Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237935
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123237935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX, XXX XX
E., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Andrejom Sobčákom, advokátom, so sídlom Langsfeldova 3,
036 01 Martin a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom G. XXXX, XXX XX G., zastúpeného zástupcom
Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina,
IČO: 36 855 278, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 5P/202/2023-329 zo dňa 31. októbra 2025 a o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. návrh matky na zmenu úpravy styku otca
s maloletým A. zamietol.

Výrokom II. upravil preberanie a odovzdávanie maloletého A. tak, že toto bude prebiehať v areáli H. I..

Podľa výroku III. zmenil na základe výroku II. napadnutého rozsudku rozsudok Okresného súdu Žilina
č. k. 54P/78/2022-95 zo dňa 16.11.2022 v časti úpravy styku, a to miesta preberania a odovzdávania
maloletého dieťaťa medzi otcom a matkou.

Výrokom IV. vyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu, a to
doručením.

Podľa výroku V. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, jeho

odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie Čl. 5 veta prvá, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36
ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Okresný súd mal za zistené, že rozsudkom č. k. 54P/78/2022-95 zo dňa 16.11.2022 bola schválená
rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A. tak, že maloletý A. bol zverenýdo osobnej starostlivosti matky s oprávnením obidvoch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok a súčasne bol upravený styk otca s maloletým A. v prítomnosti matky každý nepárny
týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste bydliska matky a v nedeľu od 10:00 hod do 13:00

hod. v mieste bydliska otca, a to prvé 4 mesiace po právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku. Po
realizácii všetkých 16 stretnutí otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým A. v neprítomnosti matky
každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne
u matky a po skončení styku vráti v mieste bydliska matky. Matka sa zaviazala dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť. Okresný súd zároveň rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A.

sumou 170,- Eur mesačne, ako aj o zameškanom výživnom.
O odvolaní matky proti rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
10CoP/12/2023 zo dňa 31.05.2023 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom,
zameškanom výživnom a o trovách konania a nedotknutým zostal rozsudok vo výroku o súdom
schválenej rodičovskej dohode.
4. Okresný súd poukázal na vyjadrenia matky a otca na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024. Za

účelom zabezpečenia riadnej realizácie styku otca s maloletým nariadil neodkladným opatrením rodičom
a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu
v Centre pre deti a rodiny E., a to uznesením č. k. 5P/202/2023-209 zo dňa 22.08.2024. O odvolaní
matky proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, rozhodol uznesením sp. zn.
14Cop/182/2024 zo dňa 30.09.2024 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

5. Okresný súd poukázal na priebežnú správu o poradenstve vydanú Centrom pre deti a rodiny E., ktorá
bola doručená súdu dňa 07.02.2025 a záverečná správa dňa 15.04.2025, z ktorých vyplynulo, že sa
javí stav, že matka vytesňuje biologického otca zo života maloletého dieťaťa, rolu otca nahrádza svojim
partnerom (manželom), čo neprospieva k zdravému psychickému vývinu maloletého A.. Maloletý A. sa
v prítomnosti otca aj matky prejavuje otvorene, prirodzene, autenticky. Pozitívne reaguje na ich fyzickú

blízkosť aj verbálny prejav. Počas stretnutia v domácnosti matky vyhľadáva jej spoločnosť a počas
stretnutí u otca vyhľadáva spoločnosť otca. Aktuálne počas intervencií maloletý A. komunikuje s otcom
spontánne, autenticky, reaguje na podnety od otca, prejavuje mu náklonnosť (bozky, objatia). Javí sa,
že prítomnosť otca nie je pre maloletého žiadnym problémom. Centrum popísalo priebeh jednotlivých
intervencií pri styku otca s maloletým a odporučilo, aby sa preberanie maloletého A. s otcom realizovalo

votvorenom,resp.školskomprostredízaprítomnostipracovníkovCDRE.,pretoževdomácomprostredí
matky (pred rodinným domom starých rodičov) vnímajú podnety, ktoré negatívne ovplyvňujú korektný
priebeh odovzdávania a rovnako negatívne vplývajú na zdravý vývin a emočnú stabilitu maloletého. Otec
verbalizuje, že je v jeho záujme stretávať sa s maloletým A. a byť prítomný v jeho živote. Pre zdravý vývoj
dieťaťa je dôležité zachovať vzťahy maloletého s oboma rodičmi. Pre zdravý vývoj dieťaťa je potrebné,

aby matka vysvetlila primerane vývinovému obdobiu maloletého A., že pán F. B. je biologickým otcom
dieťaťa.
6.Okresnýsúdnapojednávaníkonanomdňa02.07.2025vypočulakosvedkyňuJ.J.K.,ktorárealizovala
asistencie pri stretnutí otca s maloletým v rámci výchovného opatrenia. Uviedla, že stretnutia trvali 2
hodiny aj viac a maloletý sa dožadoval byť u otca dlhšie, čo zo strany matky nebolo dovolené.

