Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Pu/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825203076
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825203076.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo vo veci nedobrovoľnej hospitalizácie A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., E.
F. XXXX/XXX, t. č. umiestnená na Psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou
Trstená,právnezastúpenáMgr.MartinomAdamčíkom,advokátomsosídlomHviezdoslavova45,02901
Námestovo,IČO:52496872,zaúčastiHornooravskejnemocnicespoliklinikouTrstená,sosídlomMieru
549/16,Trstená,IČO:00634891,vkonaníovyslovenieprípustnostiprevzatiaadržaniavzdravotníckom

zariadení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y s l o v u j e, že prevzatie umiestnenej A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/XXX,
do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Mieru 549/16, Trstená,
IČO: 00 634 891, bolo prípustné.

II. Súd priberá za účastníka konania G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, XXX XX D..

III. Súd zamieta návrh A. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX D. na ustanovenie za
procesného opatrovníka pre umiestnenú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Psychiatrické oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená podaním prostredníctvom
e-mailu zo dňa 12.12.2025 oznámilo, že dňa 12.12.2025 o 12:30 hod. bola prijatá pacientka do

ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jej súhlasu pre duševnú poruchu, pre ktorú môže ohroziť
seba resp. svoje okolie a táto duševná porucha si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie, pričom
v prípade pacientky ktorá bola prijatá v rámci neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre závažné poruchy
v správaní v popôrodnom období, doteraz bez psychiatrickej intervencie bolo vstupne nutné použitie
obmedzujúcich prostriedkov nad 24 hodín pre riziko nepredvídateľného konania, psychomotorický
nekľud, heteroagresivitu a totálnu anzognóziu.

2.SúdUznesenímč.k.3Pu/9/2025-6zodňa15.12.2025začalkonanieoprípustnostiprevzatiaadržania
v zdravotníckom zariadení umiestnenej pacientky.

3. Ošetrujúca lekárka A. J. K., ktorá bola vypočutá za prítomnosti právneho zástupcu umiestnenej osoby,
po poučení podľa § 195 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo

veci vypovedala nasledovne: „ Jedná sa o prvú hospitalizáciu, pacientka bola privezená RZP, krátko
pred transportom k nám bola vzhliadnutá psychológom, ktorý doporučil akútne psychiatrické vyšetrenie,
odoslal ju v sprievode manžela k obvodnému lekárovi, ktorý dal doporučenie na akútne psychiatrické
vyšetrenie, nakoľko bola pacientka výrazne nekľudná, rozprávala z cesty, bola transportovaná cestou
RZP na naše oddelenie. Po psychiatrickom vyšetrení na základe klinického stavu pacientky bola
indikovaná neodkladná hospitalizácia, nakoľko pacientka nedala súhlas a boli splnené zákonné

podmienky. Bola hospitalizácia hlásená na príslušný súd ako nedobrovoľná. Z anamnézy pacientky bola
zistená podstatná informácia, že je prítomná pozitívna rodinná anamnéza, otec sa liečil na závažnéochorenie schizofréniu. Pacientka je tri mesiace po druhom pôrode, dlhodobo pociťuje únavu, nespí,
posledné 4 dni sa u nej výrazne strieda nálada, počas transportu v zápise RZP popísaný výrazný
psychomotorický nepokoj, pacientka výrazne v nálade kolíše, rozpráva bludy, napr. slnko svieti len vtedy,

keď ja poviem preto, lebo ja som to chcela.

4. Podľa psych. intervencie, ktorá bola realizovaná krátko pred hospitalizáciou u F. L., citujem zo správy
F. L.: „Krízová intervencia tri mesiace po pôrode, došlo ku zmene prežívania, má pocit, že doterajší život
sa len prispôsobovala najmä matke, potrebuje sa odsťahovať, byť sama sebou, to opakuje dookola,

plače, vzápätí sa smeje, boh jej ukázal cestu, v noci nespí, iní spali namiesto nej a objektívne to p.
dr. hodnotí ako výraznú labilitu nálady, prechádzajúca od smiechu do plaču“, uzatvára to ako známky
akútnej psychologickej dezintegrácie, doporučuje akútne psychiatrické vyšetrenie. Uvedená správa nám
bola doručená od dr. L., nachádza sa v spise, bolo to zasielané e-mailom. Vstupne pri vyšetrení klinicky
dominuje nepriliehavá emotivita, znamená to, že vlastne emotivita nie je adektvátna danej situácií,
pacientka chvíľami plakala, smiala sa, nálada je bludná – má v myslení prítomné bludy, ona bola

