Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10T/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010515
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Radovanom Greškom, v trestnej veci obžalovaného

A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, v Banskej
Bystrici na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2025, takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom
C., D. B. B.

j e v i n n ý , ž e

v období od mesiaca február 2022 do 06.10.2025 si v obci Hrochoť, okres B. B., a na iných miestach,
kde sa zdržiava, riadne a včas neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére E. F., narodenej
X.X.XXXX, ktorá povinnosť mu okrem Zákona o rodine v rámci riešenia predbežnej otázky v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa do 7.2.2025,
kedy bol oboznámený s výškou výživného stanovenou súdnym rozhodnutím, vyplýva aj z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Pc/8/2022 zo dňa 15.5.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 11.7.2023 a vykonateľnosť dňa 23.6.2023, a ktorým bol zviazaný prispievať na jej výchovu a výživu
sumou120€mesačnevždydo15-tehodňavpríslušnommesiacikrukámmatkydieťaťaG.F.,narodenej
XX.X.XXXX, bytom B. B., čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 2 199,34 €,
pričom v rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práve,
nepoberal žiadne štátom poskytované dávky,
t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, úmyselne, zákonnú povinnosť vyživovať iného a

spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.4T/33/2024zodňa17.06.2024,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.1T/18/2025zodňa29.04.2025,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryBanskáBystricapodanejnaOkresnýsúdBanská
Bystrica dňa 05.06.2025 pod č. 1Pv 106/25/6601-5, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B.,

stíhanému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2025 urobil po prednesení obžaloby prokurátorom

(ktorá bola vzhľadom na plynutie času modifikovaná čo do výšky dlhu na výživnom) vyhlásenie v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti
prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine
odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, podľa ust. § 333

ods.3písm.c),d),f),g)ah)Trestnéhoporiadkuodpovedalobžalovanýkladne,posúhlasnomstanovisku
prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutku
sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine
bolovzhodesdokazovanímvykonanýmvprípravnomkonaníatiežzdôvodu,žekonanímobžalovaného
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods.3písm.b)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písm.b)Trestnéhozákona.Súdmal
teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok úmyselne spáchal obžalovaný
spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne
kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste.

Na tomto mieste súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 255 ods. 2 Trestného
poriadku rozhodol, že toto (hlavné pojednávanie) sa vykoná v neprítomnosti G. F., ktorá je osobou,
do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. K uvedenému
je potrebné dodať, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona
nezaplatené výživné nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom alebo nesplnením povinnosti

vyplývajúcej zo zákona o rodine, ktorej zavinené porušenie samo o sebe nie je trestným činom. Z toho
vyplýva, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo treba výživné plniť nemá v trestnom konaní postavenie
poškodeného (R 55/1993).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd podľa ust. § 34 ods. 1 až 4, ods. 6 Trestného

zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukazuje na základné pravidlá použité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel

trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, ktorým má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie

pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásady proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerne k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia

povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j., či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)
pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osoba vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa
páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným
činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa, má

veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správania pred spáchaním trestného činu a postoj
k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy
v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členov
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol u obžalovaného
na jeho osobné pomery, keď zistil, že obžalovaný je slobodný, žije v obci C. a je vedený ako človek
na ulici. Žije sám, nemá družku, má jednu dcéru - Kvetoslavu. Čo sa týka sociálneho postavenia je
nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, predtým rok bol v Čechách. Privyrába si brigádnicky,

jeho príjem je do 300 Eur mesačne. Obžalovaný nie je vlastníkom akéhokoľvek majetku vyššej hodnoty
typu byt, dom a auto a podobne, pričom zároveň nemá žiadne záväzky typu úver, pôžička, exekúcia
a podobne. Obžalovaný zároveň uviedol, že je vo výkone trestu druhý týždeň, vo výkone trestu si do
termínu hlavného pojednávania nenahlásil vyživovaciu povinnosť.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dôchodkového poistenia,
nemocenského poistenia, úrazového poistenie ani poistenia v nezamestnanosti.

Z priestupkového registra vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dvadsaťdvakrát priestupkovo
postihnutý, a to najmä za priestupky proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu, proti verejnému

poriadku, ako aj na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie vo forme pokuty vo výške
od 10 Eur do 270 Eur.

Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaný je od 25.09.2025 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol nariadený vo veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1T/18/2025.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v tomto evidovaných 6 záznamov, a to na podklade
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2T/85/2011 zo dňa 15.12.2011, kde bol odsúdený
ako mladiství za trestný čin krádeže a trestný čin poškodzovania cudzej veci na trest povinnej práve
v trvaní 80 hodín, kde následne bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody, výkon trestu

bol odpustený dňa 02.01.2013 amnestiou s účinkom zahladenia. V druhom prípade bol obžalovaný
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T/84/2012 zo dňa 24.08.2012 uznaný vinným
zo zločinu lúpeže a prečinu porušovania domovej slobody a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, kde z tohto trestu bol podmienečne prepustený rozhodnutímOkresného súdu Martin spisová značka 23PP/141/2013 s určením skúšobnej doby v trvaní osemnástich
mesiacov a s probačným dohľadom v trvaní jedného roka pričom bol osvedčený dňa 25.09.2015. V
treťom prípade bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/53/2019 zo

