Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011175
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011175.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 33T/52/2024

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou A. B., v trestnej veci obžalovaného C. D., pre prečin

podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 25.07.2025, takto

r o z h o d o l :

-2- 33T/52/2024

obžalovaný:
C. D., narodený dňa XX.XX.XXXX v Kharkiv, Ukrajina,
trvale bytom E. XXXXX/XXX, F. – C.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
po vzájomnej dohode s poškodenými G. A. a H. D. o dočasnom uložení hotovosti poškodených na účet
obžalovaného vedený v I. J. K. L. H. M., H., pobočka zahraničnej banky, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, a to až do doby, pokým si poškodení na Slovensku nezaložia vlastné bankové účty, na
ktoré im mal obžalovaný následne dočasne uložené finančné prostriedky poukázať, poškodená G. A.
odovzdala obžalovanému finančnú hotovosť v celkovej výške 12.500,09- Eur, ktorú obžalovaný vložil
na svoj bankový účet dňa 07.03.2022 a poškodený H. D. odovzdal obžalovanému finančnú hotovosť v
celkovej výške 13.274,34- Eur, ktorú obžalovaný vložil na svoj bankový účet dňa 14.03.2022, pričom
obžalovaný potom, ako si poškodení založili bankové účty na M. a požiadali obžalovaného o vrátenie
zverených finančných prostriedkov, tieto zverené finančné prostriedky v plnej výške poškodeným

nevrátil, čím spôsobil poškodenej G. A. škodu vo výške 12.500,09- Eur a poškodenému H. D. škodu
vo výške 13.274,34 Eur,
t e d a :
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č.
150/2025 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“).

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej G. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, K., I., spôsobenú škodu v sume 9.943,09- Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
K., I., odkazuje so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

-8- 33T/52/2024

Na základe obžaloby Okresného prokurátora Nitra sp. zn. 1 Pv 524/22/4403, podanej na Okresný
súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 09.08.2024 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému C. D.
a na hlavnom pojednávaní v dňoch 26.02.2025, 23.04.2025, 23.05.2025 a 25.07.2025 vykonal
dokazovanievýsluchomobžalovaného,poškodenejG.A.,svedkaC.A.,prečítanímzápisniceovýpovedi
poškodeného H. D. ako aj prečítaním na vec sa vťahujúcich listín zo súdneho a vyšetrovacieho spisu.

Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že na začiatku vojny
na Ukrajine zavolal na Slovensko svojho otca, sestru, sestrinu dcéru, jeho syna, bývalú manželku
a bývalú svokru. Začiatkom marca 2022 prišli, on išiel po nich na hranicu, doviezol ich do F. a vybavil
im ubytovanie.

Cestou do Nitry sa rozprávali, či sa dá na Slovensku otvoriť účet v banke. Podľa informácií, ktorými
disponoval uvedené nebolo možné. Bývalá manželka a jeho sestra ho požiadali, aby ich peniaze vložil
na svoj účet a keď si otvoria svoje účty, tak im peniaze na ne prepošle. Sestra mu dala 6.000,- USD
a bývalá manželka 2.000,- Eur. Všetky tieto peniaze obžalovaný uložil na svoj slovenský účet a sestra
ho vtedy presvedčila, aby vložil na účet aj svoju hotovosť vo výške 20.000,- USD. Jeho hotovosť sa

skladala z amerických dolárov a eur. Vzhľadom na limit hotovostného vkladu vkladal tieto peniaze na
dva alebo trikrát. V banke dostal potvrdenie o vložení hotovosti na účet, ktoré mu sestra ukradla a teraz
tvrdí, že mu tieto peniaze na účet vložila ona. S otcom nemal žiadnu komunikáciu ohľadom peňazí, on
mu peniaze do ruky nedával. Podotkol, že ak mali peniaze, mali ich na hraničnom prechode deklarovať
a mali by potvrdenie. Obžalovaný nevedel uviesť, kedy a v akých sumách vkladal peniaze na svoj účet.