presvedčená, že je boh a veci sa dejú tak, že ona určí. Toto už rozprávala u nás. Bludné obsahy
znamenajú, že človek je o tom presvedčený, nevyvrátite mu to žiadnymi argumentmi, podľa toho koná.
Prítomné boli závažné poruchy myslenia v zmysle bludných megalomanických obsahov. Pri vyšetrení
uvádzala: „ona je všetko, ona je boh, veci sa dejú tým, že sa rozprávam, tak sa modlím. Ja som chcela
ísť na psychiatriu, lebo tu bol aj otec, chcela som to zažiť a vedieť aký je to pocit“.

Prítomná je výrazná afektívna labilita, kolíše od smiechu k plaču a späť, vo vnímaní v danom okamihu
halucináciezistenéneboli,alenedajúsavylúčiť.Pacientkanemánadanýstavžiadennáhľad,nemápocit
choroby, taktiež boli popisované posledné dni bizarnosti v správaní manželom, tieto boli verifikované
tetou pacientky, ktorá je zdravotníkom, ktorú sme kontaktovali a ktorá uviedla, že si na správaní netere

všimla zmeny, napriek tomu, že bola druhorodička, bola veľmi úzkostlivá, mala potrebu kojiť dieťa keď
už bolo nakrmené a prsník odmietalo, po telesnej stránke neuvádzala žiadne ťažkosti, nebola tam
anamnéza hlavy, ani iných zranení, u pacientky na ľavom ramene bol prítomný hematóm staršieho dáta,
pacientka tvrdí, že sa pri kojení hrýzla. 0rientačne neurologicky bola v poriadku. Stav sme záverovali ako
akútna psychotická porucha popôrodnom období, čo je závažná psychiatrická diagnóza, daný klinický

stav nebolo možné zvládnuť ambulantnou cestou pre vysoké riziko nepredikovateľného správania pod
vplyvom psychotických zážitkov, u pacientky absentoval pocit choroby. Vzhľadom na to, že sa jedná o
vysokorizikové popôrodné obdobie a závažný klinický stav je nutné pacientku riešiť ústavnou formou, je
potrebná ďalšia diferenciálna diagnostika, nastavenie adekvátnej liečby.

5. Na otázky sudcu ošetrujúci lekár uviedol, že postupne ako bola pacientka zamedikovaná sa upokojila,
na popisované zážitky si pamätá a rozpráva o nich v minulom čase. Aktuálne spontánne psychotické
zážitky neprezentuje, ale nedá sa vylúčiť ich disimulácia, nemusí o nich rozprávať. Momentálne je
komunikácia primeraná, spolupracuje. Potrebujú doriešiť psychodiagnostické vyšetrenie, urobiť CT
vyšetrenie mozgu, aby vylúčili organickú príčinu, potrebujú pacientku nastaviť na adekvátnu liečbu.

Akonáhle to stav dovolí, pacientka môže byť prepustená. Kolegyňa, ktorá pacientku prijímala popísala
priebeh začiatku hospitalizácie, ona (ošetrujúca lekárka) bola prítomná pri príchode na oddelenie,
pacientka bola uložená na nosidlách, smiala sa, plakala, jej správanie bolo neprimerané. Podľa jej
informácií RZP bolo volané zo strany ošetrujúceho obvodného lekára, ktorý privolal RZP a pacientka
medzi tým bola manželom odvezená domov a odtiaľ bola transportovaná na ich oddelenie. Podľa údajov

z RZP tiež vyplýva, že pacientka potom ako ju manžel chcel zaviesť po vlastnej osi na oddelenie, začala
vyskakovať z auta. Skutočnosť, že pacientka má pozitívnu rodinnú anamnézu v podobe schizofrénie,
ktorá sa prejavila u jej otca je upozornením, že môže mať genetickú dispozíciu na spustenie tohto
ochorenia práve v tomto období. Čiže stresové faktory, hormonálne výkyvy, nevyspatosť, celková fyzická
únava môže spôsobiť že dôjde ku spusteniu schizofrénie u ktorej je genetická predispozícia v prípade

danej pacientky.

