Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122384067
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122384067.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobcu: X.. V. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXJ, O., zast.: JUDr. Kristína Marič, advokátka so sídlom Kutlíková 13J, Bratislava, IČO: 42
183 227, proti žalovanému: J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. F. XXXD, O., zast.: JUDr. Roman Hojer,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953, o zaplatenie 80.000,-
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
23.5.2024 č.k. 23C/72/2022-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.000,-
Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 1.4.2022 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že predmetom konania bola pohľadávka
žalobcu voči žalovanému z titulu Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.05.2021, na základe ktorej
žalobca požičal dlžníkovi sumu 80.000,- Eur, pričom prvú časť pôžičky v sume 40.000,- Eur odovzdal
žalovanému pri podpise zmluvy, prevzatie žalovaný potvrdil podpisom zmluvy a druhú časť v sume

40.000,- Eur za zaviazal odovzdať bezhotovostným prevodom na účet žalovaného, čo realizoval
žalobca dňa 10.5.2021. Žalovaný v konaní poprel, že Zmluvu o pôžičke vedome podpísal, so žalobcom
boli v minulosti obchodní spoločníci a podpisoval množstvo dokumentov predložených žalobcom,
ktoré súviseli so spoločnou obchodnou činnosťou, žalobcovi dôveroval a ani nečítal, aké dokumenty
podpisoval, taktiež poprel, že došlo k odovzdaniu peňazí a to nie len v hotovosti dňa 10.5.2021 pri
podpise zmluva, ale aj prevodom na účet, nakoľko sa jednalo o iný právny titul, ktorý v priebehu konania
špecifikoval ako vyrovnanie žalobcu a žalovaného ako niekdajších spoločníkov v obchodnej spoločnosti.

Predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.5.2021, kde žalovaný výslovne potvrdil svojím podpisom
uzatvorenie zmluvy a zároveň potvrdil aj prevzatie prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur, žalobca
preukázal, že so žalovaným zmluvu uzatvorili a taktiež preukázal, že žalovanému pri podpise zmluvy dňa
10.5.2021odovzdalprvúčasťpôžičkyvsume40.000,-Euravýpisomzúčtupreukázal,žedňa10.5.2021
na účet žalovaného poslal druhú časť pôžičky v sume 40.000,- Eur. Zistený skutkový stav posúdil
podľa § 657 a § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný v konaní
poprel, že Zmluvu o pôžičke podpísal vedome a argumentoval tým, že so žalobcom boli v minulosti

obchodní spoločníci a aj kamaráti, v rámci obchodnej činnosti podpisoval množstvo dokumentov, ktoré
mu predkladal na podpis žalobca, žalobcovi dôveroval preto ani nečítal, aké listiny podpisuje, pričom
za takýchto okolností mu zrejme žalobca predložil na podpis aj predmetnú Zmluvu o pôžičke, kde
podpisompotvrdilprevzatiesumy40.000,-Eur.Dôkaznébremenovtomtosmerezaťažovaložalovanéhorovnako tak aj tvrdenie žalovaného, že suma 40.000,- Eur, ktorú na jeho bankový účet žalobca dňa
10.5.2021 poslal bolo plnenie z iného právneho titulu a nejednalo sa o druhú časť pôžičky. Zo Zmluvy
o prevode obchodného podielu žalovaným tvrdená skutočnosť nevyplynula, argumentácia žalovaného

tak zostala len v rovine tvrdení, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Považoval tak za preukázané, že
žalobca žalovanému požičal sumu 80.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 31.3.2022.
K tomuto záveru dospel z dôvodu, že dlžník výslovne v Zmluve o pôžičke svojím podpisom potvrdil
prevzatie prvej časti peňažnej sumy 40.000,- Eur, pričom druhú časť v sume 40.000,- Eur žalobca
poslal na účet žalovaného. Uviedol, že celkovo zrejmý obsah zmluvných dojednaní zmluvných strán

v uzatvorenej Zmluve o pôžičke nemôže byť vyvrátený len na základe popretia žalovaného, ktorý
nechce niesť následky porušenia zmluvných povinností a len spochybnenie Zmluvy o pôžičke a zároveň
plnenia žalobcu žalovanému vyplývajúceho zo zmluvy bez relevantných dôkazov nie je postačujúce na
vyvrátenie žalobcom preukázaných skutočnosti. Zmluva o pôžičke je obsahovo určitá a zrozumiteľná,
pričomzjejobsahujasnevyplývanielenúmyseljejúčastníkovdohodnúťpredlžníkaodžalobcupôžičku,
ale aj poskytnutie dohodnutej pôžičky s dohodnutými pravidlami jej vrátenia. Nakoľko sa žalovaný