Pri vkladoch bol sám.
Potom, ako si poškodení otvorili účet, tak bola dohoda, že im bude posielať peniaze každý týždeň
jednému z nich. Celkovo poslal 5.500,- Eur. Na účet otca posielal peniaze, pretože mu to povedala
sestra. Poslaním uvedenej sumy mal za to, že im vrátil 6.000,- USD.
Sestra mu dala aj 140.000,- ukrajinských hrivien, ktoré jej poslal na ukrajinský účet. Zároveň pre sestru

dočasne uschoval vankúš so šperkami, ktorý jej vrátil.
Obžalovaný si bankový účet na Slovensku založil v roku 2019, keď sa zamestnal. Musel sa vtedy
preukázať povolením na pobyt a pracovnou zmluvou. Tieto informácie dostal od agentúry, cez ktorú
prišiel na Slovensko. Čo znamená dočasné útočisko sa dozvedel až začiatkom marca, kedy prišla jeho
rodina. On dočasné útočisko nemá, má povolenie na pobyt.

S poškodenou mal konflikt až na Slovensku, keď mal mať ich otec operáciu, na ktorú boli potrebné
peniaze, ktoré odmietol dať, nakoľko sa malo jednať o otvorenú operáciu srdca a otec mal vtedy 75
rokov. Operácia mala stáť stovky tisíc hrivien a mala sa vykonať v Ukrajine. Následne na otázku obhajcu
uviedol, že uvedená operácia bola nakoniec realizovaná nezodplatne.NaSlovenskupracujeodroku2019spriemernýmmesačnýmzárobkom1.500,-Euraž1.700,-Eur.Mzda
mu je poukazovaná na účet. Zároveň bol podnikateľ v Ukrajine, doposiaľ je majiteľom. Za poskytovanie
činnosti dostával hrivny, ktoré menil za americké doláre, to je tých 20.000,- USD.

Poškodená G. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že dňa 07.03.2022 prišli na
Slovensko s dcérou, otcom, bratovou manželkou, bratovou svokrou a bratovým synom cez hraničný
prechod Užhorod – Vyšné Nemecké. Pri prechode cez hranicu im nikto nekontroloval pasy a ani veci,
ktoré mali so sebou. V ten istý deň dostala aj dočasné útočisko. Z Ukrajiny priviezli 15.000,- USD,

to boli otcove peniaze, 11.670,- USD a 2.200,- Eur, ktoré boli poškodenej. Peniaze mala nasporené.
Obžalovaným bolo spísané a podpísané potvrdenie. Dňa 07.03.2022 sa pýtala obžalovaného, či si môže
otvoriť účet v banke, na čo jej on odpovedal, že jej účet neotvoria pretože je utečencom, ktorý má
dočasnéútočisko.Otom,žesimôžeotvoriťúčetvbankesdočasnýmútočiskomsadozvedelaažvpráci.
Mali obavu nechať doma peniaze a preto sa dohodli, že peniaze dajú obžalovanému. Tak učinili dňa
07.03.2022. On ich vložil na účet a keď budú mať otvorené účty, tak ich pošle spať.

Obžalovaný vložil peniaze na účet, pri jednom vklade ho čakala vonku. Po ich vložení jej dal potvrdenia
z banky, prvý vklad bol zo dňa 07.03.2022 v sume 15.000,- USD a druhý dňa 14.03.2022 vo výške
11.670,- USD. Časový rozostup medzi jednotlivými vkladmi jej vysvetlil tým, aby nemusel v banke
vysvetľovať odkiaľ má toľko peňazí. Potvrdenie na 2.200,- Eur jej nedal, poškodená nevedela uviesť, či
vôbec uvedené peniaze vložil na účet. Nepýtala ho od obžalovaného, pretože je jej bratom.

