Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100744
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100744.1

Uznesenie

5 5S/55/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava,

právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01
Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Senica, Odbor
starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Vajanského 17/1, 905 01 Senica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SE-OSZP-2025/008445-013 zo dňa 23.05.2025, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

5 5S/55/2025

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
23.07.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 23.07.2025 na Správny súd v

Bratislave(ďalejlen„správnysúd“),sažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostiazrušeniarozhodnutia
žalovaného č. OU-SE-OSZP-2025/008445-013 zo dňa 23.05.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
v spojení s rozhodnutím Mesta Senica (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. zivot-73/2024/40549-VES zo
dňa 08.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný vo veci odvolania žiadateľa -
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, voči prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti žiadateľa na výrub 14 ks drevín, bližšie

určených vo výroku prvostupňového rozhodnutia, rastúcich na parcele č. XXXX/X C-KN v k. ú. A. vo
vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žiadateľa, postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vydal súhlas žiadateľovi na výrub vyššie uvedených drevín,
súčasne podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonč.543/2002Z.z.“)bližšieurčilpodmienkyvykonaniavýrubuapodľa§48ods.

1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi povinnosť najneskôr do 30 dní po výrube zaplatiť finančnú
náhradu za výrub drevín vo výške 4000 Eur, ktorá bola vypočítaná podľa § 42 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“).

2. Žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh
odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňovéhorozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným poriadkom, s poukazom na ochranu životného prostredia, § 13 zákona č. 17/1992
Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“), a s tým

súvisiaci princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa žalobcu potrebné prepojiť s inštitútom
odkladného účinku. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného
prostredia v praxi podľa žalobcu stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto bolo už
medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca poukázal na

skutočnosť, že § 13 zákona č. 17/1992 Zb. neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, no napriek
tomu zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu, ktorá spočíva v potrebe prezumovať možné poškodenie
životného prostredia v prípade, ak nie je isté, či sa dostavia negatívne dôsledky vykonávania určitej
činnosti, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej činnosti. Pri princípe
predbežnej opatrnosti preto podľa žalobcu nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota
ohľadom škodlivosti posudzovanej činnosti. Podľa žalobcu sa má princíp predbežnej opatrnosti uplatniť

v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia
alebo ľudského zdravia. Žalobca tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí trvalé
poškodenie životného prostredia v rozpore s verejným záujmom podľa § 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
spočívajúce v nezákonnom umožnení zničenia ekostabilizačných funkcií drevín určených na výrub. Tým
je podľa žalobcu založená aj dôvodnosť priznať správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie poukázal na osobitný charakter správnej žaloby podľa
§ 178 ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom
opatrení, pričom dodáva, že dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie dostačujúci dôvod pre uznesenie
o odkladnom účinku. Žalobca taktiež poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorého: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že
hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych
právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej
na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej

sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného
stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo ohrozil, alebo už nastal“. Podľa žalobcu je takáto súdna
ochrana iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti, pričom v prípade práva
na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku,

nakoľko včasnosť súdneho zásahu je rozhodujúcim faktorom pre reálnu ochranu životného prostredia
a požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia
vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je
možné po preskúmaní zákonnosti čo chrániť.

4. Žalobca v závere svojej argumentácie poukázal na § 19 zákona č. 17/1992 Zb., na zásadu
preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb., záväzný výklad Zmluvy o fungovaní Európskej
únie (najmä čl. 4 ods. 2 písm. k/, čl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1), na základe ktorých sa ekonomický
záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, a preto žiadal správny súd,
aby správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko jeho nepriznaním hrozí nenávratné zničenie

osobitne chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých
pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Zásada predbežnej opatrnosti podľa žalobcu prikazuje
prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby
sporná, pričom v dôsledku tejto zásady je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods.
3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore

so zákonom. Je potrebné zohľadniť ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu verejného záujmu životného
prostredia.

5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 03.12.2025 sa k veci vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol
nesúhlas s návrhom, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Žalovaný uviedol, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z.
a správneho poriadku. Vo vzťahu k drevinám dotknutých napadnutým rozhodnutím žalovaný uviedol,
že z hľadiska sadovníckej hodnoty ide o skupinu stromov podpriemernej hodnoty, ktoré sú vysoko
okliesnené, rastúce v hustom spone alebo podraste vyšších stromov, časť má jednostranné vetvenie,ojedinelé tlakové vetvenie, niektoré majú preschnuté konáre najmä z dôvodu zatienenia a preschnuté
alebo napadnuté ihličie („sykavka“), pričom dreviny sú bez predpokladu regenerácie po prebierke
a z dlhodobého hľadiska nemajú dobré podmienky na ďalší rast a predpoklady ďalšieho vývoja sú

