F. von, poškodenému prišlo taxi. Taxi sa volalo z jeho telefónu. Na
otázku obžalovaného, keď bol na chodbe či tam padli vyhrážky uviedol, že možno jedna a to v znení, že
"kamarát, musíš mi dať peniaze teraz, lebo keď mi ich nedáš, možno už neodídeš". Poškodený povedal,
že mu ich dá, len musí ísť pre ne dole, obžalovaný povedal, že nepôjde preč, lebo sa už nevráti, preto

aj poškodený navrhol záloh.

Svedok obhajoby A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že má zlú skúsenosť s poškodeným, ten mal
ukradnúť nejaký telefón, k ktorom potom tvrdil, že ho predal svedkovi a narobil mu tým opletačky s
políciou. On pozná obžalovaného asi pol roka.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu na hlavného pojednávanie predvolal svedkyňu A.
D., ktorá predvolanie na hlavné pojednávanie prevzala dňa 04.08.2025. Pretože sa táto na hlavné
pojednávanie v skôr určených termínoch ani raz nedostavila (termín 07.04.2025, 30.04.2025 ani14.05.2005 sa nedostavila - neprevzala zásielku v odbernej lehote), súd tiež požiadal o jej predvedenie
na daný termín hlavného pojednávania. Svedkyňa sa na hlavné pojednávanie nedostavila ani napriek
predvolaniu a nebola ani úspešne predvedená. Dožiadané OOPZ oznámilo, že svedkyňu sa nepodarilo

zastihnúť, jej matka nevedela, kde sa dcéra zdržiava, deň pred hlavným pojednávaním večer odišla z
domu nevedno kam.

Súd tak podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal zápisnicu o jej výsluchu z prípravného konania
z 29.11.2024, č.l. 118-122. Je totiž zrejmé, že ide o svedka, ktorý sa opakovane nedostavuje na

hlavné pojednávanie, zásielky na oznámenej adrese nepreberá, nachádza sa na neznámom mieste,
pričom je zrejmé, že aj napriek tomu, že napokon jej bolo predvolanie doručené, bez dôvodu sa na
hlavné pojednávanie nedostavila a bolo aj bezvýsledné jej predvedenie, ktoré súd zároveň nariaďoval
predvídajúc, že svedkyňa sa dobrovoľne na hlavné pojednávanie opäť raz nedostaví. Súd jej tiež
toho názoru, že tento svedok nie je svedkom skutku, len skutkovej okolnosti majúcej vplyv na právnu
kvalifikáciu skutku spojenej s iným časom, tak ako už uvádzal v skoršom rozhodnutí, svedčí o okolnosti,

ktorú možno preukázať aj iným dôkazom - výpoveďou samotného obžalovaného (o existencii dlhu), teda
tak ako pôvodne tak ani teraz nešlo o svedka ktorý mal svedčiť o okolnosti, ktorej nepreukázanie by
mohlo viesť k porušeniu práva na obhajobu. Inými slovami vyplniť prázdne miesto ohľadom preukázania
nejakej významnej skutkovej okolnosti či nejak spochybniť či vyvrátiť okolnosť inak svedčiacu v
neprospechobžalovaného. Svedčítomuajodôvodnenienávrhunaosobnývýsluchsvedkyne-kdemalo

byť účelom zistiť okolnosti pohlavného styku s poškodeným. O tejto skutočnosti totiž svedčil samotný
obžalovaný, vypovedala o nej aj poškodená v prípravnom konaní, teda prakticky výsluch mal smerovať k
verbálnemu prednesu tvrdení prednesených svedkyňou už v prípravnom konaní - ktoré aj boli prečítané,
ktoré potvrdzovali slová obžalovaného, ktoré súd zohľadňoval už v pôvodom rozhodnutí ako aj v tomto.