Poškodená si účet otvorila v apríli 2022. Po tom, ako si s otcom tvorili účty, požiadali obžalovaného, aby
im vrátil peniaze na slovenské účty. Povedal im, že nemôže celú sumu poslať naraz a posielal sumu
500,- Eur raz jej, raz otcovi a raz žene. Vždy raz za týždeň niekomu inému. Následne sa išla opýtať do
banky obžalovaného, či je možné vybrať celú sumu naraz a v banke jej povedali, že to možné je. Keď sa
vrátila z banky, žiadala obžalovaného aby išiel vybrať peniaze a dal im ich všetky. Odmietol to z dôvodu

vysokých poplatkov za výber. Obžalovaný jej vrátil 2.050,- Eur a otcovi vrátil 3.050,- Eur. Následne im
povedal, že už im nič nedlží. Po konzultácii, ktorú robia pre Ukrajincov sa s otcom rozhodli, že podajú
trestné oznámenie.
Obžalovanému zároveň dala 135.600,- ukrajinských hrivien, ktoré je poslal na jej ukrajinský účet. Do
úschovy mu dala aj zlaté šperky, ktoré vrátil.

Otcova operácia sa mala konať v Ukrajine a mala byť bezplatná. Peniaze potrebovali na cestu,
ubytovanie, lieky a stravu.

Svedok C. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že na Slovensko prišiel za prácou
v roku 2019. V danom čase si osoba z Ukrajiny mohla otvoriť účet v slovenskej banke len s uzatvorenou

pracovnou zmluvou. Jemu bankový účet vybavovala agentúra, on len podpísal zmluvu s bankou.
Svedok bol s obžalovaným v marci 2022 na hranici po svoju matku, pričom naspäť nešli v jednom aute.
Nemal vedomosť o tom, že by sestra alebo otec obžalovaného poskytli obžalovanému peniaze.

Súd postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi

poškodeného H. D. zo dňa 19.02.2024, zomretého dňa 13.06.2024, v rámci ktorej po zákonnom poučení
vo veci uviedol, že po príchode na Slovensko dal obžalovanému peniaze vo výške 15.000,- USD
z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia si nemohol na Slovensku založiť bankový účet, keďže tu nepracuje
a nemá tu ani trvalý pobyt. Dohodli sa tak, že mu ich poškodený dá aby ich vložil na účet a neskôr,
keď mu bude umožnené otvoriť si účet, ak mu ich naň prepošle. Nebola to žiadna pôžička a ani nebola

žiadna dohoda o tom, že si ich obžalovaný nechá. Dohoda bola taká, že mu ich len dočasne uschová. Po
nejakej dobe dcéra zistila, že si poškodený môže otvoriť účet a požiadal obžalovaného, aby mu peniaze
preposlal. Obžalovaný povedal, že ich bude posielať po 500,- Eur každý druhý týždeň pretože banka
mala nejaké limity. Uvedenú informáciu si s dcérou overovali a zistili, že je možnosť poslať tieto peniaze
naraz s čím obžalovaného konfrontoval a žiadal, aby peniaze poslal alebo vybral naraz. Poškodení boli

ochotní zaplatiť všetky poplatky za výber peňazí, s čím obžalovaný nesúhlasil. Obžalovaný mu poslal
celkovo 3.050,- Eur a následne prestal komunikovať. Odvtedy mu neposlal nič a tvrdil, že nie je nič dlžný
a to aj napriek tomu, že mu poškodený hovoril, že potrebuje peniaze na operáciu v Ukrajine.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z D. I. J. o transakcii č. N. zo dňa 14.03.2022 vyplynulo, že obžalovaný uvedeného dňa na bankový účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v I. J. K. L. H. M., pobočka F. vložil v hotovosti sumu 11.670,- USD,
predstavujúcu ku dňu vykonania transakcie a podľa aktuálneho kurzu sumu 10.300,09- Eur.Z D. I. J. o transakcii č. N. zo dňa 07.03.2022 súd zistil, že obžalovaný uvedeného dňa na bankový účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v I. J. K. L. H. M., pobočka F. vložil v hotovosti sumu 15.000,- USD,

predstavujúcu ku dňu vykonania transakcie a podľa aktuálneho kurzu sumu 13.274,34- Eur.

