Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19Cpr/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208074
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1320208074.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobkyne:

Q. A., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom G. XX, B. právne zastúpená Mgr. Martin Berec, advokát
s.r.o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 55134114 proti žalovanej: Tatra banka, a.s. so sídlom
Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00686930, zastúpená NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o. , IČO: 35 874 465 so sídlom Cintorínska 3/a, Bratislava o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 28.08.2020 žalobkyňa žiadala,

aby súd určil, že skončenie jej pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa
12.05.2020 dané podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy a to od 07.08.2020 za každý kalendárny mesiac do 3
dní odo dňa právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že
pracovný pomer medzi ňou a žalovanou vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.07.2007 a
dodatkom zo dňa 30.06.2019 bola zaradená na pozíciu Riaditeľ pobočky Centra bývania III. Pracovný
pomer bol skončený ku dňu 31.07.2020 a to dohodou zo dňa 12.05.2020. S ukončením pracovného

pomeru žalobkyňa nesúhlasila a podľa jej uvedenia dňa 07.08.2020 doručila žalovanej Oznámenie
zamestnanca, že trvá na tom, aby zamestnávateľ zamestnanca naďalej zamestnával. Žalobkyňa
zastúpená advokátom však pracovnú zmluvu, jej dodatok a ani Oznámenie zamestnanca, že trvá na
tom, aby zamestnávateľ zamestnanca naďalej zamestnával nepredložila.
2. Žalobkyňa skutkovo a právne odôvodnila žalobu tým, že dňa 12.05.2020 žalobkyňu predvolal
vedúci zamestnanec žalovanej - zároveň nadriadená žalobkyne O. B. na osobný pohovor do
priestorov kancelárie zamestnávateľa. Tento pohovor začal predložením e-mailu od osoby označenej

ako V. Ž., v ktorom sa uvádzalo, že pán Ž.R. L.áva zamestnávateľovi na vedomie skutočnosť, že
žalobkyňa je obvinená a stíhaná za trestnú činnosť, ktorú údajne spáchala s inými osobami formou
spolupáchateľstva. O. B. odprezentovala žalobkyni, že začatie trestného stíhania voči jej osobe má
za následok porušenie interného predpisu zamestnávateľa. O. B. využila psychický stav žalobkyne
vyvolaný predložením tejto informácie a začala nátlakovo pôsobiť na žalobkyňu za účelom podpísania
pracovnoprávnych dokumentov. S poukazom na ústavnú zásadu prezumpciu neviny je žalobkyňa toho
názoru, že nie je prípustné, aby bol z tohto dôvodu na zamestnanca vyvíjaný neprimeraný nátlak a

uvedenou skutočnosťou bol zamestnanec nútený k podpísaniu akýchkoľvek dokumentov týkajúcich sa
pracovnoprávnych vzťahov. Konanie priamej nadriadenej je potom v zjavnom rozpore s dobrými mravmi
ako aj so zákonnými postupmi v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý vyplývajú najmä zo Zákonníka
práce.Žalobkyňanedostaladostatočnýpriestornapozornéprečítanieaoboznámeniesaspredloženýmidokumentárni, nemala dostatočný priestor a čas na slobodné, vážne a určité rozhodnutie, či bude
súhlasiť s podmienkami žalovanej a či uvedený dokument podpíše. Žalobkyňa po jednom krátkom
monológu vedúceho zamestnanca žalovanej, ktorá na ňu pod psychickým nátlakom z trestného stíhania

a nezlučiteľnosti jej funkcie s vedením trestného stíhania voči jej osobe podpísala dokument vopred
pripravený zamestnávateľom. Takéto konanie zamestnávateľa hodnotí s odkazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Situácia vyplývajúca z
trestného stíhania, konanie vedúceho zamestnanca žalovaného a psychický nátlak vyvolali u žalobkyne
vážnu stresovú a zmätočnú situáciu, ktorej rýchlo podľahla, čo vedúci zamestnanec ihneď využil a

predložil jej dokument, ktorý podpísala bez možnosti premyslenia si konania a následkov. Uvedené
konanie žalovaného viedlo k nedostatku slobody vôle žalobkyne, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Žalobkyni žalovaná neposkytla dostatočný priestor, ani len do nasledujúceho dňa,
aby sa mohla oboznámiť s obsahom predloženého dokumentu a slobodne a vážne sa rozhodnúť,
či tento podpíše. Žalobkyňa pociťovala nátlak od vedúceho pracovníka žalovanej, ktorý u nej vyvolal
nadmerný stres a bez ďalšieho sa jednalo o taký objektívne existujúci stav, ktorý vylučoval slobodu

prejavu vôle žalobkyne. So zreteľom na konkrétnu situáciu a s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, ide o prípad vymykajúci
sa prevládajúcim mravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom. Na základe uvedených skutočností je dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná
z titulu nedostatku vôle a omylu, keďže dohoda bola uzatvorená pod vplyvom donútenia, pod nátlakom,