6. Ošetrujúca lekárka na otázku súdu v čom by spočívalo nebezpečenstvo, keby prevzatá osoba
nebola hospitalizovaná, uviedla, že keďže sa jedná o akútne psychotické ochorenie, pri ktorom pacient
nemá pocit choroby, a koná pod vplyvom svojich zážitkov, hrozí riziko nepredvídateľného správania

s možnosťou ohrozenia seba alebo svojho okolia. Keby ambulantná liečba bola postačujúca, pacientka
tu nie je. Pokiaľ by u pacientky existovali len poruchy spánku bez prítomných bludov, čo však nebol tento
prípad, bolo by možné zvládnuť stav ambulantne.7. Umiestnená pacientka ktorá bola rovnako vypočutá za prítomnosti svojho právneho zástupcu
vypovedala nasledovne: „Ráno sme s manželom vstali, ja som pripravovala dcéru, zobrala som ju a išli
sme k svokre, manžel odviezol syna. Ja som išla k svokre, mali sme termín u dr. L., manžel keď prišiel

zobral ma od svokry a išli sme do Nižnej ku doktorke, ja som s ňou rozprávala. Bola som na rozhraní,
ja som sa rozhodovala tak, že som nevedela, či chcem bývať s mamou, či sa chcem osamostatniť, lebo
stále staviame dom a kým som bola doma, som chcela byť s maminou. Teraz staviame dom a chcela
by som sa osamostatniť. S mamou žije aj brat, otec už nežije, iba mamina, ja syn a M.. Mám pocit, že
som silne naviazaná na mamu a chcela by som sa od nej odpútať, mama nás moc kontroluje. Máme iba

jednu samostatnú izbu. Mama stále sa ma vypytuje, čo som robila, kedy som to robila a ako to robím.
S manželom riešime byt v Novoti, kým dostaviame, žeby sme boli sami a vytvoriť si to prostredie, aby
bolo vhodné pre nás, syn nevie, či má počúvať mamu, či nás. Mamina zasahuje do výchovy deti tým,
že mu dáva na výber, mi mu nechceme dávať na výber. Chceme mu nastaviť hranice, aby bol stále
vychovávanývtejhraniciakomirodičiamudovolíme.N.L.somchcelapovedať,žejejchcemoznámiťže
chcem žiť s rodinou, aby to všetci ostatní vedeli, že sa chceme osamostatniť. Mame som to nepovedala,

lebo sa jej bojím, keď odídeme, bude v dome žiť sama. Brat chodí na týždňovky. Chcela som, aby do
toho zasiahla psychologička, ja mám pocit, že mňa počúvať nebude, že ma pritlačí, aby som zostala pri
nej, ale ja pri nej už nechcem byť. Ja nepotrebujem žiadne lieky, jedine čo teraz potrebujem, aby sme
s manželom dokázali žiť ako plnohodnotná rodina. Bola som unavená, od samotného narodenia M. som
nespala, ja som sa už teraz rozhodla pre budúcnosť s mojím manželom. Mala som počúvať manžela.

Doobeda keď som bola s dcérkou bol pokoj, syn bol v škôlke, keď prišla mamina vo mne akoby niečo
prešťuklo, nevedela som sa na nič sústrediť, moja pozornosť bola iba na ňu. Takéto pocity boli iba za
prítomnosti mojej mamy. Manželovi som povedala nech rieši ten byt, ak by nás tam zobrali bolo by to asi
najvhodnejší stav. Ak ma pustíte dnes ja pôjdem do domu s maminou a zistí sa podľa liečby, či dokážem
žiť sama. Dcérku som kojila, aj keď spala – potrebovala som ju vlastne mať pri sebe, ako keby som

chránila svoje dieťa, to bolo len tým, že ju ochraňujem, mala som taký pocit. Poranenie na ruke, na ľavej
strane to bolo tým, že ma brali nasilu, ja som sama sa nehryzla, uhryzla som sa kvôli tomu, že ma
nasilu ťahali, ja som nechcela ísť. N. D. nám dokopy nepovedala nič, lebo ja som povedala, že každý
je strojcom svojho šťastia, keď hovorili o mojom zdravotnom stave potrebovala som zdrhnúť, u dr. som
sa cítila byť zdravá, jedine čo mi chýbalo bol spánok. Ja som chcela sa ísť domov vyspať, myslím si, že

