Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120319309
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120319309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,
Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát,
Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Akarmig s. r. o., Vrbová nad Váhom 152, 946 65 Vrbová
nad Váhom, IČO: 44 810 253, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa
Királya 6,
945 01 Komárno, IČO: 47 251 395, o zaplatenie 16.329,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/93/2020-325 zo dňa

14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/93/2020-325
zo dňa 14. novembra 2023 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu
v sume 16.329,85 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.329,85 eur od 05.03.2019
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, všetko do troch dní po právoplatnosti

rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.329,85
eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom pohľadávky za neoprávnený odber zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Žalovaný v odpore podanému proti vydanému platobnému rozkazu poukázal na to, že žalobu považuje
za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Nárok žalobcu neuznal čo do dôvodu aj výšky,
nakoľko žalobca si uplatňuje voči žalovanému niečo, na čo mu nevznikol nárok. Rovnako tak namietal

príslušenstvo k nedôvodne uplatnenej pohľadávke žalobcu, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
a všetky trovy konania, ktorých vznik zavinil žalobca, preto je povinný ich znášať sám. Žalovaný
zásadne poprel, že by akýmkoľvek spôsobom manipuloval s plynomerom a že by plynomer porušil. Zo
zápisu pracovníka žalobcu zo dňa 04.09.2018 nevyplýva, že dôvodom demontáže plynomeru malo byť
podozrenie, že bola porušená plomba. Z výpočtu výšky škody žalobcu vyplýva, že výška škody bola
stanovená z absolútne nereálnych vstupných údajov, keď žalobca vychádzal z obdobia od 08.12.2017
do 03.09.2018, počas ktorého mal každý deň počas prevádzkových hodín používať nielen spotrebiče

na varenie, ale aj plynové vykurovanie, čo je nezmysel. Plynový kotol sa používa len vo vykurovacom
období, a nie počas celého roka, ako to vo svojom výpočte uvádza žalobca. Nie je zrejmé ani to,
prečo určil žalobca začiatok neoprávneného odberu plynu na deň 8.12.2017. Namietal, že Znalecký
posudok č. 95/PL-2019 Ing. Petra Lešku neobsahuje všetky predpísané náležitosti znaleckého posudkuupravené v § 17 zákona o znalcoch. Zároveň, z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že
znalecká doložka je neúplná, nakoľko neobsahuje identifikačné údaje znalca. Ak právny úkon nespĺňa
formálnenáležitosti,jeabsolútneneplatný.Malzato,žežalobcasúdunepredložilžiadneakceptovateľné

dôkazy na preukázanie žalobného nároku, nakoľko ním predložený znalecký posudok ako jediný dôkaz
nemôže súd akceptovať s poukazom na absenciu formálnych požiadaviek posudku, ktoré sú zákonom
upravené.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vydal vo veci rozsudok dňa 14.12.2020, ktorým žalobu
žalobcu zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcu, odvolací súd (pozn. Krajský súd v Nitre)

uznesením č.k. 26Cob/18/2022-287 zo dňa 18.05.2023 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Súd prvej inštancie následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.10.2023, na ktorom vykonal dôkaz
výsluch svedka - znalca Ing. Petra Leška, znalca z odboru kriminalistiky, odbor mechanoskopia (viď bod

8. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Na základe doplneného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver: Plyn bol
odoberaný na odbernom mieste: J.. L.. O. XXXX (H.S.), XXX XX O.. Pri kontrole odberného miesta
dňa 04.09.2018 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer bol demontovaný a

odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 95/PL-2019 zo dňa 12.02.2019
znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Na str.
6 znaleckého posudku, v ktorom na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, uvádza odpoveď: „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo

porušené odstránené a nahradené inou plombou.“ Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom
odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete
za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR
č. 449/2012 Z. z. Dňa 18.02.2019 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtovali škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 08.12.2017 do 03.09.2018, určenú podľa cit.

vykonávacieho predpisu vo výške 16.329,85 eur - Vyúčtovanie č. 9000317525, splatné dňa 04.03.2019.
Prílohou vyúčtovania bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa
13.02.2019. Dňa 18.05.2020 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu
pohľadávky zo dňa 15.05.2020, ktorú istinu žalovaný nezaplatil.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 76 ods. 1, 8, 11, § 82 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona

č. 251/2012 o energetike (ďalej len „ZoE“), § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 153 ods. 1, § 186 ods. 1, § 255, § 262 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Dal do pozornosti, že zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere plynu je v právnom poriadku

koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, a teda súd neskúma zavinenie zodpovednostného subjektu.
Avšak aj pri objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu musí súd primárne skúmať, či prišlo k
protiprávnemu úkonu, v danom prípade k neoprávnenému odberu plynu, musí vzniknúť skutočná škoda,
pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani
koncepcia objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE,

ktorú v konečnom dôsledku nepopieral ani žalovaný v tomto konaní, neznamená, že súd rezignuje
na preukázanie skôr uvedených základných predpokladov zodpovednostného vzťahu a automaticky
pristúpi k určeniu výšky škody. Práve preukázanie uvedených skutočností v konaní zaťažuje žalobcu.
Žalobca svoj nárok v konaní vyvodzoval z titulu náhrady škody, vychádzajúc primárne zo záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom. Žalovaný v priebehu konania

popieral závery znaleckého posudku, keď namietal okrem formálnych nedostatkov posudku aj záver
znalca o neoprávnenom odbere plynu z dôvodu pozmeňovania overovacích znakov na merači. Znalec v
znaleckom posudku konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky
čeľustíplombovacíchklieštíakontrolnéodtlačkynebolivytvorenéčeľusťamitohoistéhonástroja.Nezistil
poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombách osadených v kryte číselníka meradla.

Na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými
plombami. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil
obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.Nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka meradla. Nezistil výrazné poškodenie krytu, ako
ani meradla. Iné skutočnosti meraním nezistil. Znalec pri výsluch pred súdom potvrdil svoje závery
uvedené v znaleckom posudku. Poukázal na to, že meradlo mu osobne doručil pracovník žalobcu v

neporušenom obale. Samotné meradlo bolo uložené v jeho skladovacích priestorov do doby vykonania
znaleckého skúmania. Pred začatím skúmania najprv skúmal a kontroloval neporušenie obalu, v ktorom
mu doručili meradlo. Kontrolné odtlačky získal znalec od SPP distribúcia a boli tri. Je o tom vyhotovený
protokol. Uvedené odtlačky používa dodnes. Samotné skúmanie robil pod mikroskopom. Napriek tomu,
že v posudku porovnal odtlačok z doručeného meradla iba s jedným odtlačkom prevzatého od SPP

distribúcia, v skutočnosti ich porovnal so všetkými troma a z tých troch prevzal najpravdepodobnejší
odtlačok (naviac podobajúci) a tam vykonal skúmanie doručeného odtlačku na meradle. Kryt číselníka
nevykazoval známky poškodenia. Samotnú plombu vybral znalec z meradla za účelom skúmania tak, že
pri „drieku“ ich nožom prereže na dve časti a dostáva neporušenú dolnú i hornú časť plomby, nakoľko
nemôže byť plomba poškodená, je to vo forme nitovania. Plomba je vyhotovená pravdepodobne z olova.
Originál plomby je niektorá z tých troch, doručená SPP distribúcia. Predmetný merač bol vyrobený v

r. 2004 a na základe zákona musela byť vykonaná kontrola merača ciachovaním, niektorou zložkou
žalobcu, buď v Bratislave, alebo v Spišskej Belej a opätovne označená plombou. Z toho vyplýva, že
plombu osádza žalobca prostredníctvom niektorých svojich organizačných zložiek.
Súdprvejinštanciekonštatoval,žedoplnenýmdokazovaním,atovýsluchomznalca,došlokodstráneniu
rozporov v znaleckom posudku vytknutých žalovaným. Znalec popísal postup pri spracovaní posudku,

a to od momentu prevzatia meracieho zariadenia až po jeho vrátenie žalobcovi. Znalec potvrdil, že
originál odtlačkov prevzal od žalobcu a pri ich skúmaní na spornom meradle použil najviac podobajúce
skúmaným odtlačkom. Po takto doplnenom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalobca splnil svoju
dôkaznúpovinnosťnapreukázanieneoprávnenéhoodberuplynusmeradlomnaktorombolipozmenené
overovacie znaky žalovaným. Po ustálení otázky porušenia právnej povinnosti žalovaným, súd skúmal

