Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100769
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100769.1

Uznesenie

7 5S/57/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, Snina, IČO:
17 077 265, zastúpeného Mgr. Evou Kováčechovou, advokátkou so sídlom Komenského 21, Banská
Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so

sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 821 01 Bratislava, za účasti: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie
Viackov, so sídlom Ľubeľa, 032 14 Ľubeľa, IČO: 37 802 640, zastúpený Mgr. Jurajom Jančigom,
advokátom so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 8851/2025-6.1, č.z. 18812/2025 zo dňa 03.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

6 5S/57/2025

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
31. 05. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 31.05.2025, doručenou elektronicky Správnemu súdu

v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 8851/2025-6.1, č.z. 18812/2025 zo dňa 03.04.2025, ktorým žalovaný v bode
A. povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na usmrtenie štyroch jedincov
chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach A. B., C. A.,
MalatinyaZemianskáĽubeľavokreseLiptovskýMikuláš,naktorýchbolavyhlásenámimoriadnasituácia

vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025, a to
vo vymedzených zónach podľa mapových príloh tohto rozhodnutia. V bode B. povolil žalovaný výnimku
zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny na držanie a
prepravu štyroch jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v
súlade s bodom A. výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí podľa § 82 ods.
12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti. Žalovaný tiež

stanovil platnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku A do 31.12.2025.

2. Žalobca v žalobe (časť VIII.) zároveň navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil
tým, že na podklade žalovaného rozhodnutia môže dôjsť k neopodstatnenému usmrteniu jedincov
medveďa hnedého, ktorý je prísne chráneným druhom živočícha. Zároveň je opodstatnená obava, že

tým môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého. Ďalej žalobca poukázal na
ustanovenie§89ods.2zákonaoochraneprírodyakrajiny,ktorýumožňujenažiadosťúčastníkakonaniarozhodnúť aj o predĺžení platnosti rozhodnutia, čo rovnako odôvodňuje zásah súdu v podobe priznania
odkladného účinku. Zároveň platí, že zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany,
je nezvratný, preto je namieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k

tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha
sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žaloby. Potreba
prijatiaodkladnéhoúčinkužalobyjevšakdanáajtým,žesúdsvysokoupravdepodobnosťounerozhodne
o žalobe práve do 31. 12. 2025, kedy zaniká platnosť rozhodnutia a jedná sa o najneskorší možný termín
na usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Na záver žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku

žalobe naviac nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
09.12.2025. Uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť priznania odkladného účinku, nakoľko žaloba
obsahuje iba hypotetické tvrdenia a zároveň neobsahuje žiadne dôkazy na ich preukázanie. Podľa § 40
ods. 2 zákona o ochrane prírody ministerstvo môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených

druhov a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná
alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho
prirodzenomareáli.Podľaprogramustarostlivostijetentodruhchránenéhoživočíchavpriaznivomstave,
čiže jeho populácia je dlhodobo vyrovnaná na území Slovenskej republiky, resp. môže sa zvyšovať.
Program starostlivosti definuje priaznivý stav medveďa hnedého priemernou hustotou viac ako 10

jedincov na 100 km2 pri celkovej početnosti vyše 800 jedincov na Slovensku. Navyše povolením
predmetnej výnimky sa nezasahuje do jadrovej populácie (pozn. jadrová populácia označuje skupinu
jedincovvrámciväčšejpopulácie,ktorájegenetickynajstabilnejšiaanajschopnejšiaudržiavaťpopuláciu
nažive) medveďa hnedého s nezmeneným prirodzeným správaním, nakoľko povolením výnimky sa
eliminujú iba jedince s pozmeneným (synantropným) správaním. Ministerstvo napadnutým rozhodnutím

povolilo výnimku iba vo vymedzených zónach podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorých
hraniceavymedzenieGPSsúradnícsúuvedenévovýrokunapadnutéhorozhodnutia.Vymedzenébuffer
zóny na elimináciu synantropných jedincov nezasahujú do územia európskeho významu Ďumbierske
Tatry (SKUEV0302). Na základe toho ministerstvo dospelo k záveru, že povolenie výnimky na
eliminovanie štyroch synantropných jedincov medveďa hnedého v rámci vymedzených buffer zón v

dotknutom území nebude mať významný vplyv na územia európskej sústavy chránených území Natura
2000. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe konštatuje, že priznanie odkladného
účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak žiadnym spôsobom to nepreukazuje.
Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku je naopak v rozpore s verejným záujmom, ktorým
je ochrana života a zdravia obyvateľov, z dôvodu narastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s

medveďom hnedým v intraviláne obcí, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, nakoľko
synantropné jedince tohto druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. V nadväznosti na vyššie
uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že od roku 2000 zranili medvede na Slovensku
viac ako 117 ľudí. Za 16 rokov (od.1.1.2000 do 31.12.2016) došlo na Slovensku k 54 útokom medveďa
hnedého na človeka a len za obdobie posledných 8 rokov (od 01.01.2017 do 31.03.2025) došlo až k