Z Odpovede UniCredi Bank Czech republic and Slovakia, a.s. vyplynulo, že banka u obžalovaného
eviduje bežný účet IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Z Výpisu účtu obžalovaného z obdobia od 01.03.2022 do 31.07.2022 súd zistil, že dňa 07.03.2022 bola
na účet obžalovaného pripísaná suma vo výške 13.274,34- Eur s popisom vklad USD 15.000 a suma
vo výške 4.200,- Eur a dňa 14.03.2022 bola pripísaná suma vo výške 10.300,09- Eur s popisom USD
11.670.
Z výpisu ďalej vyplynulo, že obžalovaný vykonal v prospech účtu poškodenej G. A. nasledovné platby:
- dňa 06.04.2022 v sume 50,- Eur,

- dňa 26.04.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 24.05.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 06.06.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 27.06.2022 v sume 507,- Eur,
- dňa 20.07.2022 v sume 500,- Eur.

Zároveň obžalovaný vykonal v prospech účtu poškodeného H. D. nasledovné platby:
- dňa 06.04.2022 v sume 50,- Eur,
- dňa 12.04.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 02.05.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 16.05.2022 v sume 500,- Eur,

- dňa 13.06.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 06.07.2022 v sume 500,- Eur,
- dňa 25.07.2022 v sume 500,- Eur.

Z Rozpisu súm predloženého poškodenou súd zistil, že sú v ňom uvedené sumy 15 $, 10 $ a 2200 €.

Obžalovaný k uvedenej listine uviedol, že čísla sú napísaného jeho rukou, a čo sa týka zvyšnej časti
asi to písal taktiež on. Sú tam uvedené všetky peniaze, ktoré sa dali dokopy. Boli tam peniaze jeho
a poškodenej.
Poškodená k uvedenej listine uviedla, že sa jedná o potvrdenie o prebratí peňazí spísané obžalovaným.

Z Odpovede UniCredi Bank Czech republic and Slovakia, a.s. vyplynulo, že na účte obžalovaného boli
dňa07.03.2022nasledovnélimity:ATMlimit:500,-Eur,POSlimit:1.650,-Eur,internetovýlimit:300,-Eur.
Z odpovede zároveň vyplynulo, že podmienky na otvorenie účtu závisia od toho, či je klient odídenec,
vtedy je potrebné doložiť doklad odídenca a identifikačný doklad – pas. Ak klient nie je odídenec, tak
musí doložiť pracovnú zmluvu a 2. doklad: povolenie na pobyt aj pas.

Z odpisu registra trestov a Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného súd
zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihovaný.

Zo Správy o povesti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 31.05.2025 súd zistil, že

obžalovaný nie je aktuálne trestne stíhaný.

Zo Správy o povesti Mesta Nitra zo dňa 02.06.2025 vyplynulo, že Mesto nemá vedomosť o nejakých
problémoch alebo konfliktoch v práci alebo na verejnosti.

Z výsledkov celého vykonaného dokazovania, bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a mal tak za preukázané, že
žalovaný skutok sa stal a naplnili znaky prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona, keď obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená (finančné prostriedkyzverené mu jeho sestrou a otcom) a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu (vo výške 25.774,43-
Eur).

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný a ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Zverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024 vo veci
vyslovenia nesúladu ustanovenia čl. I bodu 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5, čl. II bodu
134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4, čl. XVII bodu 7 a čl. II bodu 4 v časti slov „a 6“, bodu 38 v časti
slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6“ a bodu 39, zákona č. 40/2024 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol dňom 06.08.2024 účinnosť zákon č. 40/2024, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.

Podľa § 213 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č. 357/2021 Z. z., odňatím slobody
na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu
škodu.