Centrum pre deti a rodiny D. podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.10.2025 sa vyjadrilo
k realizácii styku otca s maloletým od 02.07.2025, s popísaním jednotlivých termínov stretnutí a
v závere konštatovalo, že aktuálne sa javí, že matka syna dostatočne nepripravovala na styk so svojim
biologickým otcom a maloletý A. sa vyjadril k pánovi B., že nie je jeho otec a odháňal ho.
Kolízny opatrovník bol názoru, že ak by styk nebol upravený, by sa nerealizoval, pretože rodičia sa

nevedia dohodnúť.
7. Uznesením č. k. 5P/202/2023-267 zo dňa 03.07.2025 okresný súd opätovne nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým A., pričom o odvolaní matky proti tomuto
uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 13CoP/171/2025 zo dňa 01.10.2025 tak, že
uznesenie okresného súdu zrušil, keďže bol názoru, že v prejednávanej veci neboli osvedčené také

skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov pri úprave styku otca
s maloletým synom. Ak má otec upravený styk s maloletým rozhodnutím súdu, nie je možné konštatovať,
že by bol ohrozený záujem maloletého dieťaťa takým spôsobom, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah
súdu. Ak rodičia nie sú schopní a ochotní sa dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, sú
povinní rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, a to pod následkom núteného výkonu

rozhodnutia.Niejevmožnostiachsúdureagovaťnakaždúzmenuvsprávanísatoho-ktoréhorodičaauž
vôbec nie v prípade, ak rodičia neakceptujú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu. Rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej
povinnosti, preto zákon umožňuje, aby bolo rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ale len v prípade, aksa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri pôvodnom vyhlásení rozsudku,
ktoré okolnosti musia byť riadne v konaní preukázané.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou

z pravidla občianskeho práva procesného. Hmotnoprávnym základom pre zmenu rozhodnutí o výchove
maloletých detí je ust. § 26 Zákona o rodine.
9. Po poslednom súdnom rozhodnutí o úprave styku otca s maloletým A. sa realizovali stretnutia
v prítomnosti matky, pričom následné stretnutia (bez prítomnosti matky) sa nedarilo realizovať. Otec
poukazoval na prítomnosť iných členov rodiny zo strany matky. Realizovaný asistovaný styk za

prítomnosti pracovníkov CDR, ako aj výpoveď svedkyne J. K. preukázali, že maloletý rád trávil čas
s otcom, bol v jeho prítomnosti spontánny, komunikatívny. Neboli zistené okolnosti v správaní otca, ktoré
by negatívne ovplyvňovali vzťah maloletého k nemu, a teda odmietanie jeho prítomnosti. Zo stretnutí
jednoznačne vyplynula potreba zmeny miesta preberania maloletého bez prítomnosti ďalších osôb.
Maloletý trávil čas s otcom aj bez prítomnosti matky, v rodinnom prostredí otca, nedožadoval sa matky.
Po ukončení prvého odborného poradenstva (apríl 2024) v podstate k realizácii styku nedochádzalo,

pretože otec odmietal prebrať maloletého v mieste bydliska matky v prítomnosti celej rodiny. Počas
asistovaných stretnutí po druhom neodkladnom opatrení od júla 2025 maloletý odmietal ísť k otcovi,
nechcel s ním komunikovať (okrem stretnutia 01.08.2025).
10. Matka zmenu úpravy styku otca s maloletým odôvodňovala tým, že ak stretnutia otca s maloletým
v zmysle plánovaného vybudovania vzťahu neboli úspešné, je nevyhnutné, aby sa styk otca s maloletým

opätovne upravil, kedy bude zabezpečený pozvoľný nábeh na postupné budovanie vzťahu otca
s maloletým A.. Okresný súd poznamenal, že matkou navrhnutá zmena úpravy styku však nereflektovala
jej tvrdenia, pretože návrh predstavoval fakticky zúženie styku o 5 hodín tak v sobotu, ako aj
v nedeľu nepárneho týždňa. Neboli preukázané tvrdenia matky, že otec nerešpektuje potreby maloletého
a presadzuje si neustále len svoje potreby. Zo správy CDR E. vyplynulo, že sa javí, že otec dokáže

