Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Pc/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625205429
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625205429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX/XX, XXX XX C., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje od 02.09.2025, výšku výživného zo strany odporkyne na navrhovateľku, zo sumy 45 eur
mesačne na sumu 135 eur mesačne, ktoré výživné je odporkyňa povinná platiť k rukám navrhovateľky,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta.

III. Odporkyňa má nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľku za obdobie od 02.09.2025 do
30.11.2025 v sume 270 eur, ktorý nedoplatok je odporkyňa povinná splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 20 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého
nedoplatku.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022-67 zo dňa 07.12.2022, v časti
určenia výživného na A. B., nar. XX.XX.XXXX.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX a plnoletej A. B., nar. XX.XX.XXXX podal na Okresnom
súde Senica dňa 16.12.2024 návrh na zvýšenie výživného na obidve deti. Svoj návrh odôvodnil tým,
že naposledy bolo výživné určené pred dvomi rokmi, odkedy prišlo k všeobecnému nárastu životných
nákladov a zvýšeniu výdavkov oboch detí. Plnoletá A. B. navštevuje strednú školu, s čím sú spojené

mesačné náklady vo výške 130,- eur. Maloletá F. navštevuje základnú školu, chodí na výtvarný krúžok,
kde sa platí 40,- eur polročne. Obe deti sa osobnostne rozvíjajú a majú čoraz viac záľub, čo je spojené
s vyššími finančnými nákladmi. Otec nie je schopný hradiť tieto zvýšené náklady sám. Jeho čistý
mesačný príjem je vo výške 820,- eur. Otec spláca hypotéku vo výške 740,- eur mesačne, náklady na
bývanie (elektrina, plyn, voda) sú vo výške 185,- eur mesačne, drevo 800,- eur ročne. Otec platí obom
deťom poistky a to A. v sume 33,- eur mesačne a mal. F. vo výške 10,- eur mesačne. Ďalej im platí paušál
na telefón a to A. 20,- eur a mal. F. 10,- eur. Výdavky na ošetrenie zubov oboch detí boli v roku 2024

vo výške 1.280,- eur. Otcovi finančne vypomáhajú jeho rodičia, súrodenci a priatelia. Otec žiadal zvýšiť
výživné na A. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 350,- eur a na mal. F. zo sumy 35,- eur mesačne
na sumu 200,- eur mesačne.2. O návrhu na zvýšenie výživného na mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, rozhodol Okresný súd Senica
rozsudkom sp. zn. 24P/127/2024 – 119 zo dňa 24.4.2025 tak, že výrokom I. zvýšil výšku výživného zo
strany matky na maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 35 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne

odo dňa 16.12.2024, ktoré výživné je matka maloletej povinná platiť k rukám otca maloletej vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred, výrokom II. určil matke maloletej nedoplatok na zročnom výživnom
na maloletú F. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 16.12.2024 do 30.04.2025 v sume 381,20 eur, ktorý
nedoplatok je matka povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne splatných
popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca s tým, že omeškanie s platením jednej

splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu
Skalica sp. zn. 9P/40/2022 - 67 zo dňa 07.12.2022, v časti určenia výživného na maloletú F. B., nar.
XX.XX.XXXX, výrokom IV. vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného zamietol, výrokom VI. určil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrokom V. súd návrh na zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, vylúčil na samostatné konanie.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.6.2025.

3. K pôvodnému návrhu otca podanému za plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sa dňa 2.9.2025 pripojila
navrhovateľka, kedy aj návrh ako plnoletá podpísala (č.l. 28 spisu).

4. Odporkyňa (matka navrhovateľky) sa k návrhu otca na zvýšenie výživného na obe deti písomne

vyjadrila dňa 12.03.2025 ešte k pôvodnému návrhu, a uviedla že jej výdavky (nájom, elektrina, životná
poistka, telefón, internet, televízia) sú vo výške cca 281,- eur. Ďalej uviedla, že pokiaľ budú deti chodiť
k nej domov, bude im zabezpečovať stravu, desiatu ako aj iné výdavky, čím sa otcovi znížia náklady.
Otec obmedzuje kontakt detí s matkou, deti neodpovedajú na jej telefonáty ani SMS správy. Dcére A.
poslala na účet 550,- eur na vodičský preukaz.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne a otca navrhovateľky, potvrdením
o návšteve školy (č.l. 23 a 24), spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 24P/127/2024, dokladmi
o uhradených výdavkoch (č.l. 28-30, ročným zúčtovaním preddavkov (č.l. 31), potvrdením o príjme (č.
l. 43 a 49), oznámením Sociálnej poisťovne (č.l. 45), oznámením ÚPSVaR Senica (č.l. 48) a ostatným