Podľa § 213 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č. 150/2025 Z. z., odňatím slobody
až na štyri sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 2 odseku 1 Trestného zákona a prihliadnuc na skutočnosť,

že základná sadzba trestu odňatia slobody bola znížená (z 1 až 5 rokov podľa § 213 odsek 2 Trestného
zákona v znení zákona č. 357/2021 Z. z. na až na 4 roky podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona
v znení zákona č. 150/2025 Z. z.), súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 2 odseku 1 Trestného
zákona dospel k záveru, že sa jedná jednoznačne o úpravu pre obžalovaného priaznivejšiu a aplikoval
na prejednávanú vec Trestný zákon v znení zákona č. 150/2025 Z. z.

Súd však na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak,
aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 odsek 3 Trestného poriadku) a zároveň, aby
totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 odsek 1 Trestného poriadku). Súd pri posudzovaní totožnosti
skutku vychádzal z judikovaných rozhodnutí iných súdov, v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí konanie

páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Teória
ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými
v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd
totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax
teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové

skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa
ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo
podstata skutku (rozh. NS SR č. 1TdoV 19/2011 – ZSP č. 7/2012).

Súd teda upravil čas a priebeh spáchania skutku tak, ako vyplynul z výpovede poškodených G. A. a H. D.

a listinných dôkazov, a vypustením okolností, ktoré nie sú relevantné pre naplnenie skutkovej podstaty
prečinu sprenevery.

Prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Zverenou

vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom
užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom
použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle
tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým,
aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Objektom trestného činu sprenevery je vlastnícke právo. Zo

subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci.
Neskoršie vrátenie peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom (R XX/XXXX-XX) .Čo sa týka právnej kvalifikácie žalovaného skutku, súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou ako prečinu
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, nakoľko z dokazovania nevyplynul úmysel
obžalovaného uviesť poškodených do omylu spočívajúceho v nenaplnení podmienok poškodenými

na založenie slovenského bankového účtu osobami z Ukrajiny. Naopak z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v čase kedy prišli poškodení na územie Slovenskej republiky (07.03.2022) bolo v platnosti
znenie zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré neumožňovalo osobám s dočasným útočiskom otvoriť
si v slovenskej banke účet. K zmene došlo až zákonom č. 92/2022 o niektorých ďalších opatreniach
v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorý novelizáciou zákona o bankách s účinnosťou od 30.03.2022

umožnil osobám z Ukrajiny otvoriť si na Slovenku bankový účet v prípade poskytnutia tzv. dočasného
útočiska. Súd sa tak stotožnil s námietkami obhajoby týkajúcimi sa nepreukázania úmyslu obžalovaného
uviesť poškodených do omylu a kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin sprenevery podľa § 213
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Spáchanie žalovaného skutku mal súd spoľahlivo preukázané z výpovedí poškodených G. A. a H. D.,

ktorí zhodne uviedli, že po príchode z Ukrajiny na Slovensko dňa 07.03.2022 sa dohodli s obžalovaným
na dočasnom uložení privezených peňazí na slovenský bankový účet obžalovaného za účelom ich
ochrany a zároveň, že po tom, ako si poškodení otvoria svoje vlastné slovenské bankové účty, tak im
zverené finančné prostriedky na ne obžalovaný prepošle. Poškodení zároveň zhodne vypovedali, koľko
peňazídaliobžalovanému.PoškodenáG.A.zverilaobžalovanémufinančnéprostriedkyvcelkovejvýške

12.500,09- Eur a poškodený H. D. finančné prostriedky v celkovej výške 13.274,34- Eur. Z výpovedí
poškodenejaobžalovanéhomalsúdzapreukázané,žebývalámanželkaobžalovanéhomuzverilasumu
2.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že obžalovaný tieto finančné prostriedky
zároveň v dňoch 07.03.2022 a 14.03.2022 vložil na svoj bežný účet (potvrdenia o transakcii č. N.,
N., Výpis z účtu obžalovaného). V konaní bolo ďalej preukázané, že obžalovaný čiastočne zverené

finančné prostriedky poškodeným vrátil, a to poškodenej G. A. vo výške 2.557,- Eur a poškodenému
H. D. vo výške 3.050,- Eur. Vo vzťahu k sume 2.200,- Eur, ktoré poškodená zverila obžalovanému, súd
doplnil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto boli taktiež vložené na účet obžalovaného dňa
07.03.2022, pričom celková suma 4.200,- Eur sa skladala zo sumy danej poškodenou vo výške 2.200,-
Eur a sumy zverenou bývalou manželkou obžalovaného vo výške 2.000,- Eur.

