Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100507
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100507.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A.,
2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., obaja kvalifikovane právne zastúpení advokátkou:
JUDr. Oľga Kmeťová, Csc., so sídlom Važecká 4, 040 12 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti ďalšieho
účastníka konania: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, v konaní

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10870/46850/2025-15.1.2. zo 06.08.2025, o návrhu žalobcov
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 28.08.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej spolu len „žalobcovia“) domáhali z dôvodu nezákonnosti

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10870/46850/2025-15.1.2. zo 06.08.2025, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie - stavebné povolenie Obce Janovík (ďalej len „stavebný úrad“) č. SÚ/4878/166803/2024
– Gr/095 z 30.10.2024 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým bolo stavebníkovi SPP – distribúcia,
a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava (ďalej len „stavebník“) povolené uskutočnenie
„líniovej inžinierskej stavby „Rekonštrukcia VTL plynovodu v lokalite Janovík“, stavba realizovaná
v k.ú. D., A. E. F., rekonštrukcia úseku medzištátneho plynovodu DN500, PN40 v dĺžke 1 820 m pre

zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky distribučnej siete na základe príslušnej projektovej
dokumentácie“ (ďalej len „povolená stavba“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ku ktorému
žalobcovia uviedli, že predpokladom na vyhovenie tomuto návrhu je splnenie zákonných podmienok
uvedomujúc si, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, ktorého

následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Žalobcovia sú si vedomí, že správny súd pri rozhodovaní o tomto návrhu posudzuje výhradne účinky
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia na status žalobcov, nejde o prejudikovanie rozhodnutia
vo veci samej, ale účelom je ešte pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku jeho okamžitého výkonu alebo v priamej
príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či

finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Žalobcovia ďalej uviedli, že existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov
v žalobe nielen tvrdia, ale aj osvedčujú predloženými konkrétnymi dôkazmi, pričom uvedený návrh je
potrebné vnímať v jednotnom kontexte s dôvodmi samotnej žaloby a zároveň nepochybne splnili dve
zákonné procesné podmienky. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok je podľa žalobcov
v prvom rade nevyhnutné skúmať dopad bezodkladného výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia na

žalobcov, poukazujúc na prípad rekonštrukcie stavby VTL plynovodu Ličartovce – Drienovská Nová
Ves, kedy sa spravodlivosť dosiahnutá priznaním porušeného práva súdom až v apríli 2025 minulaúčinkom z dôvodu zrealizovania plynovodného potrubia na pozemkoch opomenutých účastníkov už
v roku 2019. Žalobcovia tvrdili, že im hrozí nenapraviteľný následok a hospodárska škoda v podobe
uloženia nového plynového potrubia v danom úseku na pozemkoch žalobcov do zeme vedľa, nie však

na mieste existujúceho plynovodu, čím dôjde k zmene hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného
pásma a vecného bremena, čo má za následok podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho
práva žalobcov, odkazujúc na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/41/2024 z 23.05.2025,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2022 z 27.03.2024, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 z 30.05.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018

z 30.05.2018. Žalobcovia uviedli, že v zákone o energetike sa uvádzajú obmedzenia, ktoré sú
s inštitútom vecných bremien a ochranných pásiem späté, pričom najväčším je zákaz zriaďovania
stavieb a zákaz umiestňovania iných zariadení v ochrannom pásme energetických zariadení. Žalobcovia
ďalej dôvodili tým, že navrátenie do pôvodného stavu by vzhľadom na charakter stavby, t.j. umiestnenie
plynovodu v zemi, nebolo možné. Podľa názoru žalobcov priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vprejednávanomprípadeniejevrozporesverejnýmzáujmom,verejnýzáujemmusímaťzákonnýrámec

a nesmie ísť na úkor žalobcov, pričom v tomto prípade nejde len o čisto majetkové záujmy žalobcov, ale
aj veľkého počtu ďalších občanov obce a navyše stav pôvodných plynovodov nie je havarijný ani podľa
tvrdení správnych orgánov a stavebníka.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 15.12.2025 k podanej správnej žalobe, ktorej súčasťou bol aj

návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, poukazujúc na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 z 30.05.2018. Podľa názoru žalovaného, žalobcovia
v návrhu žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázali jeho dôvodnosť, tento návrh odôvodnili len
všeobecnou argumentáciou, ktorá nie je spôsobilá na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

súdom. Žalovaný považoval za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom
negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či

finančnej škody, závažnou ujmou na životnom prostredí alebo iným nenapraviteľným následkom.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnejsprávy,aleboopatreniaorgánuverejnejsprávyatakétorozhodnutiealeboopatrenienemôžebyť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorou sa žalobcovi domáhajú súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je
poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobcovia),
avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho
následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je

tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo
fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značnáhospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu opatrenia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobcovia
domáhajú, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len
tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu,
t.j. dôkazné bremeno nesú žalobcovia. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce

len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku pre žalobcov, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcov, osvedčených nimi
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. Je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného
účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale

posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcov, ktorí sa jeho vydania
domáhajú. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace
s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcov bez toho, aby prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok
priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávnený autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci
samej.