čo považujeme za preukázané uvedeným tvrdením. V dohode o skončení pracovného pomeru, ktorý
bol odovzdaný zamestnancovi absentuje dátum, ku ktorému sa pracovný pomer medzi zamestnancom
a zamestnávateľom končí. Z dohody teda nie je zrejmý dátum skončenia pracovného pomeru, a teda
žalobkyňa nemá vedomosť, kedy sa jej pracovný pomer mal skončiť. A aj to je dôvod neplatnosti Dohody
oskončenípracovnéhopomeruzodňa12.05.2020.Žalobkyňamázato,žedohodaoskončenípracovné

pomeru je neplatná, pretože neboli splnené predpoklady ustanovené v Zákonníku práce a absentujú v
nej základné náležitosti a to vzájomný zhodný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň
skončenia pracovného pomeru. Žalovaná si zároveň uplatnila náhradu mzdy s príslušenstvom vo výške
3796,10 eur mesačne od 07.08.2020, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. Konštatovala, že dohoda o skončení pracovného

pomeru zo dňa 12.05.2020 uzatvorená medzi stranami sporu spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, žalovaná ju považuje za platný právny úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru
medzi žalobkyňou a žalovanou. K priebehu stretnutia dňa 12.05.2020 žalovaná navrhla vypočuť
svedkyňu O. B. a k vedomosti žalobkyne o dni skončenia pracovného pomeru svedkyňu F. J.. Dňa
12.05.2020 na stretnutí informovala O. B. žalobkyňu, že žalovaná bola informovaná o trestnom stíhaní

žalobkyne a zo vzájomnej komunikácie vyplynulo, že je to pre žalobkyňu stresová situácia, ktorá môže
mať vplyv na výkon takej náročnej a zodpovednej funkcie akú žalobkyňa u žalovaného vykonávala.
O. B. teda navrhla ako najvhodnejšie riešenie situácie ukončenie pracovného pomeru na dohodou.
Žalovaná ponúkla žalobkyni možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou s tým, že žalobkyňa si
mohla vybrať, ku ktorému dňu má záujem ukončiť pracovný pomer teda ku dňu 12.05.2020 alebo až ku

dňu 31.07.2020. Žalobkyňa mala neobmedzený priestor na oboznámenie sa s obsahom návrhu dohody
o ukončení pracovného pomeru, ktorý jej bol predložený, Žalobkyňa sa sama rozhodla podľa vlastného
uváženia,akodlhosabudeoboznamovaťsnávrhomakedyačivôbecpristúpikjehopodpisu.Žalobkyňa
nijako nenamietala, že nemá dostatok času na oboznámenie sa s návrhom, pričom nepožadovala
ani dodatočný čas na premyslenie si jeho akceptácie. Tvrdenia žalobkyne v žalobe v tomto smere

pokladáme za účelové a nepreukázané. Žalobkyni bol predložený úplný návrh písomného vyhotovenia
dohody o skončení pracovného pomeru s uvedeným dňom skončenia pracovného pomeru 31.7.2020.
Žalobkyňa s týmto návrhom prejavila písomný súhlas priamo na rokovaní. Tým došlo k platnému
a perfektnému uzatvoreniu dohody, ktorá spôsobila zánik pracovného pomeru medzi žalobkyňou a
žalovanou. Účastníci dohody sa riadne písomne dohodli na jej obsahu, pričom ich vôľa bola nesporná

a bola zachytená v listinnej podobe. Okrem toho je informovanosť žalobkyne ako aj jej skutočná vôľa
na ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.07.2020 zrejmá aj z jej faktického správania, kedy toto
oznamovala svojim podriadeným a ostatným kolegom mailovými správami.
4. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Na žalobkyňu bol podľa
nej vytváraný psychický nátlak zo strany zamestnávateľa, ktorý bol vykonaný vedúcim zamestnancom

žalovanej, nebol návrhom na riešenie situácie, ako vo svojom vyjadrení označila žalovaná, ale
najvýhodnejšie riešenie pre žalovanú a to aj s nadchádzajúcimi organizačnými zmenami, v dôsledku
čoho bude prichádzať ku znižovaniu stavu zamestnancov. Zopakovala, že žalobkyňa nedostala
dostatočný priestor na rozhodnutie, či uvedený dokument podpíše a bude súhlasiť s podmienkamižalovanej, keďže vedúci zamestnanec O. B. mala vopred pripravený dokument - dohodu o skončení
pracovného pomeru, v čase keď predvolala žalobkyňu do priestorov kancelárie vedúceho zamestnanca
a vyvíjaním psychického nátlaku donútila žalobkyňu tento dokument podpísať. Žalobkyni bola

odovzdaná dohoda o skončení pracovného pomeru, kde absentoval dátum skončenia pracovného
pomeru, preto nemala/nemohla mať vedomosť o dátume skončenia pracovného pomeru. Možno
dôvodne predpokladať, že žalovaná mohla dátum skončenia pracovného pomeru dopísať kedykoľvek
bez vedomosti žalobkyne.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, ako keby ju žalovaná nútila k

podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru a jej konanie nebolo dobrovoľné. Uvedené sa
nezakladá na pravde. Žalovaná v podstate zopakovala svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.
Zopakovala, že naďalej odmieta posúdenie dohody o skončení pracovného pomeru ako neplatnej.
Zotrvala na tom, že žalobkyni bol predložený úplný návrh písomného vyhotovenia dohody o skončení
pracovného pomeru s uvedeným dňom skončenia pracovného pomeru dňa 31.07.2020. Žalobkyňa s
týmto návrhom prejavila písomný súhlas priamo na rokovaní. Tým došlo k platnému a perfektnému

uzatvoreniudohody,ktoráspôsobilazánikpracovnéhopomerumedzižalobkyňouažalovanou.Účastníci
dohody sa riadne písomne dohodli na jej obsahu, pričom ich vôľa bola nesporná a bola zachytená v
listinnejpodobe.Skutočnosť,žerovnopisdohodynebolnedopatrenímodovzdanýžalobkynisvyplneným
dňom ukončenia pracovného pomeru na to nemá vplyv. Žalovaná považuje tvrdenie žalobkyne o tom,
že údajne nevedela a nemohla vedieť, kedy sa jej má na základe dohody skončiť pracovný pomer za

nepravdivé a účelové. Žalobkyňa vedela veľmi dobre, kedy, teda v ktorý deň sa jej pracovný pomer u
žalovanej konči, S týmto dátumom v prvom rade vyjadrila súhlas v písomnom vyhotovení dohody.
6. Na pojednávaní dňa 10.05.2022 právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe na ktorú vo svojom
prednese odkázal zotrval. Uviedol, že žalovaná pristúpila k skončeniu pracovného pomeru so žalovanou
formou uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Namietal neplatnosť dohody o skončenie

pracovného pomeru zo dňa 12.05.2020 predovšetkým vtom, že nebol daný súhlas na jej uzavretí
zo strany žalobkyne, zo strany žalovanej išlo o bezprávnu vyhrážku spočívajúcu v tom, že nemôže
pokračovať v práci, nakoľko je začaté trestné stíhanie voči nej a uviedla ju do omylu v tom, že budú
musieť na ňu písať na požiadanie polície posudok. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa
12.05.2020 je neplatná aj z toho dôvodu, že v nej absentuje dátum ku ktorému dňu sa má prac, pomer

skončiť.
7. Poverený zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť, dohodu o skončení pracovného pomeru medzi
žalobkyňou a žalovanou zo dňa 12.5.2020 považoval za platný právny úkon. K uzatvoreniu dohody o
skončení pracovného pomeru došlo na tom skutkovom základe, že žalovaná obdržala uznesenie OOPZ
od občana, v ktorom sa poukazuje na protiprávne správanie žalobkyne. Žalovaná pri tomto osobnom

stretnutí žalobkyni uviedla, že bez ohľadu na ukončenie resp. výsledok protiprávneho konania považuje
správanie sa žalobkyne v rozpore s ustanoveniami pracovného poriadku žalovanej a navrhla jej ukončiť
pracovný pomer. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola dlhoročnou pracovníčkou navrhla jej skončenie
dohodou nie ku dňu 12.05.2020 ale až ku dňu 31.07.2020. Odmietol tvrdenia žalobkyne o bezprávnej
vyhrážke a uvedenia do omylu, žalobkyňa podpísala dohodu s plným vedomím. Námietku absencie

dátumu na jednom z vyhotovení dohody o skončení pracovného pomeru považoval za nedôvodnú a
z dokazovania vyplynie že žalobkyňa vedela ku ktorému dátumu končí jej pracovný pomer a o tejto
skutočnosti komunikovala s okolím.
8.Žalobkyňanapojednávanídňa10.05.2022napodanejžalobetrvala.Popoučeníakoúčastníkkonania
uviedla, že po predchádzajúcom telefonickom rozhovore dňa 07.052020 si ju zavolala pani O. B. na

osobný pohovor, ktorý sa uskutočnil dňa 12.05.2020. Na otázku, či si má niečo pripraviť uviedla že nie.
Keď vstúpila do kancelárie pani B. jej hodila na stôl papier Uznesenie o obvinení a pýtala sa ma čo to
má znamenať, ďalej uviedla že polícia od nej žiada pracovný posudok na osobu žalobkyne. Po tomto
zostala laknutá, rozplakala sa, toto považovala za jednostrannú výpoveď. Pána V. Ž. a skutkový stav
opísaný v uznesení OOPZ Senec nie je celkom pravda. Následne pani B. povedala že bude musieť

byť so žalobkyňou ukončený pracovný pomer na čo zostala zaskočená, uplakaná a v šoku. Snažila sa
vysvetliť pani B., že daný incident je len dôsledkom predchádzajúceho deja, kedy ju pán Ž. G. napadol. V
akom príbuzenskom vzťahu je V. Ž. T. G. Ž. nevie. Pani B. počas rozhovoru a vysvetľovania žalobkyňou
jej predložila Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísala. Pani B. povedala, že pokiaľ jej
predloží dôkazy ako napr. trestné oznámenie na suseda, tak jej danú výpoveď stiahne. Napriek tomu,

