Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625203538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625203538.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom B. C. X, D., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Poprad dieťa rodičov, matka: E. A. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. X, D., t.č. G. XX, G. a otec,
navrhovateľ: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. X, D., právne zast. Advokátkou kanceláriou
Zátorský, s.r.o., so sídlom Limbová 3498/38, IČO:56 622 104 Spišská Nová Ves o návrhu otca na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I.Zvyšuje sa výživné zo strany matky na mal. A. B., nar. X.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu
250 eur mesačne, počnúc od 15.8.2025 do budúcna, ktoré je matka povinná uhrádzať vždy k 15. dňu

v mesiaci vopred k rukám otca.

II.Dlh na výživnom na maloletého A. B., nar. X.X.XXXX za obdobie od 15.8.2025 do 30.11.2025 vo
výške 400 eur je matka povinná splácať v 10 mesačných splátkach vo výške 40 eur mesačne popri
bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6P/86/2023-97 zo dňa
23.11.2023, v o výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť matky na maloletého A. B..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.8.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa (ďalej aj ako otec), ktorým sa
domáhal zvýšenie výšky výživného zo strany matky na maloleté dieťa a to zo sumy 150 eur na sumu 300
eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že od posledného rozhodnutia o určení výživného
došlo k zmenám potrieb maloletého a tým sa zvýšili náklady na zabezpečenie jeho potrieb. Taktiež

poukázal na skutočnosť, že matka sa s maloletým nestretáva a všetku starostlivosť zabezpečuje len
otec. Teda podľa názoru otca nastali u maloletého také zmeny, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o zvýšení
výživného zo strany matky.

2. Otec a matka boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia oznámili a doručili
listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania, rekvalifikačných kurzov,
vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy z bankových účtov, výplatné

pásky, vlastníctva majetku, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby a pod.

3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:4. Matka na pojednávaní okrem iného uviedla, že hradí výživné pravidelne a nad rámec prispeje na
narodeniny, meniny ale nepíše si to. V súčasnosti sa dlhodobo nestretáva so synom.

5. Otec na pojednávaní okrem iného uviedol, že matka hradí výživné pravidelne, nad rámec nehradí nič.
So synom sa nestretáva a nevie z akých dôvodov. Občas maloletému zavolá. Okuliare zaplatil synovi
sám, hoci maloletý to spomenul matke, tak neprispela žiadnou čiastkou.

6. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrh (čl. 1),

bankové výpisy, pokladničné bločky (čl. 13 – 19), rozhodnutie o miestnom poplatku (čl. 20), výpisy
z bankových účtov (čl. 21-23), uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka (čl. 32 ), správy z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 46-52 ), písomné vyjadrenie otca ( čl. 54), výpisy z bankových účtov
(čl. 55-67, čl. 67zv, čl. 68zv, čl. 69zv), písomné vyjadrenie otec (čl. 70zv), správa zo sociálnej poisťovni
(čl. 71),lustrácie v sociálnej poisťovni (čl. 79 - 80), písomné vyjadrenie matky (čl. 85,čl. 87), výplatné
pásky matka (čl. 88 až 102), zmluva o nájme (čl. 103), výpisy z účtov (čl. 107 – 120), faktúry telefón

(čl. 122), správa kolízneho opatrovníka (čl. 133), daňové priznanie za rok 2024 (čl. 143), potvrdenie
o podaní daňového priznania (čl. .148), výpisy z účtov (čl. 148 – 152), finančné pásmo A na nákup
potravín (čl. 158), výpis zo živnostenského registra matka (čl. 159), výpis zo živnostenského registra
otec (čl. 163), výpisy z obchodných registrov (čl. 161,162), štatistický úrad – spotrebiteľské ceny (čl.
164), inflačná kalkulačka (čl. 165)

7. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania okrem iného vyplýva nasledovné:

8. Okresný súd Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10P/65/2021-131 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným
dňa 29.11.2023, rozhodol, že

I. Súd manželstvo E. A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Levoča, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XX , r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode sa schvaľuje rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal.
C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto znení:

Z v e r u j ú sa mal. deti C. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej
starostlivosti matky a otca tak, že od každej párnej nedele od 17:00 hod. do každej nepárnej nedele

do 17:00 hod., bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka maloletých detí a od
každej nepárnej nedele od 17:00 hod. do každej párnej nedele do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť
o maloleté deti zabezpečovať otec maloletých detí.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať mal. deti v bežných veciach a spravovať ich majetok.

