Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78P/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124221566
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124221566.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca,

zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice,
dieťa rodičov: matka C. D. B., E. nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, G.- A. a otec E. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, G., v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.11.2024 bol súdu doručený návrh matky: C. D. B., E. nar. XX.X.XXXX (ďalej len matka resp.
navrhovateľka) na zníženie výživného k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej len maloletá)

zo sumy 400 € na sumu 40 € a to počnúc dňom 01.11.2024
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 43P/66/2021
zo dňa 12.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2022 súd okrem iného
určil matke vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 400 € mesačne. Matka ďalej uvádza, že v čase
určenie výživného matka pracovala ako F. na G. F. ako F. s čistým príjmom približne 3.200 €. Uznesením
Najvyššieho správneho súdu (ďalej len NSS) sp. zn.: 33S/1/2023 zo dňa 30.01.2023 jej bol pozastavený
výkon funkcie sudcu a zároveň jej bol znížený plat v rozsahu 30% základného platu. Rozsudkom NSS

sp. zn.: 41Do/1/2023 zo dňa 26.06.2024 bola matka uznaná zo spáchania disciplinárneho previnenia
a bolo jej uložené disciplinárne opatrenie I. J. K. F.. Listom prezidenta doručeným matka dňa 09.09.2024
bola matka I. J. K. F.. Od 10.09.2024 je matka evidovaná ja ÚPSVaR avšak bez nároku dávku
v nezamestnanosti a bez akéhokoľvek príjmu, pričom si hľadá prácu. Matka ďalej uviedla súdu prehľad
o jej nevyhnutných mesačných výdavkoch, ktoré však od mesiaca november 2024 nie je schopná hradiť,
dokonca je na účte v mínuse 532,95 €. Matka uviedla taktiež, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k staršej dcére, ktorá je toho času študentkou vysokej školy. K podaniu matka pripojila ako prílohy:

oznámenie UPSVaR, odvolanie z funkcie, rozhodnutie sociálne poisťovne, .
3. Uznesením Mestského súdu Košice, č. k. 78P/169/2024 - 32, zo dňa 28.03.2025 bol Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len
UPSVaR).

4. Podaním zo dňa 31.03.2025 oznámil zamestnávateľ matky, že priemerný čistý mesačný príjem matky
je vo výške 1.226,07 €.

5. Dňa 16.04.2024 bola súdu doručená správa UPSVaR-u, z ktorej okrem iného vyplýva, že dňa
04.04.2025 sa na úrad dostavil otec a k veci uviedol, že súhlasí s návrhom matky, nakoľko si je
vedomý majetkových pomerom matky a je spôsobilý zabezpečiť všetko pre dcéru čo sa týka školských
pomôcok a voľnočasových aktivít. Dodal, že s matkou nie je v žiadnom kontakte. Maloletá býva v jehodomácnosti ako aj plnoletá dcéra. Na dotaz či si matka plní vyživovaciu povinnosť otec udáva, že matka
uhrádzala výživné do októbra 2024. Maloletá navštevuje 2 ročník A. B. L. M. XX N. G.. Naďalej je
členkou atletického zväzu. Stravuje sa v školskej jedálni. Podľa slov otca maloletá má vedomosť o

podanom návrhu otec jej to vysvetlil. Maloletá sa vyjadrila, že nechce prísť na úrad, nechce sa o tejto
téme rozprávať. Kontakt s matkou má maloletá zabezpečený, chodí do domácnosti matky niekoľkokrát
do týždňa. Na dotaz kolíznej opatrovníčky, prečo sa otec nedostavil na úrad spolu s maloletou, keď v
rámci dohadovania termínu sa vyjadril, že sa dostaví aj s maloletou. Uviedol, že rešpektuje dcéru a jej
vyjadrenie, že nechce prísť na úrad. Nechce ju zbytočne stresovať a vťahovať do konania. Otec býva

v rodinnom dome s deťmi a partnerkou, ktorá je zamestnaná. Je zamestnaný tak, ako v minulosti v
roku 2022, taktiež N. D., O. E. E. D. G., vykonáva funkciu pre M. P. (M.) a poberá odmenu,. Uplatňoval
si nárok na daňový bonus do minulého roka. K výdajom udáva, že uhrádza všetky náklady spojené
s užívaním domu v sume cca 200 €, internet 20 €, náklady spoj. so starým domom v sume asi 200
€. Splátka za hypotéku na dom v sume 1500 € a starý dom 550 €, strava 500 €, živ. poistenie 140
€, živ, poistenie 100 €, daň za nehnuteľnosť 300 €. Otec finančne podporuje aj plnoletú dcéru min v

sume 400 €. Výdaje na maloletú predstavujú platby za školu a tréningy v sume 100 €, strava v škole 50
€, vreckové 100 €, športové oblečenie 100 €, 360 € ročné členské atletika, 300 € oblečenie. Maloletá
je zdravá, nie je sledovaná v žiadnej špecializovanej ambulancii. Dňa 8.4.2025 sa na úrad dostavila
matka a k veci uviedla, že trvá na podanom návrhu na zníženie výživného aj na dôvodoch, pre ktorý
návrh podala. Dodala, že komunikácia medzi rodičmi sa nerealizuje, otec údajne nechce komunikovať,