Svedkyňa A. D. na v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný bol v čase výsluchu jej partner, boli
vo vzťahu asi rok. Uviedla, že v minulosti poskytla sexuálne služby poškodenému, boli dohodnutí na
odplate 30,-€, no ten jej nezaplatil. Potom asi po roku, keď už bola vo vzťahu s obžalovaným sa stretla
s poškodeným na zastávke v Prievidzi a vtedy spomenula obžalovanému, že jej poškodený dlhuje 30,-
€. Nepovedala však za čo. Vtedy to s ním obžalovaný neriešil. Potom na jeseň 2024 v ubytovni v OSP

v Prievidzi bola s obžalovaným na návšteve u sesternice. Obžalovaný vyšiel na chodbu a tam bol asi
pol hodinu a mal so sebou malú kapsičku čo sa nosí cez plece, povedal, že ten čo jej dlhuje bol na
chodbe a že mu povedal, aby mu dal taštičku do zálohy, kým mu nevráti 30,-€. Ten mu však potom
neozval. V kapsičke mal 6,-€ nejaký dolámaný mobil striekačku s bielym práškom. Boli dohodnutí, že sa
stretnú na námestí , jej priateľ tam šiel , keď sa vrátil, povedal, že tašku vrátil, no poškodený mu peniaze

nedoniesol. Ona sa s ním ešte vadila, že prečo mu vzal taštičku, že môže z toho byť zle. Ku sexuálnym
službám povedala, že ona bola u iného zákazníka, no prišiel tam aj poškodený a chcel sexuálnu službu.
Obžalovaný jej mal povedať, že on poškodenému kapsičku nevzal, že poškodený si ju dal sám dole.
Uviedla, že sa jej zdá, že v kapsičke mal občiansky. Ale čo sa mu zobralo to sa mu vrátilo.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý zvukovo-obrazový záznam z CD nosiča č.l. 224 - záznam s
koncovkou 711, ktorý bol vydaný A. L. viď č.l. 223 (prehratý cez aplikáciu BS Player - jediná zo súdu
známych aplikácií, ktorá umožnila prehrať aj zvuk). Okrem iného v čase 21:26:54 sa pýta obžalovaný
poškodeného, kedy donesie peniaze A., 1:28:08 prichádza A. B., obžalovaný rukou bráni poškodenému
odísť, 1:28:45 hovorí potom čo ho predíde a stojí mu v ceste von, aby dal peniaze, lebo stadiaľ

neodíde, o 21:29:00 príde odspodu aj A. F.. V čase 21:31:30 hovorí poškodenému obžalovaný, že je
jasné, že tam bude (v zmysle, že poškodený neopustí budovu), v čase 21:33:19 aj neskôr 21:34:48
vytiahne a manipuluje obžalovaný s nožom, otočený smerom k miestu, kde je poškodený. Počas
rozhovoru poškodený tvrdí, že občiansky preukaz nemá, no obžalovaný mu oponuje, aby neklamal. V
čase 21:35:26 vytrhne z ruky poškodeného mobilný telefón a v čase 21:36:06 mu zvlieka kapsičku ktorú

neskôr prehľadáva, pri odchode má obžalovaný aj dáždnik poškodeného. Súd prehral tento záznam aj
dňa 13.08.2025 na návrh obhajoby, podrobne najmä v čase, keď obžalovaný manipuloval s nožom. Na
hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2025 bol prehratý aj záznam z CD na č.l. 224 záznam s koncovkou
11200360 (kamera pred vchodom do bytovky), kde je viditeľné, že asi o 21:39:37 vychádzajú štyri osoby
pred bytovku (vrátene poškodeného a obžalovaného), obžalovaný neskôr telefonuje s inou osobou,

tento telefón je následne v rukách poškodeného, ktorý tiež telefonuje no opäť si telefón vezme a nechá
u seba. Obžalovaný drží taštičku poškodeného a aj dáždnik. Asi o 21:44 odchádza poškodený bez vecí
od bytovky, pričom počuť slová Boh ťa žehnaj.Podľa potvrdenia vydaného podľa § 141 ods. 1 Tr. por. Bazárom Tekely Nováky na č.l. 278 bola určená
hodnota kapsičky na 10,-€ a mobilného telefónu Motorola E4+ s prasknutým displejom na 30,-€, podľa
spol. ELKO computers Prievidza s.r.o. hodnota SIM karty na paušál je 10.25-€, a podľa SIM karty Tesco

mobile s kreditom 5,-€ bola 5 + 10,-€, viď č.l. 280-282.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 300 spáchal obžalovaný dňa 05.01.2024
priestupok proti pravidlám cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta 500,-€ a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 16 mesiacov (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia).