pani dr. manželovi povedala, že ak ma nezavezie on (na psychiatriu), má zavolať záchranku. N. D. od
nás domov je asi 2 kilometre. S manželom som išla domov lebo som chcela ísť spať, manžel ma chcel
aj odviezť na psychiatriu, ale ja som nechcela ísť, pamätám si že som chcela vyskočiť z auta, dvere som
trošku otvorila, ale išli sme domov. Konflikt so švagrom si nepamätám, iba švagrinu si pamätám. Mala
som pocit únavy, nepočula som žiadne hlasy, ani s bohom ani so slnkom. Od N. D. si pamätám tak,

že ja som vyšla z čakárne, zostala som na schodoch, potom s manželom sme išli do auta, smerom na
Trstenú, ja som mu kázala okamžite otočiť, lebo vyskočím z auta, dvere som pootvorila, otočil sa a išli
sme domov, on asi volal doktorke, ona asi zavolala, aby prišli (RZP). Domov som si išla ľahnúť. Pocit
únavy som mala asi 3 mesiace. O týchto pocitoch vedela aj mamina, tá ma posielala ísť spať, že ona
mi dcéru postráži. Ja nedôverujem ľuďom a potrebujem mať všetko pod kontrolou. Hovorila som všetko

rodine, že som unavená, potrebujem oddych. Ku dr. L. som išla preto, lebo ja som sa sama rozhodla,
zatelefonoval jej môj manžel, ja som ho o to požiadala lebo som poslala mu v správe, že chcem aby
išiel so mnou aby aj on vedel, čo mi je. Ešte pred návštevou dr. L. som vedela, že nie som v poriadku.
Rodinná situácia, že žijeme s mamou, ja sa chcem osamostatniť. Bývala som aj plačlivá, lebo som si
myslela že malá málo je. Jesť mi chutilo, fóbiu v podobe strachu som nemala. Iné psychiatrické ošetrenie

v rodine mal otec. U mňa sa to zatiaľ neprejavilo. V ten deň keď prišla záchranka som nemala žiadne
pocity, že si chcem ublížiť ani nikomu. Pýtali sa ma, či potrebujem pomoc a že ma skontrolujú, ja som
to všetko odmietala, povedala som im, nech iných zachraňujú a nie mňa, vtedy som sa uhryzla, išli sme
dolu, tam na mňa tlačili, že nech ma vyšetria oni alebo že zavolajú policajtov. Utiekla som od nich, chytili
ma a nasilu ma natlačili do sanitky a tam som sa uhryzla. Oni ma zaviazali, pichli ma, žila mi praskla,

potom mi dali kanilu. Že mám problémy som si uvedomila prvý krát asi keď malá mala dva mesiace.
Teraz bude mať tri mesiace. Ja som do malej stále „hudrala“ nech je, a mliečko mi vyvrátila, keď som
jej dávala. Dávala som jej aj čajík aj prevarenú vodu. Nepozerala som na hodiny, dávala som jej často
jesť. Mala som pocit , že ju potrebujem chrániť, mala som pocit, že musím byť stále s ňou, chcela som ju
stále držať v náručí, aby som ju cítila (doplnené z diktafónového záznamu). Čím som viacej tu, tým sa

cítiť horšie. Chýba mi tá rodina, chcem byť so svojou dcérou s manželom, aby bola šťastná. Syn ma tiež
čaká kedy konečne prídem domov, manžel ma tiež čaká. Keby ma pustili domov bola by som ochotná
podstúpiť aj ambulantnej liečbe“.8. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke

zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje
informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

10. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

11. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo
informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.

12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím

zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj
taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie
poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40
ods. 2).

13. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesenímbeznariadeniapojednávania,vydáuzneseniedopiatichdníodobmedzeniaosobnejslobody
umiestneného a doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho
vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

14. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania potom ako sudca osobne vypočul osobu umiestenej
v zdravotníckom zariadení, po výpovedi ošetrujúceho lekára a po oboznámení sa so zdravotnou
dokumentáciou umiestnenej osoby, vrátane správy RZP o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa
12.12.2025, vrátane úradného záznamu psychologičky F. L. a ošetrujúcej lekárky umiestnenej osoby A.
D., malsúddostatočnepreukázané,žebezposkytnutianeodkladnejústavnejzdravotnejstarostlivostiby

umiestnená pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohla ohroziť seba alebo svoje okolie, kde k uvedenému
záveru súd dospel na základe nasledovných skutočností:

15. V prípade osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení v čase jej prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia bolo nepochybné, že jej správanie sa bolo atypické, vymykajúce sa bežným normám

správaniasaužlenzdôvodupsychomotorickéhonepokoja,nepriliehavejemotivityabludnéhomyslenia,
ktoré bolo v dobe bezprostredne predchádzajúcej prevzatiu popisované aj inými odbornými osobami
od klinickej psychlogičky F. O. L., cez ošetrujúceho lekára umiestenej osoby A. D., po posádku RZP.
Klinická psychlogička F. O. L., ktorú umiestnená navštívila v daný deň 12.12.2025 vo svojej správe
adresovanej ošetrujúcemu lekárovi psychiatrického oddelenia HNsP Trstená uviedla, nasledovné:

„Krízová intervencia tri mesiace po pôrode, došlo ku zmene prežívania, má pocit, že doterajší život
sa len prispôsobovala najmä matke, potrebuje sa odsťahovať, byť sama sebou, to opakuje dookola,
plače, vzápätí sa smeje, boh jej ukázal cestu, v noci nespí, iní spali namiesto nej“, kde objektívne to
psychologička hodnotila ako výraznú labilitu nálady, prechádzajúcu od smiechu do plaču a uzatvorila to
ako známky akútnej psychologickej dezintegrácie s doporučením akútneho psychiatrického vyšetrenia.

Uvedenévyplývaajzúradnéhozáznamuzodňa16.12.2025,kedyF.L.telefonickypotvrdila,žepaniC.ju
spolu s manželom navštívila v daný deň 12.12.2025 po predchádzajúcom telefonickom dohovore zo dňa
9.12.2025, kde došlo ku vstupnej konzultácii, pričom ona jej doporučila akútne psychiatrické vyšetrenie
s tým, že má vedomosť (ako následnú informáciu od manžela pacientky, ktorý jej poobede telefonoval),že jej bola doporučená hospitalizácia aj zo strany ošetrujúceho lekára, s čím pani C. nesúhlasila,
kde z toho dôvodu jej bola privolaná RZP. Uvedený úradný záznam bol sudcom verifikovaný aj po
telefonickom rozhovore s F. L., ktorá súdu zároveň zaslala e-mailové podanie o priebehu konzultácie

s pacientkou. Skutočnosť, že u pacientky sa v danom čase vyskytovalo neadekvátne správanie,
nepriliehavý smiech, nezmyslené odpovede bez adekvátnych spojitostí v podobe spontánnych vyjadrení
napr.žepacientka„potrebuježiť“,akoajdlhodobánespavosťpacientkybolapotvrdenáaj vtelefonickom
rozhovore s A. D. uskutočnenom dňa 17.12.2025 so zákonným sudcom, ktorá tiež uviedla, že vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam ako aj ku závažnej informácii v súvislosti s pacientkou o ktorej

má ošetrujúca lekárka vedomosť v podobe rodinnej záťaže, a to existencii duševného ochorenia
schizofrénie,doporučila pacientkeakútnepsychiatrickévyšetreniesozváženímošetrujúcehopsychiatra
na hospitalizáciu pacientky. Uvedená skutočnosť inak vyplýva aj z výmenného elektronického lístku,
ktorý je súčasťou zdravotnej dokumentácie pacientky a nachádza sa aj v spise na čl. 31. Zo záznamu
RZP z 12.12.2025 (čl. 29) rovnako vyplynuli skutočnosti svedčiace o prítomnosti bludných porúch
myslenia pacientky v čase poskytovania jej neodkladnej zdravotnej starostlivosti , kedy sa táto

vyjadrovala, že „všetko čo sa deje okolo nej, sa deje preto lebo ona to tak chce, chce aby sa to
stalo, slnko svieti len vtedy , keď ona povie a podobne“. Samotná umiestnená osoba tak vo svojej
výpovedi (bola som unavená, od samotného narodenia dcéry som nespala, dcérku som kojila aj keď
spala, potrebovala som ju vlastne mať pri sebe, ako keby som chránila svoje dieťa, to bolo len tým,
že ju ochraňujem, mala som taký pocit, že mám problémy som si uvedomila prvý krát asi keď malá