dňa 16.01.2020 uznaný vinným z prečinu krádeže a prečinu porušovania domovej slobody a bol mu
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a troch mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní troch rokov do 22.01.2023; vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu sa na páchateľa sa
hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom odsúdenie bolo zrušené. V ďalšom prípade bol trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/45/2020 uznaný vinným z prečinu krádeže a bol mu uložený

podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov do
17.09.2023 s tým, že v uvedenej veci sa osvedčil (dátum neuvedený), uložený trest je súhrnný, trest
uloženýrozsudkomOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.5T/53/2019zodňa16.01.2020bolzrušeny;
napáchateľasahľadí,akobynebolodsúdený.Vpiatomprípadebolobžalovanýuznanývinnýmzprečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 4T/33/2024 zo dňa 17.06.2024 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

štyroch mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kde tento trest vykonal dňom
12.08.2024. V poslednom, šiestom prípade bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 1T/18/2025 zo dňa 29.04.2025 uznaný vinným z prečinu krádeže a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný nepochybne úmyselným protiprávnym konaním
v súlade s ust. § 15 písm. a) Tr. zákonom, t. j. v priamom úmysle, naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, a to ako po objektívnej, tak i

po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym
konaním a úmyselným zavinením podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, na strane jednej a následkom
vzniknutým na záujme chránenom zákonom súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu naplnil úmyselným protiprávnym konaním nielen po stránke formálnej,
ale aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností, s tým, že vedel o

svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil zákonom
chránený nárok na výživu.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne

oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd vzhliadol jednu priťažujúcu, a to podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, kedy obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu, a to zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 , ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona

(závažnejšímspôsobomkonania–podlhšíčas),kdezákonumožňujesúduukladaťtrestodňatiaslobody
v rozmedzí od 1 roka do 5 rokov.

Zároveň, vzhľadom na naplnenie predpokladov podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, kedy súd na
hlavnom pojednávaní odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (resp. trestný rozkaz) vo veci Okresného súdu Banská
Bystrica,sp.zn.4T/33/2024zodňa17.06.2024,právoplatnýdňa17.06.2024,kdebolobžalovanýuznaný
vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona (kde Trestný zákon umožňoval súdu v uvedenej trestnej
veci ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky), a vo veci Okresného súdu Banská

Bystrica,sp.zn.1T/18/2025zodňa29.04.2025,právoplatnýdňa17.06.2025,kdebolobžalovanýuznaný
vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. (kde Trestný zákon
umožňoval súdu v uvedenej trestnej veci ukladať trest odňatia slobody až na 2 roky), súd obžalovanému
ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v súlade s vyššie uvedeným. Pokiaľ
ide o ukladanie súhrnného trestu k tomu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 2Tdo/54/2011 zo dňa 29.11.2011 publikované v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov č. 1/2013 podľa ktorého, „Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t. j. okamihom, keď páchateľ najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovaťiného (§ 207 ods. 1 Tr. zák.) alebo sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 2 Tr. zák.). Okamihom spáchania trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v nasledujúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

od predchádzajúceho odsúdenia alebo prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je okamih jeho
dokonania a nie až okamih jeho dokončenia.“ Teda okamihom dokonania trestného činu je keď páchateľ,
podľa aktuálne platnej právnej úpravy (čo do ustanovenia § 207 Trestného zákona) najmenej dva
mesiace v období dvoch rokov neplní, úmyselne alebo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného, kedy uvedené v prejednávanej veci bolo naplnené už v roku 2022, keďže

obžalovaný sa mal dopúšťať skutku (neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať iného) kladenému mu
za vinu nepretržite od mesiaca február 2022 do dňa hlavného pojednávania. Pokiaľ ide o odsúdenia
obžalovaného, či už trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/33/2024 zo dňa
17.06.2024 alebo trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/18/2025 zo dňa
29.04.2025 v oboch prípadoch ide o odsudzujúce rozhodnutia za iné trestné činy obžalovaného, pričom
však súd v tejto trestnej veci odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (resp. trestný rozkaz) za iný jeho trestný čin (v trestných
veciach vedených Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/33/2024 a pod sp. zn. 1T/18/2025),
a preto boli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu.

Preto i prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti, t. j. na základné zásady ukladania sankcií, na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako i na jeho správanie po spáchaní
trestného činu súd dospel k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti je
primeraným súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnástich) mesiacov. Pre výkon
trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu

so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia
slobody.

V ďalšom s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste z trestného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/33/2024 zo dňa 17.06.2024, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad ako aj zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1T/18/2025 zo dňa 29.04.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Je potrebné v neposlednom rade dodať, že výrok o náhrade škody z trestného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1T/18/2025 zo dňa 29.04.2025, ktorým bol A. B. zaviazaný povinnosťou nahradiť
poškodenému H. I. B. F. J. K. B. L. B. – M. I., H. H. E. N. O. XX B., B. B., P.: XX XXX XXX škodu vo
výške 2 211,54 Eur, ostal týmto rozhodnutím nedotknutý.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§

306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech

obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2

Trestného poriadku)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.