Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/909/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119301274
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6119301274.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho
10, 040 01 Košice, IČO: 36 191 400, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter
Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice-Juh, IČO:
36 588 725, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 119,52 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom:

JUDr. Juraj Koči, súdny exekútor, so sídlom exekútorského Okružná 3, 071 01 Michalovce, IČO: 35 538
589, pod sp. zn. 253EX 345/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.

II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.05.2019 domáhal od povinného vymoženia
pohľadávky vo výške 119,52 EUR s príslušenstvom, na základe exekučných titulov – Rozsudok
Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.10.2018, sp. zn. 11Csp/220/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 14.12.2018 a vykonateľnosť dňa 01.02.2019; Uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa
28.12.2018, sp. zn. 11Csp/220/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2019 a vykonateľnosť
dňa 01.03.2019.

2. Poverením zo dňa 02.08.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Juraj Koči, súdny exekútor, so sídlom exekútorského Okružná 3, 071 01 Michalovce,

IČO: 35 538 589, ktorý ju vedie pod sp. zn. 253EX 345/19.

3. Dňa 27.05.2025 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému
na vyjadrenie. Povinný si Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.08.2019 neprevzal, následne
súdny exekútor postupoval v súlade s § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a dňa 10.12.2021 zverejnil
Upovedomenie o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku pod č. 237/2021, deň vydania 10.12.2021.

V súlade s § 61b ods. 3 sa Upovedomenie o začatí exekúcie považuje za doručené uplynutím 30 dní odo
dňa nasledújuceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, čo je v tomto prípade 12.01.2022.
Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej
lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.05.2025 uvádza následovné: „Vo veci

oprávneného ANTIK Telecom s.r.o., IČO: 36191400, sídlo: Čárskeho 10, 040 01 Košice, proti povinnému
A. B., nar: X.X.XXXX, vedenej pod sp.zn. 253EX 345/19, Vás žiadame úctivo o postup v zmysle ust.§ 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to o
vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, čím dôjde k zastaveniu exekúcie.“ Oprávnený sa k návrhu

na zastavenie exekúcie nevyjadril.

5. Súdny exekútor vo svojom podaní k uvedenému návrhu povinného na zastavenie sa vyjadril tak, že
vyjadrením zo dňa 07.10.2025 k podaniu súdu zo dňa 06.10.2025 uviedol následovné: „Oznamujeme
súdu, že v exekučnom konaní je zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti povinného so

súhlasom oprávneného a z posledného zisťovania o zamestnávateľovi je povinný aj v pracovnom
pomere čiže má príjem postihnuteľný exekúciou. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia pokračuje.“

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b.) exekučný titul bol zrušený,

c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e.)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

12. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
12.01.2022 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 27.05.2025. Súd po preskúmaní návrhu
povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno mu teda
priznať odkladný účinok.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu,
že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať
sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, prektoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie

exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na
vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia
exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti,

avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho

po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania

návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie
na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané
po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného
poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a

ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods.
1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky

skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa

zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

17. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa
ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie

neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je
oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak

neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť
exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúciesúdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny
dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom
rozsahu právoplatný a vykonateľný.

19. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinného a uvádza,
že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje poukazom na § 61n písm. d) Exekučného
poriadku. Súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
61n písm. d), nakoľko okrem odpovede exekútora na výzvu súdu zo dňa 25.02.2025, ako aj vyjadrením

k podaniu zo dňa 07.10.2025 ma súd za preukázané, že majetok sa v priebehu piatich rokov od začatia
exekúcie podarilo zistiť. Súd má za to, že návrh na zastavenie exekúcie nemá oporu zákone a má za
preukázané, že nič nebráni k uspokojeniu dlžnej pohľadávky oprávneného.

20. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom,
teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa

ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie
neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.

21. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné

chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým
exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom
predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie
sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon
nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

22. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný
nesplnil to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení,

a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa

ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému
účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v
súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj

aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1
Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si

účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne
trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na
daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4
ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v

súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne
neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúťtak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči
povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči

povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal,
tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.