Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.

Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. D. C., X. XXXXXX XXX/X, t.č. v ÚVV Ilava, trestne stíhanej pre skutok obžalobou právne
posúdený ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. septembra
2025 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 28. júla 2025, sp. zn. 26T/47/2025 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených
trestoch a ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov
počas skúšobnej doby.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á trest prepadnutia veci: 1 ks kuchynský
nôž (stopa č. 3 ) s čiernou plastovou rukoväťou a čepeľou o dĺžke 8,5 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranné psychiatrické

a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, zo dňa 28. júla 2025, sp. zn. 26T/47/2025, bola obžalovaná A.
B. uznaná vinnou pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v poobedných hodinách dňa 3.2.2025 v kuchyni bytu č. 1 E. F. 2 bytového
domu č. XXXX na G. ulici v C. D. C. pod vplyvom alkoholu po vzájomnej hádke fyzicky napadla
poškodeného svojho druha H. I., s ktorým v tom čase žila v spoločnej domácnosti, tým spôsobom, že
ho nožom s čepeľou o dĺžke asi 8,5 cm trikrát bodla do chrbta v oblasti ľadviny, čím poškodenému

spôsobila tri bodné rany v driekovej oblasti vľavo vo výške 12. hrudného až 2. driekového stavca o dĺžke
1,5 až 2 cm nachádzajúce sa pod sebou zasahujúce do podkožného tkaniva siahajúce do hĺbky 2 - 3
cm, , ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a v dôsledku ktorých bol poškodený obmedzený na
bežnom spôsobe života po dobu 2 týždňov (približne do 20.2.2025), a to pri vykonávaní fyzických aktivít,
náročných manuálnych prác a činnostiach vyžadujúcich si pohyb driekovej chrbtice.

Za to bola odsúdená podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci kuchynského noža. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a

§ 74 ods. 3 Tr. zák. bolo obžalovanej uložené aj ochranné ústavné psychiatrické liečenie s následným
doliečovaním ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Tr. zák.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení podal proti
nemu odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku a to

proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovanej. Obžalovaná podala v zákonnej lehote písomne
odvolanie prostredníctvom obhajkyne proti výroku o treste.

Podané odvolanie prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Dňa 16.6.2025 prokurátor tunajšej prokuratúry podal obžalobu na A. B. za zločin ublíženia na zdraví v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe
uvedenom v predmetnej obžalobe.

Po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní bol dňa 28.7.2025 Okresným súdom Prievidza
vyhlásený rozsudok č.k. 26T/47/2025-299, ktorým súd uznal obžalovanú A. B. vinnou zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ďalšími výrokmi súd
obžalovanej uložil trest prepadnutia veci použitej na spáchanie činu a tiež ústavné psychiatrické
ochranné liečenie s následným doliečovaním ambulantnou formou.

Proti rozsudku č.k. 26T/47/2025-299 zo dňa 28.7.2025 bezprostredne po jeho vyhlásení som ako

prokurátorpodalodvolanie(protivýrokuovineaprotivýrokuotrestevneprospechobžalovanej),obhajca
a obžalovaná si ponechali lehotu na podanie odvolania.

Vzásadenemámžiadnevýhradyvočikonaniu,ktorévydaniuvyššieuvedenéhorozsudkupredchádzalo,
ako ani voči výrokom rozsudku týkajúcim sa trestu prepadnutia veci a uloženého ochranného liečenia.

Nestotožňujem sa však so zmenenou právnou kvalifikáciou skutku - a teda výrokom o vine a v
nadväznosti na to ani s výrokom o treste odňatia slobody a aj po oboznámení sa s písomným
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa zastávam právny názor, že v danom prípade sa jednalo o
pokus ťažkej ujmy na zdraví vzhľadom použitú zbraň, početnosť útokov a miesto, kam boli útoky vedené.Okresný súd svoje rozhodnutie týkajúce sa zmiernenia právnej kvalifikácie skutku pri zachovaní jeho
totožnosti odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutku predchádzala
spoločná konzumácia značného množstva alkoholu obžalovanou a poškodeným, následná hádka po

