Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/206/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211626
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124211626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek

senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/
XX, B., zastúpená zástupcom: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17,
Martin, IČO: 50 157 892 a otec: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXXX/XX, I., zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO:
36 806 498, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní

otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/187/2024-209 zo dňa 2. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh otca
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Vo výroku II. zmenil rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn. 18P/20/2024 zo dňa 24.04.2024, v časti úpravy styku otca s maloletým,
a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod.

do pondelka do 08:00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v predškolskom zariadení a po skončení
styku ho tam aj odovzdá, v prípade, ak bude predškolské zariadenie zatvorené, prebehne prevzatie a
odovzdanie maloletého v mieste bydliska matky, osobitná úprava styku bude prebiehať nasledovne:
- počas Veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka od 17:00 hod. do utorka do 17:00 hod.,
- počas Vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a každý
nepárny rok od 29.12. od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 01.08. od 17:00 hod. do 07.08. do 17:00 hod., s tým, že otec

si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku ho matke v mieste jej bydliska
odovzdá.
Matka je povinná maloletého na styk riadne a včas pripraviť a maloletého otcovi odovzdať. Vo výroku
III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca zo dňa 29.10.2024,
ktorým sa domáhal zverenia maloletého A. B. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na

jeho odôvodnenie, vyjadrenie matky k podanému návrhu otca, na Správu kolízneho opatrovníka v rámci
šetrenia pomerov zo dňa 17.12.2024, informatívne stretnutia, ktoré prebehli v rámci multidisciplinárneho
prístupu v rodinnoprávnej agende, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 24 ods. 3,5, 6, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36, § 78 Zákona o rodine, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého
dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa
24.04.2024 sp.zn. 18P/20/2024 bolo naposledy rozhodované o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, kde bola schválená rodičovská dohoda v znení, že maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení zastupovať ho a spravovať jeho

majetok a bol upravený styk otca s maloletým každú sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že otec
si ho prevezme v mieste bydliska matky, kde po ukončení styku ho matke odovzdá. Matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi maloletého odovzdať v stanovenom čase a termíne
v mieste bydliska matky. Rovnako sa otec zaviazal platiť na maloletého výživného vo výške 450,- Eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

4. Pokiaľ išlo o návrh otca v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s atypickým
intervalom, súd prvej inštancie tento návrh otca zamietol s tým, že predovšetkým skúmal, či by takáto
forma starostlivosti bola v záujme maloletého a či došlo k zmene pomerov, v zmysle ktorých môže
v danom prípade zmeniť dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností. Zmenu pomerov
vzhliadol najmä v tom, že matka maloletého už toho času nie je s maloletým na rodičovskej dovolenke,

maloletý nastúpil do jasličiek, otec si inak zariadil svoje pracovné povinnosti a prispôsobil tak, aby sa
mohol častejšie venovať maloletému a rovnako prihliadol aj na tú skutočnosť, že maloletý je o cca rok
starší ako v čase pôvodného konania, u otca začal tráviť širší styk ako ten, ktorý bol medzi rodičmi
dohodnutý v čase pôvodného konania. V ďalšom posudzoval vhodnosť maloletého zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania ustálil, že obaja rodičia sú spôsobilí

maloleté dieťa vychovávať (matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého od narodenia, neboli
v jej starostlivosti zistené žiadne závažné nedostatky, otec si rovnako maloletého bráva tak na víkendy
ako aj počas týždňa a neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že nie je schopný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o dieťa), rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem, so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí otec, preto predmetom skúmania bolo, či táto forma starostlivosti bude v záujme

maloletéhoalepšiezaistíjehopotreby.Faktormi,ktorésaskúmajú,sújednakvekdieťaťa, jehoosobnosť
a povahové vlastnosti, citové väzby a vývinové potreby, jeho zdravotný stav, úroveň komunikácie medzi
rodičmi, vzdialenosť bydlísk rodičov a iné.
Maloletý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku aktuálne cca 2 roky a 5 mesiacov,
vzhľadom na jeho predčasné narodenie je jeho vývin oneskorený, čo preukazujú aj predložené lekárske

správy. Súd prvej inštancie mal za to, že pre dieťa v takomto veku prevažuje potreba pevného
režimu, emocionálnej istoty a stability. Dieťa v takomto veku má silnú väzbu prevažne na primárneho
opatrovateľa, ktorým je matka. Úzko previazaný s vekom maloletého je aj ďalší faktor, a to jeho
zdravotný stav, ktorý vyžaduje špecifický prístup, je sledovaný v množstve odborných ambulancií,
vyžaduje pravidelné kontroly, rovnako mu boli odporúčané cvičenia - terapia Play weisly, ktorú s matkou

navštevuje a má to na maloletého dobrý vplyv. Ďalší faktor, ktorý bráni, podľa názoru súdu prvej
inštancie, zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, je komunikácia rodičov. Práve v
prípade maloletého je dôležité, aby rodičia spolu komunikovali, aby mal maloletý zabezpečenú určitú
stabilituarutinu,rovnakýrežimanávyky,ktorésúvjehovekuazdravotnomstavedôležité.Medzirodičmi
panuje rodičovský konflikt, každý z nich mal inú predstavu o starostlivosti o maloletého a nebolo možné