že jej doručila aj stanovisko právnika, aj podané trestné oznámenie a svoju výpoveď vo veci trestného
stíhania sa nič nedialo. Dňa 20.05.2020 jej bolo oznámené, že úsek Centrum bývania žalovaného, kde
bola riaditeľkou pobočky z dôvodu organizačných zmien končí ku dňu 3 0.09.2020. Túto skutočnosť
považuje za pravý dôvod zbavenia sa svojej osoby, aby žalovaná nemusela ponúknuť žalobkyni inúpozíciu s prihliadnutím na fakt, že v banke pracovala 13 rokov. Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila,
že o skončení jej pracovného pomeru na pracovisku nikoho neinformovala, avšak na otázku právneho
zástupcu žalovanej svoju výpoveď zmenila keď uviedla, že na pracovnom stretnutí zamestnancov sa

otázka skončenia jej pomeru preberala a týmto potvrdila, že do práce už nepríde. Uviedla že jej
nadriadená uviedla, že dohodu o skončení pracovného pomeru musí podpísať avšak je pravdou, že
túto však výslovne neodmietla podpísať. Čas na rozmyslenie si nevyžiadala. Nepoprela, že je autorom
emailových správ obsahom ktorých je skutočnosť, že toto oznamovala inej zamestnankyni žalovanej.
9. Súd na pojednávaní dňa 28.11.2023 konštatoval, aj keď v konaní vznik pracovného pomeru sporný nie

je, že žalobkyňa k žalobe nepriložila pracovnú zmluvu, dodatok v pracovnej zmluve, ako aj oznámenie,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré doručovala žalovanej. Právny zástupca žalovanej uviedol, že
pracovnú zmluvu nemá, predložil súdu k nahliadnutiu originál oznámenia zamestnanca, že trvá na tom,
aby zamestnávateľ zamestnanca naďalej zamestnával zo dňa 7.8.2020 v opatrení pečiatkou žalovanej
(čl. 143). Ku špecifikácii žalobného návrhu uviedol, že tento tak ako je uvedený v žalobe (čl 4) považuje
za správny, tento podľa jeho názoru netreba upravovať a doložil do spisu 6 výplatných pások pre účely

preukázania výška príjmu žalobkyne (čl 144-149).
10. Z výsluchu svedkyne O. B. mal súd preukázané, že od roku 2020 bola žalobkyni priama nadriadená.
S managermi, akou bola aj žalobkyňa mala pravidelné pracovné stretnutia ako tomu bolo aj dňa
12.05.2020. Uznesenie o vznesení obvinenia (č.l. 56) jej bolo doručené riaditeľom odboru Compliance,
ktorý má na starosti prevenciu voči praniu peňazí, nekalému správaniu zamestnancov, klientov aj tretích

osôb. Na stretnutí so žalobkyňou bola prítomná aj F. J.. Po predchádzajúcej diskusii bolo žalobkyni
poradené, aby vyhľadala právnika pri riešení trestnej veci a dospeli k tomu, že sa dohodnú na ukončení
pracovného pomeru so štandardnou 2 mesačnou výpovednou lehotou. Svedkyňa uviedla, že mala
pripravené alternatívy riešenia situácie. Jednou bolo, že žalobkyňa predloží dôkazy a presvedčivé
fakty, že obvinenie bude stiahnuté. Druhá alternatíva bola, že ak bude situácia vážna mala pripravenú

dohodu o skončení pracovného pomeru. Situácia bola však vážna, čo by žalobkyni bránilo pri výkone
práce poprípade môže nastať chyba pri plnení pracovných povinností. Svedkyňa predložila žalobkyni
spomínanú dohodu skončení pracovného pomeru a aj poučenie o mlčanlivosti. Nechala ju prečítať
si to. Dohodu aj poučenie žalobkyňa podpísala, nepožiadala o prerušenie stretnutia, prípadne o
odloženie stretnutia a ani nevyjadrila nesúhlas. V tej dohode nebol uvedený dátum, ku ktorému sa

má pracovný pomer skončiť. Dohodu, ako aj poučenie majú pripravenú vždy v 2 rovnopisoch, jedno
ostáva v banke, druhé dostáva zamestnanec. Obidva exempláre dohody aj poučenia obsahovali
dátum, kedy to obe strany podpísali a aj dátum ukončenia pracovného pomeru. Jeden exemplár z
každého dostala žalobkyňa a jeden hneď poslala na personálne oddelenie. Žalobkyňa po 12.05.2020
pokračovala v práci. Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej končil ku dňu 31.07.2020. Svedkyňa potom

uviedla, že nič výnimočné sa na tomto stretnutí neudialo a dohodli sa ako normálni ľudia. Svedkyňa
tiež potvrdila organizačné zmeny u žalobcu, ktoré mohli zmeniť rozhodnutie žalobkyne prehodnotiť
skončenie pracovného pomeru dohodou s výhľadom na lepšie finančné ohodnotenie v dôsledku týchto
zmien. Koncom júla bola žalobkyňou požiadaná o jej súhlas na rozlúčkový teambuilding, ktorý sa konal v
dňoch 24. až 25.07.2020. Uviedla tiež, že nikdy žiadny posudok o žalobkyni polícii nepredkladala, nikto o