11. V danom prípade žalobcovia navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185
písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to

dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného
účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak

nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte
aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobcovia v

tomto prípade nepochybne splnili dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobcovia

neosvedčili naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcovia svoj
návrhodôvodnilitvrdenímohrozbevážnehonenapraviteľnéhonásledkuahospodárskejškodyvpodobe
uloženianovéhoplynovéhopotrubiavdanomúsekunapozemkochžalobcovdozemevedľa,nievšakna
mieste, existujúceho plynovodu, čím dôjde k zmene hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného
pásma a vecného bremena, čo má za následok podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho

práva žalobcov.
Povolením a realizáciou dnes existujúcej stavby VTL plynovodu (rozumej stavby, ktorá ma byť na
základe žalobou vydaného rozhodnutia rekonštruovaná, pozn.), ktorá stavba bola povolená v čase
účinnosti zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (ďalej len „plynárenský
zákon“) a v čase účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len

„elektrizačný zákon“), vzniklo zákonné vecné bremeno k pozemkom dotknutým touto stavbou, a to na
základe § 22 ods. 1 písm. a) plynárenského zákona cit „Plynárenským podnikom prislúcha oprávnenie
zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti
stavby, plynovodné siete“ v spojení s § 22 ods. 5 plynárenského zákona cit „O oprávneniach uvedených
v odseku 1, o náhrade škody za výkon týchto opatrení, o vecných bremenách, o práve domáhať sa

zmeny alebo preloženia plynovodnej siete, prípadne podzemného zásobníka a o konaní, platia obdobne
predpisy o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny“ (ktoré ustanovenie odkazuje na elektrizačný zákon)
a § 22 ods. 3 elektrizačného zákona cit „Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu
vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávneniapodľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu
vedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického
sektora aj nadobudnutím správy vedenia.“ Uvedené právne predpisy boli účinné do 30.06.1998, avšak

takto vzniknuté zákonné vecné bremeno zostalo naďalej nedotknuté v súlade s § 96 ods. 4 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) cit. „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak
tento zákon neustanovuje inak.“
V dôsledku dnes existujúcej stavby VTL plynovodu v súčasnosti už jestvuje obmedzenie vlastníckeho

právažalobcovkpozemkom,ktorémajúbyťdotknutéuskutočnenímpovolenejstavby,pričomžalobcovia
v čase pred iniciovaním povoľovacieho konania týkajúceho sa povolenej stavby toto obmedzenie
vlastníckeho práva formou zákonného vecného bremena nerozporovali. Inými slovami povedané,
už v čase pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia, boli žalobcovia v súvislosti s dnes
existujúcou stavbou VTL plynovodu už obmedzení na svojom vlastníckom práve a to tak zákonným
vecným bremenom, ako aj ochranným pásmom. Ako vážny nenapraviteľný následok a hospodársku

škodu, ktorých vznik hrozí bezprostredným výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovia
identifikovali podstatnú zmenu rozsahu obmedzenia ich vlastníckeho práva, ktorá má byť následkom
zmeny hraníc pôvodného ochranného a bezpečnostného pásma a vecného bremena tým, že dôjde
k uloženiu nového plynovodu na pozemkoch žalobcov do zeme vedľa, nie v mieste, existujúceho
plynovodu.