splnenie ďalších podmienok náhrady škody.
Uviedol, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil titulom neoprávneného odberu plynu
cestou nelegálnej odbočky teda bez určeného meradla. Súd vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 základných
princípov CSP poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 51/2017.
Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci súd prvej inštancie

konštatoval objektívnu zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy
odberateľ zodpovedá za to, že nameraný plyn odoberal. Pri ustálení výšky škody vychádzal z § 1 ods. 10
vspojenísods.1-11a14VyhláškyMinisterstvahospodárstvaSRč.449/2012Z.z.Celkovávýškaškody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste žalovaného v súčte predstavuje sumu
16.329,85 eur. Poukazujúc na vyššie uvedený záver, súd návrhu žalobcu vyhovel a nakoľko sa žalovaný

so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania, žalobcovi priznal i zákonné úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po splatnosti až do jeho skutočného zaplatenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

Poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, ktorú mal žalovaný žalobcovi spôsobiť
neoprávneným odberom zemného plynu s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, pričom výšku
žalovanej škody opiera o § 82 ods. 3 ZoE. Svoj nárok žalobca opieral o znalecký posudok vypracovaný
znalcom Ing. Leškom, ktorým súd považoval za preukázané, že pôvodné zabezpečenie meradla proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Predmetný argument

súdu prvej inštancie považoval odvolateľ za nesprávny a takto zistený skutkový stav za v rozpore s
vykonaním dokazovaním. Závery znaleckého posudku považoval za dôkaz právne irelevantný a bez
akejkoľvek výpovednej hodnoty, ktorý nemôže byť podkladom pre spravodlivé súdne rozhodnutie. Dal
do pozornosti, že jeho procesná obrana v konaní spočívala aj v poukázaní na absenciu formálnych
náležitostí znaleckého posudku, ktorý mal žalobca predložiť spolu so žalobou, avšak k uvedeným

výhradám súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť. Namietal, že Znalecký posudok č. 95/
PL-2019 Ing. Petra Lešku neobsahuje všetky predpísané náležitosti znaleckého posudku upravené
v 209 CSP a § 17 zákona o znalcoch, nakoľko nespĺňa ani požiadavku v zmysle ods. 2 citovaného
ustanovenia, ktorý ukladá povinnosť jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobezviazať a zošiť šnúrou, voľné konce šnúry prekryť nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej
úradnejpečiatky.Taktiežzpredloženéhoznaleckéhoposudkujezrejmé,žeznaleckádoložkajeneúplná,
nakoľko neobsahuje identifikačné údaje znalca. Ďalej, v bode 2 znaleckého posudku znalec uvádza, že

účelom vypracovania posudku je potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
ZoE, hoci podľa názoru žalovaného na vyslovenie a potvrdenie takéhoto záveru je kompetentný iba súd,
nie znalec. Poukázal na to, že v konaní znalec uviedol počas výsluchu, že mu mal žalobca odovzdať
3 kontrolné odtlačky, hoci samotný žalobca na pojednávaní dňa 16.11.2021 (pred výsluchom znalca)
uviedol, že znalec mal od neho obdržať 13 ks odtlačkov. Ďalej odvolateľ uviedol, že v konaní poukázal

na skutočnosť, že znalcovi neprislúcha zodpovedať právnu otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenejmanipulácii.Navysloveniejednoznačnýchzáverovotom,žeboloporušenézabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa
§ 9 ods. 5 zákona o metrológii č. 142/2000. Predložený znalecký posudok znalca Ing. Lešku bol
vypracovaný na základe požiadaviek žalobcu, pričom sporné odtlačky znalec porovnal s kontrolnými
odtlačkami, ktoré mu odovzdal žalobca, znalec informácie priamo od výrobcu nezabezpečoval. Za tých

okolností mal za to, že žalobcu ťažilo dôkazné bremeno, aby preukázal, kde sa nachádzalo meradlo od
05.08.2014 (dátum overenia) až po dobu montáže, a takisto žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, aby
preukázal,žemeradlovčasemontáženeobsahovalospornúplombu.Malzato,ževzmyslevykonaného
dokazovania žalobcom predložený znalecký posudok nepreukázal hodnoverným spôsobom, že došlo k
neoprávnenému odberu plynu. S poukazom na výsluch znalca, žalobcom predložený znalecký posudok

