Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/234/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124215528
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3124215528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou,
advokátkou, so sídlom v C., D. XX, proti odporcovi/osobe povinnej z vyživovacej povinnosti E. F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v súčasnosti bytom H., H. F. XX, právne zastúpenému Mgr. Petrou
Hrubovou, advokátkou, so sídlom v Ilave, Mierové nám. 93, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 76Pc/40/2024-124 zo dňa 2. apríla 2025
v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu č.k. 76Pc/40/2024-157 zo dňa 9. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín zaviazal odporcu ako osobu povinnú z vyživovacej
povinnostiplatiťnavrhovateľkezvýšenévýživnévsume250,-EURmesačne, počnúcdňom29.10.2024.
Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 29.10.2024 do 31.03.2025 v celkovej sume
509,60 EUR umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- EUR splatných spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/41/2019-55 zo dňa
25.11.2019) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného
zo strany odporcu zo sumy 100,- EUR na sumu 250,- EUR mesačne. Výživné pre navrhovateľku
a maloletú H., nar. XX.XX.XXX, bolo naposledy určené dohodou rodičov pri rozvode manželstva,

kedy sa otec zaviazal platiť výživné pre navrhovateľku v sume 150,- EUR mesačne. Návrh otca
na zníženie výživného bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
20.01.2021 č.k. 11P/24/2020-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2021
č.k. 17CoP/26/2021-188 zamietnutý. Od posledného rozhodnutia o výživnom, ako i od rozhodnutia
o návrhu otca došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky, a to nielen v dôsledku fyzického
vyspievania, ale i v súvislosti so zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie, keď
v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 8. ročník základnej školy, v súčasnosti je

študentkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v I., už z toho je zrejmé, že doposiaľ určené výživné nemôže
postačovať na zabezpečenie nielen bežných životných potrieb (strava, ošatenie, hygiena, atď...), ale
i potrieb súvisiacich so zabezpečením školských pomôcok. Aj keď majetkové pomery na strane rodičov
sa výrazným spôsobom nezmenili, podľa názoru súdu prvej inštancie, je v možnostiach a schopnostiachotca platiť zvýšené výživné vo výške 250,- EUR mesačne, ktoré zohľadňuje aspoň čiastočne nárast
výdavkov navrhovateľky, a to predovšetkým v oblasti bežnej výživy, stravovania, ošatenia a hygieny.
Nejde o výživné, z ktorého by bola navrhovateľka schopná hradiť nadštandardné výdavky. Súd zároveň

prihliadal i na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti určovania výživného, v zmysle ktorej sa
u dieťaťa vo veku navrhovateľky predpokladá určenie výživného vo výške cca 18 %, čo by v prípade
priemerného zárobku otca za posledných 14 mesiacov (1.255,59 EUR) predstavovalo sumu 226,- EUR.
Odporca však v kontakte s navrhovateľkou nie je, nezaujíma sa o jej potreby a jedinou formou, akou sa
podieľa na starostlivosti o ňu, je platenie výživného. Pri zameškanom výživnom, ktoré odporcovi vzniklo

z titulu zvýšenia, súd prvej inštancie povolil odporcovi splátky po 30,- EUR mesačne, ktoré, vzhľadom na
výšku zameškaného výživného, považoval za primerané (zameškané výživné v celkovej výške 509,60
EUR).
Keďže navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 350,- EUR mesačne,
vo zvyšku súd jej návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal
v zmysle § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jej návrhu na
zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
nezohľadnil výšku mimoriadnych, ako i bežných výdavkov súvisiacich so zabezpečením jej potrieb.

Opätovne tak, ako aj pred súdom prvej inštancie, podrobne poukazovala na pravidelné mesačné
výdavky súvisiace so stravou, oblečením, hygienickými potrebami, návštevou psychológa, ako aj na
mimoriadne zdravotné výdavky, ktoré jej vznikajú aj v súvislosti s náročnými zubnými operáciami,
odstránenie osmičiek – zubov múdrosti. Ďalšie náklady jej vznikajú aj v súvislosti s ukončením štúdia
na Hotelovej akadémii so zabezpečením stužkovej, ako i zabezpečením školského oblečenia, na ktoré