príchode do spoločnej domácnosti, počas ktorej došlo k opakovanému soteniu obžalovanej poškodeným
do dverí, na čo obžalovaná vplyvom vystupňovaného afektu demonštratívne trikrát slabou intenzitou
bodla poškodeného do oblasti obličky, pričom nôž prenikol len do hĺbky asi 2-3 cm, pričom na objektívne
poškodenie obličky by bola potrebná vyššia intenzita pôsobiacej sily tak, aby nôž prenikol do hĺbky aspoň
6-7 cm.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zbraň použitá na spáchanie činu - kuchynský nôž s dĺžkou
čepele približne 8,5 cm bol aj podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia
odvetvie chirurgia takým predmetom, ktorý bol objektívne spôsobilý poraniť obličku, hoci na skutočné
poškodenie obličky by bola potrebná vyššia intenzita pôsobiacej sily tak, aby nôž prenikol do hĺbky 6-7
cm do dutiny brušnej.

Čo sa týka hádky po príchode do spoločnej domácnosti, počas ktorej malo dôjsť k fyzickému útoku -
opakovanému soteniu obžalovanej poškodeným do dverí, poukazujem na to, že sa jedná výlučne o
tvrdenie obžalovanej, ktoré nebolo potvrdené iným dôkazom.

Čo však považujem za podstatné pre právnu kvalifikáciu konaniu, sú nasledovné skutkové okolnosti.
Pri skutku došlo k opakovanému bodaniu (celkovo tri bodnutia) špicatým nožom dostatočne dlhým na
to, aby dokázal poškodiť dôležité vnútorné orgány uložené v brušnej dutine poškodeného (medzi ktoré
patria aj obličky), kam všetky tri bodnutia nožom aj smerovali. Súhrn týchto skutkových okolností - teda
početnosť rán, použitý útočný predmet a smer vedenia útoku (brušná dutina, kde možno predpokladať

zasiahnutie viacerých dôležitých orgánov), a to aj s poukazom na tempore criminis výrazné ovplyvnenie
značným množstvom skonzumovaného alkoholu a stav vystupňovaného afektu, podľa môjho názoru
svedčia o minimálne nepriamom úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví (v štádiu pokusu,
keďže k škodlivému následku v podobe poškodenia dôležitého orgánu alebo poruchy zdravia trvajúcej
dlhší čas reálne nedošlo) a nielen v úmysle spôsobiť poškodenému ľahkú ujmu na zdraví poškodeného.

VtejtosúvislostipoukazujemnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Tdo/80/2019,
z ktorého vyplýva, že ak bol konaním útočníka spôsobený následok v podobe ublíženia na zdraví, ktoré
nie je ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., potom pre rozlíšenie, či prichádza do
úvahy právna kvalifikácia takéhoto skutku ako dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa §

156 Tr. zák. alebo ako pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 Tr. zák., je
rozhodujúce, či úmysel smeroval k spôsobeniu závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uvádza, že z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví postačuje zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto ťažký následok

spôsobiť a bol s tým uzrozumený (ide o takzvaný eventuálny úmysel). Z dôkazného hľadiska možno
takéto uzrozumenie odvodzovať napr. z povahy použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho
intenzity, no najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktoré
násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolností, za ktorých sa skutok stal a tiež z toho,
aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Inými slovami povedané, ak páchateľ zaútočí

proti inému predmetom, majúcim povahu zbrane a spôsobom objektívne spôsobilým privodiť ťažkú ujmu
na zdraví a zameria útok na časť tela, kde sú uložené pre život dôležité orgány, nasvedčuje to tomu, že
bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák.

Aplikujúc vyššie uvedené hľadiská na tento konkrétny prípad možno dospieť k nasledovnému.