so zaplateným dlhu dostal do omeškania, priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky a žalovaného
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho
po dohodnutej splatnosti pôžičky, t.j. od 1.4.2022 do zaplatenia dlhu. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd neprihliadol na žiadnu zo skutočností ním

uvedenú v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nijak nevyvrátil skutočnosti uvedené
žalovaným, na túto skutočnosť súd v rozhodnutí neprihliadol. Namietal, že žalobca nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalovaného. Svoju žalobu založil na dôkazoch, ktoré neboli vedome
podpísané žalovaným a na svojej subjektívnej výpovedi, ktorá je účelová a nezakladá sa na pravde.
Poukázal na to, že žalobcom predložená Zmluva o pôžičke bola podpísaná žalovaným nevedome. K

jej podpisu muselo dôjsť spoločne s podpisovaním mnohých dokumentov, ktoré v tom čase žalobca
predkladal žalovanému na podpis. V minulosti boli obchodní spoločníci a tiež kamaráti, z tohto dôvodu v
minulosti podpisoval množstvo dokumentov, ktoré mu žalobca predložil, a ktoré súviseli s ich spoločnou
obchodnou činnosťou. Keďže žalobcovi dôveroval, tak dokumenty, ktoré mu žalobca predkladal ani
nečítal. Žalobca zrejme za týchto okolností mu predložil na podpis aj predmetnú Zmluvu o pôžičke. V

prípade, že skutočne Zmluvu o pôžičke podpísal, muselo to byť v omyle a bez toho, aby o nej vedel a
bez toho, aby došlo k skutočnému naplneniu predmetu zmluvy. Poprel, že by od žalobcu kedykoľvek
prevzal sumu 40.000,- Eur v hotovosti a namietal, že žalobca nikdy nepreukázal akýmkoľvek spôsobom,
že by skutočne žalovanému odovzdal v hotovosti akúkoľvek sumu. Takéto konanie by bolo zo strany
žalovaného tiež v rozpore so zákonnými predpismi Slovenskej republiky. Následne suma 40.000,- Eur,

ktorá mu bola zaslaná na jeho bankový účet, mu bola zaslaná z iného právneho dôvodu; tieto finančné
prostriedky slúžili na vyrovnanie nákladov, ktoré boli vynaložené na ich spoločné podnikanie, pričom
túto skutočnosť podrobne opísal vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.10.2023. Z týchto skutočností je
zrejmé,žežalobaacelkovékonaniežalobcuboloúčelovéavopredplánované.Spoukazomnakomentár
k § 657 Občianskeho zákonníka namietal, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné, aby

došlo k odovzdaniu veci dlžníkovi. Bez toho aktu nedôjde k vzniku takéhoto právneho vzťahu. Žalobca v
konaní nepreukázal, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS ČR zo dňa 24.7.2008 sp. zn. 29Odo/475/2006. Žiadal, aby odvolací súd vzal do úvahy
všetky jeho tvrdenia a skutočnosti, ktoré v rámci konania ústne do zápisnice a v písomných vyjadreniach
i v odvolaní uviedol.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. Považoval za zarážajúce, že napriek viacerým dôkazom predloženým v konaní žalovaný
aj naďalej vedome zavádza o poskytnutej pôžičke. Napriek tvrdeniam žalovaného došlo k reálnemu,

skutočnému odovzdaniu peňazí, ktoré žalovaný nevrátil. Prevzatie prvej časti pôžičky potvrdil žalovaný
priamo na zmluve a druhá časť pôžičky mu bola poslaná na účet, čo žalobca doložil výpisom z
účtu. Nerozumie preto tvrdeniam žalovaného o tom, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k
skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14C/220/2019, z ktorého vyplýva, že písomná Zmluva o pôžičke s prehlásením dlžníka o prevzatí
predmetu pôžičky, by mali požívať právnu ochranu, najmä pri pôžičke vecí a peňazí odovzdaných v
hotovosti je písomné potvrdenie dlžníka najčastejším a najjednoduchším dôkazom, ktoré si starostlivé

zmluvné strany môžu zadovážiť, a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Cdo/2547/2011. Uviedol, že disponuje písomným potvrdením žalovaného o prevzatí
prvej časti pôžičky, ako aj výpisom z účtu o zaslaní druhej časti pôžičky, čím si splnil svoje dôkazné
bremeno a preukázal tvrdené skutočnosti. Žalovaný dookola poskytuje tie isté argumenty bez toho, aby
predložil akýkoľvek relevantný dôkaz. K tvrdeniu žalovaného, že zmluvu mal údajne podpísať spolu s