63 útokom na človeka, z toho k štyrom s následkom smrti. Za rok 2024 eviduje ŠOP SR 18 útokov,
ktoré skončili zranením človeka, z toho dva útoky skončili usmrtením človeka (15.03.2024, D. D. a
05.10.2024, Hybe). V roku 2025 (stav do konca marca) zatiaľ bolo zaznamenaných 7 útokov vrátane
1 smrteľného (30.03.2025, Detva). K namietanej potrebe uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaný uvádza, že podľa právnej teórie je podstatou princípu

predbežnej opatrnosti povinnosť v prípadoch, keď nie je v rámci rozhodovacieho procesu k dispozícii
dostatočné množstvo presných a jednoznačných informácií o možných dôsledkoch rozhodnutí pre
životné prostredie, rozhodnúť vždy v prospech životného prostredia. Žalovaný pri vydávaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal z odborného stanoviska Správy NAPANT zo dňa 28.03.2025, ktorá je podľa § 65b
ods. 2 zákona o ochrane prírody odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny zabezpečujúcou úlohy

na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov, na území národného
parku a jeho ochranného pásma, ako aj v ďalšom území vymedzenom v rozhodnutí ministerstva,
ktorýmsaustanovíúzemnápôsobnosťsprávynárodnéhoparku.SprávaTANAPzároveňprivypracovaní
odborného stanoviska postupovala v úzkej súčinnosti so ŠOP SR. V odbornom stanovisku Správy
NAPANT boli vyhodnotené všetky podstatné náležitosti potrebné pre posúdenie opodstatnenosti

povolenia výnimky z druhovej ochrany. Správa NAPANT v odbornom stanovisku konštatovala, že
odporúča ministerstvu povoliť pre žiadateľa výnimky zo zakázaných činností z druhovej ochrany na štyri
jedince medveďa hnedého. Zároveň sa v napadnutom rozhodnutí zohľadnili aj skutočnosti vyplývajúce
z programu starostlivosti a z vyhlásenia mimoriadnej situácie. S poukazom na uvedené má žalovaný zato, že ministerstvo v konaní dostatočne spoľahlivo zistilo relevantný skutkový stav a určilo podmienky
vykonávania činnosti (určenie buffer zón, individualizácia jedincov atď.), čím minimalizovalo vznik
negatívnych dôsledkov na životné prostredie na najnižšiu možnú mieru, v dôsledku čoho považuje

žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa potreby uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti za postavenú
na hypotetickom a nepodloženom základe. S poukazom na vyššie uvedené, základné predpoklady
aplikácie princípu predbežnej opatrnosti a na doterajšie vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe má žalovaný za to, že na uplatnenie (aplikáciu) princípu predbežnej opatrnosti
neboli naplnené základné (kľúčové) predpoklady a síce, že existuje reálne riziko poškodenia, či

ohrozenia životného prostredia, ktoré musí byť zároveň vedecky podložené, jeho aplikácia vo forme
konkrétnej intervencie, či regulácie musí nastať pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná
činnosť je, alebo nie je škodlivá a zároveň nesmie viesť k závažnejšiemu následku ako tomu, ktorému
mala zabrániť.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024

(body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné
a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako
rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022,
II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu
reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej
žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom
pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené
zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta

verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za
kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.“

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe

je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy (ďalej aj len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „opatrenie“)
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným

záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa
vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne

následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutiealebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.

10. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na
priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr
so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia

správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu
podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a)
alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj

Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.
H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej

ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom
prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí
byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených
dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne

ustanovuje podmienku, že takého priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. V prejednávanej veci správny súd na základe návrhu žalobcu posudzoval, či boli kumulatívne
splnené podmienky, s ktorými SSP spája možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe, a to
existencia hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí a absencia rozporu s verejným záujmom.

Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok, zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a k jeho
zamietnutiu.

13. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku na priznanie odkladného účinku

správnejžalobezdôvoduhrozbyzávažnejujmynaživotnomprostredízapreukázanú.Udelenávýnimka,
v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu štyroch jedincov medveďa hnedého v prípade jej realizácie
má totiž jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom
prostredí.

14. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky a to, či priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca k splneniu tejto podmienky uviedol
len veľmi stručné vyjadrenie o tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore so
žiadnym verejným záujmom.

15. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť
ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s
činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je

úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda
o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané
na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“

16. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že vláda Slovenskej
republiky uznesením č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025 vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len ako „zákon o civilnej ochrane“) z dôvodu
nežiadúceho výskytu medveďa hnedého v okresoch E. E., F., G., H., A. I. F., J., I., E., D. A., K., C. F.,L., A., M. B., M., C., L., H., M., M., N. I. E., O., F., M., M. I. N., K., P., A., A. Q., A. Q., A. Q., A. Q.,
H., K., K. M., L., C., D., N. A., A., R., H. H., G. I. O., H. S., G., E., R. F., C., L. H., L., Q., L., L., H.
I. H. T. E.. Mimoriadna situácia bola vyhlásená v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia

miestnych obyvateľova vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú problémové jedince
medveďa hnedého. Účelom zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života,
zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie
ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na

znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti. Podľa § 3 ods.2 písm. d) zákona o civilnej ochrane mimoriadnou udalosťou je stav,
ktorý je vyhodnotený ako riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych
zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na
ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Pre úplnosť možno dodať, že vyhlásenie mimoriadnej situácie
neznamená automatické oslabenie ochrany prírody, ale v čase jej vyhlásenia verejný záujem na ochrane

života a zdravia prevažuje nad ekologickým záujmom.

17. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bola vládou Slovenskej republiky vyhodnotená situácia v
príslušnom okrese Liptovský Mikuláš ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života,
zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Správny súd

vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval splnenie druhej podmienky pre priznanie odkladného účinku,
teda toho, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom za preukázané.

18. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].