Výpovede poškodených súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť. Súd dôkladne
preskúmal vykonané dôkazy, pričom pri analýze a porovnaní výpovedí poškodených a svedka súd
nevzhliadol také rozpory, pre ktoré by musel konštatovať, že či už poškodení alebo svedok vypovedali o
skutočnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby lživo. Skutočnosti uvádzané poškodenými sú potvrdené

aj ďalšími dôkazmi, a to najmä predloženými potvrdenia z banky.

Obhajobnú stratégiu obžalovaného, pričom je nutné pripomenúť, že obžalovaný priznal, že mu
jeho sestra a otec dočasne zverili prinesené finančné prostriedky, aj keď popieral samotnú výšku
týchto finančných prostriedkov, že vrátil poškodeným všetky peniaze vyhodnotil súd ako nelogickú

a nevyplývajúcu z vykonaného dokazovania. Obžalovaný síce poukazoval na to, že v danom čase si
chcel vložiť na svoj bankový účet výnosy z podnikania v Ukrajine, avšak tieto skutočnosti nevyplynuli
z vykonaného dokazovania. Námietku obžalovaného, že poškodení pri prechode hraničného priechodu
mali deklarovať privezené peniaze nie je možné akceptovať, nakoľko súdu z vlastnej činnosti je známa
náročnosť situácie vzniknutej na slovensko – ukrajinských hraniciach dva týždne po vypuknutí vojny,

kedy na územie Slovenskej republiky utekali veľké počty ľudí snažiacich sa uniknúť vojne.

Obžalovaný tak ako trestne zodpovedný subjekt si úmyselne prisvojil zverenú vec (finančné prostriedky
poškodených), pričom úmysel a zámer bol jednoznačne preukázaný vykonaným dokazovaním, kedy
obžalovaný ani na naliehanie poškodených odmietol zverené finančné prostriedky vrátiť a tvrdil, že už

im vrátil všetko.

Obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu - zavinenie obžalovaného súd vyhodnotil ako
úmysel priamy podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, kedy obžalovaný chcel svojím konaním porušiť
záujmy chránené Trestným zákonom, tzn. záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva, pričom

ani vôľová ani vedomostná zložka neboli u obžalovaného zoslabené.

Súd pri posudzovaní protiprávnosti konania obžalovaného vzal do úvahy všetky zabezpečené dôkazy
aj skutočnosti, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10odsek 2 Trestného zákona súd hodnotil intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,
morálnu ujmu, následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Z hľadiska posúdenia
použitia materiálneho korektívu súd obligatórne, vyhodnocoval závažnosť žalovaného trestného činu s

prihliadnutím na uvedené kritéria. Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na konanie
obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona) a s ohľadom na spôsob spáchania
trestnej činnosti, kedy poškodení utekajúci pred vojnou v svojej domovskej krajine dobromyseľne zverili
obžalovanému svoje životné úspory a obžalovaný im ich aj napriek ich ťažkej životnej situácii nevrátil,
a rozsah trestnej činnosti (škoda vo výške 25.774,43- Eur) ustálil, že závažnosť konania obžalovaného

bola vyššia ako nepatrná, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Súd sa z uvedených dôvodov
nestotožnil s námietkami obhajoby, že daný spor sa mal riešiť výlučne v rámci civilného konania.