Obžalovaná zamerala svoj útok na brušnú dutinu poškodeného, kde sa nachádzajú viaceré dôležité
orgány, vrátane obličiek. Pri svojom útoku použila zbraň - špicatý kuchynský nôž s dĺžkou čepele
postačujúcou na zranenie prakticky ktoréhokoľvek z vnútorných orgánov, vrátane obličky, kam útok bol
aj vedený a hoci bola intenzita bodnutí podľa znalca slabá, je potrebné poukázať na početnosť bodnutí,
z ktorých všetky boli smerované do oblasti dutiny brušnej. Ak by intenzita pôsobiacej sily bola vyššia,

nôž by prenikol do takej hĺbky brušnej dutiny, že by došlo k poškodeniu dôležitého orgánu - obličky a
v takom prípade by predmetom tohto konania nebol pokus ťažkej ujmy na zdraví, ale dokonaný zločin
ublíženia na zdraví.Na otázku ustálenia právnej kvalifikácie skutku úzko nadväzuje aj otázka druhu a výšky trestu odňatia
slobody. Hoci sa úplne stotožňujem s dôvodmi, pre ktoré samosudca obžalovanej uložil za skutok trest
odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu, trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby

(by v prípade právnej kvalifikácie skutku podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona) bol vzhľadom na spôsob
vykonania činu, použitú zbraň, početnosť útokov a ďalšie okolnosti spáchania činu neprimerane mierny.

Samotným záverom považujem za potrebné sa vyjadriť aj k otázke výsluchu príslušníkov PZ,
ktorý bol obžalobou navrhovaný, vo vzťahu ku ktorému dôkazu samosudca v rozsudku uvádza,

že reprodukovanie výpovede týmito svedkami by obchádzalo výpoveď poškodeného a ako také je
neprocesné.

Dovolím si poznamenať, že mi je známa judikatúra nadriadeného súdu v tejto problematike a výsluch
príslušníkov PZ nemal smerovať k reprodukovaniu výpovede poškodeného, ale k tomu, čo zasahujúci
príslušníci PZ po svojom príchode na miesto činu sami vnímali vlastnými zmyslami, teda nie na to, čo

im hovorili obžalovaná a poškodený. Výsluch k takýmto otázkam je prípustný a neobchádza zákon.
Tento zámer potvrdzuje skutočnosť, že som ako prokurátor v obžalobe navrhoval ich osobný výsluch,
nie čítanie ich výpovede z prípravného konania, ktoré výpovede z prípravného konania obsahovali aj
skutočnosti vyťažené od poškodeného a obžalovanej. Vzhľadom na zmenu dôkaznej situácie, kedy sa
obžalovaná na hlavnom pojednávaní rozhodla ku skutku vypovedať, tento v plnom rozsahu priznala

a vyhlásila že je vinná zo skutku tak, ako bol tento uvedený v obžalobe, a hoci súd rozhodol, že jej
vyhlásenie o vine neprijíma, nebolo už potrebné realizovať výsluchy zasahujúcich príslušníkov PZ.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písmeno b), písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza

sp.zn. 26T/47/2025 zo dňa 28.7.2024 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že
obžalovanú uzná vinnou zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona k § 155 odsek 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona a uložil jej podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. I) Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby

uvedeného zločinu, so zaradením obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci použitej na spáchanie trestného činu.„

Obžalovaná odôvodnila podané odvolanie prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Obžalovaná týmto prostredníctvom obhajcu podáva ODVOLANIE proti predmetnému Rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.07.2025 v časti výroku o uloženom treste, ktoré odôvodňujeme
nasledovne:

Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje obžalovaná vzhľadom na svoju osobu ako aj na

okolnosti prípadu za neprimerane prísny zároveň rozporný so všeobecnými zásadami ukladania sankcií
v zmysle ust. §33a Trestného zákona.

Obžalovaná bola až do predmetného skutku osobou netrestanou, ktorá v zásade viedla riadny
život a v jej dovtedajšom správaní absentovali sklony ku páchaniu protiprávnej činnosti. Predmetné

konanie ktoré je jej kladené za vinu je preto nevyhnutné posudzovať ako jednorazový exces z inak
bezproblémového správania. Podotýkame, že obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uvádzala, že predmetnému skutku predchádzalo opakované násilné správanie poškodeného. Túto
skutočnosť potvrdzuje tiež okolnosť na ktorú obhajoba poukazovala už v čase jej prvotného zadržania
a následného rozhodovania o väzbe, kedy sa obžalovaná v dôsledku množstva krvných podliatin na

svojom tele javila byť obeťou fyzického násilia. Danú okolnosť považujeme tiež vo vzťahu k danému
skutku za významnú.