s matkou korektne komunikovať ohľadom potrieb a túžob maloletého A.. Otec počas poradenstva
rešpektoval odporúčania pracovníkov CDR, ako i potreby maloletého. Jedinou požiadavkou, ktorú
presadzoval, bolo preberanie a odovzdávanie maloletého mimo miesta bydliska matky (prítomnosť
ostatných členov rodiny matky).
11. Bolo zistené, že ak otec určený rozsah stretávania nedodržiaval, nebolo to z dôvodu, že by nechcel,

avšak preto, lebo maloletý A. s otcom odmietal odísť. Nebolo preukázané, že by otec potom, ako ukončil
styk z dôvodu, že maloletý s ním odmietol odísť, v rámci svojho styku opätovne žiadal o odovzdanie
dieťaťa. Na tomto mieste okresný súd poukázal na to, že ak bolo dieťa počas asistovaného styku matkou
riadne pripravené, otec dieťa nevrátil predčasne. Návrh matky na poslednom pojednávaní, aby styk
nebol upravený a bol ponechaný na dohode rodičov, nebol v záujme maloletého A.. Okresný súd sa

stotožnil s otcom a mal za to, že k styku by nedochádzalo vôbec. Vychádzalo sa z toho, že rodičia o tomto
nevedia komunikovať, pričom matka ani počas asistovaného styku nebola ochotná umožniť otcovi tráviť
dlhší čas s maloletým, a to ani vtedy, keď to chcel maloletý A..
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola preukázaná žiadna zmena, ktorá nastala od
poslednej úpravy styku otca s maloletým A. a ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu tohto styku. Matka

nedostatočne pripravuje maloletého A. na styk s otcom, čo taktiež vyplynulo zo správ CDR E.. Doposiaľ
vhodným spôsobom primeraným jeho veku, maloletému dieťaťu nevysvetlila, že jej manžel nie je jeho
otcom.
13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť predpokladá
nielen materiálne zabezpečenie dieťaťa (oblečenie a podobne), ale aj psychickú prípravu dieťaťa

tak, aby nedošlo k narúšaniu vzťahov medzi dieťaťom a druhým z rodičov. S ohľadom na vzťah
preferenčného rodiča a dieťaťa je úlohou práve preferenčného rodiča, v danom prípade matky
maloletého, aby viedla dieťa k úcte k druhému rodičovi, deklarované pocity odmietania odstránila
a vzbudila jeho záujem a ochotu stráviť s oprávneným rodičom, a to s otcom súdom vymedzený čas.
Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopí význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť

vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom a
má mať záujem, aby malo dieťa styk aj s druhým rodičom, a to aj v prípade, ak on sám má voči druhému
rodičovi vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove
má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo
podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej

spôsobilosti tohto rodiča, pretože realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi
dôležitá. Na základe týchto zhodnotení bol návrh matky na zúženie rozsahu styku otca s maloletým A.
zamietnutý.14. Okresný súd mal za to, že dané konanie bolo možné začať aj bez návrhu, pričom výsledky
dokazovania potvrdili potrebu zmeny úpravy miesta preberania a odovzdávania maloletého A. (mimo
miesta bydliska matky), z ktorého dôvodu rozhodol tak, že miestom preberania a odovzdávania bude

areál H. I., ktoré miesto je tak rodičom, ako aj maloletému známe, v minulosti sa odovzdávanie
a preberanie v tomto prostredí realizovalo. Nevhodnosť preberania v mieste bydliska matky nevyplynula
len z tvrdení otca, matka sama potvrdila prítomnosť príbuzných, manžela, rovnako CDR zaujalo tento
záver.
15. Z dôvodu, že proces zlepšovania vzťahu medzi maloletým a otcom sa po prvom realizovanom

asistovanom styku narušil, bolo potrebné v styku otca s maloletým čo najskôr pokračovať, preto
okresný súd v súlade s ust. § 233 CSP rozhodol o predbežnej vykonateľnosti výroku o zmene miesta
odovzdávania a preberania maloletého. Išlo o konanie, ktoré súd môže začať aj z úradnej povinnosti,
preto mohol rozhodnúť aj o predbežnej vykonateľnosti bez návrhu. Súd prvej inštancie nebezpečenstvo
ujmy videl v tom, že ak by sa styk otca s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia nerealizoval,
dochádzalo by k narušovaniu a ďalšiemu pretrhávaniu väzieb medzi otcom a maloletým, čo je v rozpore

s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Z dôvodu, že došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku, a to miesta odovzdávania a preberania
maloletého, túto zmenu okresný súd vyjadril vo výroku svojho rozsudku.
16. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 53 až § 56 CMP.