dospieť k rodičovskej dohode, ani prostredníctvom mediátora, koordinátora na súde. Ďalšie faktory, a to
stabilitaarutinasúdôležité,vprípademaloletéhoobzvlášť,malbymaťzabezpečenýrovnakýčipodobný
prístup, podobné či rovnaké spánkové rutiny, výživové rutiny s ohľadom na nízku váhu maloletého, k
prístupe v zdravotnej starostlivosti a koordinácií s lekármi a odborníkmi. Rozdielne prístupy rodičov, ktorí
svoje postupy vzájomne nekoordinujú, môžu viesť k zmätku, čo určite nie je v záujme maloletého a

rovnako tak nebudú lepšie zabezpečené jeho potreby, čo je v prípade striedavej osobnej starostlivosti
aj zákonný predpoklad (napr. otec prihlásil maloletého do jasličiek v I. bez vedomosti matky, po tom, čo
sa dozvedel, že mu toto bolo odporúčané).
Podľa názoru súdu prvej inštancie, je potrebné zastabilizovať režim maloletého, aj s ohľadom, že
maloletý nastúpil do predškolského zariadenia, aby sa nastavil na zabehnutý režim, nakoľko v

poslednom období maloletý mal inak nastavený režim stretávania s otcom, nástup do jasličiek v B.,
následne aj otec (hoc len 3-krát) maloletého odnášal do jasličiek v I., k striedaniu domácnosti dochádzalo
aj počas týždňa, čo môže mať na maloletého negatívny vplyv.5. Pokiaľ otec argumentoval podvýživou maloletého, súd vychádzal z predložených lekárskych správ,
ktoré potvrdili, že váha maloletého je pod tretím percentilom, avšak nevyvodzovali z tohto dôsledky,
nekonštatovali zanedbanie zo strany matky, naopak, zo správ pediatričky maloletého vyplýva, že matka

pravidelne absolvuje kontroly a dbá na odporúčania lekárov. K argumentom otca o závislosti matky,
ktorá vraj bola prítomná aj v čase pôvodného konania a závadových osobách v jej prítomnosti, súd prvej
inštancie uviedol, že ak bola otcovi známa táto skutočnosť aj v pôvodnom konaní, tam ju neuvádzal,
súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom v jej starostlivosti neboli zistené
nedostatky a rovnako jej povesť bola, či u zamestnávateľa, z mesta, škôlky, či susedov, hodnotená

kladne. K incidentu z 30.03.2025, kedy mal súd prvej inštancie zistené, že z oznámenia OR PZ z Martina
počas preverenia oznámenia na adrese matky bolo potvrdené, že matka bola pod vplyvom alkoholu a
mala by sa starať o maloletého syna, bola podrobená dňa 30.03.2025 v čase o 18:44 hod. dychovej
skúške s pozitívnym výsledkom 0,55 mg/l (1,15 promile). Dieťa však nejavilo známky zanedbania, bolo
v poriadku, nezanedbané, živené. Následne si maloleté dieťa prevzal jeho otec, ktorý uviedol, že sa oň
postará. K tomuto incidentu súd prvej inštancie apeloval na matku, aby sa z daného poučila a predišla

takýmto situáciám v budúcnosti. Aj s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril
pomery účastníkov konania a neodporučil zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, súd
tento návrh preto zamietol.

6. Keďže návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti konzumoval aj zníženie jeho

vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie uviedol, že nepristúpil k zníženiu výživného z dôvodu,
že podanému návrhu nebolo vyhovené, neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie
výživného. Rovnako jeho návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obsahoval aj povinnosť
matky oznamovať mu informácie o zdravotnom stave maloletého, pričom matka v konaní preukázala,
že otca informuje, napokon aj predložená správa na pojednávaní dňa 02.07.2025 zo strany otca

z gastroenterologickej a hepatologickej ambulancie mu bola poskytnutá od matky. Rovnako bolo
preukázané, že otec sa pravidelne informuje u ošetrujúcej lekárky maloletého. Tiež súd neuložil rodičom
výchovné opatrenie, ktoré navrhol zvážiť kolízny opatrovník, nakoľko títo deklarovali pred súdom, že sa
ho dobrovoľne zúčastnia a kolízny opatrovník im bude nápomocný pri jeho sprostredkovaní.

7. Súd prvej inštancie však rešpektoval právo druhého rodiča, v tomto prípade otca, na pravidelný styk
s maloletým, pristúpil k zmene pôvodného rozhodnutia v časti úpravy styku otca s maloletým, pričom
považoval za potrebné upraviť stretávanie otca s maloletým počas bežného obdobia, ako aj osobitnú
úpravu styku počas letných prázdnin, Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Z takto nastaveného režimu
stretávania sa je zrejmé, že počas uplatňovania osobitnej úpravy styku sa bežná nebude realizovať.