mala dva mesiace, teraz bude mať tri mesiace, ja som do malej stále „hudrala“ nech je, a mliečko mi
vyvrátila, keď som jej dávala. dávala som jej aj čajík aj prevarenú vodu, nepozerala som na hodiny,
dávala som jej často jesť, mala som pocit , že ju potrebujem chrániť, mala som pocit, že musím byť
stále s ňou, chcela som ju stále držať v náručí, aby som ju cítila....), ako aj v rozhovoroch s ošetrujúcim
personálom v čase po začatí hospitalizácie„ konečne som sa vyspala, teraz je to lepšie, mala som

doma myšlienky, že malú musím stále kŕmiť, aj keď nechcela, chúďatko......, teraz ma nič nebolí...........
(čl. 32), v piatok som rozprávala nezmysly, bola som vyčerpaná (čl. 33), priznala, že nielen v dobe
bezprostredne predchádzajúcej hospitalizácii ale už skoro mesiac mala pocity nepohody, nátlaku na jej
osobu, obavy o bezpečnosť dieťaťa, únavu, o čom inak zrejme mali vedomosť aj jej blízky príbuzný
(matka, ktorá jej ponúkala pomoc s dcérou, aby sa vyspala a ktorá chcela väčšinu starostlivosti o dcéru

prebrať, manžel, ktorý ju nabádal ku návšteve odborného lekára (vyplýva z dikafónového záznamu)).
Nie bez povšimnutia stojí aj ďalší záznam vyplývajúci z lekárskej správy umiestnenej osoby (čl. 30)
realizovaný v čase prevzatia , a teda, že u tejto boli viditeľné zmeny na koži v podobe hematómu
o veľkosti 2x3 cm vyskytujúcom sa na ľavom ramene ,kde je uvádzané, že pacientka sa údajne
sama uhryzla v procese kojenia?, hojenia? Umiestnená osoba tvrdila, že sa pohrýzla sama v procese

núteného fixovania zo strany RZP, popierala, žeby sa jednalo o seba ubližovanie v skoršom období.
Uvedený hematóm bol vzhliadnutý aj sudcom v rámci výsluchu umiestnenej osoby, kde tento bol skoro
celýžltozafarbený,pričomošetrujúcipsychiater sa naotázkusudcuvyjadril,žeideohematómstaršieho
dáta, tak vzhľadom na svoju veľkosť ako aj na svoje štádium (podľa zafarbenia) a nie je možné vylúčiť
aj seba poškodzovanie umiestnenej osoby v čase predchádzajúcej neodkladnej hospitalizácii, práve

vzhľadom na jeho veľkosť a zafarbenie. Sudca sa priklonil k názoru ošetrujúceho lekára-psychiatra,
a teda že išlo o zrejme zranenie staršieho dáta predchádzajúceho neodkladnej hospitalizácii, čo ešte
skonzultoval aj s ošetrujúcou lekárkou pacientky A. D., ktorá uviedla, že pacientku osobne neprehliadala,
no v prípade staršieho zranenia je hematóm iného zafarbenia ako v prípade čerstvého zranenia (vtedy
je farba skôr červená 1-2 dni, neskôr modrofialová- 3 až 5 dní, potom žltá, príp. zelenožlá 6-10 dní od

zranenia).

16. V prípade popôrodnej depresie (postnatálna depresia, depresia post partum) ide o dlhšie trvajúcu a
závažnejšiu poruchu nálady po pôrode, ide o depresívne ochorenie, ktorého začiatok spadá do obdobia
prvých šiestich mesiacov, prípadne podľa niektorých autorov až 12 mesiacov po pôrode. Za výrazný

rizikový faktor sa považuje najmä psychiatrické ochorenie v osobnej ale aj rodinnej anamnéze, výskyt
úzkostných a depresívnych symptómov počas tehotenstva, a tiež výraznejšie psychosociálne stresory.
Popôrodná depresia je závažným ochorením, ktoré výrazne zhoršuje kvalitu života matky a najmä v
prípade silnej depresie negatívne ovplyvňuje schopnosť matky starať sa o dieťa a citlivo reagovať na
jeho potreby. V najzávažnejších prípadoch hlbokej depresie sa môžu vyskytnúť suicidálne myšlienky,

resp. suicídium alebo suicidálny pokus.