17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa,
ktorá súčasne s odvolaním podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolaní okrem
citácií jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa k inštitútu nariadenia
neodkladného opatrenia poukázala na znenie § 233 CSP s tým, že okresný súd podľa jej názoru
svojvoľne rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ak v priebehu konania nevyplynula žiadna

taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala využitie inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia. Súd
môže predbežnú vykonateľnosť vysloviť iba na návrh strany, a to len vtedy, ak by strane sporu, v danom
prípadeotcovimaloletého,hrozilonebezpečenstvo.Otecmaloletéhoneuskutočnilpodanie,ktorébybolo
možné považovať za návrh strany na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti. Rozhodnutie okresného
súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení. Matka namietala arbitrárnosť rozhodnutia a jeho

rozpornosť so záujmom maloletého A., ako aj jej zdravotného stavu. Nebol akceptovaný návrh matky
na úpravu styku otca s maloletým v požadovanom rozsahu, resp. že by sa styk otca s maloletým vôbec
neupravoval. Počas prvého nariadeného neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu sa styk
otca s maloletým realizoval výlučne za prítomnosti pracovníkov CDR E.. Stretnutia vôbec nepriniesli
sledovaný účel, najmä na strane otca. Následne bolo nariadené ďalšie neodkladné opatrenie o úprave

styku otca s maloletým, ktoré uznesenie krajský súd zrušil. V konaní nebolo preukázané akékoľvek
nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy a žiadna zo strán nenavrhla predbežnú
vykonateľnosť rozsudku. Podľa matky maloletý A. je v strese, nemá vytvorený citový vzťah k otcovi.
Matka otcovi nikdy nebránila, keď sa chcel stretnúť s maloletým a tráviť s ním čas.
Okresný súd svojvoľne vyvodil potrebu, keď opakovane upravil a nariadil miesto styku otca s maloletým

v areáli H.. Matka v priebehu konania opakovane uviedla, že je tehotná, je na dlhodobej PN z dôvodu
rizikového tehotenstva, ktorý zdravotný stav bol okresnému súdu známy aj v čase rozhodovania, no
bol odignorovaný, na čo nebolo prihliadané a došlo k nezákonnému rozhodnutiu okresným súdom.
Poukázala na Lekársky nález J. F. L. zo dňa 19.11.2025, z ktorého vyplýva, že je potrebný i kľudový
režim matky a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Predbežná vykonateľnosť rozsudku okresného súdu

je v priamom rozpore so zdravotným stavom matky a s doporučením lekára. Rozhodnutím o povinnosti
matky odovzdávať maloletého otcovi v H. sa vytvoril stav, keď je matka nútená pod hrozbou zákonných
následkov umožňovať vykonanie styku otca s maloletým mimo jej bydliska a bydliska maloletého, čo je
spojené s potrebou cestovania a premiestňovania sa bez ohľadu na jej aktuálny zdravotný stav. Ani len
vminimálnomrozsahusaokresnýsúdnezaujímal ozdravotnýstavmatky,pretosamatkamusídomáhať

svojej ochrany, ako aj ochrany svojho tehotenstva. Okresný súd neskúmal podmienky na strane matky,
čo do možnosti cestovania, presúvania medzi bydliskom matky maloletého a areálom H.. Rozhodnutie
okresného súdu nemožno považovať za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého a predbežná
vykonateľnosť rozsudku je v absolútnom rozpore so zákonom a zdravotným stavom matky. Okresný súd
absolútne neprihliadol na potreby matky, zvýšenú ochranu ako tehotnej ženy s rizikovým tehotenstvom.

Považovala rozhodnutie okresného súdu za nadbytočné, nezákonné, zasahujúce v neprípustnom
rozsahu do pomerov účastníkov konania, ak si okresný súd nekriticky osvojil nepravdivé tvrdenia
otca. Okresný súd neuviedol dôvody, pre ktoré nariadil predbežnú vykonateľnosť rozsudku, neboli
splnené zákonné predpoklady na aplikáciu § 233 CSP a nebolo ani zrejmé, z čoho okresný súd zistilnebezpečenstvo ujmy. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mala
za to, že predbežná vykonateľnosť rozhodnutia v upravenom styku predstavuje neoprávnený zásah do
integrity matky a maloletého dieťaťa.