Rozšíril styk otca s maloletým počas bežnej úpravy od štvrtka do pondelka, a to každý nepárny týždeň
s tým, že otec si bude maloletého preberať a odovzdávať v predškolskom zariadení, aby eliminoval
stretávanie matky a otca, ktorí popísali incidenty pri preberaní a odovzdávaní maloletého, bude ho nielen
preberať, ale aj odovzdávať v predškolskom zariadení, čím bola daná príležitosť vybudovať si vzťahy
s učiteľkami a vychovávateľkami, nakoľko otec sa počas konania vyjadril, že nemá možnosť sa s nimi

kontaktovať. Aktuálne sa styk otca s maloletým realizuje každý nepárny víkend od piatka do nedele,
matka uviedla, že nevidí v tom problém a ani nemá, bol skôr problém stretávanie počas týždňa. Súd tak
predĺžil tento interval, aby bol otcovi poskytnutý väčší priestor na trávenie času s maloletým. Rovnako
pristúpil aj k osobitnej úprave styku, rešpektujúc, že sviatky chce rovnako každý rodič prežiť so svojím
dieťaťom a podľa vyjadrení otca, zo strany matky mu nebolo umožnené sa s maloletým stretnúť na

Vianoce. Mal za to, že takto nastavený režim stretávania sa otca s maloletým zabezpečí priestor pre
budovanie a upevňovanie vzťahu otec a syn a dá aj priestor pre pomalšiu adaptáciu maloletého sa na
zmeny prostredia.

8. Ďalším návrhom na doplnenie dokazovania zo strany otca na pojednávaní dňa 02.07.2025, na

vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je v záujme dieťaťa striedavá osobná
starostlivosť, súd prvej inštancie uviedol, že ide o otázku práva, ktorú hodnotí súd po vykonanom
dokazovaní, preto zamietol návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania a aj ďalší návrh otca
na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných
látok u matky z vlasov. Súd dopytom na inštitúcie a po zaslaní správ nenadobudol pochybnosť,

že by matka užívala, či v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok zanedbávala
starostlivosť o maloletého a nebola spôsobilá ju vykonávať. Napokon aj samotný návrh otca na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti detekuje, že otec, na jednej strane pripúšťa, že matka je
spôsobilá zabezpečovať osobnú starostlivosť, na druhej strane túto spôsobilosť viacerými argumentamispochybňuje, preto znalecké dokazovanie súd vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, aj kolízny
opatrovník sa priklonil k takémuto záveru.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, nebol daný dôvod na aplikáciu iného zákonného
ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.

10. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu, a to podaním doručeným súdu dňa 05.08.2025 (č.l. 220 súdneho spisu),

a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, § 62 ods. 1 CMP. V odvolaní uviedol, že
mal záujem sa dohodnúť s matkou na zmene úpravy zverenia od poslednej úpravy, využil aj služby
mediátora. Matka konanie otca považovala za jej atakovanie a nútenie k neprijateľnému kompromisu,
kde hlavným dôvodom mal byť zlý zdravotný stav dieťaťa a nízky vek. Poukázal na to, že musel
iniciovať súdne konanie, žiadať po súde, či nie je v najlepšom záujme pre maloletého striedavá osobná
starostlivosť rodičov s tým, že v konaní sa realizovali dve informatívne stretnutia, dve pojednávania, na

základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme
maloletého z dôvodu veku, zdravotného stavu, komunikácie rodičov, stabilite a rutine. Poukázal na to,
že striedavá osobná starostlivosť, resp. rozhodnutie o nej, je na úvahe súdu po posúdení konkrétnych
okolností každého prípadu, kde kľúčovú rolu tu hrá najlepší záujem dieťaťa. Pokiaľ súd prvej inštancie
subjektívne vyhodnotil vek dieťaťa ako jeden z rozhodujúcich faktorov pre zamietnutie striedavej osobnej

starostlivosti, nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko údajnú silnú citovú väzbu s matkou len vo
všeobecnej rovine predpokladal, avšak silnú citovú väzbu s otcom nebral do úvahy vôbec. Z lekárskych
správ, ktoré boli súčasťou spisu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že nakoľko sa maloletý podrobuje
pravidelným kontrolám a cvičeniam, ktoré s ním absolvuje matka, pričom otec uviedol, že o týchto
cvikoch ho matka nepoučila, je táto skutočnosť v neprospech otca a tento sa nemôže rovnocenne

zastať úlohy matky v zabezpečení zdravotnej starostlivosti pre syna, čo považuje otec za absurdné, keď
úmyselné konanie matky, ktorým sa snaží zmariť možnosť otca zúčastňovať sa lekárskych vyšetrení
a cvičení, je posudzované v prospech matky. Samotná matka nerobila sporným, že vždy objednáva
maloletého na vyšetrenia len vtedy, kedy ho má ona v starostlivosti, tak sa aj raz stalo, že ho informovala
o vyšetrení v Banskej Bystrici, úmyselne ho už neinformovala, že tam pôjde skôr, čím zmarila možnosť