Striedavá osobná starostlivosti o mal. deti sa bude vykonávať v mieste bydliska rodiča, ktorý bude
vykonávať osobnú starostlivosť o mal. deti.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa otec zaväzuje prispievať na výživu mal. C. B., nar.
XX.XX.XXXX, výživným vo výške 60,- eur mesačne a na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným
vo výške 60,- eur mesačne, odo dňa vyhlásenia rozsudku. Výživné je splatné do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

9. Okresný súd Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6P/86/2023-97 zo dňa 23.11.2023, právoplatným dňa
9.12.2023, rozhodol, že

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX v tomto znení:Zveruje sa maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že obidvaja rodičia
budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 130
Eur a od 1.6.2024 sumou vo výške 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám otca vopred,
počnúc od právoplatnosti rozsudku .

Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v čase

od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom styk sa bude realizovať v mieste trvalého bydliska
dieťaťa s tým, že otec je povinný mal. A. na stretnutia s matkou pripraviť riadne a včas.

II. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.11.2021, v konaní vedenom
pod sp.zn. 10P/65/2021-131 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a úprave styku k mal. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

10. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/130/2025-32 zo dňa 25.8.2025, súd
ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

11. Z inflačnej tabuľky – INEKO –Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, vyplynulo, že hodnota
pôvodne určeného výživného vo výške 150 eur v roku 2023 má v súčasnosti hodnotu 160,05 eur (rok
2025). J.

12. Z finančného pásma A na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov s
účinnosťou od 1.1.2023, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
vyplynulo, že v základnej škole - pásmo 15 rokov (mal. Alexej) je suma za raňajky 1,00 eur, desiata
0,85 eur, obed 2,30 eur, olovrant 0,75 eur, večera 1,30 eur, spolu 6,20 eur/deň, t.j. 186 eur/mesiac (6,20
eur x 30 dní).

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP zvýšil vyživovaciu povinnosť

matky.

23. Z dôvodu rozhodovania o zvýšení výživného, súd vykonal pri rozhodovaní aj komparáciu so
zameraním na pomery, schopnosti a možnosti otca ako povinného a zmeny potrieb maloletých detí
v období posledného rozhodnutia o výživnom so súčasným stavom, pričom vychádzal zo spisového

materiálu sp. zn. 17P/130/2025 – aktuálny stav a sp. zn. 6P/86/2023– posledné rozhodnutie o výživnom.

24. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tie skutočnosti:

25. K osobe otca bolo zistené, že má stredné odborné učilište stavebné v odbore murár, neabsolvoval

žiadne rekvalifikačné kurzy, je zamestnaný. V súčasnosti neužíva lieky spojené so zdravotnými
problémami, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Je
držiteľom vodičského oprávnenia ( skupiny AM, B1, T). Žije v spoločnej s maloletým a plnoletou dcérou
v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom.

26. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že vykonáva činnosť ako SZČO s predmetom
podnikania – oblasť stavebníctva. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že jeho mesačný príjem je v čistom vo
výške 1.100 – 1.200 eur. V súčasnosti nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebol v okruhu
posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne dávky,
nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Nie je konateľom,

spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach, nie je poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Poberá
rodinné prídavky vo výške 60 eur na mal. A.. Je vlastníkom nehnuteľností –rodinného domu.

27. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie vo výške 200 eur

(elektrina, plyn), splátka úverov vo výške 346,58 eur, televízia 10 eur, poistenie mal. A. vo výške 12,28
eur, poplatok za komunálny odpad 4,33 eur, náklady na zdravotné poistenie vo výške 107,25 eur,
sociálne poistenie 237,02 eur, daň z nehnuteľnosti vo výške 9,11 eur, poistenie domu 19,74 eur teda
spolu 946,31 eur.