tonežiadalanaviactonebolovjejkompetencii.Svedkyňauviedla,žestretnutieneboloničímvýnimočné,
bolo to normálne pracovné stretnutie. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že formuláre
(dohoda o skončení pracovného pomeru) sa jej doručujú vy bodkované a tieto sa na stretnutí doplnili.
Dátum vyhotovenia dohody o skončení pracovného pomeru sa podpisoval v deň jej podpisu a tento
doplnila žalobkyňa ako deň jej vyhotovenia a dátum skončenia pracovného pomeru doplnila svedkyňa.

11. Svedkyňa F. J. potvrdila pred súdom, že bola prizvaná pani B. na stretnutie so žalobkyňou, kde bola
podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru. Bola prizvaná do kancelárie pani B. kde jej bolo
oznámené, že podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Túto nečítala a preto sa k jej obsahu
nevedelavyjadriť.Podrobnostisiužnepamätala,avšakuviedla,žetátosapodpisovalakudňuskončenia
pracovného pomeru 31.07.2020. Atmosféra pri podpise dohody opísala ako úplne normálnu.

12. Právny zástupca žalobkyne sa v záverečnom prednese pridržiaval svojich podaní a rovnako aj
všetkých vyjadrení. Podľa jeho názoru svedkyňa B. klamala, ohľadom dohody o skončení prac pomeru
jej výpoveď si protirečila, v spontánnej časti uvádzala alternatívne spôsoby riešenia, avšak pri otázkach
jasne potvrdila, že nič iné ako skončenie pracovného pomeru nemala v zámere. Na základe mandátu
od žalovanej tento pomer skončila neplatne, nakoľko nebol vypísaný na vybodkovanom priestore

dátum skončenia pracovného pomeru. Klamala ohľadom prítomnosti pri podpise, nakoľko zo svedectva
svedkyneJ.vyplynulo,žetátoprišladomiestnostiažpopodpisedohodyoskončenípracovnéhopomeru.
Žalobe žiadal vyhovieť a priznať náhradu trov konania.13.Právnyzástupcažalovanejžiadalažalobuzamietnuťapriznaťnáhradutrovkonania.Prerozhodnutie
súdu v tomto konaní považoval za podstatné dve skutočnosti, jednou z nich je sloboda vôle žalobkyne,
druhou je vedomosť o dátume skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ sa jedná o slobodu prejavu

vôle žalobkyne o skončení pracovného pomeru z dokazovania vyplynulo, že jej vôľa bola prejavená
slobodne, sama vo svojom výsluchu uviedla, že ju nikto k podpisu nenútil, že jej nikto nezakazoval
odísť zo stretnutia, nikto jej nebránil telefonovať a ani nežiadala o dodatočný čas na rozmyslenie. Tieto
skutočnosti o priebehu stretnutia a vôli žalobkyne potvrdili na dnešnom pojednávaní obe svedkyne.
Pokiaľ ide o dátum skončenia pracovného pomeru žalobkyňa o dátume skončenia je pracovného

pomeru vedela, o čom svedčí obsah sms komunikácie, ktoré žalovaná predložila a rovnako tak o tom
žalobkyňa vedela aj z poučenia o mlčanlivosti, na ktorom je dátum uvedený . Žalobkyňa sa smerom k
jej skončeniu pracovného pomeru správala konzistentne na dôvažok čoho zorganizovala aj rozlúčkový
teambuilding v Piešťanoch. Podľa jeho názoru v konaní bolo preukázané, že dohodu podpísala za
žalovanú splnomocnená osoba v súlade so Zákonníkom práce. Z formálneho hľadiska ide o platný
právny úkon. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že právny úkon nebol

urobený vážne a slobodne alebo, že by trpel dôvodmi podľa § 38 alebo § 39 Občianskeho zákonníka.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vedela, aké následky vyvolá uzavretie dohody o skončení
pracovného pomeru. Nebola zo strany žalovanej uvedená do omylu, pretože tento návrh dohody jej
bol predložený. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkyne o tom, že dohodu podpísala pod
nátlakom z obavy, že jej bude v ďalšom pracovnom uplatnení poškodené.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom žalobkyne, právneho
zástupcu žalobkyne, listinnými dôkazmi: dohodou o skončení pracovného pomeru, listom žalovanej zo
dňa 13.08.2020, výpisom z bankového účtu žalobkyne a prostriedkami procesnej obrany: výsluchom
právnej zástupkyne žalovanej, povereného zástupcu žalovanej, svedkov O. B. T. F. J., Poučením zo
dňa 12.05.2020 o mlčanlivosti, Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej

polície, 1. oddelenie vyšetrovania v Senci č. Č.:H.-XXX/X -N.-Q.-XXXX zo dňa 16.03.2020, emailovými
správami č.l. 55, 98 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd
zistil skutkový stav:
15. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej a teda pracovný pomer žalobkyne u žalovanej vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.07.2007, neskôr doplnenej dohodou o zmene pracovnej zmluvy