Správny súd považuje za potrebné poukázať na § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ktoré základné atribúty vlastníka tvoria obsah jeho
vlastníckeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je vždy spojené s ochranou určitých hodnôt alebo
verejného záujmu, pričom z hľadiska obsahu majú tieto obmedzenia najčastejšie povahu zákazu,

povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť a z formálnej stránky môžu mať podobu práve zákonných
vecných bremien, pričom v prejednávanom prípade ide o zákonné vecné bremeno, ktorému zodpovedá
právo oprávneného z vecného bremena (SPP – distribúcia, a.s.) na vstup na pozemok za účelom
prevádzky, údržby a opráv plynovodu a naproti tomu povinnosť povinného z vecného bremena
(žalobcov) strpieť takýto vstup na pozemok, zákaz zriaďovať v ochrannom a bezpečnostnom pásme

plynovodu stavby a pod. Rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov je tak po obsahovej stránke
charakterizovaný konkrétnymi obmedzeniami (zákazmi a povinnosťami), ktoré sú žalobcovia na základe
zákona povinní dodržiavať.
Rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov je v prejednávanom prípade čo do miesta pôsobenia
zákonného vecného bremena nepochybne daný aj priestorom zriadeným ako na ochranu plynovodu

(ochranné pásmo), tak aj na zabránenie porúch alebo havárií plynovodu a na ochranu života, zdravia
a majetku osôb (bezpečnostné pásmo). Zmena rozsahu územného pôsobenia vecného bremena
však v konkrétnych okolnostiach prípadu sama o sebe nepredstavuje podstatnú zmenu v rozsahu
obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia nepreukázali, žeby zmenou hraníc ochranného
a bezpečnostného pásma mohlo reálne (fakticky) dôjsť k obmedzeniu ich vlastníckeho práva vo väčšej

miere, ako je tomu už v súčasnosti. Uvedená situácia by mohla nastať napríklad v prípade, ak by
v dôsledku zmeny hraníc týchto pásiem došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v súvislosti
s už jestvujúcou alebo plánovanou stavbou (realizovanie novostavby, prístavby atď.) Inými slovami,
žalobcami deklarovaná podstatná zmena rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva by tak mohla hroziť
napríklad v prípade, keby žalobcovia preukázali, že v súčasnosti prebieha stavebné konanie týkajúce sa

na dotknutých pozemkoch navrhovanej stavby, uskutočnenie ktorej by mohlo byť posunom ochranného
a bezpečnostného pásma plynovodu zmarené. V uvedenom prípade by mohlo ísť o taký zásah
do vlastníckeho práva žalobcov, ktorý by nad rámec už aj v súčasnosti pôsobiaceho obmedzenia
vlastníckeho práva zaväzoval žalobcov na ďalšie povinnosti a zákazy.
Z dôkazov predložených žalobcami nevyplýva ani skutočnosť, žeby konkrétne dotknuté pozemky vo

vlastníctve žalobcov boli územným plánom určené na budúcu výstavbu, pričom ide o druhy pozemku
orná pôda, ostatná plocha a záhrada, k znemožneniu užívania ktorých žalobcami na doterajší účel,
ako je ich obhospodarovanie, nedôjde. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobcovia
nešpecifikovali, akým konkrétnym spôsobom by malo dôjsť k zmene doterajšieho obmedzenia rozsahu
vlastníckeho práva žalobcov, t.j. v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu neidentifikovali

vážny nenapraviteľný následok a hospodársku škodu, ktorá podľa ich názoru hrozí bezprostredným
výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 z 30.05.2018, podľa ktorého hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.Žalobcovia svoj návrh odôvodnili len všeobecnými tvrdeniami o hrozbe vážneho nenapraviteľného
následku a hospodárskej škody, ktorá sa podľa názoru žalobcov má prejaviť formou podstatnej „zmeny“
v rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, avšak nekonkretizovali, o akú konkrétnu ujmu, resp. vážny

nenapraviteľný následok a hospodársku škodu má ísť (akým konkrétnym spôsobom má byť vlastníckeho
právo žalobcov obmedzené). Ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá pre správny súd
z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu žalobcov. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcov v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné,
práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcov na akúkoľvek

zmenu rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva. Tvrdené dôvody musia žalobcovia konkretizovať s
ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Žalobcovia žiadnymi konkrétnymi
dôkazmi,ktorébybolispôsobilétietotvrdeniaosvedčiť,nepreukázalivznikpriamejhrozbyzávažnejujmy
a preto tieto tvrdenia ostávajú v čisto hypotetickej rovine a zakladajú iba hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby.Pokiaľbylensamotnázmenaobmedzeniavlastníckehoprávažalobcov(bezohľadunajejformu)
vyplývajúcu zo žalobou napadnutého rozhodnutia mala byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe bez potreby skúmania splnenia podmienok podľa § 185 písm. a) SSP, zákonodarca by
priznal odkladný účinok správnej žalobe priamo zo zákona, čo však nie je aplikovateľné na daný prípad.
Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko
svoje tvrdenia o hrozbe vážneho nenapraviteľného následku a hospodárskej škody žiadnymi dôkazmi
nepreukázali. Preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Správny súd
poznamenáva, že nie je úlohou súdu vyhľadávať za žalobcov dôkazy, ktoré osvedčujú nimi uvedené
tvrdenia, a je výlučne povinnosťou žalobcov ich tvrdenia hodnoverne preukázať predloženými dôkazmi.
Správny súd v tomto prípade od žalobcov legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného
účinku uviedli nie len konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložili konkrétnym dôkazmi a