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 307 a pripojených spisov bol obžalovaný dosiaľ sedemkrát súdne
trestaný.

Prvé tri odsúdenia obžalovaného (Okresný súd Prievidza sp. zn. 2T/40/14, 1T/65/14, 1T/90/15) sa týkajú
najmä majetkovej trestnej činnosti, napokon v uvedených veciach vykonal nepodmienečné tresty.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/79/17 z 28.06.2017 právoplatným toho istého dňa bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody na 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/92/17 z 08.08.2017, právoplatným dňa
26.08.2017 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k odsúdeniu vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/79/17.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/17 z 02.10.2017, právoplatným 02.10.2017 bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia za spáchanie zločinu vydierania podľa vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. Trest vykonal dňa 03.10.2023.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/59/2024-119 z 27.06.2024 bol obžalovaný
odsúdený za spáchanie prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa §20 k § 212 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. na trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 18
mesiacov. Týmto trestným činom spôsobil so spolupáchateľmi škodu 811,20-€.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obhajoby na osobný výsluch svedkyne A. D. a návrh
obhajoby na výsluch svedka M. B., pretože ide o dôkazy, ktoré nemajú už vzhľadom k vykonanému
dokazovaniu žiaden význam pre rozhodnutie o merite veci (svedok B.) naviac svedčia o okolnostiach,
ktoré boli zistené inými dôkazmi (svedkyňa D.). Súd nevykonal výsluch svedkyne A. D., pretože jej

výpoveď je obsiahnutá v prečítanej výpovedi podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Tu súd konštatuje,
že aj odvolací súd nenariadil vykonať osobný výsluch svedkyne, ak budú splnené zákonné podmienky
pre prečítanie jej výpovede. Tiež je potrebné uviesť, že súd hoc okolnosti predvolávania svedkyne v
odôvodnení skoršieho rozsudku uvádzal, neodôvodnil nevykonanie výsluchu tým, že sa ju nepodarilo
predvolať hoc by išlo dôležitého svedka. Je vecou procesného rozhodnutia súdu, proti ktorému nie je

opravný prostriedok, aký dôkaz vykoná. Takéto rozhodnutie môže zmeniť, kým nevyhlási dokazovanie
za skončené. Skutočnosť, že čo i trikrát predvolá svedka no napokon od vykonania tohto dôkazu upustí,
nefixuje dôležitosť výsluchu svedka po dobu celého konania pred súdom. Inak by bol súd povinný
vykonať len od počiatku navrhované dôkazy, nemohol by reagovať na už vykonané dôkazy, vyvíjajúcu
sa dôkaznú situáciu. Povinnosťou súdu je len zákonne a ústavne konformne sa vyporiadať s zhodnutím

nejaký navrhnutý dôkaz nevykonať. S tým je logicky vždy spojená aj určitá dávka dohadov či špekulácie,
pretože logicky súd len predpokladá - o čom by svedok vypovedal, či je takáto výpoveď podstatná, alebo
ide o dôkaz nepodstatný či duplicitný. Naviac súd sa dotazom na obhajobu po vrátení veci na opätovné
prejedanie vyporiadal aj dôvodom návrhu na vykonanie výsluchu tohto svedka, aby predišiel opätovným
nejasnostiam o význame tejto výpovede. Totiž aby súd vedel rozhodnúť o tom, či nejaký dôkaz vykoná či