28. Otec v rámci výkonu činnosti podáva daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby a to formou
paušálnych výdavkov. Na margo paušálnych výdavkov je potrebné uviesť, že sú svojou podstatou
fiktívnymi výdavkami, ktoré legislatíva Slovenskej republiky (z. o dani z príjmov) umožňuje podnikateľovi
– fyzickej osobe uplatniť. Teda fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) si môže svoje príjmy znížiť o 60 %
v danom roku aj za situácie, že žiadne výdavky nemala. Následne zo svojich príjmov (60%) neplatí

žiadnu daň. V týchto intenciách bolo potrebné pri určení čistého príjmu otca aj vychádzať. Otec doručil
súdu daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za rok 2024, z ktorého síce vyplýva, že jeho príjmy boli
vo výške 15.206,67 eur a výdavky vo výške 11.439,04 eur, a zo základu dane vo výške 3.767,63 eur
je vypočítaná výška dane, nemožno konštatovať mesačný príjem otca cca 300 eur, keďže si uplatňuje
paušálne výdavky, ktorých preukázanie pre daňové potreby nie je potrebné. Nakoľko výška výdavkov

sa riadi zákonom stanovenej výške 60 % z príjmov, bolo potrebné pre určenie výšky čistého mesačného
príjmu otca definovať nevyhnutné výdavky pre výkon činnosti a následne ich odpočítať od preukázaných
príjmov otca.29. Za oprávnené výdavky otca spojené s výkonom svojej činnosti na dosiahnutie príjmu možno
považovať náklady na zdravotné poistenie vo výške 107,25 eur, sociálne poistenie vo výške 237,02 eur.
Iné opodstatnené výdavky na výkon činnosti neboli zo strany otca preukázané. Vynaložené náklady je

potrebné zohľadniť pri výpočte čistej mzdy otca, nakoľko bez ich vzniku by otec nedokázal dosahovať
mesačný príjem, tieto náklady sú spojené s formou činnosti otca, ktorú vykonáva. Celkové náklady
spojené s výkonom činnosti otca prestavujú sumu vo výške 344,27 eur/mesiac. Teda príjem otca za rok
2024 vo výške 15.206,67 eur bolo nutné deliť na 12 mesiacov, t.j. 1.267,22 eur/mesiac brutto a odpočítať
nevyhnutné výdavky na výkon činnosti, t.j. 1.267,22 eur – 344,27 eur = 922,95 eur.

30. Otec preukázateľne uhradil maloletému poplatky za okuliare vo výške 180 eur, ako aj voľnočasové
aktivity a pod. teda je zrejmé, že sa na podieľa na starostlivosti o maloletého nielen osobnou
starostlivosťou ale aj finančnými prostriedkami.

31. Pre správne zistenie reálnych možnosti otca dosahovať príjem preskúmal súd v rámci konania

aj možnosť potenciality príjmu povinného – otca. Keďže otec podľa daňového priznania dosahuje
príjem cca 922 eur a sám uviedol príjem cca 1.200 eur bolo potrebné sa zaoberať potencialitou príjmu
otca. Z internetovej stránky boli zistená priemerná mzda murára vo výške 1.249 eur/brutto (https://
sk.jooble.org/salary/pre-mur%C3%A1rov) a priemerná mzda v stavebníctve v roku 2025 je vo výške
1.162 eur/brutto (https://statdat.statistics.sk)

32. Po posúdení reálneho príjmu otca v čistom a potencionálneho príjmu možno jednoznačne
konštatovať, že otec dosahuje vyšší príjem ako by mohol dosahovať pri využití potenciality a preto sa pri
určenívýškyvýživnéhovychádzalozreálnehopríjmuotca,ktorýuviedol,teda1.200eur/mesiacvčistom.

33. Na základe zistení, súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 1.200 eur.

34. K osobe matky bolo zistené, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie – ekonomické (oblasť
obchodu). Je zamestnaná v spoločnosti E., spol. s.r.o.. V súčasnosti užíva lieky spojené so zdravotnými
problémami, pričom jej zdravotný stav nebráni vo výkone pracovnej činnosti. Je držiteľkou vodičského

oprávnenia (skupina B1, B, AM). Žije v spoločnej domácnosti s manželom v podnájme v Košiciach.

35. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že poberá pravidelný príjem v čistom 1.081,66
eur. V súčasnosti iný príjem nemá, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je
konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci

v hmotnej núdzi, nebola v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi,
nepoberá žiadne štátne dávky, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh
dôchodku, rodinné prídavky. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

36. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie a to nájom sumu

270 eur (nájom 540 eur/mesiac), spotrebný úver vo výške 55 eur, poistenie životné a rizikové 46 eur,
mobil 38 eur, internet 35 eur. Boli ustálené mesačné výdavkov matky na stravu 180 eur, ošatenie 60 eur,
drogéria/hygiena 50 eur, cestovné do práce 40 eur, ktoré svojou povahou a výškou nevybočujú z rámca
bežných nákladov fyzickej osoby a preto súd tieto náklady akceptoval ako opodstatnené v predmetnej
výške. Nakoľko v spoločnej domácnosti bývajú matka a jej priateľ, tak výdavky na bývanie- nájom boli

rozdelené na 2 osoby. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. A. vo výške 150 eur, teda
spolu výdavky matky 924 eur/mesiac.

37. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 1.081,66 eur.

38. K osobe maloletého dieťaťa bolo zistené, že v súčasnosti navštevuje deviaty ročník základnej školy
v Levoči. Medzi jeho voľnočasové aktivity patrí cvičenie vo fitnes a florbal. Jeho zdravotný stav je dobrý,
prekonáva len bežné detské choroby. Maloletý navštevuj očnú ambulanciu raz ročne a každé dva roky
mu otec zakupuje okuliare.

39. Výdavky maloletého dieťaťa ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady
s bývaním vo výške 66,66 eur, tv vo výške 3 ,33 eur, poplatky spojené s komunálnym odpadom vo
výške 4,33 eur, strava vo výške 186 eur, ošatenie/obuv 75 eur, drogéria 10 eur, strihanie vo výške 10
eur, školské poplatky vo výške 30, poplatok na okuliare 7,70 eur (185 eur/24 mesiacov – nakoľko saokuliare zakupujú každé 2 roky ) spolu vo výške 393,02 eur. K výške výdavkov na stravu a na oblečenie
je potrebné dodať, že nebolo reálne možné verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré uhradí
otec na stravu a oblečenie maloletého a teda súd vychádzal len z dostupných štatistík a odporúčaní.

Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov prispievať na výživu vyššiu sumou,
tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie potraviny a kvalitnejšie oblečenie a obuv.
Pokiaľ ide o náklady spojené s bývaním súd ich rozdelil na počet osôb v domácnosti (otec, maloletý
a plnoletá dcéra).

40. Ako opodstatnené výdavky vzhľadom na vek maloletého súd uznal aj výdavky na fitnes centrum vo
výške cca 65 eur mesačne, strihanie vlasov 20 eur, mobilný telefón vo výške 10 eur/mesačne, spolu
95 eur. Je potrebné uviesť, že predmetné výdavky sú spojené s vekom dieťaťa, jeho socializácie a pod.
a nevybočujú z rámca potrieb, ktoré dieťa môže v danom veku potrebovať.

41. Ako opodstatnené a nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa súd neakcentoval tieto: netflix, spotify,

lieky, lekári, prázdninové aktivity, z dôvodu že ide o výdavky, ktoré vznikajú z vôle otca, ktorý týmto
prevzal na seba zodpovednosť za úhradu a sú závislé na finančných možnostiach rodičov, pokiaľ ide
telefón vo výške 25 eur podľa názoru súdu ide čiastku nad rámec potrieb dieťaťa, hoc vzhľadom na jeho
vek je evidentné, že mobilné spojenie je štandardným výdavkom preto sa akceptoval výška 10 eur ako
spôsobilá pokryť mesačnú sadzu za komunikáciu s rodinou.

42. Na základe vyššie uvedeného boli ustálené náklady na maloleté dieťa vo výške 488,02 eur mesačne.

43. Zo spisového materiálu sp. zn. 6P/86/2023 bolo zistené, že matka ukončila pracovný pomer dňa
30.6.2023, kde dosahovala príjem cca 850 eur a zo zdravotných dôvodov bola práceneschopná. Otec

vykonával činnosť na základe živnostenského oprávnenie s príjmom cca 1.000 eur. Maloletý v tom
čase navštevoval 6 ročník základnej školy v Levoči