považoval za neprípustný aj vzhľadom na pomer znalca k žalobcovi, a pomer žalobcu ku spoločnosti,
ktorá ciachovala sporný plynomer. Z výsluchu znalca aj z iných konaní je možné jednoznačne ustáliť,
že znalec už dlhú dobu spolupracuje (min. od roku 2012) so žalobcom, a táto skutočnosť mu bola pri
zadávaní zákazky známa. Znalec mal odmietnuť vypracovať znalecký posudok z dôvodu jeho pomeru
k žalobcovi. Posudok znalca žalovaný považoval za nezákonný dôkaz, ktorý nemôže byť relevantným

a hodnoverným podkladom na vyslovenie právneho záveru, že žalovaný neoprávnene odoberal plyn,
navyše jeho závery boli výsluchom znalca v konaní vyvrátené. Podotkol, že v konaní boli vykonané aj
výsluchy svedkov, ktorým súd v rozhodnutí nevenoval pozornosť. V tejto súvislosti poukázal na výsluchy
svedkov Y. O. a pracovníka žalobcu P. W., ktorú žalovaný považoval za nevierohodnú a tendenčnú
ukazujúc i na jeho vzťah k žalobcovi. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní zaoberal a riadil

iba skutkovými tvrdeniami žalobcu a všetky námietky žalovaného ignoroval, v napadnutom rozhodnutí
sa s nimi vôbec nevysporiadal.
Žalovaný zdôraznil, že v záverečnom návrhu poukázal aj na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 114/2020
zo dňa 09.03.2021, ku ktorému súd nezaujal žiadne stanovisko, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 29/2017 zo dňa 24.01.2018. Zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie toho, že žalovanému bolo namontované meradlo s takým overením, ktoré zodpovedá
požiadavkám.
Odvolateľ mal za to, že na základe vykonaného dokazovania neboli naplnené podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu, nakoľko nebol preukázaný neoprávnený odber plynu, ani vznik skutočnej
škody, ani kedy a či vôbec došlo k poškodeniu plynomeru, pričom z ustanovení zákona o energetike

vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Dodal, že žalobca súdu
nepredložil žiadne akceptovateľné dôkazy na preukázanie žalobného nároku, nakoľko ním predložený
znalecký posudok ako jediný dôkaz nemôže súd akceptovať s poukazom na nestrannosť a zaujatosť
znalca, a vzhľadom na absenciu formálnych požiadaviek posudku, ktoré sú zákonom upravené.
Podotkol, že podľa § 265 Obchodného zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. S poukazom na 220 CSP mal za to, že
napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré sa nezaoberal námietkami žalovaného týkajúcimi
sa výhrad k znaleckému posudku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu tak považoval za
nedostatočné a nepresvedčivé a vydaný rozsudok za nepreskúmateľný. Namietal i rozporuplnosť a

zmätočnosť napadnutého rozsudku. Okrem toho odvolateľ namietal aj zásah do základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s procesným postupom súdu prvej inštancie,
keď vykonal dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako

nedôvodnú a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.01.2024. Uviedol,
že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnenýodber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Odvolanie žalovaného obsahuje len jeho subjektívne
dojmy, pocity a nepravdivé tvrdenia, na základe ktorých hodnotí preukázané skutočnosti v konaní
a spochybňuje napadnuté rozhodnutie, pričom neuviedol žiadne zákonné a relevantné dôvody

nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu SR (vydané
po spornom náleze ÚS SR 114/2020) potvrdzujú právny názor žalobcu. Bez výhrad akceptujú závery
znaleckých skúmaní, potvrdzujú objektívnu zodpovednosť žalovaného, vznik škody ako aj potvrdzujú
správnosť postupu pri výpočte škody, ktorý použil žalobca a potvrdzujú doterajšiu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR v oblasti neoprávnených odberov zemného plynu ako ustálenú rozhodovaciu