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Navrhovateľka pri výpovedi uviedla (č.l. 53), že je študentkou G.. ročníka maturitného štúdia na C. H.
B. I. v A.. V škole je počas školského týždňa na internáte, za ktorý sa platí 45 eur mesačne. Strava nie
je na internáte, túto si zabezpečuje sama. V škole má obedy, za ktoré sa platí 50 eur mesačne. Mieni

pokračovať v štúdiu na VŠ poľnohospodárskej v J.. Do školy dochádza vlakom alebo autobusom. Vlaky
má zadarmo ako študent, pokiaľ cestuje autobusom, platí za jednu cestu asi 3 eurá. Zdravotný stav
má bezproblémový. Býva s otcom a so sestrou v rodinnom dome, ktorý patrí otcovi. Nemá vedomosť
o nákladoch, ktoré platí otec za tento dom. Na stravu dostáva na týždeň od otca 30 eur z toho si uhrádza
raňajky a večere. Taktiež si berie jedlo aj z domu. Na oblečenie minie mesačne do 50 eur a niekedy

ani toľko. Nevenuje sa mimoškolským aktivitám alebo záľubám. V dome má spoločnú izbu so sestrou.
Okrem ich troch v dome nebýva nikto iný.
S matkou sa nestretáva a to odvtedy ako sa rodičia rozviedli a ako sa mama z domu odsťahovala. Nie
sú ani v telefonickom kontakte, len keď majú so sestrou sviatok tak im matka napíše. Ona matke nepíše
a nekomunikuje s ňou. Je to z dôvodu, že pred rozvodom rodičov mama a stará mama im vnucovali

nejaké názory, ako to bude po rozvode a povedala jej, že je fľandra. Bolo to počas hádky, ale určite
na to nemala dôvod. (Počas tejto časti výpovede odporkyňa neustále plakala). Ona sa nepokúšala
s matkou obnoviť komunikáciu. Zo začiatku evidovala, že matka má záujem o kontakt s ňou. Nemá
presne vedomosť o tom z akého dôvodu sa jej rodičia rozviedli, myslí si, že to bolo ohľadne nezhody
vo vzťahoch. Matka odišla z domu, kde bývali, nakoľko sa rodičia rozviedli. Bývala tam do tedy pokiaľ

si nenašla bývanie.
Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie kontaktu a vzťahov s matkou nakoľko nemá potrebu sa s ňou
stretávať po tom čo sa stalo. Je to z dôvodu toho, čo jej povedala pri ich slovnom konflikte. Matka
sa jej snažila niekoľkokrát ospravedlniť, pre ňu to však má minimálny význam (odporkyňa počas tejto
výpovede neustále plakala). Okrem tejto udalosti jej matka inak neublížila. Matku pokiaľ stretne vždy

pozdraví, matka sa s ňou chcela rozprávať pri takýchto stretnutiach. Do rozvodu ich rodičov sa matka
o ňu starala tak isto ako jej otec.7. Odporkyňa pri výsluchu uviedla (č.l. 53), že býva v dvojizbovom byte, ktorý je jej vlastníctve, zakúpila
ho v júni 2023 a to v hotovosti, z peňazí v súvislosti s vyporiadaním BSM. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k dcére F.. Za správu bytu platí 150 eur mesačne, za elektriku 30 eur, za TV, internet a telefón

platí okolo 90 eur a uhrádza si zdravotnú poistku 30 eur mesačne. Lieči sa na chrbticu a na štítnu žľazu,
chodí na kontroly, užívam lieky Eutirox kde mám doplatok 2 eurá za štvrť roka, Anopirin – doplatok 10
eur za tri mesiace, Stugeron – doplatok mesačne 4 eurá, Aulin od bolesti – doplatok 6 eur, a ešte berie
liek na uvoľnenie svalstva Sirdalut – nevie aký je doplatok, musí užívať taktiež magnézium na tetániu –
kde má výdavok 10 eur na tri mesiace. Pracuje u zamestnávateľa C. s.r.o., zárobok má okolo 700 eur

netto, záleží od mesiaca. Náklady na stravu má okolo 150 eur a na hygienické potreby okolo 70 eur
mesačne. Miesto, kde vykonáva prácu je v C.. Výživné platí na dcéru F. 120 eur mesačne a zároveň
spláca nedoplatok na výživnom pre dcéru. Na dcéru A. platí výživné stále 45 eur mesačne. S dcérou
A. nekomunikuje, nakoľko dcéra toto odmieta, ona jej viackrát písala, že by so sa s ňou chcela stretnúť
a vysvetliť jej veci. Teraz dcére len píše, predtým za dcérami chodila každý víkend a tieto ju nepustili ani
do domu a toto ju veľmi ubíjalo. Keď mala dcéra stužkovú, ani jej nedala vedieť, že má takýto výnimočný