vynakladá minimálne 200,- EUR ročne. Záverom poukazovala i na to, že súd nezohľadnil úspory otca
vo výške 58.000,- EUR z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie a zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, keď prihliadol i na jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére H., u ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 100,- EUR
na sumu 200,- EUR mesačne. Mal za to, že výška výživného je v súlade s odporúčanou Metodikou
pre výpočet výživného Ministerstva spravodlivosti SR, kde s ohľadom na jeho príjem vychádza výživné
v sume cca 226,- EUR, teda v podstate mu určil ešte vyššie výživné ako je odporúčané. Poukázal na

to, že plnoletá dcéra mala cez prázdniny príjem aj z brigády, ktorý v návrhu na zvýšenie výživného
neuvádzala, na čo by sa, podľa jeho názoru, malo tiež prihliadnuť. Pokiaľ sa jedná o sumu 58.000,-
EUR, túto dostal ako kompenzáciu od bývalej manželky za to, že sa vzdal “polovice“ rodinného domu
s pozemkami a túto sumu musí použiť na zabezpečenie vlastného bývania.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne v plnom rozsahu zotrvala
na svojom písomne podanom odvolaní. Mala za to, že vyjadrenie otca neobsahuje žiadne relevantné
ani nové skutočnosti, na ktoré by odvolací súd mal pri rozhodovaní prihliadať. Otec v priebehu konania
nezdokladoval ani ním tvrdené skutočnosti o úverovom zaťažení a taktiež je irelevantná jeho námietka
za vývoz septiku, keď všetky náklady v domácnosti boli v priebehu konania riadne zdokladované.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66
CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3
CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej
zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene
pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľky), a to v dôsledku

fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne,
ale aj na strane povinného (v tomto prípade odporcu - otca), v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného
zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne. Súd rozhodujúci
o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v časepredchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré existujú medzi účastníkmi v čase novej úpravy, pričom
v žiadnom prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto
prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

7. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na
základe návrhu navrhovateľky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/41/2019-55 zo dňa 25.11.2019) došlo medzi účastníkmi k takej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V tomto smere vykonal

vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal odporcu platiť zvýšené
výživné v sume 250,- EUR mesačne.

8. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane
navrhovateľky, a to nielen v dôsledku jej fyzického vyspievania a s tým súvisiacim zvýšením nákladov
na zabezpečenie jej základných životných potrieb (ošatenie, stravovanie, obuv, hygienické potreby

a podobne), ale aj v súvislosti s nástupom na štúdium na strednej škole, kde jej vznikli ďalšie
náklady so zabezpečením školských pomôcok, špeciálneho ošatenia a podobne. Na druhej strane,
nemožno ponechať bez povšimnutia (na čo správne poukázal i súd prvej inštancie), že prakticky
nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane povinného, ktorú skutočnosť musí súd pri určení výživného
vždy zohľadniť. Potreby oprávneného sú vždy limitované možnosťami a schopnosťami povinného,

pričom pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti tak, ako je už i vyššie uvedené, súd nie je
oprávnený skúmať vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia o výživnom, ale môže len porovnať zmenu
pomerov, ktorá tu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nastala. Ani odvolací súd nespochybňuje
odôvodnené výdavky, na ktoré poukázala navrhovateľka v priebehu konania (nespochybnil ich ani súd
prvej inštancie), ale prihliadajúc na možnosti a schopnosti otca, jeho majetkové pomery, ktoré sa od

poslednej úpravy prakticky nezmenili, taktiež dospel k záveru, že zvýšenie výživného o 100,- EUR
mesačne je v tomto prípade primerané k zmene pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného
rozhodnutia a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na sumu 58.000,- EUR, ktorá mala predstavovať úspory otca

z titulu vyporiadania BSM po rozvode manželstva s matkou, na túto sumu ani odvolací súd prihliadnuť
nemohol, keďže pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti (tak, ako je už i vyššie uvedené)
prihliada na zmenu majetkových pomerov na strane povinného. Otec (odporca) už v čase pôvodného
rozhodovania o výživnom vlastnil majetok v uvedenej hodnote a táto suma mu bola vyplatená len na
vyrovnanie jeho podielu, ktorý existoval už v čase predchádzajúceho rozhodnutia a nejednalo sa teda

o zmenu pomerov, na ktorú by mohol súd v tomto konaní prihliadnuť.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP
s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).