44. Na základe takto vykonanej komparácie s tým, že súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniťzmenuvýživnéhozarešpektovaniakritériívymedzenýchvčl.5Zákonaorodine,v prvomrade

bolo úlohou súdu vyriešiť otázku, či nastali také zmeny pomerov u dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zmenu
výšky výživného. Posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2023 (sp.zn. 6P/86/2023), kedy
maloletý A. mal 13 rok, naproti v súčasnosti dovŕšil 15 rokov (8.1.2026 dovŕši už 16 rokov), je študentom
9. ročníka základnej školy. Jeho zdravotný stav je dobrý, prekonáva len bežné ochorenia, absolvuje
prehliadky u očného lekára a nosí okuliare. Vo voľnom čase sa venuje cvičeniu, florbalu, zúčastňuje

sa školských aktivít – výlety. Vzhľadom na časový úsek od posledného rozhodnutia o výživnom
a vek maloletého, súd konštatuje, že u maloletého nastala zmena pomerov, ktorá nie je dočasná resp.
náhodilá, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a náklady spojené s uhrádzaním základných potrieb
sa zvýšili nie len aktuálne ale v dlhodobom horizonte. Taktiež určené výživné nepokrýva inflačný rast,
nakoľko hodnota výživného 150 eur má hodnotu 160,05 eur. (inflačná kalkulačka). V zmysle uvedeného

možno konštatovať, že určené výživné nepostačuje v súčasnosti na zaobstaranie oprávnených potrieb
maloletého, ako tomu bolo v čase jeho určenia a teda pôvodne určené výživné (150 eur) je neprimerané
vzhľadom na oprávnené nároky maloletého dieťaťa.

45. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch

rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie
a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby

súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými

príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.46. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z mesačného príjmu povinnej – matky, mesačné príjmu
otca, taktiež rozsahom starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičov a vplyvom zabezpečenia
potrieb maloletého ako aj nákladov spojených s bývaním a zabezpečením základných potrieb dieťaťa.

47. Taktiež bolo potrebné prihliadať aj formu starostlivosti o maloleté dieťa. Napriek tomu, že rozsudok
6P/86/2023 v časti zverenia maloletého a ohľadom úpravy styku matky s maloletým je právoplatný,
sa tento styk dlhodobo nerealizuje na výchove sa matka podieľa len sporadicky formou komunikácie
prostredníctvom telefónu. Je preukázané, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne otec,

ktorý dieťaťu zabezpečuje bývanie a zaobstaráva všetky ostatne potreby z výchovy vyplývajúce
(škola, oblečenie, potraviny a pod. ). Napriek tomu, že maloletý nevyžaduje celodennú starostlivosť
vzhľadom na svoje vek, je práve otec tou osobou, ktorá v prípade potreby je maloletému nápomocný
a pokrýva tie situácie, ktoré dieťa nemôže zaobstarať. Napriek tomu pri určení výšky výživného bolo
potrebné zohľadniť starostlivosť otca a možnosťami prispievať maloletému na výživu, vzhľadom nato,
že nevykonáva neustálu starostlivosť. Z celkového hľadiska starostlivosti o dieťaťa zo strany otca

možno konštatovať, že všetka starostlivosť, zodpovednosť a povinnosť zabezpečiť všetky potrebné veci
maloletému boli a stále sú na pleciach otca. Z týchto dôvodov nebolo možné pri určení výšky výživného
zohľadniť starostlivosť matky o dieťa, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výšku.

48. Po zhodnotení zmeny pomerov u oboch rodičov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti

otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky
výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletého dieťaťa (po zohľadnení veku, rozsahu
starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného
výživnéhosúdustálilnasumu250eurmesačnevprepočte8,33eurnadeň(250/30dní)namal.A..Takto
určená výška výživného je spôsobilá pokryť nevyhnutné a opodstatnené životné výdavky maloletého

(ošatenie, bývanie, strava, zvýšená socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). Výška
výživného sa odvíja aj od toho, či druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. V danom prípade sa prihliadalo aj na možnosti otca prispievať na
výživu maloletého v rámci svojich schopností a možností. Bolo preukázané, že otec má stabilný príjem
v takej výške, ktorý mu dovoľuje sa podieľať na nákladoch v istej časti po zohľadnení jeho starostlivosti.