nie, musí mať vopred informácie o relevantnosti dôkazu pre vec samu. Inak by bol súd povinný vykonať
hocijaký obhajobou či prokurátorom navrhovaný dôkaz, postačilo by ho označiť.Takto boli preukázané a v podstate potvrdené skoršie úvahy tohto súdu, že dôvodom osobného výsluchu
svedkyne D. bolo preveriť len tie okolnosti, o ktorých svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní, teda
jej nevypočutím, ale len prečítaním neostala nijaká podstatná okolnosť neobjasnená a tobôž nie v

neprospech obžalovaného nenarušujúc rovnosť strán pri dokazovaní. Jedinou podstatnou okolnosťou
totiž bolo, či existoval nejaký dlh, teda či obžalovaný vymáhal nejakú pohľadávku o existencii ktorej
bol presvedčený (tu je úplne irelevantné či vtedy vedel, alebo nevedel, že ide o pohľadávku práve za
sexuálnu službu). Obhajoba navrhovala od počiatku výsluch k tejto skutočnosti, súd ju v pôvodnom
konaní mal preukázanú inými dôkazmi, po doplnení dokazovania teda bola podporená aj výpoveďou

svedkyne D. z prípravného konania.

Výsluch svedka B. (M. B.), osoby, ktorá má mať podľa tvrdenia obžalovaného občiansky prekaz
poškodeného nemá význam pre rozhodnutie o tom, či sa obžalovaný dopustil alebo nedopustil daného
trestného činu. Poškodený trval na tom, že mu bol spolu s kapsičkou vzatý obžalovaným, zo záznamu
počuť, že síce popieral že ho má, no obžalovaný tomu neveril a napokon mu aj prešacoval kapsičku,

svedkyňa D. ako vyplynulo, záverom výsluchu sa rozpamätala aj na občiansky preukaz, o vrátení
dokladov vypovedá aj E. G.. Takto súd túto skutočnosť mal preukázanú aj inými dôkazmi a nebolo nutné
tohtosvedkavypočuť.Napokonodmietnutievýsluchutohtosvedkasúdomprvéhostupňaniejevytýkaná
ani odvolacím súdom.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel opäť súd k právnemu záveru, že skutok z hľadiska jednoty skutku totožný so skutom,
pre ktorý bola podaná obžaloba stal, avšak ten prebehol tak ako je popísané v skutkovej vete rozsudku
a čo je podstatné nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., ale napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého

nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona.

Obžalovaného obrana spočívala v tom, že v podstate nijako násilne nevymáhal dlh, ktorý mal poškodený
u jeho priateľky A. D.. Ten ako vyplynulo mal byť za poskytnuté sexuálne služby, pričom o tomto dôvode

dlhu vypovedal sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní. Tu súd uvádza, že je irelevantné, či vedel,
alebo nevedel obžalovaný v čase skutku, že ide o dlh práve za nezaplatené sexuálne služby, alebo za
niečo iné. Podstatné je, že či dôkazy svedčia o existencii takého dlhu a uzrozumenia obžalovaného
s tým, že pre jeho priateľku vymáha u poškodeného dlh. To potvrdili obžalovaný aj svedkyňa D., ba
aj samotný poškodený, len ten popieral, že by skutočne niečo dlhoval, potvrdzoval to, že obžalovaný

opakovane po ňom chce vyrovnanie dlhu práve za sexuálne služby svedkyne. Na viac súd uvádza, že je
nepravdepodobné, že by obžalovaný po poškodenom chcel len nejaký nešpecifikovaný dlh a nepoznal
okolnosti, či mu ich sám vykrúcajúci sa poškodený nepovedal. Obžalovaný tvrdil, že išlo o starý dlh,
presahujúci rok, pričom obžalovaný nevedel poškodeného skontaktovať a v čase skutku sa s ním stretol
náhodou. Poškodený, keďže peniaze nemal, dal mu dobrovoľne do zálohu kapsičku, obžalovaný sa mu

nijako nevyhrážal, a nehrozil ani nožom. To, že je nôž na zábere kamery je len dôsledok toho, že nôž
zvykne nosiť a podvedome sa s ním zabávať tak, že ho vytiahne z vrecka pohrá sa s ním a potom
vloží naspäť. Poškodený nemal dôvod považovať to za hrozbu a ani nôž nevidel. Nijak poškodenému
nebránil v odchode.