súdnu prax, ktorú nemožno ignorovať. Citovaný nález 114/2020 nemožno aplikovať na podnikateľské
subjekty, jeho predmetom bolo posudzovanie neoprávneného odberu fyzickou osobou, nepodnikateľom
a skutkové okolnosti boli zásadne odlišné. Zdôraznil, že Znalecký posudok č. 95/PL-2019 spĺňal všetky
zákonom dané náležitosti. Znalecký posudok sa zviazaný nedá zaslať elektronickými prostriedkami,
bol preto súdu doručený elektronicky, podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom znalca a
obsahoval aj znaleckú doložku. Na pojednávaní bolo umožnené súdu a žalovanému nahliadnuť do

origináluposudku,ktorýjeriadnezviazanýaobsahujedoložkuznalca,ktoroupotvrdzuje,žesijevedomý
následkov vedomého vypracovania nepravdivého znaleckého posudku. Žalobca podporne poukázal na
rozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.31Cob/36/2018.Daldopozornosti,žeznalec,ktorývypracoval
predmetný posudok, skúma plomby a pečate. Poškodením porušením plomby meradlo automaticky,
v súlade so zákonom o metrológii stráca platné overenie a dochádza k porušeniu zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii. Na základe uvedeného, pokiaľ optickým skúmaním znalec zistí poškodenie/
porušenieplomby,ktorátvorízabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,jekompetentnýkonštatovať,
že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Relevantným dôkazom v tomto
prípade nie je výsledok metrologickej skúšky, ako účelovo tvrdí žalovaný. Rovnaký názor vyslovil aj
Najvyšší súd SR v uznesení 4Cdo/106/2020. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

sa preukazuje znaleckým posudkom, čo je uvedené aj v rozsudku KS Trnava 31Cob/36/2018. V
súvislosti s vyhodnotením znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Petrom Leškom žalobca poukázal aj
na rozhodnutia Krajského súdu Trnava v konaní pod sp. zn. 10CoCsp/75/2022, potvrdzujúci rozsudok
zo dňa 28.06.2023, ako aj v konaní sp. zn. 24CoCsp/66/2022 potvrdzujúci rozsudok zo dňa 08.02.2023.
Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/36/2018, ktorý v obdobnej veci zaujal

stanovisko v prospech žalobcu a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/32/2022, ako
aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bola problematika neoprávnených odberov
zemného plynu podľa totožnej skutkovej podstaty (§ 82 ods. 1 písmeno d/ ZoE) riešená a ktoré tvoria
ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne,
zákonné a riadne odôvodnené. Záverom odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a judikatúru

predloženú počas konania. Žalobca mal za to, že preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo
k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE meradlom
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a dostačujúco preukázal aj objektívnu
zodpovednosť žalovaného, vznik škody ako aj správnosť výpočtu škody a príčinnú súvislosť. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/93/2020-325 zo dňa
14. novembra 2023, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný
neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie
daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutýmrozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací
súd nasledovné:

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.329,85 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE vo výške stanovenej vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.
z. Okresný súd Komárno vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/93/2020-233 dňa 14.12.2020,

ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Cob/18/2022-287
zo dňa 18.05.2023 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po
doplnení dokazovania a opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby, preto žalobe vyhovel a I. výrokom napadnutého rozsudku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
istinu v sume 16.329,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.329,85 eur od

05.03.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere
100 %. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním
namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), d), b) CSP, pričom žiadal, aby odvolací
súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej

výške.

9. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nedáva odpoveď na niektoré námietky žalovaného uplatnené v priebehu konania. Poukazuje však na
skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom (pozn. Krajským súdom

v Nitre) zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd (teraz Krajský
súd v Bratislave) koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a v zmysle
§ 390 CSP je za danej situácie povinný rozhodnúť v danej veci. Odvolací súd preto v ďalšom texte
tohto rozhodnutia odôvodnil svoje právne závery a skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o nenaplnení
odvolacíchdôvodovzostranyžalovanéhoaopotrebepredmetnérozhodnutiepotvrdiť,nakoľkovykazuje

známky vecnej správnosti.

