Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/97/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011115

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825011115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25T/97/2025

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného

A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 14.01.2026, takto

r o z h o d o l :

25T/97/2025

Obžalovaný

Berwyn DAVID, nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B., C. XXX, nezamestnaný, ženatý, t. č. v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 05.09.2025 v čase o 13:19 hod. poškodenej, svojej manželke D. B. odoslal textovú správu
prostredníctvom aplikácie Facebook Messenger spoločnosti Meta z mesta E. v znení „Ok, najdem si
ta, zabikem ta, odsedim si za teba 15 rokov, to chceš? Zajtra to môžem spacht a vážně že ta idem
hladat ...ako myslis“ a následne v ten istý deň v čase približne o 18:30 hod. jej odoslal tri hlasové správy,
v ktorých sa poškodenej vyhrážal fyzickým napadnutím, a to takým spôsobom, že si ju nájde, poskáče jej
po hlave, následne si kľakne a počká na hliadku Polície a odsedí si to za ňu, čím u poškodenej D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., bez prihlásenia Partizánske, Nádražná 892/10 vyvolal vyšší stupeň tiesnivého
pocitu zo strachu o svoj život, zdravie a vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní,

t e d a :inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe – svojej manželke,

č í m s p á c h a l :

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona
a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
5 (päť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

25T/97/2025

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 28.11.2025 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4
Trestného zákona a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako

je uvedené v predmetnej obžalobe.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 14.01.2026, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca

postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/,
písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
prečin nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho
vyhlásenie prijal, nakoľko nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257
ods. 7 Trestného poriadku druhá veta a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku
nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej
časti znaleckého posudku MUDr. Márie Majzlanovej zo dňa 15.10.2025 (č.l. 54-66) za splnenia
podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných

dôkazov,atoopatreniezč.l.31,zápisodychovejskúškezč.l.71,lustráciazbranízč.l.76,lustráciaZVJS
z č.l. 133, správy z ÚVV Ilava z č.l. 162 a 194, písomné vyjadrenie poškodenej z č.l. 167, odpis z registra
trestov z č.l. 179-180, lustrácia GP SR z č.l. 181-184, lustrácia CESDaP z č.l. 185-192, lustrácia CDB
z č.l. 193 a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/90/2025.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
vspojenís§127ods.4Trestnéhozákonaaspoukazomna§122ods.10Trestnéhozákona,pričomvinu
obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia
o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa

§ 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je ženatý s poškodenou. Sú manželia tri roky, spolu
sú už skoro päť rokov. Pred vzatím do väzby žili s poškodenou v spoločnej domácnosti. S poškodenou

čakajú spoločné dieťa, termín je stanovený na 03.03.2026, ide o ich prvé dieťaťa. Pred vzatím do väzby
bol nezamestnaný, pracoval len brigádne, mal príjem cca 1.400 až 1.500 €. Vlastní motorové vozidlo. Po
prepustení z väzby budú žiť spoločne s poškodenou, táto stiahla návrh na rozvod späť. Obžalovaný má
možnosť vrátiť sa do zamestnania, kde pracoval naposledy. S poškodenou je v kontakte. S manželkou
sa bavili o spoločnej domácnosti, manželka si želá, aby bol pri pôrode, chcú vychovávať spoločné dieťa,

ospravedlnil sa jej. Svoj skutok ľutuje a je presvedčený, že sa bude vedieť zaradiť do spoločnosti, žiť
s poškodenou a starať sa o ich dieťa.

Zo záverov znaleckého posudku G. G. G., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 15.10.2025 vyplýva, že táto u obžalovaného konštatovala abúzus alkoholu bez

prejavov závislosti. Obvinený mohol byť v čase spáchania skutku v stave ovplyvnenia alkoholom,
účinkom ktorého mohlo u neho dôjsť k deliberácii zábranových mechanizmov osobnosti aj s vyústením
do spáchania predmetnej trestnej činnosti. Podľa názoru znalkyne sa u obvineného jedná suspektne
o osobnosť disharmonicky štruktúrovanú, s nedostatkom rozvinutých vyšších citov, emočne nestabilnú,
afektívne labilnú, vyznačujúcou sa náchylnosťou konať impulzívne, bez ohľadu na možné následky

a so sklonom k disociálnym prejavom, pričom s alkoholom má dostatok skúseností a má tiež vedomosť
o tom, že pod ich vplyvom môže strácať zábrany a konať s trestnoprávnymi konzekvenciami. Znalkyňa
neodporučila uložiť mu žiadne ochranné liečenie. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na
slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 71) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške
dňa 06.09.2025 o 20:32 hod. s výsledkom 1,54 mg/L alkoholu v dychu.