matka sa snažila o komunikáciu, avšak neúspešne. K majetkovým pomerom udáva, že bytové pomery
sa u nej nezmenili. Avšak od 1.2.2025 je zamestnaná, vyučuje na N., na trvalý pracovný pomer s
príjmom 1618 brutto, 1230 € netto. Z Úradu práce poberá prídavky na deti v sume 120 € messačne. V
návrhu vyčíslila výdaje, na ktorých trvá. Ostatné výdaje sú bežného charakteru. Na dotaz či je matka
v kontakte s maloletou, udáva, že každý deň. Staršia dcéra sa plánuje vrátiť do jej domácnosti. Na

záver matka uviedla, že finančne jej vypomáha rodina, matka zapožičané finančné prostriedky plánuje
postupne vrátiť. ÚPSVaR Košice odporúča súdu, aby po vykonanom dokazovaní zamietol návrh matky,
ako nedôvodný a v nie najlepšom záujme maloletej. Vzhľadom k tomu, že matka maloletej je od 1.2.2025
riadne zamestnaná úrad nevidí dôvod na určenie výživného v minimálnej sume. V prípade, že súd
dokazovaním dospeje k názoru, že je potrebné výživné znížiť, navrhujeme upraviť výšku s prihliadnutím

na vek a odôvodnené potreby maloletej s ohľadom na majetkové pomery matky.
6. Dňa 23.04.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie otca maloletej: E. E. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len
otec), v ktorom uviedol, že súhlasí so znížením výživneho a to aj napriek tomu, že od doby poslednej
úpravy výživného sa náklady na zabezpečenie výživy pre maloletú neznížili, ale naopak vzrástli.
Otec ďalej uvádza, že ani prípadné zníženie výživného neohrozí zabezpečenie riadnej starostlivosti

o maloletú, keďže on je schopný sám zabezpečiť všetky potreby maloletej tak ako aj doteraz. na začatie
exekúcie.
7. Pojednávanie vytýčené na dňa 28.08.2025 bolo odročené na žiadosť matky.
8. Podaním zo dňa 05.11.2025 oznámil zamestnávateľ matky, že dňa 19.08.2025 došlo k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru matky zo strany zamestnávateľa a to z dôvodu hrubého porušenia

pracovnej disciplíny – J. I. E. N. O.. Doba trvania pracovného pomeru 200 dní, od 01.02.2025 do
19.08.2025, pracovné zaradenie: N. Q. – J. R. S. T. N..
9. Dňa 09.12.2025 súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti UPSVaR.
Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené riadne včas 17.09.2025, pričom sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil. Predvolanie na pojednávanie bolo matke doručené fikciou doručenia

s poukazom na § 111 ods. 3 CSP.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len ZoR), pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Naschopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1,2 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn: 43P/66/2021 zo dňa 12.09.2022 bolo okrem
iného manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a matke bola určená vyživovacia povinnosť

k maloletému dieťaťu vo výške 400 € mesačne. Matka bola v danom čase sudkyňou s mesačným
príjmom vo výške 3.238,74 € netto (7/2022), maloletá mala 13 rokov navštevovala II. stupeň základnej
školy.
14. Súd po vykonanom dokazovaní nezistil skutočnosti spôsobujúcu takú zmenu pomerov, ktorá by
umožňovala súdu návrhu matky na zníženie výživného vyhovieť a to najmä s poukazom na zásadu
potencionality príjmov upravenú v § 75 ods. 1 ZoR. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové

a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je
povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali
sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z

jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)

príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019,
sp. zn. 3 Cdo 236/2018 – uvedený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 4/2022)
15. Pokiaľ sa teda aj v konaní objektívne preukázalo, že došlo k poklesu príjmu na strane osoby
povinnej platiť výživné (matka), tak súd zistil, že to bolo iba z U. I. Q. O. D. L. C. E.. Prvým výrazným

dôsledkom Q. O. na pracovisku matkou bolo jej odvolanie z K. F. H. E. zo dňa 16.08.2024. Matka sa
následne zamestnala, ale keďže opätovne Q. O. na svojom novom pracovisku, tak dňa 19.08.2025
došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru matky zo strany zamestnávateľa. Súd je preto toho
názoru, že matka vedome a I. Q. O. v takom rozsahu, ktorý bol bezprostredným dôvodom vedúcim
strate jej pravidelných príjmom. Takého nezodpovedné konanie matky, však nemôže mať za následok

zníženie jej zákonnej povinnosti platiť výživné v súdom určenom rozsahu, keďže je v hrubom rozpore
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd preto z uvedených dôvodov návrh matky na zníženie
výživného zamietol.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. Súd podľa § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí

návrh na súdny výkon rozhodnutia