Táto verzia bola vyvrátená dokazovaním, jedinou preukázanou skutočnosťou z nej považuje súd to,
že obžalovaný skutočne vymáhal dlh o ktorom si myslel, že existuje a dlžníkom je poškodený. Skutok
však prebehol inak a v podstatných okolnostiach napĺňal znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona.

Z výpovede poškodeného, svedka A. B., kamerového záznamu, výpovede svedka G. a v zhodných
častiach aj samotného obžalovaného súd ustálil, že bez dôvodných pochybností sa stal skutok tak, ako
je popísaný v skutkovej vete rozsudku. Z dokazovania vyplynulo, že vskutku poškodený odchádzal z
bytovky so svedkom A., ten ale vychádzal skôr a zostal mimo deja. Poškodený stretol obžalovaného

na schodoch, pričom ten ihneď po ňom chcel zaplatenie dlhu, jednak zo záznamu, ako aj z výpovede
poškodeného, tiež brata obžalovaného A. B., vyplynulo, že obžalovaný vytvoril na poškodeného tlak
bránením mu v ceste aj vyslovením vety, že ten neodíde, kým mu nevráti peniaze. Túto vetu sčasti počuť
v zázname, samotný poškodený na snahu obhajoby o spochybnenie verbálnej hrozby odpovedal, žesi síce nie je istý, ale kto iný by to povedal. O prednesení aj verbálnej hrozby svedčí A. B., ktorý ju spája
s obžalovaným, pričom je zrejmé, že takéto vyhrážky nemuseli byť obžalovaným vyslovené len raz, celý
rozhovor, ktorého jediným cieľom bolo vynútiť od obžalovaného zaplatenie dlhu prebiehal vyše desať

minút. Čo je podstatné, obžalovaný sa neocitol pri vymáhaní dlhu len s poškodeným, ale pridali sa k
nemu aj jeho brat A. B. a A. F.. Títo ako je zrejmé zo záznamu boli v tesnej blízkosti, najmä svedok F.
aj sám bol aktívny a oslovoval poškodeného, napokon pred budovou neskôr mal uštedriť poškodenému
aj úder. Vetu Boh ťa chráň!, mohol von už povedať ktokoľvek, skutok sa odohral na schodisku v
interiéri. Tlak troch osôb, obžalovaný aktívne vymáhajúci dlh, ktorý podmienil odchod obžalovaného

zaplatením dlhu, neskôr vynútené hovory, kde poškodený zháňal peniaze (vo výroku uvedené mená
volaných uvádzal vo výpovedi poškodený), privlastnenie si telefónu poškodeného, strhnutie kapsičky, jej
prehľadávanie a privlastnenie si vecí ako zálohu či sčasti splatenia dlhu (hotovosť, sim karty, občiansky
preukaz), pričom dvakrát vytiahnutie noža z vrecka a manipulácia s ním, hoc na úrovni pása, no v
tesnej blízkosti pri poškodenom, s ktorým obžalovaný komunikoval je to konanie, ktoré bez pochyby je
hrubým nátlakom na poškodeného - teda hrozbou násilia a so zbraňou vynútenie plniť povinnosť zo

záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba (D.) nárok. Hoci obžalovaný zľahčuje svoje konanie vo
vzťahu k poškodenému a vylučuje, že použil zbraň za účelom zvýraznenia hrozby poškodenému, jeho
manipuláciasnožomvbezprostrednejblízkostipoškodenéhoaopakovane,priamovštádiuvynucovania
si plnenia sa nedá chápať ako prostý nesúvisiaci tik či mimovoľné zabávanie sa s nožíkom, naopak
je zrejmé, že obžalovaný predvádza, že má so sebou nôž, pričom za danej situácie nie je potrebné

spraviť viac, aby si poškodený uvedomil, že stojí oproti osobe s nožom, ktorá ho núti spraviť niečo čo
by dobrovoľne nespravil.