otca vyšetrenia sa zúčastniť.
Otec počas konania poukazoval na stav, že maloletý ako predčasne narodený, je váhovo pod tretím
percentilom a pri pravidelnom vážení prichádzal od matky v nižšej váhe, ako bola pri odovzdaní otcom,
alebo s minimálnym nárastom. Túto skutočnosť súd nijako vážne nebral do úvahy, skôr ju bagatelizoval.
Otec maloletého nesúhlasí s tým, aby rodičovský konflikt, úmyselne živený a prehlbovaný matkou, bol

opäť posudzovaný v jeho neprospech ako dôvod pre zamietnutie striedavej starostlivosti. V takomto
ponímaní by proti vôli druhého rodiča nebola striedavá osobná starostlivosť nariadená nikdy a tá bola len
výsledkom rodičovskej dohody, čo je rozporné s rozhodovacou činnosťou súdov. Zároveň otec uviedol,
že nesúhlasí s hodnotením súdu v súvislosti s účasťou maloletého v predškolskom zariadení. Otec
nespochybňuje, že maloletý potrebuje zlepšiť motoriku a reč, lekári však zariadenie odporučili s tým,

že evidentne sa maloletému neposkytovala dostatočná podpora na to, aby sa motorika a reč rozvíjala
v domácom prostredí. Súd nijako nevyhodnotil, že uvedené mohlo byť práve pochybenie matky, ktorá
napriek osobnej starostlivosti nevedela maloletému v uvedenom probléme pomôcť.
Otec v konaní prezentoval a potvrdil to aj kolízny opatrovník, že maloletý počas osobného stretnutia
inklinoval viac k otcovi, keď si vyžadoval jeho pozornosť a fyzický kontakt. Má za to, že ak by súd

prvej inštancie jeho návrhu vyhovel, nijako by nedošlo k ohrozeniu vývinu a vývoju dieťaťa, alebo inému
bráneniu v zlepšení motoriky či reči. Otec sa návšteve v jasličkách v B. nebránil, dokonca uviedol, že
maloletého do jasličiek v I. nebude dávať, chce len byť so svojím synom dlhšie. Ak by súd návrhu otca
vyhovel, stále by mohol navštevovať jasličky v B. desať dní z dvadsaťdňového pracovného mesiaca.
Súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie smerujúce k posúdeniu, či by bola striedavá osobná

starostlivosť v záujme maloletého, alebo je v jeho záujme iná forma zverenia. Tento dôkaz bol zamietnutý
sargumentáciou,žesajednáoprávneposúdenieveci,čoniejevkompetenciižiadnehoznalca,uvedené
má hodnotiť len súd v rámci vykonaného dokazovania. S týmto právnym názorom sa otec nestotožňuje
a poukazuje na množstvo uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, v rámci ktorých je položená
otázkaohľadomvhodnostistriedavejstarostlivostialeborealizáciestykuvširšomrozsahu.Akbysamalo

jednať len o právnu otázku, stačilo by súdu vychádzať z právnej normy a nebolo by potrebné hodnotiť
vykonané dokazovanie, ako sám súd konštatuje.
Rovnako bol zamietnutý aj návrh otca na vykonanie dokazovania za účelom zistenia, či je matka
užívateľom omamných a psychotropných látok. Tento návrh otec podal potom, ako došlo k incidentu,kedy matka preberala maloletého pod vplyvom alkoholu a s prítomnosťou tretích osôb do svojej
domácnosti, pričom tieto osoby otec poznal z minulosti ako užívateľov drog spolu s matkou. Otec
maloletého sa tu dôvodne obáva, že došlo k podceneniu celej situácie a svojím konaním chcel

vylúčiť možnosť, že maloleté dieťa je zverené do výlučnej osobnej starostlivosti osoby, ktorá môže byť
užívateľom drog alebo minimálne osobou, ktorá sa s takýmito osobami stretáva. Otec maloletého má za
to, že zamietnutím týchto návrhov na vykonanie dokazovania súd nezistil rozhodujúce skutočnosti pre
správne skutkové zistenie a dospel tak v spojení s ďalšími výhradami otca maloletého k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Zároveň má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol spravodlivo, jeho

maloletý syn ho potrebuje a maloletý syn a on ako jeho otec majú právo rozvíjať svoje vzájomné väzby
a prehlbovať citový vzťah, čo nemôže byť považované, že nie je najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Podľa názoru otca, ide výlučne o úmysel matky zachovať výlučnú osobnú starostlivosť v snahe neprísť
o štedré výživné na maloletého syna, ktoré bolo nadštandardné už v čase jeho určovania. Otec však
zohľadňoval, že matka má len rodičovský príspevok, oproti pôvodnej skutkovej situácii je matka však
riadne zamestnaná, poberá tak príjem zo zamestnania, je poberateľkou daňového bonusu a zároveň má

nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa. Skutočnosť, že ho nepoberá (ak ho nepoberá – súd uvedenú
skutočnosť nepreveroval), nemôže byť na ťarchu otca, hoci ho právna zástupkyňa matky z uvedeného
obvinila. Otec maloletého nevidí v konaní preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť jeho návrh
na striedavú osobnú starostlivosť zamietnutý, nízky vek dieťaťa, zdravotné problémy, zlá komunikácia,
stabilita a rutina by v danom prípade nemali byť dôvodom. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie v súlade s jeho návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
a s tým súvisiacu úpravu ďalších práv a povinností k maloletému vrátane určenia miesta trvalého pobytu,
bydliska maloletého, daňového bonusu, rodinných prídavkov a platenia výživného na maloletého A. B..