10. Odvolací súd uvádza, že žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste J.. L.. O. XXXX
(H.Š.), XXX XX O.. Zmluvným odberateľom na uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Pri kontrole

odberného miesta dňa 04.09.2018 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer
bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška v Znaleckom
posudku č. 95/PL-2019 zo dňa 12.02.2019 konštatoval, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa
nachádza označenie „14 - M40“. Znalec uviedol, že na základe optického skúmania môže potvrdiť,

že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja. Nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte
číselníka meradla. Na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote
predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích

klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných
odtlačkov. Nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Nezistil výrazné poškodenie
krytu, ako ani meradla. Iné skutočnosti meraním nezistil. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec pri
výsluchu pred súdom potvrdil svoje závery uvedené v znaleckom posudku. Znalec poukázal na to, že
meradlo mu osobne doručil pracovník žalobcu v neporušenom obale. Samotné meradlo bolo uložené v

jeho skladovacích priestorov do doby vykonania znaleckého skúmania. Pred začatím skúmania najprv
skúmal a kontroloval neporušenie obalu, v ktorom mu doručili meradlo. Kontrolné odtlačky získal znalec
od SPP distribúcia a boli tri. O vyššie uvedenom je vyhotovený protokol. Uvedené odtlačky používa
dodnes. Samotné skúmanie robil mikroskopom. Zo záverov znalca uvedených v posudku v spojení s
vyjadreniami znalca na pojednávaní má odvolací súd za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca

splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie neoprávneného odberu plynu s meradlom na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE.11. Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa §
82 ods. 1 písm. d) ZoE, zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna
a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný) v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný

meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade škoda
vzniká samotným odberom plynu. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu zabezpečenia meradla proti
neoprávnenej manipulácii bola v konaní preukázaná znaleckým posudkom, v zmysle ktorého znalec
skonštatoval, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené
čeľusťami toho istého nástroja a optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami

plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolných odtlačkov a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladal, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, t.j. odstránené a nahradené inou plombou.
Závery znalca žalovaný v konaní relevantným spôsobom nevyvrátil, pričom znalec potvrdil poškodenie
plomby. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 zákona tak žalovaný je zodpovedný za
neoprávnené odoberanie plynu v predmetnom odbernom mieste a je povinný nahradiť žalobcovi škodu

spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Pri neoprávnenom odbere plynu meranom meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom
plynu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 106/2020).

12. Žalovaný v odvolaní namietal formálne nedostatky Znaleckého posudku č. 95/PL-2019

vypracovaného Ing. Petrom Leškom, ktorý žalobca predložil spolu so žalobou dôvodiac, že predmetný
znalecký posudok neobsahuje všetky predpísané náležitosti znaleckého posudku § 17 zákona o
znalcoch, nakoľko nespĺňa ani požiadavku v zmysle § 17 ods. 2 zákona o znalcoch, ktorý ukladá
povinnosť jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe zviazať a zošiť šnúrou,
voľnékoncešnúryprekryťnálepkou,ktorúznalecopatríodtlačkomsvojejúradnejpečiatky.Namietaltiež,

že z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že znalecká doložka je neúplná, nakoľko neobsahuje
identifikačné údaje znalca. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že hoci sa súd prvej inštancie s
uvedenou argumentáciou nezaoberal, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pretože námietky
žalovaného sú nedôvodné. Prílohou návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu bol Znalecký
posudok č. 95/PL-2019 Ing. Petra Leška v elektronickej forme. Následne žalobca doložil do súdneho

spisu predmetný znalecký posudok v listinne forme so všetkými požadovanými náležitosťami (č.l. 216
spisu). Znalecký posudok predložený žalobcom v listinnej podobe je zošitý šnúrou, voľné konce šnúry sú
prekryté nálepkou, ktorú znalec opatril odtlačkom svojej úradnej pečiatky § 17 ods. 2 zákona o znalcoch
a rovnako tak obsahuje doložku v zmysle § 209 CSP o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Čo sa týka obsahovej časti daného znaleckého posudku, ani tu

odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že znalec nebol oprávnený zodpovedať otázku, či
boloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii.Vtejtosúvislostikargumentáciiodvolateľa,
ktorý tvrdil, že na vyslovenie jednoznačných záverov o tom, že bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa §
9 ods. 5 zákona o metrológii č. 142/2000, dáva odvolací súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 106/2020 zo dňa 29.06.2021, v ktorom uviedol „Metrologickou skúškou sa
overujú technické a metrologické vlastnosti prístroja, teda či prístroj „funguje“ v súlade s technickými a
metrologickými požiadavkami na daný druh prístroja (§ 15 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii).