pomerne obmedzené. Perspektívu zotrvania stromov z hľadiska plnenia ekologických a estetických
funkcií,zdravotnéhostavuavitalitynastanovišti,vzhľadomnapriestorovérozloženie,žalovanýpovažuje
za krátkodobú (t. j. dočasná udržateľnosť v rozmedzí 5 až 10 rokov). Dodal, že ani ošetrenie dotknutých
stromov v tomto štádiu by neprinieslo želané zachovanie ekologických a estetických funkcií drevín.
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín žalovaný prihliadal nielen na zdravotný

stav drevín, ako to urobil prvostupňový orgán, ale prihliadal aj na druh, funkciu a význam dreviny
pre životné prostredie, a to s odkazom na § 22 ods. 10 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. V závere svojho
vyjadrenia žalovaný spochybnil konanie žalobcu ako súladného s verejným záujmom odkazujúc na
skutočnosť, že žalobca bol v administratívnom konaní pasívny, nedoručil príslušnému orgánu verejnej
správy žiadne vyjadrenie k podkladom napadnutého rozhodnutia, pričom sa obmedzil len na podanie
opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu.

6.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri
tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme už
reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba

však musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad.

10. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku

nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom
k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu
právnychúčinkovprávoplatnostirozhodnutiaakzásahudoprincípuprávnejistoty,jemožnékonštatovať,
že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody

hodnoverne a dostatočne preukázané.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a
rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého
z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z
03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP.
Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziťaj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej
miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené,
a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k veci vyjadril. Vo vzťahu
k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

13. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby,
odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do
životného prostredia a jeho nenávratným poškodením, s poukazom na zákonnú úpravu a všeobecné
princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v
návrhu sú nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej
požiadavke ochrany životného prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej

opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového
stavu, ktorý zahŕňa aj skutočnosť, že dôvodom pre vydanie súhlasu žiadateľovi na výrub drevín nebolo
len zohľadnenie ich zdravotného stavu - ako tomu bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia – ale
aj ich druhu, funkcie a významu pre životné prostredie, ako to vyplýva z obsahu administratívneho
spisu, napadnutého rozhodnutia aj z vyjadrenia žalovaného. Žalobca vo svojom návrhu síce poukazoval

na nezvratnosť následkov výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorou sa výrub akýchkoľvek drevín
nepochybne vyznačuje, avšak dôvodnosť svojho návrhu neprepojil s konkrétnymi okolnosťami danej
veci, medzi ktoré patrí aj charakter dotknutých drevín, ich pôvod, vplyv týchto drevín na iné, zákonom
chránené hodnoty, ako sú život, zdravie a majetok ľudí a verejný záujem na ich ochrane, či princíp
prevencie pred hroziacimi škodami. Žalobca, okrem všeobecného tvrdenia o funkcii drevín v rámci

krajiny, sa nezaoberal reálnym dopadom výrubu drevín v predmetnej veci na celkový stav životného
prostredia a nezohľadnil ani skutočnosť, že jednou z podmienok pre výrub v danej veci je aj povinnosť
žiadateľa zaplatiť finančnú náhradu v spoločenskej hodnote drevín vo výške 4 000 Eur. Navyše žalobca
svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, ktorý by závažný zásah či ujmu
na životnom prostredí akokoľvek preukazoval. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výrub

drevín nie je bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala dôvodnosť návrhu
na priznanie odkladného účinku. Návrh žalobcu v časti prvej podmienky ustanovenia § 185 písm. a)
SSP, ktorou je preukázanie, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok, je preto treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže
žalobca v tomto smere neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani svoju dôkaznú povinnosť.

14. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP
nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním

údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného
žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a)
SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia,
riadne osvedčil, a to aj vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorá nesmie byť len hypotetická
či preventívna. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám

žalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi
následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej
veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne
splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto v tomto štádiu konania nie je možné

vyjadrovať sa k náležitostiam rozhodnutia vrátane jeho (ne)dostatočného odôvodnenia tak, ako to
požaduje žalobca, ktorý v rámci podaného návrhu argumentoval aj nezákonnosťou preskúmavaných
rozhodnutí.

15. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa §

185 písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým
je v danej veci záujem na odstránení drevín s krátkodobou perspektívou, a to z dôvodu možnosti
realizácie investičnej akcie, ktorej výsledkom má byť skvalitnenie prostredia. Žalobca sa vo svojom
návrhu argumentačne nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a vplyvomodkladného účinku žaloby naň. Zameral sa výlučne na ním bližšie nešpecifikovaný záujem na ochrane
životného prostredia ako na jediný verejný záujem, ktorý v danej veci prichádza do úvahy, čo však
správny súd hodnotí ako nedostatočné.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani
podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, teda neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP
návrh žalobcu zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].