zo dňa 30.06.2019. Pracovný pomer mal byť uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 12.05.2020 bola medzi
stranami sporu uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Jedno vyhotovenie bolo žalobkyni
doručené bezprostredne po je podpise zmluvnými stranami. Žalobkyňa považuje Dohodu o skončení
pracovného pomeru za neplatný právny úkon z dôvodu absencie vôle, teda že dohoda bola uzatvorená
v tiesni a pod nátlakom a v tejto absentuje dátum ku ktorému sa má na základe uzavretej dohody

skončiť pracovný pomer. Žalobkyňa doručila dňa 07.08.2020 žalovanej oznámenie, že trvá na tom,
aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, v ktorom uviedla, že sa dozvedela z údajov poskytnutých
Sociálnou poisťovňou, že s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer ku dňu 31.07.2020 počas jej
práceneschopnosti, ktorú zamestnávateľovi riadne nahlásila. Žalovaná jej listom zo dňa 13.08.2020
oznámila, že Dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platnú a odmietla žalobkyňu naďalej

zamestnávať. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov dňa 28.08.2020 podala na súd
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.05.2020, keďže jej pracovný
pomer mal skončiť ku dňu 31.07.2020. Takto uvedený skutkový stav medzi stranami nebol sporný.
16. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na

škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za
to, že podá na
iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
17. Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za

ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
18. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.
19. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej

zmluve ako deň nástupu do práce.
20. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce prac. pomer možno skončiť dohodou.
21. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.22. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných

zmien.
23. Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.
24. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
26. Podľa § 80 Zákonníka práce, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako

pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať
nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
27. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi

poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.
28. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a

dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
32. Predmetom konania bol nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce zo dňa 12.05.2020. V zásade žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru podľa § 77 Zákonníka práce sú žalobami, ktoré zákon výslovne pripúšťa, a pri ktorých netreba
preukazovať naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané za nesporné a to zhodným tvrdením strán sporu,
keďže žalobkyňa pracovnú zmluvu zo dňa 04.07.2007 súdu nepredložila, že pracovný pomer žalobkyne
u žalovanej vznikol v zmysle § 42 ods. 1 Zákonníka práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa
04.07.2007, neskôr doplnenej dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2019. Pracovný pomer
mal byť uzavretý na dobu neurčitú.

34. Vykonaným dokazovaním a to predložením Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
12.05.2020 mal súd tiež preukázané za nesporné, že dňa 12.05.2020 bola medzi stranami sporu
uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce dohodou.
Jedno vyhotovenie bolo žalobkyni v zmysle § 60 ods. 3 Zákonníka práce doručené v ten istý deň
bezprostredne po je podpise zmluvnými stranami dňa 12.05.2020. Dohoda neobsahuje žiaden dôvod

skončenia pracovného pomeru, nakoľko nebola uzatvorená z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
a) - c)
Zákonníka práce, ani žalobkyňa ako zamestnanec nepožadovala od zamestnávateľa uvedenie dôvodu
ukončenia pracovného pomeru v dohode.
35. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd preukázané za nesporné, že žalobkyňa doručila dňa

07.08.2020 žalovanej oznámenie, že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával.
36. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd preukázané za nesporné, že žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote dvoch mesiacov podľa § 77 Zákonníka práce dňa 28.08.2020 podala na súd žalobuo neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.05.2020 keďže jej pracovný pomer
skončil ku dňu 31.07.2020.
37. Žalobkyňa vo svojej žalobe o vyslovenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo

dňa 12.05.2020 uviedla ako dôvody jej neplatnosti a to po a) že túto uzatvárala v tiesni a pod nátlakom
žalovanej a po b) z dôvodu, že v nej v čase podpisu nebol uvedený dátum ku ktorému dňu sa má
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončiť.
38. K prvému dôvodu neplatnosti t.j. a) žalobkyňa vo svojej žalobe ako aj počas konania tvrdila,
že nadriadená žalovanej využila psychický stav žalobkyne vyvolaný predložením informácie o začatí

trestného stíhania voči jej osobe, v dôsledku čoho ukončila pracovný pomer dohodou. Žalovaná podľa
názoru žalobkyne tak konala v rozpore s dobrými mravmi a psychický nátlak vyvolali u žalobkyne vážnu
stresovú a zmätočnú situáciu, ktorej rýchlo podľahla. Žalobkyni nebol umožnený dostatočný priestor, aby
sa s predloženou dohodou o skončení pracovného pomeru dostatočne časovo oboznámila. Žalobkyňa
pociťovala nátlak, ktorý u nej vyvolal nadmerný stres a bez ďalšieho sa jednalo o taký objektívne
existujúci stav, ktorý vylučoval slobodu prejavu vôle žalobkyne.