Zo žiadosti o zmier (č.l. 167), ktorú spísala poškodená dňa 08.12.2025 vyplýva, že táto by chcela
požiadať o zmier so svojim manželom, s ktorým je aktuálne v kontakte, navštevuje ho v ÚVV Ilava

a obaja chcú v manželstve zotrvať. Podľa nej manžel konal len v afekte, nikdy predtým sa to nestalo.
Ako podstatný dôvod danej žiadosti uvádza, že s obžalovaným čakajú dieťa, termín pôrodu je stanovený
na deň 03.03.2026, pričom by bola šťastná, keby mohol byť obžalovaný pri pôrode. Je si vedomá, že
nemôževziaťtrestnéoznámeniespäť,alechcelabypožiadať,abymuboluloženýčomožnonajmiernejší
trest, aby mohol byť pri pôrode ich prvého spoločného dieťaťa, o ktoré sa už dlhšiu dobu snažili.

Zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
zo dňa 09.12.2025 (č.l. 162) a zo dňa 27.12.2025 (č.l. 194) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby
nachádza od 09.09.2025 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby.
Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu

o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza
do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané
konfliktné situácie. Hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil,
disciplinárneriešenýnebol,nebolamuudelenádisciplinárnaodmena.Vosvojomosobnomvoľnesledujetelevíziu, počúva ústavný rozhlas, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok. Sociálne kontakty nadviazal a
udržiava všetkými dostupnými formami. Záverom sa v správach konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý
si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného

je zatiaľ bezproblémový.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, má jedno
dieťa, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej
veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva

spravodlivosti SR obžalovaný bol šesťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky,
pričom v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra
trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má evidovaných jedenásť záznamov, pričom doposiaľ bol
sedemkrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť (dvakrát mu bol ukladaný súhrnný trest a dvakrát
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) prevažne majetkového charakteru, a to i nepodmienečnými
trestami odňatia slobody.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle
§ 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať

v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že
tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Keďže obžalovaný urobil na
hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine za skutok mu kladený za vinu, ktoré súd prijal a obžalovanému
ukladal trest znížený v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, tento postup súdu zároveň bránil tomu,

aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona. Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky a obžalovanému uložil v
zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere 5

mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku
individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto
konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že obžalovaný už bol sedemkrát súdom trestaný, a to aj na
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zjavne minuli účinkom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil
jednak celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa

doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval. Obžalovaný
prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť
v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zároveň v konaní pred súdom
prejavil aj dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a prejavil snahu zmeniť svoj život tak, aby sa už
takéhoto konania do budúcna nedopustil, má záujem na obnovenie spolužitia s poškodenou – svojou

manželkou, s ktorou čakajú ich prvé dieťa, ktoré má prísť na svet 03.03.2026, pričom obžalovaný by
chcel byť pritom. Ako významnú okolnosť pri ukladaní trestu súd vnímal aj postoj samotnej poškodenej,
ktorá súdu zaslala svoje písomné stanovisko, ktoré nazvala ako žiadosť o zmier, kde uviedla, že si to
s obžalovaným vysvetlili a poškodená s ním chce naďalej zotrvať v manželskom zväzku a praje si pre
obžalovaného zhovievavosť zo strany súdu, nakoľko chce, aby obžalovaný mohol byť pri pôrode ich

prvéhodieťaťaatiežjejmoholpomáhaťsostarostlivosťouoneho.Súdprihliadolajnazáveryznaleckého
posudku G. G., ktorá konštatovala u obžalovaného abúzus alkoholu bez prejavov závislosti. Súd pri
ukladanítrestuzohľadnilajpredchádzajúcutrestnúapriestupkovúminulosťobžalovaného,keďtentobol
sedemkrát súdne trestaný (dvakrát mu bol ukladaný súhrnný trest a dvakrát bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť prevažne majetkového charakteru, a to i nepodmienečnými

trestami odňatia slobody a zároveň bol šesťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, z toho v dvoch
prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež
správy z výkonu väzby obžalovaného, v ktorých bol hodnotený kladne. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania§ 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere
spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.

70/2025 vyplynulo, že znalkyňa aktuálne nenavrhuje uložiť obžalovanému žiadne ochranné liečenie,
súd preto obžalovanému žiadne ochranné liečenie neukladal.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

25T/97/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).