11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 02.09.2025 (č.l. 233 súdneho

spisu) uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a zákonný, pri
rozhodovaní súd prvej inštancie porovnal pomery na strane rodičov a maloletého, vyhodnotil, že sa
pomery od posledného rozhodnutia nezmenili natoľko, aby tu bol dôvod na zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zároveň upravil rozsah styku otca s maloletým vrátane osobitnej
úpravy styku. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, zaoberal sa všetkými okolnosťami, ktoré predniesli

účastníci konania, zabezpečil množstvo listinných dôkazov, vypočul rodičov v predchádzajúcom konaní,
v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 18P/20/2024 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadom
maloletého syna. Takáto úprava práv a povinností bola v jeho najlepšom záujme a od tejto úpravy
doteraz sa pomery podstatne nezmenili. Matka riadne pripravuje maloletého syna na stretnutie s otcom,
nebránivstretávaní,rozsahstykuotcasosynomjedostačujúci,primeranývekudieťaťaajehopotrebám.

Zároveň styk otca so synom zodpovedá aj faktu, že otec žije v I., matka v B., teda otec si syna berie
do I. a následne ho vezie naspäť ku matke. Styk sa realizuje v zmysle dohody rodičov (nad rámec
naposledy schválenej rodičovskej dohody na základe súhlasu matky). Má za to, že jej domácnosť je
prostredím, v ktorom maloletý prospieva, matka zabezpečuje všetku starostlivosť o neho, v prípade
lekárskeho vyšetrenia, resp. nepriaznivého zdravotného stavu vie matka reagovať, zabezpečiť okamžitú

konzultáciu s pediatrom, resp. špecialistom.
V prípade striedania si maloletého syna tak, ako požaduje otec, by nebolo možné odsledovať jeho
progres, reakciu na konkrétnu liečbu, nakoľko aj zmena prostredia u matky a u otca má na maloletého
výrazný vplyv. Zrejme je to aj z posledného obdobia, kedy bol maloletý syn neustále chorý, čo matka
dáva do súvislosti najmä s pobytmi u otca. Syna dávala otcovi po liečbe s odporúčaniami od lekára, no

nemá istotu, že ich otec dodržiaval. Syn sa po víkende u otca vracal chorý, s teplotou a matka opätovne
musela vyhľadať lekára. Komunikácia s otcom v tomto smere nie je ideálna, otec reaguje selektívne na
to, čo sa mu hodí a skôr ma tendenciu útočiť na matku a požadovať od nej vysvetlenia. Takto otec syna
doniesol aj po víkende 19. – 20.07.2025, kedy matka bola so synom 21.07.2025 u zastupujúcej lekárky,
následne otec syna po víkende 02. – 03.08.2025 doniesol takisto chorého, kde mu namerala teplotu

38,9 stupňov Celzia. Otec syna doniesol po styku 09. - 10.07.2025 s viditeľne udretou tvárou, opuchnuté
oko, modrina. Otec len skonštatoval, že syn zakopol o prah Tatrovkou. Matka sa ale obávala, či syn
nemá otras mozgu, tak s ním išla do úrazovej ambulancie ÚNM, kde syna skontrolovali. K tvrdeniam
otca, že ho matka neinformuje v súvislosti s vykonanými vyšetreniami uviedla, že sú nepravdivé, posiela
mu kópie zdravotných správ tak, ako si to rodičia dohodli na prvom informatívnom stretnutí zo dňa

18.03.2025. Rovnako je zarážajúci postoj otca k nárastu hmotnosti maloletého syna a jeho obvinenie,
že matka syna vystavuje podvýžive. Takéto obvinenie je absurdné, len potvrdzuje rozsah rodičovského
konfliktu a maximálne útočný charakter komunikácie zo strany otca voči matke. Matka sa o syna riadne
stará, podáva mu zdravú a vyváženú stravu, snaží sa, aby syn jedlo v sebe udržal. Tým, že maloletý jepredčasne narodený, množstvo jeho životných funkcií vrátane trávenia potravy sa musí vyvinúť. Matka
chodí so synom aj do gastroenterologickej ambulancie a začína maloletý pomaly priberať. Pokiaľ je syn
chorý, zatečený hlienmi, nedokáže jesť, nechutí mu. Ak sa otec ohradzuje, resp. kritizuje zaradenie syna

