Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100997
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100997.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820
174, so sídlom: Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava,
právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska č. 29, 040 01
Košice, za ktorú koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava
- Ružinov, IČO: 00 603 155, so sídlom: Mierová 21, 827 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. SU/4504/16002/2025/LLO-44 zo dňa 02.04.2025, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
08.07.2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 08.07.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len

„správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia právoplatného rozhodnutia
žalovaného č. SU/4504/16002/2025/LLO-44 zo dňa 02.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad rozhodujúc podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
50/1976 Zb.“) vydal stavebné povolenie verejnou vyhláškou na stavbu: „BILLA- Centrála, rekonštrukcia“,
na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie č. SÚ 6223/41057/2024/LLO-122 zo dňa 08.08.2024,

právoplatné dňa 16.09.2024, stavebníkovi: BILLA REALITY SLOVENSKO spol. s r.o., IČO: 35 737 948,
so sídlom: Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, na mieste stavby: ul. Bajkalská, Bratislava-Ružinov, stavba
so súpisným číslom XXXX, pozemky reg. C-KN parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/
XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, v k. u. A., vo vlastníctve navrhovateľa, podľa LV č. XXXX,
druh stavby: iná budova – supermarket BILLA, v rozsahu stavebných objektov vymedzených vo výroku
napadnutého rozhodnutia, s účelom stavby: pozemná stavba – nebytová budova – iná budova.

2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že okamžitý výkon alebo právne následky
- najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu – hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, pričom
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Priznanie odkladného účinku

správnej žalobe žalobca zdôvodnil odkazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“). Vo vzťahu k ochrane životného prostredia
zvýraznil princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa neho potrebné prepojiť s inštitútom
odkladného účinku správnej žaloby, a dodal, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa
v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum síce skončí rozsudkom, v ktorom je
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované

spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca vo vzťahu k § 13 zákona č. 17/1992
Zb. uviedol, že vyjadruje priamu podstatu princípu predbežnej opatrnosti. Ak nie je isté, či sa negatívnedôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia, je potrebné predpokladať, že sa prezumuje možné
poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote. Pri princípe predbežnej opatrnosti
preto nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti.

Podľa žalobcu majú princíp prevencie a predbežnej opatrnosti k sebe veľmi blízko, napriek tomu sú
medzi nimi rozdiely. Princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo
forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia.

3. Žalobca ďalej zdôraznil osobitný charakter žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP a poukázal na to, že

dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie postačujúci dôvod pre uznesenie o odkladnom účinku. Dôvodil,
že právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia vyžaduje aplikáciu odkladného
účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia rozhodujúcim faktorom
a požiadavka na účinné predbežné opatrenie vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Bez priznania
odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia čo chrániť. Nepriznaním odkladného
účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré

v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. V dôsledku zásady predbežnej
opatrnosti je podľa žalobcu nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej
podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto
žaloba smeruje k zabráneniu tejto hrozby. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že dôvodnosť priznania
odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti.

Záverom žalobca konštatoval, že odôvodnenosť priznania odkladného účinku je založená procesnou
nespôsobilosťou, spočívajúcou v tom, že stavebník si nesplnil celý rad svojich zákonných povinností
na úseku životného prostredia, z čoho vyplýva nutnosť predpokladať zaťaženie životného prostredia
v rozpore so zákonom, čo samo osebe opodstatňuje priznanie odkladného účinku.

4. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.12.2025 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
návrh na priznanie odkladného účinku považuje za nedôvodný v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca
neosvedčil existenciu podmienok nevyhnutých na priznanie odkladného účinku podľa § 185 SSP. Podľa
názoru žalovaného návrh žalobcu obsahuje všeobecne formulované a nekonkrétne tvrdenia, z obsahu
ktorých nie je zrejmé, ako konkrétne malo dôjsť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia žalovaného k vzniku hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
k vzniku iného vážneho nenapraviteľného následku. V závere svojho vyjadrenia žalovaný žiadal návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

5. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti

rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

6.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa
pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto
návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam,
t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie

je potrebné preukazovať, že k zákonom predpokladanému negatívnemu následku už reálne došlo,
postačuje hrozba, že tento nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná
hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Ďalším predpokladom vydania
takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo vrozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný
účinok správnej žaloby vyjadriť.

9. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo
znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne
účinky právoplatného rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej

istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná,
nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

10. Správny súd v kontexte analyzovaných procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené,
a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu
k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

11. Žalobca svoj návrh, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval najmä hrozbou závažnej ujmy
na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením
s poukazom na zákon č. 17/1992 Zb. a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny

súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a pohybujú
sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného
prostredia a s tým súvisiacimi zásadami prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp.
vymedzenia ich priameho príčinného vzťahu k danej veci a okolnostiam skutkového stavu. Žalobca
vo svojom návrhu nešpecifikoval, v čom má spočívať ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo

napadnutým rozhodnutím dôjsť. Svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom
vrátane skutočnosti, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladných účinkov vyžaduje preukázanie iba
hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu.

Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší. Hrozbou je treba rozumieť riziko,
nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho špecifikovať, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho
dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej závažnosti identifikovateľná. Žalobca však potrebu prevencie
pri ochrane životného prostredia interpretoval tak, že akákoľvek činnosť, ktorá má čo i len teoretický
potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad na účely

rozhodovaniaopriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevšakniejeprípustný.Návrhžalobcujepreto
treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca neuniesol tak povinnosť
tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť.

13. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie

výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov,
dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu,
ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP,
aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne
osvedčil, vrátane hrozby ujmy na životnom prostredí. V opačnom prípade sám nesie procesné následky

v podobe zamietnutia jeho návrhu. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že podmienky ustanovenia § 185
písm. a) SSP sa rovnako vzťahujú na všetky žaloby, vrátane žaloby podanej podľa § 178 ods. 3 SSP,
teda každý navrhovateľ odkladného účinku je povinný vo vzťahu k svojmu návrhu znášať bremeno
tvrdenia, ako i dôkazné bremeno, samozrejme s dôrazom na osobitosti konkrétnej veci. V prípade,
ak by súd pristúpil k výkladu § 185 písm. a) SSP v spojení s § 178 ods. 3 SSP spôsobom, ako

to naznačuje žalobca, teda že dôvodnosť priznania odkladného účinku je splnená vždy v prípade
žaloby zainteresovanej verejnosti, nastala by situácia, kedy by bez preukázania zákonom stanovených
podmienok boli automaticky priznané odkladné účinky každej žalobe označenej podľa § 178 ods. 3 SSP,
čo nie je prípustné.

14. Správny súd napokon uvádza, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil ani druhú z podmienok
ustanovenia § 185 písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným
záujmom. Skutočnosť, že bola podaná žaloba podľa § 178 ods. 3 SSP, ešte neznamená, že táto
podmienka je automaticky osvedčená a splnená. Žalobca sa touto podmienkou vo svojom návrhu vôbecnezaoberal, jej splnenie len konštatoval, čo však nie je z hľadiska preukazovania splnenia predpokladov
pre postup podľa § 185 písm. a) SSP postačujúce.

15. Správny súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom
definovaného následku, ani podmienku absencie rozporu priznania odkladného účinku s verejným
záujmom, teda neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm.
a) SSP, súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].