Ak meradlo pri overení (či už prvotnom alebo následnom) vyhovovalo, táto skutočnosť sa potvrdí
vyznačením overovacej značky na ňom, inak sa vydá zamietací list, resp. overovacia značka sa z
meradla bezodkladne odstráni. Vykonanie takejto skúšky však nemá žiaden vplyv na zistenie, či so
zabezpečením konkrétneho meradla bolo alebo nebolo neoprávnene manipulované. Z tohto dôvodu
výsledok metrologickej skúšky nemôže byť relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval naplnenie

znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1
písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, t. j. že žalovaný konal protiprávne tým, že porušil
zabezpečenie (plombu) predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, lebo platnosť overenia
určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia
značka alebo zabezpečovacia značka (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii). V

súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, k následnému overeniu meradla dochádza
vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)].“14. Vo vzťahu k ďalším námietkam odvolateľa voči znalcovi, jeho postupu resp. voči znaleckému
posudku ako takému, odvolací súd poukazuje na to, že ak § 82 ods. 1 písm. d) ZoE viaže povinnosť
nahradiť škodu na odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.Procesnoupovinnosťoužalobcujepotompreukázaťpoškodeniezabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii, avšak už nie vyvracať každú špekuláciu žalovaného. Žalovaný v podanom odvolaní
neuviedol žiaden relevantný dôvod, svedčiaci o nedôveryhodnosti dotknutej osoby znalca, preto nebolo
možné ani túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú. Samotná skutočnosť, že žalobca zadal

dotknutému znalcovi viacero objednávok na vyhotovenie znaleckých posudkov nemôže viesť sama o
sebe k záveru, že znalec je vo veci zaujatý. Je potrebné zdôrazniť, že znalci majú zákonnú povinnosť
postupovať v zmysle právnych predpisov, pričom pri vyhotovovaní znaleckých posudkov vyhlasujú aj
skutočnosť, že sú si vedomí následkov vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku, za
čo nesú okrem iného aj trestnoprávnu zodpovednosť. Keďže žalovaný netvrdil ani nepreukázal žiadne
také okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o takom pomere znalca k žalobcovi, ktorý by

zakladal odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti, odvolací súd považoval jeho námietku zaujatosti
znalca za nedôvodnú.

15. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazoval na to, že v konaní boli vykonané aj výsluchy svedkov,
ktorým však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevenoval pozornosť, a to svedkyne Y. O. a

pracovníka žalobcu P. W.. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z uvedených svedeckých výpovedí
nevyvracia závery znalca, resp. správnosť záveru súdu prvej inštancie o neoprávnenom odbere plynu
žalovaným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu,
nie sporových strán. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného

princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

16. Žalovaný dal do pozornosti, že v záverečnom návrhu poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021, ku ktorému súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný len neurčito poukázal na uvedené rozhodnutie Ústavného
súdu SR, avšak námietku v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval. Odvolací súd dáva v tejto
súvislosti do pozornosti, že na rozdiel od prejednávanej veci v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 bolo
preskúmané rozhodnutie odvolacieho súdu, neoprávnený odber plynu bol v domácnosti a odberateľka

bola spotrebiteľkou. Už z tohto dôvodu nie je uvedený nález aplikovateľný na daný spor. Odvolací súd
zároveňpoukazujenanovšiurozhodovaciupraxÚstavnéhosúduSR,napr.rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021 a sp. zn. III. ÚS 84/2024-13 z 8. februára 2024.
Zároveň odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
4Obdo/39/2022 zo dňa 23.08.2023, v ktorom Najvyšší súd SR zhrnul doterajšiu rozhodovaciu prax.

17. Odvolateľ poukazoval i na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Opäť však
poukaz na uvedené zákonné ustanovenie bližšie neozrejmil, neuviedol, v čom má podľa jeho názoru
rozpor so zásadami poctivého obchodného styku spočívať, čo spôsobuje neurčitosť takejto námietky

odvolateľa. Odvolací súd však napriek tomu konštatuje, že na základe skutočností známych zo súdneho
spisu nezistil také konanie žalovaného, ktoré by odporovalo zásadám poctivého obchodného styku.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako
nedôvodné, a teda nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno č.k.
5Cb/93/2020-325 zo dňa 14. novembra 2023 potvrdil v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).