Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225201870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX a 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom C. D., E. XXX/X, oboch zastúpených JUDr.
Ádámom Füssym, advokátom, Bratislava, Kaštieľska 4, proti žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny
nástupca B. F. a 2/ neznámy (nezistený) právny nástupca G. F., obom zastúpeným správcom: Slovenský
pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX pre kat. územie C. D. ako pozemok registra „H.“ parc. č. XXX orná pôda vo

výmere 4262 m2.

II. Súd nehnuteľnosť uvedenú vo výroku I. prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a
2/ v podiele 1/1.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ na vyporiadacom
podiele sumu po 982,58 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na depozitný účet SPF vedený

v Štátnej pokladnici, Bratislava č. IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX s poznámkou
pre prijímateľa - XXXXXXXX.

IV. Žalobcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 17.06.2025 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia tak, že prikáže
podiely žalovaných na nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov s povinnosťou
peňažnej náhrady žalovaným v sume 982,58 eur každému z nich. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia

vlastnia podiel na nehnuteľnosti v 1/3, žalovaná 1/ podiel 1/3 a žalovaný 2/ podiel v 1/3, reálna
deľba nehnuteľnosti nie je možná s poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., hodnotu
nehnuteľnosti určil znalec vo výške 2.947,74 eur. Ďalej uviedli, že majú záujem pozemok vlastniť a
užívaťpresvojepoľnohospodárskepotreby,nakoľkoosobyimblízkevykonávajúpodnikateľskúčinnosťv
oblasti poľnohospodárskej výroby. K označeniu žalovaných a ich zástupcu – Slovenského pozemkového
fondu (SPF) v konaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016 vo veci sp.
zn. 6Cdo/11/2016. Žalovaní pozemok neužívajú, neobhospodarujú, čím by pri reálnom rozdelení veci

nebolodosiahnutéjejúčelnévyužitie,faktickérozdelenievecineprichádzadoúvahyanizdôvoduzákazu
drobenia pozemkov v extraviláne. Cena, resp. výška náhrady vyplývajúca zo znaleckého posudku spĺňa
kritérium primeranosti. Predmetný pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, podľa
vedomostí žalobcov nie je zahrnutý v územnom pláne obce na rozvoj a využitie pre plánovanie výstavby,nachádza sa na ploche poľnohospodárskej pôdy a využíva sa na pestovanie poľnohospodárskych
plodín.

(2) K žalobe (doručenej dňa 15.08.2025) sa zástupca žalovaných vyjadril písomne podaním zo dňa
26.08.2025 tým, že súhlasí so zrušením spoluvlastníctva a navrhovaným vyporiadaním, keďže s
odkazomna§142Obč.zák.a§23ods.1zák.č.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanie
vlastníctva k pozemkom nepovažuje rozdeľovanie pozemku za dobre možné (s ohľadom na jeho
výmeru, charakter a umiestnenie) a súhlasí s prikázaním pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcov za primeranú náhradu. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj 30/97, podľa
ktorého „Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods.
1 tretia veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. ... Primeranú náhradu je treba
chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený

ostatným spoluvlastníkom. Za takú cenu nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo
zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen
od konštrukcií a vybavení a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom
mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné
predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný

subjekt, napr. len na znalca, ktorý odborne posudzuje napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby,
jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka
spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie
príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa sprostredkovaním kúpy a predaja
nehnuteľností zaoberajú, tiež poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných

porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností
musí vychádzať aj z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia
k tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia ale aj nižšia ako iná cena (napr. vyhlášková,
alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani
individuálne ponúkaná cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je

ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal
alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov. Takto zistená všeobecná
cena v rozhodnom čase rešpektuje zásadu rovnosti v právach, zaručenú v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a
deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Obč. zák.).“
Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel

zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú
by bolo možné vec predať.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. g/ vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Žalobcami predložený znalecký posudok neobsahuje Vyjadrenie obce k funkčnému využitiu pozemku,
ktoré má zásadný vplyv na stanovenie jeho všeobecnej hodnoty, preto SPF nevie zaujať stanovisko k

výške primeranej náhrady, k tomu navrhol zástupca žalovaných doplnenie dokazovania predložením
Vyjadrenia obce Horné Mýto k funkčnému využitiu pozemku v zmysle schválenej územnoplánovacej
dokumentácie. Poukázal na to, že konajúci súd môže vychádzať pri určení primeranej náhrady zo
znaleckéhoposudku,avšakprizohľadnenískutočností,ktorévyšlivkonanínajavoaktorémôžuznalcom
určenú cenu ovplyvniť.

Náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných žiadal zástupca zaplatiť na určený depozitný účet SPF
vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.
Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalobcom a navrhol, aby súd v zmysle § 257 CSP
výnimočne, s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovaných,
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepriznal žalobcom náhradu trov konania. Existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa vzhliadol v povahe a okolnostiach sporu, začatého na základe žaloby
o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu, kedy súd na základe žaloby je povinný právny vzťah medzi
stranami usporiadať určitým spôsobom, aj s prihliadnutím na status žalovaných, ako osôb bez bližšíchidentifikačných údajov, ich osobné a majetkové pomery, má za to, že priznanie náhrady trov konania
žalobcom by sa voči takýmto subjektom javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporujúce
dobrým mravom, pričom takéto rozhodnutie by bolo vopred nevykonateľné.