Z vykonaného dokazovania je evidentné, že určená výška výživného zo strany matky 250 eur spolu
s finančnými možnosťami otca pokryjú nevyhnutné a opodstatnené výdavky maloletého dieťaťa. Na
margo určenia výšky výživného treba poukázať na skutočnosť, že otec aj doposiaľ finančne podporoval
dieťa kúpou vecí (okuliare), alebo platbou za školské výlety, tábor, podporuje ho finančne v športových
aktivitách, vreckové a pod. Teda nemožno konštatovať, že otec ponecháva celé finančné zabezpečenie

na matku skrz výšky výživného. Maloletý sa podieľa na životnej úrovni otca a ak je v možnostiach matky
je povinná hradiť také výživné, ktoré zohľadní aj jej životnú úroveň. Inak povedané, že rodič má voči
svojmu dieťaťu od jeho narodenia určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je aj prispievanie na
výživu dieťaťa. Výška výživného sa neriadi len tým, čo je a čo nie nevyhnutný výdavok na dieťa. Ale je
potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.

Teda v danom konaní bolo preukázané, že matka dosahuje taký príjem, že vie poskytnúť dieťaťu určené
výživné a tým zabezpečiť všetky potreby maloletého. Nejde len iba o základné nároky dieťaťa, ale je
potreba to chápať v širšom ponímaní ako sú bytové potreby, ošatenie, kultúrne vyžitie, príprava na
povolanie a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti
starať sa o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nemožno zaradiť len pravidelné mesačné výdavky,

ale aj náhodné výdavky, napr. rôzne kurzy, výlety a pod. Na strane povinného sa prihliada najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti
a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. U otca je potrebné zohľadniť skutočnosť, čo všetko
pre dieťa zabezpečuje - starostlivosť, zabezpečenie bývania, stravy, obliekanie, nakupovanie, varenie

a pod. Otec týmto spláca svoju časť vyživovacej povinnosti a preto nie je možné porovnávať pri určení
výšky výživného oboch rodičov rovnako z hľadiska finančného. Čiže ak pomery jedného z rodičov sú
priaznivejšie, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou keďže dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné a dieťa sa má podieľať na ich životnej
úrovni, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov

priemerné, v prípade aj podpriemerné.

49. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov
k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu,že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu
povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností
rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky

je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého
príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného
rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň
základnej školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného

rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích
povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10
% z čistého príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej
povinnosti k 1 dieťaťu ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide
o 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4)

stredná škola ( 15 – 18 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného
rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích
povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13
% z čistého príjmu povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 26 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu

povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4
vyživovacích povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/https://www.justice.gov.sk/
agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/).

50. V konkrétnom prípade je maloletý zradený do etapy života – stredná škola 15 – 18 rokov a

vyživovacia povinnosť k 1 dieťaťu predstavuje 24 % zo sumy čistého príjmu povinného rodiča.( 1.081,66
eur čistý príjem x 24 % = 259,59 eur/mesiac), pričom je potrebné uviesť, že predmetná metodika má
povahu odporúčacieho charakteru a nie záväzná pre určenie konečnej výšky výživného.

51. Súd určil dlžné výživné od 15.8.2025 (podania návrhu) a to tak, že matka za celé obdobie mala

zaplatiť za mesiace 8/2025, 9/2025, 10/2025, 11/2025 = 1000 eur (4 x 250 eur ). Z toho bolo preukázané,
že matka uhradila za dané obdobie výživné vo výške 600 eur. Na základe týchto skutočností vznikol
matke reálny dlh na výživnom vo výške 400 eur (1.000 eur, ktoré mali byť uhradené – 600 eur
uhradených), súd uložil povinnosť matke uhradiť dlh v 10 splátkach, vzhľadom na zistenú je finančnú
situácie a poukazom na skutočnosť, že matka sa doposiaľ nevyhýbala hradeniu určeného výživného.

52. Pri určení dlžného výživného zo strany matky sa súd zaoberal aj poskytovaným plnením matky
nad rámec výživného za obdobie od začatia konania (15.8.2025) do rozhodnutia vo veci. O plnenie
nad rámec výživného, ktoré je spôsobilé na započítanie musí svojou povahou zabezpečiť nevyhnutné
a opodstatnené výdavky maloletého . Za dané obdobie nebolo preukázané žiadne plnenie zo strany

matky, ktoré by bolo svojou podstatou spôsobilé na možné započítanie do dlžného výživného.

53. Podľa § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda osoba povinná z rozsudku
v danom prípade otec je povinný hradiť určené výživné k rukám matky od doručenie rozsudku.
Nesplnením tejto povinnosti sa stáva v tejto časti rozsudok exekučným titulom.

54. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

57. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.