kvantom dokumentov, ktoré podpisoval v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného, uviedol,
že spoločnosť CALOR GROUP s.r.o. v tom čase nemala žiadnu prevádzku a mala nulové tržby, keďže
spoločnosť v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť, a preto je zarážajúce aké dokumenty mal žalovaný
podpisovať.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. acontrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 80.000,- Eur s príslušenstvom,
titulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami
vyplývajúcimi s ust. § 191 C.s.p. a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil

aj správne právne závery. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení
Občianskeho zákonníka a tieto aj správne vyložil. Dospel k správnym záverom, že žalobca preukázal
uzavretie Zmluvy o pôžičke medzi stranami, ako aj poskytnutie dohodnutej pôžičky žalovanému a len
samotné popretie a spochybnenie existencie Zmluvy o pôžičke a zároveň plnenia žalobcu žalovanému
vyplývajúceho zo zmluvy bez relevantných dôkazov nie je postačujúce na vyvrátenie žalobcom

preukázaných skutočností. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a
vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

6. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii, prednesených v

konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal
a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci.

7. Žalovaný v podstate na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia nereagoval, len zotrval a zopakoval svoje tvrdenia uvedené v konaní pred
súdom prvej inštancie. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne
a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na
to, že v civilnom sporovom konaní majú strany sporu povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa sporu
(§ 150 ods. 1, § 132 ods. 1 C.s.p.) a tiež povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení (§
132 ods. 1, § 185 ods. 1 C.s.p.). Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany

sporu za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo
veci, pre nečinnosť strany sporu alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej

spočívalo dôkazné bremeno, ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázala pre výsledok sporu rozhodujúca skutočnosť).
Záver súdu o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnoteniedôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany
sporu, ale ani o tom, že by boli nepravdivé.

9. Rozsah dôkazné bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na daný sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom
vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda, ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh
skutočností preukázať, a ktorú potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tej strane sporu,

ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

10. Na základe Zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka prenecháva veriteľ dlžníkovi
určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, či spotrebovanie a dlžník
sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je

teda konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky predpokladá nie len dohodu strán o poskytnutí
pôžičky (konsenzus), ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ktorý sa tak stáva jeho
vlastníkom. Pokiaľ teda nedôjde k odovzdaniu dohodnutého predmetu pôžičky dlžníkovi nevznikne
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Dôkazné bremeno tak zaťažuje veriteľa, ktorý sa
v konaní domáha vrátenia pôžičky, preukázať, že aj skutočne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky

dlžníkovi.

11. Dokazovanie je súčasťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným
dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má hodnotiť dôkazy; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Pri hodnotení
dôkazov z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti), súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukázanie
takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, resp. či je dôkaz objektívne spôsobilý
preukázať určitú tvrdenú skutočnosť; pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol
dôkaz vykonaný zákonom zodpovedajúcom spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či

dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce a teda hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti.

12. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, keď predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.5.2021, v ktorej
žalovaný výslovne potvrdil svojím podpisom uzavretie zmluvy a zároveň potvrdil aj prevzatie prvej časti

pôžičky v sume 40.000,- Eur, žalobca preukázal uzavretie predmetnej Zmluvy o pôžičke medzi stranami
a zároveň aj odovzdanie prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalovanému pri podpise zmluvy
dňa 10.5.2021 a predloženým výpisom z účtu preukázal aj poskytnutie druhej časti pôžičky v sume
40.000,- Eur žalovanému a to odoslaním tejto sumy na účet žalovaného. Súd prvej inštancie tiež správne
poukázal na to, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o jeho tvrdeniach o tom, že predmetnú

Zmluvu o pôžičke podpísal omylom v rámci podpisovania množstva iných dokumentov v súvislosti so
spoločnou obchodnou činnosťou žalobcu a žalovaného a ktoré nečítal, pretože žalobcovi dôveroval,
ako aj o tom, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzal, resp. že išlo o plnenie z iného právneho titulu.
Tieto svoje tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil žalobcom predložené listinné dôkazy a to predloženú písomnú Zmluvu o pôžičke s

potvrdením prevzatia prvej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalovaným a predložený výpis z účtu
o poskytnutí druhej časti pôžičky v sume 40.000,- Eur žalobcom žalovanému. Len samotné tvrdenia
žalovaného nie sú spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázané skutočnosti. Odvolací súd posúdil ako
nedôvodné námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že žalobca nepreukázal v konaní, že
došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, keď tieto skutočnosti žalobca v konaní preukázal

predloženými uvedenými listinný dôkazmi, a to písomnou zmluvou o pôžičke a výpisom z účtu, tak ako
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného z hľadiska ním
uplatnených odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie,

na ktorých založil svoje rozhodnutie.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).