súčasne, aby preukázali príčinnú súvislosť medzi hroziacou závažnou ujmou a okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcov ako všeobecné tvrdenia, na
základe ktorých nemožno posúdiť, či žalobcom skutočne hrozí nimi deklarovaný vážny nenapraviteľný
následok a hospodárska škoda.

14. V uvedenej súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať, že priznanie odkladného účinku je
výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch,
ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom k uvedenému správny súd uzavrel, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
žalobcovia nesplnili prvú hmotnoprávnu podmienku a už z toho dôvodu nebolo možné návrhu na jeho
priznanie vyhovieť. Z toho dôvodu preto už správny súd ani nebol povinný skúmať splnenie druhej

hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s
verejným záujmom. Avšak keďže žalobcovia vo svojom návrhu dôvodia aj absenciou rozporu s verejným
záujmom, preto správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tomuto argumentu.

16. Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že účelom povolenej stavby je riešiť nevyhovujúci

technický stav plynárenských zariadení v k.ú. A., D. E. F., projekt je súčasťou rekonštrukčného
programu obnovy fyzicky zastaraných a nevyhovujúcich oceľových plynovodov s častým výskytom
porúch a povolenou stavbou sa sleduje zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky distribučnej
siete. Stavebník SPP – distribúcia, a.s. v zmysle § 11 zákona o energetike ako držiteľ povolenia môže
vnevyhnutnomrozsahuavoverejnomzáujmevykonávaťnacudzíchnehnuteľnostiachpovolenúčinnosť

na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých
výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
Verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, teda pojmom, používaným v právnych textoch
na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah.
Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem,
ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Je
nepochybné, že plynárenské zariadenia sú stavbami vo verejnom záujme, ktoré majú verejnoprospešný
rozmer pretože slúžia na prospech spoločnosti ako celku, pričom verejný záujem možno v danomprípade vzhľadom na účel plynárenských zariadení charakterizovať ako záujem spoločnosti (verejnosti)
na zabezpečení dodávok, tranzitu a distribúcie plynu, zásobovaní domácností a priemyslu, fungovaní
strategickej infraštruktúry atď., pričom prostredníctvom bezpečnej a spoľahlivej prevádzky distribučnej

siete sa zabezpečujú energetické potreby spoločnosti ako takej. Správny súd má za to, že verejný
záujem na vykonávaní činností smerujúcich k zabezpečeniu bezpečnej, plynulej a spoľahlivej prevádzky
distribučnej siete je v tomto prípade jasne daný a definovaný charakterom a účelom samotnej povolenej
stavby – plynárenského zariadenia.
Žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú cit. „V danom prípade teda nejde len o čisto majetkové záujmy

žalobcov, ale aj veľkého počtu ďalších občanov obce (nejde teda v okolnostiach prípadu o verejný
záujem?)“ K tvrdeniu žalobcov, že verejný záujem a jeho zachovanie musí mať zákonný rámec a nesmie
ísť na úkor žalobcov, ktorí v tomto konaní predstavujú len malú vzorku verejnosti, správny súd uvádza,
že úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade je posúdiť možné negatívne dopady okamžitého
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia na samotných žalobcov, a nie aj na veľký počet ďalších
občanov obce, od ktorého žalobcovia v okolnostiach prípadu odvíjajú existenciu verejného záujmu.

Iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré by v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia
pociťovali ujmu na svojich subjektívnych právach, majú možnosť sa za dodržania zákonom stanovených
podmienok obrátiť na príslušný súd a dožadovať sa ochrany porušených práv.
S odkazom na vyššie uvedené samotní žalobcovia zadefinovali, že naproti verejnému záujmu tu stoja
„majetkové záujmy žalobcov“. Správny súd je toho názoru, že vyššie definovaný verejný záujem v tomto

prípade prevyšuje b teste proporcionality nad záujmom spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva
jednotlivcov (žalobcov) a výkon práva oprávneného zo zákonného vecného bremena (SPP – distribúcia,
a.s.) sleduje verejný záujem, dôsledky ktorého navyše žalobcovia ex lege znášajú a znášali už aj pred
vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcov na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).