Súd doplnil, že argumentácia o nemožnosti trestnoprávneho riešenia v prípadoch, ktoré vykazujú
súkromnoprávny základ, t.j. kde prichádza simultánne vyvodenie občianskoprávnej, príp. inej
súkromnoprávnej zodpovednosti nekorešponduje a je popretím preventívnej a represívnej funkcie

trestného práva. Záujem, aby si účastníci konaní so súkromnoprávnym rozmerom sami strážili svoje
práva nemožno povýšiť nad záujem na predchádzaní pred páchaním trestných činov, inak by sa
trestné právo minulo svojim účinkom. Trestné právo ako súčasť subsystému verejného práva vyjadruje
záujmy štátu, t.j. poskytuje ochranu takým spoločenským záujmom, ktorých intenzita presahuje rámec
individuálnej ochrany prostredníctvom súkromnoprávnych inštitútov. V tomto smere trestné právo

ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred závažnými protiprávnymi konaniami dopĺňa ochranu
poskytovanú inými právnymi odvetviami, ktoré nie sú natoľko účinné, aby sami o sebe dosiahli účel
sledovaný trestným právom.

Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnili všetky zákonné znaky skutkovej

podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, preto ho súd
uznal za vinných skutkovo a právne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd nevyhovel návrhu okresného prokurátora na vykonanie dôkazu zabezpečením rozhodnutia
o dedičskom konaní z Ukrajiny po zomr. H. D. ako dôkazu týkajúceho sa výlučne nároku na náhradu

škody, presahujúceho potreby trestného stíhania a zabezpečenie ktorého by ho neprimerane predĺžilo.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a, § 34 odsek
1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho

pomeryamožnosťnápravy,správanieobžalovanéhopospáchanítrestnéhočinu,úsilieonáhraduškody,
odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj
dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri

ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí ustanovenie
§ 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším základným pravidlom pri

ukladaní trestu je ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má trest postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zásada
proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

V kontexte vyššie uvedených zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život, nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihovaný. Súd nezistil
u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Súd zároveň pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad na ukladanie sankcií podľa § 33a

Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na absolútne nekritický postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti prezentovaný v konaní pred súdom a odmietanie prijatia zodpovednosti za
svoj skutok, odmietavý postoj obžalovaného k uloženiu trestu povinnej práce a zároveň s prihliadnutím
na záujem poškodenej na náhrade škody a v neposlednom rade s prihlaidnutím na výšku spôsobenejškody, v prípade obžalovaného nie je postačujúce na dosiahnutie účelu trestu uloženie sankcie
nespojenej s ujmou na osobnej slobode a práve naopak s cieľom čo najlepšie splniť účel trestu
predpokladaný v § 34 odsek 1 Trestného zákona, môže byť tento účel u obžalovaného splnený práve

hrozbou trestom odňatia slobody, pretože tento bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život pre
to, aby súd mohol rozhodnúť o tom, že sa v nej osvedčil.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby až na štyri roky
upravenej v ustanovení § 213 odsek 2 Trestného zákona.

Vo vzťahu k obžalovanému súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného poriadku
tak v oblasti generálnej ako i individuálnej prevencie s poukazom na to, že sa doposiaľ nedostal do
rozporu so zákonom a s poukazom na škodu spôsobenú spáchaným trestným činom, bude dosiahnutý
uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Po zohľadnení všetkých okolností, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany

spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto rozhodol
o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na samotnej spodnej
hranici 12 mesiacov.

Poškodená G. A. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 10.450,- Eur, pričom

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že celkovo obžalovaného zverila finančné prostriedky vo výške
12.500,09,- Eur a obžalovaný jej vrátil finančné prostriedky v sume 2.557,- Eur. Súd tak rozhodol tak,
že obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej škodu rovnajúcu sa rozdielu medzi zverenou sumou
finančných prostriedkov (12.500,09- Eur) a vrátenou čiastkou (2.557,- Eur) vo výške 9.943,09- Eur.

Poškodený zomr. H. D. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 10.224,- Eur,
avšak v konaní nebolo preukázané právne nástupníctvo v zmysle § 48 odsek 4 Trestného poriadku.
Z uvedeného dôvodu súd poškodenú, ktorá je dcérou zomr. poškodeného a prichádza do úvahy ako
oprávnený dedič poškodeného, ktorého výška však v konaní nebola preukázaná, odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

-8- 33T/52/2024

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.