Zároveň obžalovaná k dnešnému dňu strávila vo väzbe viac ako 5 mesiacov. Aj napriek tomu, že
väzba nemá mať voči obžalovanému sankčný charakter, považujeme už samotný výkon väzby pre

obžalovanú za postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti a zároveň jej nápravy a ďalšiu sankciu
v podobe ujmy na jej osobnej slobode považujeme za neúčelnú. V tomto smere poukazujeme na ust.
§33s Trestného zákona, podľa ktorého: „Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmänesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa názoru obhajoby, boli zároveň splnené všetky podmienky a v danom prípade prichádzalo do
úvahy pri ukladaní trestu obžalovanej použitie ust. §49 ods. 1 písm. a Trestného zákona, podľa ktorého:
„Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a
na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa

výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.“

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že napádaným Rozsudkom bol obžalovanej A. B.
neprimerane prísny trest, preto navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd napadnutý
Rozsudok Okresného súdu Prievidza, zo dňa 28.07.2025 v časti výroku o uloženom treste podľa § 321
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol

tak, že obžalovanej uloží miernejší trest.“

Na verejnom zasadnutí konanom o podaných odvolaniach, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na
podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch, preto navrhol rozhodnúť v zmysle petitu písomných
dôvodov odvolania a odvolanie obžalovanej navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa a obžalovaná zotrvali na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhli rozhodnúť v zmysle
petitu písomných dôvodov odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a naopak

odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu podanými odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že v
podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd

nezistilvpostupeokresnéhosúduaniexistenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolaniachnevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu o vine obžalovanej, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý výrok o vine
rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.

Akovyplývazobsahudôvodovpodanéhoodvolania,prokurátornamietalsprávnosťprávnehoposúdenia
skutku uvedeného v napadnutom rozsudku, obžalobou právne posudzovaného ako zločin ublíženia na
zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenými dôvodmi prokurátor namietal

existenciu chýb napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátorom formálne vymedzený navrhovaný dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v prejednávanom prípade nemal
opodstatnenie v obsahu dôvodom ním podaného odvolania.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietané právne posúdenie skutku, odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu:

„Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd

dospel k právnemu záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Tr. zák., súd sa teda nestotožnil s právnou kvalifikáciu skutku
prokurátorom.Obžalovaná v prípravnom konaní nevypovedala, vypovedala až v konaní pred súdom. Jednak urobila
vyhlásenie o vine, kde sa priznala ku skutku, potom však aj vypovedala, kde popísala spáchania skutku

tak, ako je popísaný v skutkovej vete rozsudku. Hoci poškodený využil právo nevypovedať ako jej
druh, za ktorého sa považoval aj v čase výsluchu, tak nebolo pochýb aj v spojení s výsluchmi troch
zasahujúcich členov posádky RZP, že poškodeného na miesto popísané v lekárskej správe a znalcom
trikrát popísaným spôsobom bodla obžalovaná. Okolnosti spáchania skutku svedčali tomu, že bodnutiu
predchádzalo spoločné požívanie alkoholu v pohostinstve (obaja boli po skutku pod vplyvom alkoholu

- obžalovaná výraznejšie), hádka po návrate domov, napadnutie obžalovanej poškodeným, pričom
však z popisu obžalovanej vyplýva, že tejto nehrozila žiadna taká ujma, ktorá by zadávala dôvod brániť
sa s nožom v ruke, ba ani nešlo o neprimeranú obranu ako poľahčujúcu okolnosť. V spojitosti aj zo
závermi znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie súd dospel k záveru, že došlo k vystupňovaniu
afektu obžalovanej, ktorá na fyzický atak a buchnutie o dvere reagovala výčitkou, pričom odpoveď
poškodeného ju vyprovokovala k tomu, že mu ublíži. Spôsob akým tak spravila síce na jednej strane

svedčí o tom, že vôbec nedbala na možnosť vzniku bodných či rezných zranení poškodenému, no
pretože všetky tri bodnutia boli len slabou intenzitou tiež je zrejmé, že ich účelom nebolo spôsobiť
poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a to ani v rovine uzrozumenia s touto možnosťou - nepriameho
úmyslu.Boliviacmenejmanifestáciouschopnostiobžalovanejmuublížiť-pričomprenepomerfyzických
síl medzi mužom ženou a ich telesnou konštitúciou - v stupňujúcom afekte siahla po noži. Prokurátor