(3)Replikouzodňa26.09.2025žalobcoviareagovalinavyjadreniezástupcužalovanýchtým,žespornou
skutočnosťou ostáva otázka výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely a otázka priznania
náhrady trov konania žalobcom. Žalobcovia však neidentifikujú žiadne dôvody vhodné osobitného
zreteľa, ktoré by bránili súdu priznať nárok na náhradu trov konania, uvedenú otázku ponechávajú na

úvahe súdu. Žalobcovia považujú doposiaľ predložené dôkazy sú dostačujúce na určenie primeranej
výšky náhrady, predložený znalecký posudok sa vzťahuje na pozemok, ktorý je predmetom tohto
sporového konania, posudok spĺňa zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti a žalobcovia
neidentifikujú dôvod, na základe ktorého by sa súd mal odkloniť od záverov tohto znaleckého posudku.

(4)Súdvovecivykonaldokazovanie,oboznámenímsaspredloženýmiavyžiadanýmilistinnýmidôkazmi

a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti (pozemku) vedenej
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v kat. úz. C. D.. Z listu
vlastníctva vyhotoveného dňa 21.05.2025 vyplývajú spoluvlastnícke podiely - pre žalobcov v 1/3, pre

žalovaného 1/ v 1/3 a pre žalovaného 2/ v 1/3. Podľa výpisu mali žalobcovia nadobudnúť spoluvlastnícky
podiel roku 2016 titulom kúpnej zmluvy.

(6) Žalobcovia k stanoveniu primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných predložili
znalecký posudok znalca z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvia Odhad hodnoty poľnohospodárskej

pôdy, Ing. Oskára Kevického č. 26/2025 z 29.05.2025, v znení záverov ktorého všeobecná hodnota
sporného pozemku predstavuje sumu 2.947,74 eur (0,6916 eura za 1 m2). Sporný pozemok je mimo
zastavaného územia obce, južná časť pozemku (o výmere 174 m2) čiastočne zasahuje do pozemku
reg. CKN parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie).

(7) Na výzvu súdu sa A. C. D. starostom obce listom zo dňa 20.11.2025 vyjadrila, že obec v súčasnosti
nemáschválenúplatnúúzemnoplánovaciudokumentáciu,nazákladektorejbybolomožnéurčiťfunkčné
využitie dotknutého pozemku.

(8) Žalobcovia cestou svojho advokáta na pojednávaní poukázali na to, že je nesporné, že žalobcovia

a žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorú navrhujú vyporiadať a že ide o nedeliteľný
pozemok, s čím súhlasili aj žalovaní, v danej veci je spornou len náhrada trov konania, o ktorej
rozhodnutie ponechali na úvahu súdu

(9) Zástupca žalovaných sa na pojednávaní vyjadril, že za spornú otázku považoval aj funkčné využitie

pozemku a potom jeho hodnota, vzhľadom na vyjadrenie A. C. D. ponechal rozhodnutie o tejto otázke
na úvahu súdu, keďže inými dokladmi o hodnote nehnuteľnosti nedisponuje. K trovám konania uviedol,
že u žalovaných sa jedná o neznámych a nezistených vlastníkov, ku ktorým nepozná ich identifikačné
údaje. Navrhol žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznať.

(10) Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. – OZ) ak nedôjde k dohode,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(11) Ak nedôjde k dohode, spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie.Totoprávovyplývazozásady,ženiktonemôžebyťspravodlivonútenýktomu,abyzotrvalv
spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Pokiaľ ide o formu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie
je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania. Ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preňzáväzné. V znení právnej úpravy je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov uvedené na prvom mieste,
najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že

ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť. Reálne rozdelenie veci musí
korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov.

(12) Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v
záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo
prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
Podľa § 23 ods. 1 tohto zákona ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho
úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o

poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o
vyporiadaníspoluvlastníctvaaleborozhodnutiaodedičstvevzniknúťkjestvujúcimpozemkomuvedeným
v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel
na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a

vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva
zanikne.

(13) Súd vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, rozhodol
o zrušení podielového spoluvlastníctva strán. S poukazom práve na cit. ustanovenie § 142 ods. 1

OZ. súd zvažoval v prvom rade možnosť reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti, v danom prípade
však ide o poľnohospodársky pozemok a výmera novovytvoreného pozemku podľa podielov strán by
predstavovala 1420,67 m2, čo by bolo v rozpore s cit. právnou úpravou, reálna deľba pozemkov podľa
podielov strán tak nie je možná, tiež aj z dôvodu ani čiastočného využívania pozemku žalovanými, čím
by sa minulo rozdelenie pozemku účelnosti a efektivite jeho využitia. Preto súd prikázal nehnuteľnosť

do (bezpodielového spolu-)vlastníctva žalobcov (manželov) podľa ich návrhu a súhlasu zástupcu
žalovaných, s čím je spojená práve požiadavka zákona na účelné využitie veci.

(14) Súd nemal dôvod určiť sumu na náhrade žalobcami prevzatých spoluvlastníckych podielov
žalovaných na dotknutej nehnuteľnosti z inej hodnoty, než žalobcami navrhovanej, nakoľko nebolo

preukázané iné funkčné využitie sporného pozemku, než určeného druhu (orná pôda) – na
poľnohospodárske účely.

(15) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/20105 Z. z. – CSP) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

(16) V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní. Aplikácia cit. ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa§255anasl.CSP,alesúddôjdekzáveru,atedasú
tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Preskúmaním
rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalovaných sú tu skutočnosti odôvodňujúce
záver o uplatnení tohto moderačného práva. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno

opodstatnenevzhliadnuťpredovšetkýmvokolnostiachdanejveci,konkrétnevtom,žeSPFakozástupca
žalovaných v 1. a 2. rade nemal k veci ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva od počiatku
žiadne námietky, a v prípade žalovaných ide o tzv. „neznámeho vlastníka“, ktorých podľa § 6 zák. č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách zastupuje Slovenský pozemkový fond, ide v

takomto prípade o výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)