deň, bola by išla na stužkovú. Dcére na stužkovú neprispela, lebo sa o tom dozvedela až zo sociálnych
sietí, keď už bolo po stužkovej (počas tejto výpovede odporkyne stále plakala). Keby jej dcéra dala
vedieť, určite by jej na účet poslala peniaze. Ona je na dcéru ochotná platiť vyššie výživné. Pokiaľ by
dcéry k nej chodili, ona by im pomáhala, taktiež by im kupovala čo by chceli, čo potrebujú, veď má len
tieto dve dcéry „len ich dve“. Počas výpovede naďalej plače. Vie číslo účtu jej dcéry. Ona jej tam posielala

aj peniaze, na vodičský preukaz asi pred dvomi rokmi a to 500 eur, vtedy jej dcéra písala, či jej zaplatí
polovicu. Zo začiatku jej taktiež posielala na účet peniaze, keď jej napísala, že ich potrebuje a taktiež
aj keď ich výslovne nepýtala. Potom to stopla, nakoľko chcela dcére dať peniaze osobne, keď príde ku
nej. Chcela, aby mohla dcéru aspoň takto vidieť. Asi tri roky pred rozvodom vo vypätej situácii dcére
povedala, že je fľandra, nevie presne na základe čoho jej to povedala v afekte. Dcéru miluje nadovšetko,

aj sa jej za to ospravedlnila. Ona z domu odišla po rozvode manželstva a to po 6 mesiacoch, keď ju
bývalý manžel vyplatil z domu a potom jej povedal, že má z domu odísť. Z domu sa odsťahovať musela
na základe toho, ale dcéry nikdy neopustila. Dcéram sa snažila povedať pred rozvodom, že vždy budú
mať aj po rozvode otca a aj mamu (počas tejto časti výpovede naďalej plakala). O dcéry sa celý život
starala, nikam bez ich nechodila, nevie čo také strašné urobila, keď ju nenávidia. Rozvádzali sa z dôvodu

nezhôd v manželstve.

8. Svedok A. B. pri výsluchu uviedol (č.l. 55), že okrem dvoch dcér inú vyživovaciu povinnosť nemá.
S dcérami býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Za dom spláca úver v sume 750 eur
mesačne asi 2 roky. Úver bral na kúpu rodinného domu vo výške 140.000 eur. Zdravotný stav má dobrý.

Zamestnaný je v C. K. D., zárobok je 769 eur netto. Popri tomto zamestnaní pracuje ešte na brigádach
a to kde je možné. Vykonáva práce mäsiara, pekára a má vinohrad a hospodárstvo. Z tejto činnosti
má ešte ďalší príjem. Za elektriku platí 50 eur mesačne, plyn 50 eur a za vodu 40 eur mesačne. Na
stravu v rámci rodiny minú okolo 200 – 250 eur mesačne, mäso majú svoje. Nevie sa vyjadriť koľko
prispieva na ošatenie pre dcéru, dávam jej finančné prostriedky podľa potreby. Okrem rodinného domu

vlastní ešte vinohrad v C. o rozlohe 40 ár. Pestuje tam vinič, ktorý z časti spracúva a taktiež aj predáva.
V rámci rodinného domu má ešte hospodárstvo, chová prasa, sliepky a kurence, tieto máme na svoju
spotrebu. Vlastní mot. vozidlo OCTAVIA r.v. 2006, na ktorom chodí do zamestnania do C.. Časť nákladov
mu prepláca zamestnávateľ na cestovné. Za benzín minie okolo 100 eur mesačne. Vzťahy dcéry a jej
matky nie sú žiadne. Je tak podľa jeho názoru preto „ako si to matka urobila, tak to má“.

9. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022 bolo zistené, že v uvedenom konaní súd
rozsudkom sp. zn. 9P/40/2022-67 zo dňa 07.12.2022 manželstvo otca a matky rozviedol a schválil
dohodu rodičov o úprave práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. A. a mal. F. zveril do osobnej
starostlivosti otca a matke stanovil výživné na mal. A. v sume 45,- eur mesačne a na mal. F. v sume

35,- eur mesačne. Súd zároveň upravil stretávanie sa matky s mal. F. každý párny týždeň od štvrtka
od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a tiež počas vianočných sviatkov. Stretávanie sa matky s vtedy
maloletou A. súd neupravil.
Matka bola v tom čase zamestnaná na Základnej škole, C., C., kde mala priemerný čistý mesačný
zárobok v sume 554,- eur. Otec pracoval vo firme D. v C., priemerný mesačný zárobok mal 600,- eur,

občas si privyrábal aj brigádnicky.

10. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou C. H. B. I. L. C. M. N. N. A..11. Z potvrdenia o príjme odporkyne súd zistil, že dosahuje priemerný mesačný zárobok 810,- eur netto.

12. Z potvrdenia o príjme otca navrhovateľky súd zistil, že dosahuje priemerný mesačný zárobok 769,31

eur netto.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 19.11.2025 vyplýva, že odporkyňa
nepoberá prídavok na dieťa ani žiadne iné štátne dávky. Otec navrhovateľky poberá rodinný prídavok
na dve deti (F. B. a A. B.) vo výške 60,- eur mesačne na každé dieťa.

14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporkyňa poberala nemocenské dávky a to v 07/2025
v sume 360 eur a v 08/2025 spolu v sume 531,40 eur. Otec navrhovateľky za obdobie posledných 12
kalendárnych mesiacov nebol poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového poistenia,
dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia.

15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.13)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. l, 3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

17. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

18. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

19. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

22. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.24. Podľa § 166 ods. 2 C.s.p. ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

25. Návrh na zvýšenie výživného na dieťa A. B. podal jej otec v čase, keď táto bola už plnoletá a otec už
nebol jej zákonný zástupca. K tomuto návrhu sa navrhovateľka pripojila podaním – žiadosťou o zvýšenie
výživného zo dňa 2.9.2025. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 65 ods. 3 Zák. o rodine len od podania
návrhu, t. j. od 2.9.2025.

26. Súd v konaní ako prvé skúmal, či v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, resp. v zmysle § 121
CMP došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na to, aby súd mohol
zmeniť právoplatné (záväzné) rozhodnutie o výživnom je potrebné, aby došlo k zmene pomerov u
detí, resp. rodičov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K takejto zmene môže dôjsť tak na strane
oprávneného (t.j. mal. dieťaťa, resp. plnoletého dieťaťa), povinného (t.j. rodiča) alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu

v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie
uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky,
prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata
zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej
podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, atď. Pre zmenu

výživného nestačí len úvaha o tom, či je doterajšie výživné primerané, lebo by išlo o neprípustnú
reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu (R 27/1974). Pri rozhodovaní súdu o zmene výživného (tak
ako to bolo v tomto prípade) je rozhodujúce to, či došlo k zmene pomerov, pričom relevantnosť tejto
zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania
vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom konaní pri predchádzajúcom (poslednom)

rozhodovaní súdu o výživnom. Okolnosťami podstatnými pre posúdenie zmeny ostatného rozhodovania
o výživnom sú len okolnosti, ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom do podania
návrhu na zvýšenie výživného, resp. do času rozhodovania súdu o takomto návrhu, pretože inak by išlo
o reevidovanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, či je neprípustné (k tomu pozri rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/4/2020 zo dňa 3.3.2020). Súčasne je potrebné uviesť, že pre

rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd teda nemôže prihliadať na
skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.

27. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie
výživného zo strany odporkyne (matky) na navrhovateľku (plnoleté dieťa) zo sumy 45,- eur mesačne na

sumu 135,- eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného bol dôvodný z časti a to vzhľadom na zmenu
pomerov ako na strane navrhovateľky, tak aj na strane matky a otca navrhovateľky. Súd dospel k záveru,
že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre plnoleté dieťa.

28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného na vtedy mal. A. v

roku 2022, uplynuli tri roky.
Nároky na krytie životných nákladov na strane dieťaťa nepochybne vzrástli, keď v čase poslednej
úpravy výživného navrhovateľka navštevovala I. ročník strednej školy, v súčasnosti navštevuje X. ročník
uvedenej školy a v tomto školskom roku bude maturovať a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Počas školy býva na internáte, za ktorý uhrádza 40 eur mesačne, za obedy v škole 50 eur

mesačne, do školy dochádza autobusom, jedna cesta je za 3 eurá.
V súvislosti s tým nepochybne vzrástli aj výdavky na zabezpečenie jej starostlivosti (strava, oblečenie,
tzv. vreckové) a taktiež na vzdelávanie. V tomto čase sa plnoleté dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie, a rozhoduje sa podľa podmienok v akých žije, či bude pokračovať v štúdiu za účelom získania
čo najlepšieho vzdelania. Taktiež sú v súčasnosti oprávnené u maloletej aj náklady na mimoškolské

aktivity, ktoré taktiež rozvíjajú schopnosti dieťaťa čo najlepšie sa uplatniť v živote.