39.Vsúvislostisožalobkyňoutvrdenýmnátlakomsúduvádza,žeslobodouvôlesarozumieneexistencia
pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či
určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane ohrozujú. Nedostatkom slobody vôle však
nebude postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje intenzitu nápadne nevýhodných
podmienok. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany

druhého účastníka, alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhý nátlaku a to
priame fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením, a aby
spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť protiprávna (bezprávna) a musí sa ňou vynucovať niečo,
čo sa ňou nesmie vynucovať a musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka musí byť
adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje. Vyhrážkou rovnako nie je ani prípad, ak sa niekto

vyhráža tým, čo je táto osoba oprávnená vykonať v súlade s právom za účelom, aby druhú stranu
priviedla k určitému konaniu.
40. Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkého čo vyšlo najavo počas konania však tvrdenie
žalobkyne preukázané nebolo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tvrdenie žalobkyne o oznámení
prekvapivej informácie o predložení uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci

žalovanou pri pohovore dňa 12.05.2020 je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Predovšetkým
je potrebné poukázať na skutočnosť, že uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor
kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania v Senci č. Č.:H.-XXX/l-V.- Q.-XXXX bolo vydané aj voči
žalobkyni už dňa 16.03.2020, teda štyri mesiace pred skončením pracovného pomeru dohodou a dva
mesiace pred uzavretím samotnej Dohody o skončení pracovného pomeru za skutok, ktorý sa zrejme

mal udiať ešte dňa 09.06.2019. Nemohla potom žalobkyni byť zo strany žalovanej predložená tzv.
prekvapujúca informácia a jej tvrdenie o využití psychického stavu, ktorý vylučoval slobodu prejavu
vôle žalobkyne tak súd vyhodnotil ako nepreukázané v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Tvrdenie žalobkyne o psychickom nátlaku zo strany nadriadenej pracovníčky žalovanej bolo vyvrátené
svedeckými výpoveďami svedkýň Budzgovej a Raczovej, keď tieto opísali atmosféru pri podpise dohody

úplne normálnu, čo nakoniec nevyvrátila ani žalobkyňa pred súdom dňa 28.11.2023. Za primeraný
čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor, ale aj
samotné rozhodnutie žalobkyne túto v deň jej uzatvorenia podpísať, čo vyplynulo z dokazovania a
najmä svedeckej výpovede O. B.. Z tejto svedeckej výpovede nevyplynulo, že k podpísaniu dohody o
skončení pracovného pomeru došlo v rozpore s dobrými mravmi, a že by tak žalobkyňa konala pod

psychickým nátlakom. V tejto súvislosti je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyňa pôsobila
na riadiacej funkcii u žalovaného, čo predpokladalo pri riadení pracovných a personálnych otázok jej
značnú skúsenosť.
41. Súd tiež dospel k záveru, že nemožno konštatovať zo strany žalovanej porušenie § 13 ods. 3
Zákonníka práce teda, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych

vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo
zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania, nakoľko v prejednávanej
veci o takýto prípad nešlo a voči žalobkyni bol podaný návrh na začatie trestného stíhania na základe
iných skutkových a právnych skutočností mimo pracovného pomeru.
42. Pri posudzovaní namietaných hmotnoprávnych dôvodov pre skončenie pracovného pomeru, súd

zhodnotil, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platný právny úkon. Žalobkyňa
neuniesla tvrdené dôkazné bremeno, nepreukázala, že dohodu o skončení pracovného pomeru
neuzavrela slobodne, žeby ju uzavrela pod vplyvom fyzického, resp. psychického donútenia.43. Skutočnosť ak by aj svedkyňa O. B. podľa žalobkyne uviedla, že v prípade, že nedôjde k
uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, bude jej daná výpoveď zo strany žalovanej, teda i
keby bola preukázaná ako pravdivá táto nejaví znaky psychického donútenia - bezprávnej vyhrážky.

Predsa žalobkyňa mala možnosťzvážiť uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Okolnosti
na strane Heleny Budzgovej, ktoré tvrdila žalobkyňa nemajú znaky psychického donútenia. V prípade,
ak by aj boli pravdivé tvrdenia žalovanej o neprimeranom správaní žalobkyne v rozpore žalovanou
tvrdenými Zásadami etického správania zamestnanca, išlo by o ústretovú ponuku zamestnávateľa voči
zamestnancovi.

44. Súd nezistil ani dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, žeby išlo o
právny úkon, ktorý by odporoval obsahom alebo účelom zákonu, alebo by sa priečil dobrým mravom.
45. Za daných okolností súd nezistil, žeby dohoda o skončení pracovného pomeru trpela vadou podľa
§ 37, § 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu by išlo o neplatný právny úkon.
46. K druhému dôvodu neplatnosti t.j. b) Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným
právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza

ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu, pričom ide o jediný dvojstranný právny úkon, na
základe ktorého možno platne skončiť pracovný pomer je potrebné uviesť nasledovné: Proces vzniku
dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru má smerovať ku
skončeniu pracovného pomeru určitým dňom, obsah dohody nemusí byť na tej istej listine, môže ísť o

písomný návrh a o jeho prijatie. Návrh na skončenie pracovného pomeru je jednostranným adresovaným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadaviek zákona musí spĺňať všetky právne náležitosti právneho
úkonu. Akceptácia návrhu dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranným adresovaným
právnym úkonom, ktorý musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu.
47. Z vykonaného dokazovania súd ustálil a strany túto skutočnosť nesporovali, že Dohoda o

skončení pracovného pomeru uzatvorená dňa 12.05.2020 teda ako návrh na skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovanej bola riadne podpísaná žalobkyňou a zodpovedným zástupcom žalovanej
povereným na uzatváranie právnych úkonov, ktorým končí pracovný pomer. Celé znenie dohody o
skončení pracovného pomeru okrem dátumu jej uzavretia a dátumu skončenia pracovného pomeru
bolo podpísané osobou poverenou žalovanou, ktorá podpísala túto a v ktorej boli vynechané miesta

na doplnenie údaju o dátume skončenia pracovného pomeru a uzavretia samotnej dohody o skončení
pracovného pomeru. Je zrejmé, že podpisom tejto dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňa
prejavila akceptáciu dohody o skončení pracovného pomeru s dátumom ukončenia pracovného pomeru,
ktorý doplní nadriadený zamestnanec po dohode so žalobkyňou, bez ohľadu na to, aký dátum tam
bude uvedený. Podstatný je prejav vôle zmluvných strán dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru.

Uvedené nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Navyše vynechaný dátum
skončenia pracovného pomeru na pripravenomnávrhu dohody o skončení pracovného pomeru bol,
ako neskôr bolo v konaní preukázané ku dňu 31.07.2020, a nie ku dňu 12.05.2020, teda v prospech
žalobkyne. Je potrebné takýto postup zamestnávateľa považovať za určitú ústretovosť vo vzťahu
k zamestnancovi. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.05.2020 tak obsahuje všetky

formálne náležitosti v zmysle § 60 Zákonníka práce.
48. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu
absencie uvedenia dátumu skončenia pracovného pomeru v Dohode o skončení pracovného pomeru
zo dňa 12.05.2020 k tomu súd predovšetkým poukazuje na § 60 ods. 1 Zákonníka práce, že ak
sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa

skončí dohodnutým dňom. Toto ustanovenie nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu nedostatok
písomnej formy týkajúcej sa dohodnutého dátumu skončenia pracovného pomeru, pretože písomná
forma dohody o skončení pracovného pomeru nie je podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne
aj konkludentne. V prejednávanej veci o to viac, keďže žalobkyňa ako zamestnanec nežiadala žalobkyňu
akozamestnávateľaouvedeniedôvodovskončeniapracovnéhopomeruvzmysle§60ods.2Zákonníka

práce. Žalobkyňa navyše až v konaní začala tvrdiť o nátlaku v prípade údajných organizačných zmien
na strane žalovanej ako zamestnávateľa.
49. Skutočnosť, že žalobkyňa o dátume skončenia pracovného pomeru na základe Dohody o skončení
pracovnéhopomeruzodňa12.05.2020malavedomosťmalsúdpreukázanéajzpredloženéhoPoučenia
o mlčanlivosti podpísaného žalobkyňou dňa 12.05.2020, v ktorej je uvedené „V čase od 04.07.2007 do

31.07.2020 ste boli zamestnancom obchodnej spoločnosti Tatra banka a.s., “, ktoré žalobkyňa
podpísala v totožný deň ako Dohodu o skončení pracovného pomeru teda dňa 12.05.2020. Neobstojí
potom tvrdenie žalobkyne v jej písomnom podaní zo dňa 23.11.2020 doručeného súdu dňa 26.11.2020,
že nemala/nemohla mať vedomosť o dátume skončenia pracovného pomeru. Naviac táto skutočnosťteda vedomosť o dátume skončenia pracovného pomeru bola v konaní preukázaná aj mailovou
komunikáciou zo dňa 16.07.2020 (č.1.98) kedy žalobkyňa svojej kolegyni uviedla „Moni, tak 31.07.
končím“ ako aj rozlúčkovým teambuildingom v Piešťanoch v dňoch 24. až 27.07.2020.

50. Súd potom návrh na dokazovanie výsluchom svedka Jána Vitteka zamietol nakoľko tento svedok
by sa pre svoju neprítomnosť a pracovné zaradenie u žalovanej k okolnostiam skončenia pracovného
pomeru žalobkyne a prípravy dohody o skončení pracovného pomeru vyjadriť nevedel.
51. Súd po takto vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti rozhodol
tak, že žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú a rozhodol tak ako je uvedené v I. časti tohto

rozsudku.52. V konaní o uplatnených mzdových nárokoch žalobkyne v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru dohodou a to naviac uplatnených v žalobe neurčitým spôsobom čo do ich splatnosti
potomsúdužnerozhodoval,keďpredpokladomprepriznanienáhradymzdypodľa§79Zákonníkapráce
je neplatné skončenie pracovného pomeru.
53. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím
ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd
priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

56. 0 výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365

ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.