pokus ujmy ťažkej ujmy na zdraví vyvodil zo znalcom uvedenej možnosti, že by tak mohla poškodiť
dôležitý orgán - obličku. Je však potrebné uviesť, že to konštatoval len v prípade silného bodnutia, kde
nôž vnikne do hĺbky 6-7 cm, prenikne svalstvom a tukovou vrstvou obalu obličky, teda iného prevedenia
útoku, ako táto uskutočnila. Subjektívna stránka v tomto prípade by mala mať spojitosť s prevedením
útoku, nemala by byť len teoretickou možnosťou. Vskutku pokiaľ by poškodenému obžalovaná zasadila

tri bodné rany, z ktorých aspoň jedna bola v hĺbke, kde by dosahovala na obličku, bolo by sa možné
s právnym názorom prokurátora stotožniť, pretože tak by bola skutočnosť, že obličku nezasiahla len
dielom náhody. Pokiaľ však útočí malou silou, kde takéto zranenie nemôže spôsobiť, nemožno takéto
konanie považovať za pokus ťažkej ujmy na zdraví. Ani aktuálny psychický stav nemožno brať za
argument účelovo konštruujúci úmysel obžalovanej, teda, že napríklad afekt paradoxne zabránil tomu,

že bodné rany neboli silnejšie. Naopak práve preto, že bodné rany boli tri a všetky vykonané slabou
silou, je zrejmé, že obžalovaná nebodala nekontrolovane bez ohľadu na to, aký závažný následok môže
spôsobiť, naopak svedčí to svojskému a celkom morálne neprijateľnému demonštrovaniu schopnosti
ublížiť poškodenému. Že použitie noža považovala za "primeraný" spôsob preukázania tejto schopnosti
jedôsledkomajznalcompopísanýchpovahovýchvlastnostiaorganickejporuchyosobnostiobžalovanej.

Poškodený ako vyplynulo z dokazovania bol v čase skutku jej druhom, mali citové väzby, boli v
kontakte, bývali spolu hoci nie trvalo, riešili otázky intímneho styku, stravoval sa u obžalovanej. Aj
v súčasnosti ju považuje za blízku osobu družku. Znalec konštatoval zraneniu zodpovedajúcu dĺžku
liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života jeden až dva týždne - adekvátne do dvoch týždňov.
Obžalovaná inému úmyselne ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe (blízkej osobe -

druhovi), čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 4 Tr. zák. Konala v úmysle
priamom, pretože bolo zrejmé, že útočila voči telu obžalovaného úmyselne s cieľom spôsobiť zranenie
a tak demonštrovať, že je toho schopná. Porušila záujem na ochrane zdravia.“

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku
riadne vysvetlil, k akým konkrétnym skutkovým zisteniam dospel a prečo tento skutok právne
posúdil inak, ako navrhovala obžaloba. Na základe preskúmania veci odvolací súd konštatuje, že
všetky skutkové zistenia okresného súdu, ktorými v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku
argumentuje, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho

súdu okresný súd dôsledne prihliadal k zisteným okolnostiam prípadu pokiaľ ide o výrok o vine a vyvodil
správne právne závery, ktoré dávajú jasné a zrozumiteľné odpovede aj na argumentáciu prokurátora
v dôvodoch jeho odvolania. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd správne
považoval za rozhodné aj to, že obžalovaná útočila síce nožom a opakovane, avšak slabou intenzitou,
z čoho nemožno vyvodiť ani nepriamy úmysel k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Na základe

uvedeného preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu okresný súd skutok, uvedený vo výroku
napadnutého rozsudku správne právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.Nad rámec uvedených úvah okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pre trestnosť
pokusu trestného činu podľa § 14 Tr. zák. je nevyhnutné zisť nielen to, že k dokonaniu činu nedošlo,
ale zistiť aj to, z akých dôvodov k dokonaniu činu nedošlo. Len tak možno správne posúdiť úmysel

páchateľa dosiahnuť následok, predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu (teda či páchateľ
vykonal všetko, čo považoval za nevyhnutné, aby došlo k dokonaniu trestného činu, teda aj k následku).

