Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010601
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122010601.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. , v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2025, č. k.
10T/5/2022-323, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) uznesením zo
dňa 18.06.2025, č. k. 10T/5/2022-323 rozhodol o osvedčení sa odsúdeného A. B. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia takto:

,,Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona sa odsúdenému A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., trvale
bytom C., D. E. XXXX/XX nariaďuje výkon trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov,
ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 10T/5/2022 zo dňa
19. septembra 2022, právoplatným dňa 7. októbra 2022. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.“
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú do dňa rozhodnutia tunajšieho

súdu neodôvodnil.
2. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
3. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade
podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote
a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.
4. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že :
a) Trestným rozkazom prvostupňového súdu Trnava z 19. septembra 2022, sp. zn. 10T/5/2022,
právoplatným 7. októbra 2022 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1

písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trestodňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody na skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Súčasne mu súd uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., škodu vo výške 393,44

eur.
b) V posudzovanej trestnej veci plynula odsúdenému skúšobná doba od 8. októbra 2022 do 8. októbra
2024. Za účelom rozhodnutia o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonu trestu, resp. o nariadení výkonu trestu, prvostupňový súd vykonal dňa 18. júna 2025 verejné
zasadnutie, na ktorom odsúdeného vypočul a oboznámil trestný rozkaz prvostupňového súdu z 19.

septembra 2022, sp. zn. 10T/5/2022, správu poisťovne Dôvera, a. s., správy a lustrácie na odsúdeného,
ako aj aktuálny odpis registra trestov. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave zo
16. mája 2025 vyplynulo, že odsúdený má od 7. októbra 2022 evidované priestupky zo dňa 12. októbra
2024, 21. januára 2024, 21. augusta 2023, 10. apríla 2023. V súčasnosti nie je trestne stíhaný, avšak v
správe je uvedené, že k menovanému sú často privolávané hliadky polície, pričom je takmer vždy pod
vplyvom alkoholu, vždy sa správa agresívne, arogantne, povýšenecky, neúctivo, vyhráža sa a vulgárne

uráža príslušníkov polície. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odbor kriminálnej polície z 30.
apríla 2025 vyplynulo, že odsúdený neprechádza v ich evidencii od 7. októbra 2022 ako trestne stíhaná
osoba. Zo správy Generálneho riaditeľstva ZVJS z 29. apríla 2025 vyplynulo, že A. B. väzbu ani trest
odňatia slobody na území Slovenskej republiky v minulosti nevykonával a ani v súčasnosti nevykonáva.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že odsúdený má evidované 2 (dva) záznamy:

- odsúdenie prvostupňovým súdom, sp. zn. 9T/36/2018, výtržníctvo, podmienečný trest, na páchateľa
sa hľadí akoby nebol odsúdený,
- odsúdenie prvostupňovým súdom, sp. zn. 10T/5/2022, výtržníctvo, ublíženie na zdraví, podmienečný
trest.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal prvostupňový súd za preukázané, že počas skúšobnej doby mal

odsúdený príjem plynúci zo závislej činnosti len počas mesiacov 5/2023 - 6/2023 a 07/2023-09/2023,
kedy bol vedený u zamestnávateľa A. F. - Výroba a distribúcia nealko nápojov. Dôchodok, ani dávky
nemocenského, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti nepoberá. Zo správy poškodenej
poisťovne Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s. vyplynulo, že odsúdený dlžnú sumu uhradil dňa 24.
mája 2023. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky vyplynulo, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil troch priestupkov, a to:
-dňa10.apríla2023priestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu(hrubé,vulgárnesprávanie,neochota
zaplatiť útratu v pohostinstve), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur,
- dňa 21. augusta 2023 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie), za ktorý mu
bola uložená pokuta vo výške 30,- eur,

- dňa 21. januára 2024 priestupku proti verejnému poriadku (neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa
pri výkone jeho právomoci), za ktorý bol napomenutý.
c) Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že vedel, že mu plynie skúšobná doba. Vždy, keď mal
takýto problém, bol pod vplyvom alkoholu, nikdy nemal s nikým problém, keď bol triezvy. Problémom
bola partia, vždy niečo popili. S alkohol skončil nadobro, dva týždne dozadu sa s priateľkou presťahoval

do G., hľadá si prácu. Alkoholu sa nechytil dlhšiu dobu, lebo mu prinášal len problémy. Svoje chyby si
uvedomil, preto s tým skončil. Momentálne jazdí na taxíku, nemá však na to papier, hľadá si v Bratislave
prácu a chce ísť od týchto problémov preč. Nechce povedať, že alkohol ho ospravedlňuje, ale vždy sa
to tak stalo, bral by aj predĺženie podmienky.
d) Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len okolnosti,

ktoré nastali v skúšobnej dobe. Súd hodnotí správanie sa odsúdeného predovšetkým s poukazom na
priestupkové a trestné konania, ktoré sa voči odsúdenému v skúšobnej dobe vedú a teda či odsúdený
viedol riadny život. Súd okrem toho, že prihliada na správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby
s poukazom na priestupkové resp. trestné konania, ktoré sa voči odsúdenému vedú, zároveň skúma
splnenie obmedzení a povinností, ktoré boli odsúdenému uložené.