Poškodený spolupracoval, avšak len v dôsledku hrozby nožom a prítomnosti aj ďalších dvoch osôb A.
B. a A. F., ktorí nijako nebránili tomuto konaniu naopak predstavovali svojou prítomnosťou dôvodne

podporu obžalovaného. Súd je toho právneho názoru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky zločinu
lúpeže práve z dôvodu, že obžalovaný vymáhal pohľadávku pre tretiu osobu, ktorú považoval za reálnu,
čím sa tento skutok odlišuje aj od "výpalníctva" (§190 Tr. zák. - kde sa vymáha plnenie bez právneho
dôvodu, teda záväzok či služba, ktorú si vymyslí sám páchateľ). Je tiež už irelevantné tvrdenie svedkyne
D., že obžalovaný jej následne vymožené peniaze nedal, pretože ide o vôľu obžalovaného prejavenú po

skutku. Obžalovaný porušil záujem na ochrane slobody rozhodovania s presahom na ochranu majetku.
Konal v úmysle priamom.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a

ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie
nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej

slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre zločin hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona je v zákonnom rozpätí 3-8 rokov odňatia slobody.

Z registra trestov a pripojených spisov však vyplýva, jednak to, že obžalovaný bol viackrát odsúdený
za úmyselnú trestnú činnosť, pričom odsúdenia nie sú zahladené / napr. Okresný súd Trenčín sp.
zn. 4T/92/17, Okresný súd Prievidza sp. zn. 1T/59/2024 - naviac v skúšobnej dobe/, no najmä to, že
opätovne spáchal zločin, pričom súd poukazuje na odsúdenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/79/17 a zločin vydierania podľa vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/17. Súd tak
prihliadol k priťažujúcim okolnostiam podľa § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. U obžalovaného
súd nezistil, žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Dolná hranica upravenej trestnej sadzby je tak 4 roky a 8
mesiacov odňatia slobody.Práve v takejto výške súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. jeho nevyhnutnosť
je daná tým, že obžalovaný spáchal závažnú trestnú činnosť za použitia tentokrát hrozby násilia

opätovne a to napriek dvom skorším odsúdeniam za lúpež či vydieranie na nepodmienečné tresty.
Doterajšie tresty tak nemali žiaden pozitívny vplyv na jeho správanie a účel trestu sa tak javí mať len
represívnu funkciu a prevencia spočíva zrejme len v tom, že pokiaľ je vo výkone trestu, tak na slobode
nehrozí páchanie trestnej činnosti jeho osobou. Dôvod prečo súd uložil trest "len" na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby je to, že obžalovaný neprekročil hranicu hrozby násilia, nemal v úmysle popri

vymožení pohľadávky poškodenému ešte "pridať" a fyzicky mu ublížiť. Tiež súd zohľadnil skutočnosť,
že skutok sa stal vďaka zhode náhod. Jednak že sa obžalovaný stretol s poškodeným náhodou a práve
v takej situácii, kde ostal poškodený z jeho pohľadu sám proti trom osobám so sťaženou možnosťou
sa im vynúť či im ujsť. Na vytvorení tejto situácie však obžalovaný nemal rovnako vplyv, poškodeného
úmyselne nevyhľadal. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia

slobody pre úmyselný trestný čin.

Súd poškodenému priznal len nárok na náhradu škody vo výške 6,-€, teda sumu, ktorú si obžalovaný
pri samom skutku ponechal, viac pokiaľ ide o hotovosť poškodený nepožadoval a súd jeho návrh
nie je oprávnený prekročiť. Ostatné nároky neboli riadne poškodeným vyčíslené, preto by rozsah

preukazovania týchto nárokov presiahol možnosti dokazovania na nariadenom hlavnom pojednávaní.
Zo zvyškom tak súd poškodeného odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.