17. Skutočnosť, že u umiestnenej osoby sa prejavili príznaky závažného duševného ochorenia
deklarovali hneď tri od seba nezávislé osoby s príslušným odborným vzdelaním: psychológ, internista-všeobecný lekár, psychiater), prvý dvaja v období tesne predchádzajúcom neodkladnej hospitalizácii.
Tvrdenia matky, sestry a brata umiestnenej osoby ohľadne jej zdravotného stavu predchádzajúcemu
hospitalizácii, ktorý nepovažovali za natoľko závažný, aby ju sami podporili v skoršom vyhľadaní

odbornej pomoci, napriek tomu, že umiestnená osoba sama vypovedala, že minimálne matka vedela
o jej zdravotných problémoch, kde k vyhľadaniu odbornej pomoci sa táto odhodlala až sama po
podpore zo strany manžela, a ktorý zdravotný stav nepovažovali ani natoľko závažný, aby bolo
pristúpené k neodkladnej hospitalizácii ich blízkeho príbuzného, v kontexte zisteného a súdom
popísaného skutkového stavu veci a pozitívnej psychiatrickej rodinnej anamnéze, súd vyhodnotil ako

nedostatočné, nepostačujúce na prijatie iného záveru ako konštatovaniu, že prevzatie umiestnenej
osoby bolo prípustné ( tvrdenia sú obsiahnuté v návrhu matky na ustanovenie za procesnú opatrovníčku
a návrhu brata na pribratie ako účastníka do konania ako blízku osobu doručené súdu dňa 15.12.2025,
vyjadrenie sestry, ktorá telefonicky napadla nemocničný personál a obvinila ich z nedôvodnosti
neodkladnej hospitalizácie sestry, ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie pacientky aj z vyjadrenia
ošetrujúceho psychiatra pred sudcom a právnym zástupcom umiestnenej osoby). Na základe vyššie

uvedených skutkových okolnosti týkajúce sa umiestnenej osoby, tak ako boli popísané vyššie viedli
súd ako už uviedol k záveru, že prevzatie umiestenej osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu
bolo prípustné, nakoľko u tejto bolo jednoznačne preukázané zhoršenie jej zdrav. stavu v zmysle vyššie
uvedeného, ktoré by mohlo spôsobiť ohrozenie tak seba ako aj jej blízkeho okolia, predovšetkým
maloletého dieťaťa, keby táto nebola hospitalizovaná.

18. Výrokom II. rozhodnutia súd ustanovil za blízku osobu umiestnenej osoby jej brata G. H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, XXX XX D., keďže ide o blízkeho príbuzného umiestnenej osoby
–jej brata, ktorý návrh na svoje ustanovenie do daného konania podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 15.12.2025. Súd postupoval s poukazom na ustn. § 255 ods. 2 Civilného mimosprového

konania podľa ktorého „Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd
návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za účelné“.

19. Výrokom III. rozhodnutia s poukazom na ustn. § 256 Civilného sporového poriadku , súd zamietol
návrh matky umiestnenej osoby A. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX D. na jej ustanovenie

za procesného opatrovníka umiestnenej osoby ako jej dcéry, a to z dôvodu, že po výsluchu umiestnenej
osoby nedospel k pochybnostiam, žeby táto nemala spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Menovaná sadala vkonanízastúpiťprávnymzástupcom,ktorémudňa15.12.2025podpísala plnúmoc,
čo by ju v prípade predpokladanej nespôsobilosti na právne úkony z takéhoto úkonu vylučovalo, kde
súd je toho názoru, že udelením plnej moci právnemu zástupcovi ako aj jeho prítomnosťou na výsluchu

tak svojej klientky ako aj ošetrujúceho lekára- psychiatra došlo k zvýšenej právnej ochrane umiestnenej
osoby. Navyše u súdu vznikli pochybnosti, či ustanovenie práve matky umiestnenej osoby do funkcie
opatrovníka by bolo vhodnou voľbou práve vzhľadom na výpoveď umiestnenej osoby, ktorá uviedla, že
zo strany matky, ktorú má veľmi rada pociťuje na svoju osobu až neprimeraný nátlak a kontrolu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

Proti tomuto uzneseniu výroku II. a III. nie prípustné odvolanie.
( § 357 CSP a contrario)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).