e) Vedením „riadneho života“ sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a
spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste
bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov (R 22/1987).
Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak

podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil (R 19/1976). U priestupkov
spáchaných v skúšobnej dobe pritom samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol rovnakéhoresp. obdobného charakteru ako spáchaný trestný čin, alebo či išlo o priestupok takpovediac nesúvisiaci
s trestnou činnosťou, za ktorú bol páchateľ odsúdený.
f) Práve uloženie podmienečného trestu odňatia slobody malo viesť odsúdeného, aby v uloženej

skúšobnej dobe osobitne dbal na to, žeby sa nedopustil protiprávneho konania a tým preukázal,
že podmienečné odsúdenie je dostatočné pre jeho nápravu. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, keďže sa v priebehu
dvojročnej skúšobnej doby dopustil až troch priestupkov druhovo totožných so skutkom, pre ktorý bol
uznaný vinným (výtržníctvo v súbehu s ublížením na zdraví). Aj keď spáchanie jedného nesúvisiaceho

priestupku počas roka skúšobnej doby možno ešte považovať za vedenie riadneho života, spáchanie
čo len jediného rovnorodého priestupku v priebehu skúšobnej doby je spravidla dôvodom na nariadenie
výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko svedčí o tom, že ani uložený podmienečný trest nepôsobil
na odsúdeného dostatočne motivačne, a to ani ako výstraha pred potenciálnym nariadením trestu. V
prípade ojedinelého priestupku v skúšobnej dobe je potrebné prihliadnuť aj na jeho závažnosť, avšak
spáchanie troch priestupkov nemožno označiť za jednorazové vybočenie z inak riadneho života aj s

prihliadnutím na to, že odsúdený sa ich dopustil opakovane (hrubé správanie) a v časovom odstupe
šiestich mesiacov.
g) Možno konštatovať, že odsúdený nebol schopný urobiť počas plynutia skúšobnej doby sebareflexiu
smerom k náprave spôsobu života, keď si bol vedomý, že kontrolu nad svojím správaním stráca práve
pod vplyvom alkoholu, čo sa týkalo aj skutku, z ktorého bol v tejto veci uznaný vinným a podmienečne

odsúdený. Tvrdenie odsúdeného, že s alkoholom nadobro skončil, lebo mu prináša iba problémy,
súd považoval za tendenčné a učinené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konania. Už
podmienečným odsúdením mu bola zo strany súdu prejavená istá dôvera a daná možnosť, aby sám
svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti preukázal, že uložený podmienečný trest bol dostatočný
pre jeho nápravu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru,

že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj výchovný účel, a nariadenie výkonu
trestu odňatia slobody je jediný spôsob ako zabezpečiť individuálno - preventívnu a výchovnú funkciu
trestu.
h) Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
5. V prvom rade je nutné uviesť, že sťažnostný súd považuje zistenia a závery prvostupňového súdu,
ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, za správne a preto sa s nimi v plnej miere
stotožňuje. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia, v rámci ktorej posudzoval prvostupňový súd
správanie sa odsúdeného na účely rozhodnutia podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, bola odsúdenému

stanovená v rámci trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné
rozhodnutím súdu, ktoré bolo citované bode 1 tohto uznesenia. Odsúdený sa počas plynutia skúšobnej
doby dopustil spáchania protiprávnych konaní, ktoré v jednom prípade čiastočne obdobného charakteru
(neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa) ako trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený na podmienečný

trest odňatia slobody, avšak v dvoch prípadoch spočívajú v agresívnom konaní, teda v plnej miere
obdobnom správaním, za ktoré bol v prejadnávanej veci odsúdený. Na druhej strane však početnosť
priestupkov spáchaných počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia skutočne svedčí o
tom, že prístup odsúdeného k jeho povinnosti dodržiavať právne predpisy je ľahostajný. Podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody v jeho prípade nesplnil svoj účel, teda nevyužil šancu preukázať,

že si uvedomil škodlivosť svojho protiprávneho konania, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody,
ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu a že sa snažil zmeniť svoje správanie.
6. Sťažnostný súd pripomína, že elementárnou povinnosťou odsúdeného počas plynutia skúšobnej
doby bolo viesť riadny život tak, aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Práve vedenie riadneho
života je základnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení resp.

neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
Nikde v zákone pritom expressis verbis (výslovne) obsah tohto pojmu nie je stanovený. Určuje ho len
judikatúra, ktorá pod vedením riadneho života ako jeho esenciálnu súčasť rozumie nielen bezúhonnosť
pri dodržiavaní právnych noriem, ale aj plnenie si iných občianskych, rodinných a pracovných povinností.
Inak povedané, vedením riadneho života má zákon na mysli taký stav, keď odsúdený nepácha nielen

trestné činy, ale ani priestupky. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom
poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že
podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, a že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto je potrebné
uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykonať. Zákon nevylučuje, aby súdrozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody u podmienečne odsúdeného aj vtedy, ak sa v
skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy,
ak odsúdený v skúšobnej dobe spáchal viac priestupkov alebo priestupok obdobného charakteru ako

je trestný čin, za ktorý mu bol pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody, čo je plne v súlade
s rozhodovacou praxou súdov. Pri rozhodovaní o osvedčení sa alebo neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia však musí súd v takýchto prípadoch, t. j. pri spáchaní priestupku,
vždy skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna
stránka priestupku, nie jeho právne posúdenie správnym orgánom. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť, že aj podľa názoru sťažnostného súdu je nesporné, že odsúdený napriek hrozbe nariadenia
výkonu trestu odňatia slobody v prejednávanej veci, počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia neviedol v skúšobnej dobe riadny život, o čom svedčí skutočnosť, že sa v priebehu skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia dopustil 3 priestupkov. Predmetné protispoločenské správanie sa
odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby vzhľadom na jeho druh porušeného práva a záujmu
nemožno hodnotiť ako málo závažné. Zároveň tieto priestupky svojou povahou súvisia s násilnou

trestnou činnosťou odsúdeného, pre ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody. Inak povedané,
odsúdenému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví a prečin
výtržníctva, pričom v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa opakovane dopustil
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ako aj priestupkov proti verejnému poriadku, teda
sa jedná o priestupky obdobného násilného charakteru ako trestné činy, pre ktoré mu bol uložený

trest odňatia slobody v pôvodnom konaní. Sťažnostný súd preto vyhodnotil sťažnosť odsúdeného za
nedôvodnú, nakoľko takéto konanie odsúdeného svedčí jednoznačne o jeho ľahostajnom prístupe, keď
nemal náležitú snahu viesť riadny život v súlade s pravidlami spoločnosti počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.
7. Taktiež sťažnostný súd dodáva, že aj spáchanie priestupku je protiprávnym konaním, ktoré

nemožno bagatelizovať. Odsúdený si bol vedomý, že v priebehu skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia je povinný viesť riadny život, pričom vedením riadneho života je aj povinnosť nepáchať
priestupky, resp. akúkoľvek protiprávnu činnosť. Závažnosť priestupkov, spáchaných odsúdeným počas
plynutia skúšobnej doby, nesporne poukazuje na ľahkovážny a nezodpovedný prístup odsúdeného k
dodržiavaniu právneho poriadku štátu, a teda v konečnom dôsledku k vedeniu riadneho života. Vyššie

opísané závažné protispoločenské správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečné
odsúdenia je jednoznačným potvrdením, že sa počas skúšobnej doby nezmenil a jeho správanie
sa nezlepšilo, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver, že odsúdený nevyužil šancu danú
mu prvostupňovým súdom preukázať, že jeho čin, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody, bol ojedinelým vybočením z medzí inak riadne vedeného života a súc si vedomý

plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne dopustil
protiprávneho konania, teda v danom prípade ide o podstatné porušovanie podmienok vedenia riadneho
života, ktoré skutočnosti v súhrne podľa názoru sťažnostného súdu zakladajú bez ďalšieho dôvod na
rozhodnutie o vykonaní trestu odňatia slobody. Týmto správaním dal odsúdený najavo, že podmienečné
odsúdenie u neho neplní svoj účel a je potrebné rozhodnúť o premene trestu, aby na odsúdeného

mohlo byť dôsledne pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. Podmienečný trest odňatia
slobodysapreodsúdenéhoukázalakoneúčinnýaniedostatočnemotivujúciktomu,abysavbudúcnosti
nedopúšťal ďalšej protiprávnej činnosti. Výkon, pôvodne odloženého, trestu odňatia slobody je teda
nevyhnutný pre naplnenie požadovaného preventívneho a výchovného účinku uloženého trestu.
8. Odsúdený v konaní žiadal o ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti alebo osvedčenie. V

tomto prípade neprichádza do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie
skúšobnej doby, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že skúšobná doba
podmienečného odsúdenia uplynula dňa 08.10.2024, pričom takýto postup by ani podľa názoru
sťažnostného súdu v danom prípade nebol dostatočný, vzhľad k vyššie popísaným skutočnostiam.
9. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil sťažnosti súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako

správne a zákonné. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané v rámci zákonnej lehoty jedného
roka, uvedenej v ustanovení § 50 ods. 5 Trestného zákona. Sťažnosť odsúdeného posúdil v celom
rozsahu ako nedôvodnú a preto ju podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.