29. Čo sa týka pomerov na strane otca, ktorý je taktiež osobou povinnou na plnenie vyživovacej
povinnosti, ktorá je plnená jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ale taktiež platením výdavkov na
dieťa, na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že čase poslednej úpravy výživného v roku 2022

dosahoval otec príjem vo výške 600,- eur netto. V súčasnej dobe dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 769,31 eur, jeho príjem sa zvýšil o 169,31 eur. Taktiež poberá prídavky na dve deti
celkovo 120,- eur mesačne.30. Súd v konaní skúmal taktiež zárobok matky a tiež jej schopnosti a možnosti platiť výživné a zistil, že
prišlo aj u nej k zmene pomerov. Čo sa týka zárobkových pomerov na strane matky, tak v čase poslednej
úpravy výživného v roku 2022 mala matka príjem 554,- eur mesačne. V súčasnosti je jej priemerný

zárobok vo výške 810,- eur, jej príjem sa zvýšil o 256 eur. Matka v súčasnosti platí výživné aj na mal. F.
v sume 120 eur mesačne na základe právoplatného rozsudku.

31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné matke na
navrhvoateľku zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 135,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 2.9.2025,

teda od podania návrhu navrhovateľkou. Je to z dôvodu zvýšenia potrieb dcéry A. v súvislosti s jej rastom
a tiež v súvislosti s tým, že sa pripravuje na maturitu a na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, s čím
sú spojené zvýšené náklady na stravu, oblečenie, učebné pomôcky a ďalšie veci potrebné na štúdium
a taktiež na mimoškolské záujmy a koníčky.

32. Výška výživného bola stanovená na základe potrieb dieťaťa. Otcom deklarované náklady na

domácnosť a na výživu navrhovateľky (úver na rodinný dom v sume 750 eur mesačne, elektrika 50
eur mesačne, plyn 50 eur, voda 40 eur mesačne, strava v rámci rodiny 200 eur až 250 eur mesačne)
sú dôvodné.

33. Súd pri rozhodnutí o výške výživného zobral do úvahy aj skutočnosť navrhovateľka sa s odporkyňu

nestretáva. Odporkyňa - matka má záujem stretávať sa so svojimi dcérami a má záujem podieľať sa aj na
úhrade mimoriadnych nákladov pre jej deti. Počas doby stretnutia sa s dcérou A. matka sa taktiež chce
podieľať na priamom zabezpečení nákladov na výživu dcéry. Otec maloletej nevedie dcéru k stretávaniu
sa s matkou a toleruje postupnú izoláciu obidvoch dcér od matky, z čoho je matka evidentne nešťastná
a trápi sa kvôli tejto situácii. Nestretávanie sa dcér s matkou pritom nie je dôsledkom konfliktu matky

s dcérami. Matka má podmienky na zabezpečenie časti nákladov pre dcéru priamo počas stretávania
sa s dcérou. Stretávanie sa matky s dcérami je v záujme dcér. Skutočnosť, že stretávanie sa s dcérou
nerealizuje z dôvodu, že matke je fakticky vplyvom otca znemožňované sa stretávať s deťmi, nie je
možné brať ako skutočnosť, že matka sa s deťmi nestretáva.
Súd upozorňuje navrhovateľku na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné

nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie súd nepoužil, nakoľko
matka navrhovateľky prejavila záujem výživné na navrhovateľku platiť.

34. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu a nezvýšil výživné na sumu 250,- eur
mesačne, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných

potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca a jeho schopnosti a možnosti a i otec
je povinný sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Preto súd vo zvyšku návrh
zamietol. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je
venovaťvšetkysvojesilydôslednémuzabezpečeniuvýživysvojichdetíapodieľaťsataknavšestrannom
vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej

miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou,
zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež
mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

35. Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu dňa 2.9.2025, vznikol odporkyni (matke)

nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 2.9.2025 do 30.11.2025 v sume 270 eur, ktorý je
odporkyňa povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur popri bežnom
výživnom s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností, keď odporkyňa prispievala na výživu dcéry sumou
45,- eur mesačne a mala uhrádzať zvýšené výživné 135 eur mesačne. Nedoplatok je potom 90 eur za

mesiac a za tri mesiace je celkový nedoplatok 270 eur (90 eur x 3 mesiace).

36. Zároveň súd rozhodol o zmene rozsudku, ktorým bola naposledy upravená výška výživného na mal.
A. ( rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022-67 zo dňa 07.12.2022 ).

37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody
ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.