dodetskéhokolektívuadávatodosúvisusúdajnýmzlyhanímmatkyprirozvojimotorikyarečiusyna,ide
o absurdné tvrdenie. Zaradenie maloletého do kolektívu odporúčala neurologička, syn potrebuje kolektív
detí, dynamiku detského kolektívu, vidieť, ako reagujú iné deti, pozorovať ich a zapájať sa do hier.
Z podaného odvolania a i z priebehu prvoinštančného konania je zrejmé, že otec nie je schopný
reflektovať na postoj matky, súdu, kolízneho opatrovníka, ani na vykonané dôkazy. Otec nie je schopný

prijať odlišný názor, stanovisko, nachádzať kompromisné riešenie. Jediným riešením pre otca je
schválenie jeho návrhu a vyhovenie jeho požiadavkám. Pokiaľ súd zastáva iný názor, otec toto nie
je schopný akceptovať. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom otca
a procesný postoj otca ako účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať
povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
podľa nich. Súd na otcove procesné úkony primeraným, zrozumiteľným spôsobom reagoval, vyhodnotil

ich opodstatnenosť a v zmysle toho aj rozhodol. Znalecké dokazovanie, ktoré navrhuje otec, podľa
názoru matky, je nadbytočné. Rodičia sa podrobujú poradenstvu, na ktorom sa dohodli v rámci súdneho
pojednávaniaamatkavnímaurčitépokrokyvichkomunikácii.Rozhodneimprocesporadenstvapomáha
a verí, že prinesie pozitívne výsledky. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,

postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie
ust. § 65, § 66, § 67 CMP a potvrdil ho ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej

vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu

ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

16. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boljednak zamietnutý návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, zmenený
rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 18P/20/2024 v časti úpravy styku otca s maloletým. Podstatou
odvolania otca maloletého dieťaťa bolo namietanie nedostatočne a neúplne zisteného skutočného stavu

veci, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci.

17. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod otca nedostatočne a neúplne zisteného

skutočného stavu veci, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, nebol naplnený.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, potrebnom pre zistenie skutočného
stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne prihliadal na všetky
skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo v súlade s Čl. 10 CMP a so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov. Pokiaľ otec namietal nedostatočné a neúplné zistenie skutočného stavu súdom prvej inštancie

tým, že nevykonal dostatočné dokazovanie, tak odvolací súd zvýrazňuje, že právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobnom ich vykoná. Súd prvej inštancie v odsekoch 18.
až 40. odôvodnenia podrobne vymenoval, ktoré dôkazy vykonal, popísal zistenia z týchto vykonaných
dôkazov, ktoré hodnotil. V danej veci súd poskytol priestor účastníkom konania, na pojednávaní boli

vypočutí, mohli sa vyjadrovať k vykonanému dokazovaniu, k veci sa vyjadroval kolízny opatrovník, boli
vykonané listinné dôkazy. Ak súd prvej inštancie využil zákonné oprávnenie dané mu ust. § 185 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, v dispozícii ktorého je rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov
vykoná, resp. nevykoná, tak uvedené zostalo bez vplyvu ku konštatovaniu odvolacím súdom v tom, že
pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu.

18. K námietke otca, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. spočíva na nesprávnom
právnom posúdení (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.Vposudzovanomprípadevtomkonajúcisúdprvej
inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis. Namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

19. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa ust. § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. V prejednávanej veci išlo o zmenu existujúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
určenej naposledy súdnym rozhodnutím, a to na základe rodičovskej dohody o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu schválenej rozsudkom Okresného súdu Martin
sp.zn. 18P/20/2024 zo dňa 24.04.2024, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, bol upravený styk otca s maloletým, bolo určené výživné vo vzťahu k maloletému a obidvaja
rodičia boli oprávnení zastupovať a spravovať majetok dieťaťa. Dňa 29.10.2024 podal otec návrh na
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že už v čase poslednej úpravy

prezentoval záujem rozšíriť styk a dohodnúť sa s matkou na rozšírenom styku, pričom využil aj služby
mediátora s tým, že matka spočiatku tvrdila, že je možné vzhľadom na vek dieťaťa a jeho zdravotné
problémy súvisiace s predčasným narodením, realizovať styk otca s maloletým len v bydlisku matky,
neskôr ustúpila a dieťa si mohol otec prebrať aj do svojej domácnosti. Zároveň otec mal informáciu v tom
čase, že matka mala od januára 2025 nastúpiť do práce a maloletý mal byť umiestnený do jaslí alebo

do iného obdobného zariadenia a otec ďalej uviedol, že mu umožnil zamestnávateľ pracovať aj viac
z domu a z tohto dôvodu uvedený stav mu umožňuje tráviť viac času so synom a má záujem mať syna
v striedavej starostlivosti.Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zmenu formy
starostlivosti o maloleté dieťa zameral svoju pozornosť a dokazovanie na posudzované zmeny pomerov
od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a následne dospel

k záveru, že od poslednej úpravy neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala za následok
zmenu formy osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa na striedavú osobnú starostlivosť oboch
rodičov o dieťa, nakoľko takáto forma starostlivosti nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej
inštancie vychádzal zo základnej zásady týkajúcej sa rozhodovania vo veciach maloletých detí, ktorou
je sledovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Tento princíp je zakotvený nielen v Čl. 24 ods. 2