Ani podľa názoru odvolacieho súdu potom okresným súdom správne zistené skutkové okolnosti
prípadu nedávajú podklad k záveru o preukázaní úmyslu obžalovanej spôsobiť poškodenému ťažkú

ujmu na zdraví v zmysle § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. Aj úmysel (zavinenie ako vnútorný
psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin) sa preukazuje dokazovaním, pričom
priamym dôkazom o úmysle môže byť jedine vyjadrenie obžalovanej. To však neznamená, že zavinenie
obžalovanej nemožno dokazovať aj z iných dôkazov.

V prejednávanom prípade obžalovaná poprela úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví

v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., vyjadrujúc sa, že poškodeného iba škrabla nožom do chrbta, pričom podľa
výsledkov vykonaného dokazovania k takémuto následku (ťažkej ujme na zdraví) v prejednávanom
prípade nedošlo. Obžalovaná manifestovala, že je schopná nôž použiť. Podľa názoru odvolacieho súdu
okresným súdom správne zistený skutkový stav veci nedáva podklad k záveru o preukázaní priameho
úmyslu obžalovanej podľa § 15 písm. a) Tr. zák. spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví v zmysle

§ 123 ods. 3 Tr. zák., keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, nezávislé od vôle obžalovanej, ktoré
by bránili obžalovanej vykonať všetko, čo by bolo nutné vykonať pre spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví
poškodeného. Obžalovaná útočila nožom do chrbta poškodeného iba slabou intenzitou, ktorý sa proti
útoku nebránil, pričom spôsobené bodné rany siahali „iba“ do hĺbky 2-3 cm. Z uvedeného, keďže
obžalovanej nič nebránilo vykonať útok do mäkkých tkanív silnejšou intenzitou, nie je možné dospieť

k záveru, že by obžalovaná mala úmysel spôsobiť obžalovanému ťažkú ujmu na zdraví. Na uvedenom
závere nič nemení ani početnosť bodných rán a miesto, kde boli útoky smerované, keď všetky útoky boli
vedené len nízkou intenzitou. To isté vo svojej podstate platí aj pre prípad posudzovania preukázania
nepriameho úmyslu obžalovanej podľa § 15 písm. b) Tr. zák. Z uvedených dôvodov podľa názoru
odvolacieho súdu okresným súdom správne ustálený skutkový stav veci v prejednávanom prípade

nedáva podklad k právnemu záveru o naplnení subjektívnej stránky pokusu trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora smerujúce proti výroku o vine
za dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora napadnutý výrok o treste, prokurátor v nadväznosti na odvolanie
týkajúcesavýrokuovineazmenyprávnejkvalifikáciepovažovalajobžalovanejuloženýnepodmienečný
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby za neprimerane mierny.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania obžalovanej z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie
rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., obžalovaná navrhla výslovne zrušiť rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda
z dôvodu neprimeranosti uloženého trestu.

Odvolací súd po preskúmaní podaných odvolaní čo do výroku o treste dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora dôvodné nie je a naopak odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Pokiaľ ide o odôvodnenie výrokov napadnutého rozsudku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia
slobody obžalovanej, okresný súd uviedol nasledovné:

„Dôvodom, prečo súd obžalovanej ukladal nepodmienečný trest sú okolnosti páchania trestného činu,
jeho prevedenie, ktoré zvyšuje závažnosť trestného činu a dôvodom je aj účel trestu, ktorým by mal
byť aj odkaz spoločnosti, že nezhody v partnerských vzťahoch sa neriešia s nožom v ruke. Tiež je
dôvodom individuálny účel trestu smerovaný na obžalovanú. Trest by mal u nej vytvoriť do budúcna

silnú pripomienku, ktorá prevýši aj jej povahové vlastnosti, že nezvládanie emócií a použitie noža proti
partnerovi vedie z hľadiska sankcie k závažnému postihu za také konanie v podobe nepodmienečného
trestu. Domáce násilie môže dosiahnuť rôznu intenzitu, pričom ako v tomto prípade osoba, ktorá je
spočiatku jeho obeťou môže v reakcii aj výrazne predstihnúť intenzitou a formou útoku osobu, ktorása prvá fyzických prejavov dopustila. Dôsledkom potom môže byť aj ťažká ujma na zdraví ba aj smrť
partnera.“

Odvolací súd sa po preskúmaní uvedeného odôvodnenia výroku o uloženom nepodmienečnom treste
odňatia slobody nestotožnil so záverom okresného súdu o potrebe ukladania trestu odňatia slobody
obžalovanej nespojeného s jeho podmienečným odkladom výkonu. Odvolací súd pritom úvodom
poukazuje na základné východiská ukladania trestov.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Sankcie
sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu,
z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu
nevyplýva, ako sa okresný súd pri uložení trestu obžalovanej vo výmere jedného roka vysporiadal so
zákonnými podmienkami určujúcimi možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
v zmysle § 49 ods. 1 písm. a), resp. § 51 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovanej ukladal trest odňatia slobody,

ktorého výmera umožňuje aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd teda
konkrétne neuviedol, z akého dôvodu by u obžalovanej, ktorá vo veku 53 rokov nebola doposiaľ súdne
trestaná, nebol naplnený účel trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Odvolací súd poukazuje na to, že hoci okresný súd pri odôvodnení napadnutého výroku o uloženom

treste odňatia slobody obžalovanej poukázal na okolnosti spáchania trestného činu, tieto bližšie
nekonkretizoval. Podľa názoru odvolacieho súdu pri ukladaní trestu bolo nevyhnutné prihliadnuť aj
k tým okolnostiam, že obžalovaná konala vo vystupňovanom afekte, kedy podľa záverov znaleckého
dokazovania boli jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku podstatne forenznevýznamne zmenšené. Na vzniku tohto stavu poškodenej sa významným spôsobom podieľal práve
predchádzajúci fyzický útok zo strany poškodeného. Násilie páchané pred spáchaním stíhaného
skutku na obžalovanej bolo podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťou, ku ktorej bolo potrebné pri

ukladaní trestu prihliadnuť. Práve výsledkom tohto násilia bol vznik vystupňovaného afektu, v ktorom sa
obžalovaná dopustila spáchania stíhaného trestného činu.

Odvolací súd ďalej uvádza, že obžalovaná sa k stíhanej trestnej činnosti priznala a túto úprimne
oľutovala. V predmetnej veci je väzobne stíhaná už viac ako sedem mesiacov a hoci väzba primárne

z hľadiska svojej funkcie nie je trestom, nemožno jej uprieť určitý výchovný účinok, čo podľa názoru
odvolacieho súdu platí obzvlášť u osôb, ktoré prostredie väzby spoznali prvýkrát a ktoré neboli doposiaľ
súdne trestané. Vo svetle uvedeného a s poukazom na správne zistené inak nezávadné poznatky
o osobe obžalovanej pokiaľ ide o jej predchádzajúci život a doterajšiu bezúhonnosť jej osoby, je podľa
názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným
dohľadom a s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov spôsobilý

splniť účel trestu predpokladaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odvolací súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia kuchynského
noža s čiernou plastovou rukoväťou, ktorý nôž bol použitý na spáchanie trestného činu.

Napokon odvolací súd rozhodol aj o uložení ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia
obžalovanej podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., nakoľko znalec diagnostikoval u obžalovanej syndróm
závislosti od alkoholu, navrhol jej uloženie ochranného liečenia a obžalovaná čin spáchala aj v dôsledku
svojej závislosti. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu, ktorý vzhľadom na obligatórnosť ukladania

ochranného liečenia ústavnou formou pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody, dospel k
záveru, že účel ochranného liečenia primárne spojený so závislosťou obžalovanej pri nezistení duševnej
choroby v pravom slova zmysle (psychózy), bude naplnený aj jeho ambulantnou formou. Odvolací
súd prihliadol aj na už sedem mesiacov trvajúcu nútenú abstinenciu obžalovanej počas výkonu väzby
a na závery znalca uvedené v znaleckého posudku, podľa ktorých nie je pobyt obžalovanej na slobode

zo psychiatrického hľadiska primárne nebezpečný, pretože netrpí duševnou poruchou psychotického
charakteru a zo psychiatrického hľadiska ani nie je indikovaná jej neodkladná, nútená, nedobrovoľná
psychiatrická liečba.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací

súd nezistil ani chyby odvolaniami nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné a naopak odvolanie obžalovanej dôvodné je, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.