Charty základných práv Európskej únie (v zmysle ktorého, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do
úvahy najlepšie záujmy dieťaťa), ale vyplýva tiež z Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (podľa
ktorého, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi). Aj podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým

hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti
o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia
so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Starostlivosť o maloleté dieťa je jednou z vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Ak sa rodičia nedokážu
dohodnúť, súd určí, či sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je nepochybné, že otec v danom prípade má záujem

o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého a je pravdou, že záujem rodičov o striedavú osobnú
starostlivosť je predpokladom na to, aby sa vôbec o takejto forme uvažovalo. Z hľadiska splnenia
materiálnych podmienok na rozhodnutie o takejto forme starostlivosti je ale záujem rodiča, nech je
akokoľvek úprimný, druhoradý. Rozhodujúcou otázkou, ktorú musí súd skúmať, je záujem maloletého.
Ak striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého, nemožno ju upraviť. To, či je striedavá

osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, má právomoc posúdiť len súd, pretože ide o otázku
právnu, nie skutkovú.

23. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posúdil, že došlo k zmene pomerov, v zmysle ktorých
môže zmeniť dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností vzhľadom k tomu, že matka

maloletého už toho času nie je s maloletým na rodičovskej dovolenke, maloletý nastúpil do jasličiek,
otec si zariadil svoje pracovné povinnosti a prispôsobil tak, aby sa mohol častejšie venovať maloletému
a rovnako súd prihliadol na skutočnosť, že maloletý je cca o rok starší ako v čase pôvodného konania
a začal tráviť širší styk u otca. Aktuálne, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, sa styk otca
s maloletým realizoval každý nepárny víkend od piatka do nedele s tým, že matka nemala problém, aby

bolo aj stretávanie otca s maloletým počas týždňa. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmena
pomerov nastala na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, čo bolo dôvodom aj na
zmenu posledného rozhodnutia týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a zároveň
aj správne posudzoval, či je možné a vhodné maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti.
V tomto smere odvolací súd odkazuje na odseky 49. až 51. odôvodnenia rozsudku, v ktorých súd prvej

inštancienáležiteodôvodnil,prečonávrhotcanazvereniemaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti
s atypickým intervalom zamietol a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje
a naň odkazuje.
Zároveň odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia
dostatočne zodpovedal v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o navrhovanej zmene

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podstatný význam. Vlastnosťou
meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk
právneho štátu, čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znovu
(§ 230 CSP), ust. § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine upravil i možnosť zmeny rozsudku voveciach (okrem iného) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou
podmienkou toho, aby súd mohol o veci znovu rozhodnúť, je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti,
z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia, sa zmenili v takej miere, že sa

závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov a konajúci súd dospeje k záveru, že sú
splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako
rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý
je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení. Z obsahu
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v posudzovanej veci sa súd prvej inštancie týmito kritériami

zaoberal a dostatočne ich posudzoval práve v kontexte zisteného skutočného stavu veci majúceho
podstatný význam pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a správne považoval za
potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, čím pristúpil k zmene pôvodného rozhodnutia v časti
úpravy styku otca s maloletým, kde upravil stretávanie otca s maloletým počas bežného obdobia ako
aj osobitnú úpravu styku, a to počas letných, Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Mal preukázané, že
aktuálne sa styk otca s maloletým realizuje každý nepárny víkend od piatka do nedele s tým, že matka

sama vyslovila, že nevidí a nemá problém, aby sa mohol stretávať s maloletým počas týždňa. V takto
nastavenom modeli starostlivosti rodičov so široko upraveným stykom otca sa zabezpečí priestor pre
budovanie a upevňovanie vzťahu otca a syna a dá sa aj priestor pre pomalšiu adaptáciu maloletého
vzhľadom na zmeny prostredia.

24. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by striedavá
starostlivosť bola v záujme maloletého, od zverenia maloletého do starostlivosti matky uplynula veľmi
krátka doba, je pravdou, že maloletý je starší, v čase rozhodovania odvolacieho súdu má tri roky,
ale nebolo preukázané, že by boli lepšie zabezpečené jeho potreby a že by takáto forma osobnej

starostlivosti, teda striedavá osobná starostlivosť, bola v najlepšom záujme maloletého, ale naopak,
v záujme dieťaťa je ponechať ho v starostlivosti matky a pokračovať v modeli pravidelného styku otca
s maloletým, ktorý bol rozhodnutím súdu prvej inštancie správne rozšírený, ktorý zabezpečí zachovanie
jeho vzťahu aj k tomuto druhému rodičovi a umožní rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb.

25. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo v danej veci potrebné pribrať znalca z odboru psychológia,
pretože na rozhodnutí o tom, ktorá forma osobnej starostlivosti o maloletého je v danej veci v záujme
maloletého, postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise. Čo sa týka ďalšieho
návrhu na doplnenie dokazovania, ktorý bol zamietnutý zo strany súdu prvej inštancie, a to vykonať
znalecké dokazovanie za účelom zistenia prítomných omamných a psychotropných látok u matky

z vlasov, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením zamietnutia tohto návrhu uvedeného v odseku
53. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správne súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by ich matka užívala, či v súvislosti s ich užívaním, že by matka
zanedbávala starostlivosť maloletého a nebola spôsobilá ju vykonávať.

26. Za situácie, keď obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne postarať
(daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať so
záťažou, ktorú rozpad rodiny prináša, je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu
danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb
k blízkym osobám aj v širšom okolí k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať

do úvahy – a to najmä u malých detí – ktorý z rodičov sa doteraz o dieťa osobne staral, dbal o jeho
citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo
pripútané. Odvolací súd mal pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá zohľadnil a splnil,
pretože odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletého, podloženého
vykonaným dokazovaním. Model striedavej starostlivosti síce možno vo všeobecnosti považovať za

model starostlivosti, ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá
starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, ako preukazoval
otec v odvolacom konaní, je nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa,
ale aj rad požiadaviek na rodičov. Prináša zvýšené nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť
dohodnúťsanajednotnompostupevovýchovedieťaťaanariadnomzabezpečeníjehopotrieb.Neustála

výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy,
keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto
nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Z uvedeného dôvodu
je potrebné náležite skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa,predovšetkým, či je uvedené v záujme dieťaťa. Vzhľadom na nízky vek maloletého a preukázaný jeho
zdravotný stav, problematickú komunikáciu rodičov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uľahčenie
adaptácie dieťaťa na striedavú starostlivosť, v záujme riadneho zabezpečenia jeho potrieb a vývoja,

nepovažuje ani odvolací súd striedavú starostlivosť vo forme ako navrhoval otec, za súčasného stavu
za vhodnú. Aj keď obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého a majú
k nemu dobrý vzťah, samotná schopnosť rodiča zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ani dobrý vzťah dieťaťa
k rodičovi nepostačuje na záver vhodnosti striedavej starostlivosti rodičov.

27. Pokiaľ ide o výrok II., ktorým došlo k zmene úpravy styku otca s maloletým, dospel odvolací súd
k záveru, že konajúci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie riadne zistil skutkový
stav (§ 25 a § 36 CMP) a správne právne posúdil danú vec. V prejednávanej veci bolo dieťa zverené
do výlučnej starostlivosti matky, a teda druhému rodičovi bolo potrebné umožniť stretávať sa s dieťaťom
v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnený. Z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, čo uviedol aj súd prvej inštancie v odseku 52. odôvodnenia

napadnutéhorozsudku,sktorýmsaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňuje,žedošlokzmenepomerov
v tomto smere aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie, aktuálne je zvyknuté sa stretávať
s otcom každý nepárny víkend od piatka do nedele, to znamená v širšom rozsahu ako bolo v rámci
poslednej úpravy styku otca s maloletým, otec si zabezpečil pracovné povinnosti tak, aby sa mohol
venovať maloletému, matka nastúpila do práce a dieťa navštevuje predškolské zariadenie, čiže všetko

predstavuje zmenu pomerov, ktorá je predpokladom na to, aby súd aj bez návrhu rozhodol o zmene
styku otca s maloletým. Takto zmenený styk bude nepochybne v záujme maloletého, v starostlivosti
otca neboli zistené nedostatky, rovnako nebolo zistené, že by maloletý na takúto formu a rozsah styku
reagoval negatívne. Takto upravený styk zaručuje matke aj otcovi rovnocenný podiel času na výchove
maloletého cez víkendy a tým zároveň saturuje najlepší záujem maloletého tráviť nerušene s každým

zo svojich rodičov celý víkend. Odvolací súd dodáva, že výchovné pôsobenie otca má pre maloletého
do budúcna veľký význam a je nevyhnutné, aby sa mu vytvoril širší a hlavne kontinuálnejší priestor cez
víkendy na upevňovanie vzťahov a vytváranie spoločných zvykov a rituálov, ktoré sú nesporne v ich
spoločnom záujme. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv
a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého

dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné vnímať
ako úpravu dočasnú, nateraz však poskytuje otcovi (vzhľadom na špecifiká prejednávaného prípadu)
dostatočnýpriestornato,abysamoholpodieľaťnavýchovemaloletéhoaprehlbovaťichvzájomnývzťah
tak, aby v budúcnosti bolo možné v najlepšom záujme maloletého upraviť prípadne iným spôsobom
styk maloletého s otcom. Takto upravený styk otca s maloletým vychádza z vykonaného dokazovania

a pre maloletého sa javí najvýhodnejší, rešpektujúci pritom právo otca na styk s maloletým. Súd pri
rozhodovaní nie je viazaný predstavami jednotlivých účastníkov konania, ale vždy musí uprednostňovať
záujem maloletých detí.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

29. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).