18. Podľa matky je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach, preto žiadala nariadiť
neodkladné opatrenie podľa Čl. 13 ods. 4, Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým sa styk otca s maloletým
A. neupravuje, alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie a dočasne upraviť styk otca s maloletým tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu tak, že si

otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod., kedy ho matke
odovzdá späť v mieste jej bydliska.
19. Odvolanie matky maloletého dieťaťa, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okresný
súd doručil kolíznemu opatrovníkovi a zástupcovi otca maloletého dieťaťa s výzvou na vyjadrenie sa
v lehote 10 dní od doručenia.
20. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom bolo dňa 13.01.2026 doručené vyjadrenie

otca k odvolaniu matky a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom považoval rozsudok
okresného súdu za vecne správny a v záujme maloletého dieťaťa. Okresný súd nerozhodol o predbežnej
vykonateľnosti rozsudku v mieste odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa na styk s otcom
svojvoľne, pretože rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a k zabezpečeniu budovania
citovej väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom. Matka maloletého nešpecifikovala, v čom otec

nemá záujem o maloletého. Zúžením styku otca s maloletým matka pravdepodobne sleduje len svoj
vlastný prospech, keď budovanie vzťahu medzi maloletým a jeho biologickým otcom nie je pre ňu
dôležité. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebol špecifikovaný a preukázaný
dôvod potreby neodkladnej úpravy medzi účastníkmi konania, ak vzťahy sú upravené už rozhodnutím
okresného súdu. Pokiaľ matka poukazovala na rozhodnutie okresného súdu, ktoré má byť v rozpore

s jej zdravotným stavom, tak okresný súd nemal žiaden dôvod sa ním zaoberať, pretože v žiadnom
podaní matka nepoukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav, pričom podľa informácií, ktoré má otec
maloletého, matka naďalej vodí maloletého do materskej školy a pohybuje sa motorovým vozidlom. Bolo
preukázané, že pri odovzdávaní dieťaťa v mieste bydliska matky negatívnym spôsobom zasahujú do
tohto rodinní príslušníci matky. Ak matka žiada neupraviť styk otca s maloletým, tak uvedené nie je

súladnésozáujmommaloletéhodieťaťa,pretožematkasotcomnekomunikuje,neviesasnímdohodnúť
na žiadnych veciach. Otec maloletého dieťaťa navrhol odvolanie matky zamietnuť, ako aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.
Podanie otca bolo zaslané na vedomie právnemu zástupcovi matky maloletého a kolíznemu
opatrovníkovi.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu za aplikácie § 65,
§ 66, § 67 CMP a vo vyvolanom odvolacom konaní ho potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný v odvolacom konaní (§ 362 CMP), tento preskúmal bez nariadenia
pojednávania, a ako nedôvodný ho zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa, ako aj návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/123/2025-372 a č.
k. 15CoPno/6/2025-372 zo dňa 07.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.01.2026 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským

súdom.
23. Podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bolo
namietanie arbitrárnosti rozhodnutia, nezákonnosti postupu okresného súdu, nedostatočné posúdenie
skutkového stavu veci, ako aj nesplnenie zákonných predpokladov pre svojvoľné aplikovanie inštitútu
predbežnej vykonateľnosti rozsudku v zmysle § 233 CSP, keď žiaden z účastníkov takýto návrh

nepodal, resp. takýto návrh neuskutočnil v konaní otec maloletého, pričom nebolo zistené, že by
hrozilo nebezpečenstvo, či ťažko napraviteľná ujma alebo škoda otcovi maloletého. Matka maloletého
dieťaťa považovala rozhodnutie okresného súdu za rozporné so záujmom maloletého A. a jej
zdravotným stavom, keď naviac okresný súd sa nezaoberal podmienkami pre zmenu miesta preberaniaa odovzdávania maloletého A. na styk s otcom v areáli H. I.. Podľa matky maloletý je v strese, nemá
vytvorený citový vzťah k otcovi. Okresný súd svojvoľne vyvodil potrebu na zmenu miesta odovzdávania
a preberania maloletého na styk s otcom, ktoré rozhodnutie je na ujmu práv maloletého, ako aj na

ujmu zdravotného stavu matky, ktorá je na dlhodobej PN z dôvodu rizikového tehotenstva, pre ktoré má
doporučený kľudový režim a vyhýbanie sa stresovým situáciám, čo okresný súd odignoroval, i napriek
tomu, že mu bol zdravotný stav matky známy.
24. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa proti
rozsudku okresného súdu nebol relevantný, ak napadnutý rozsudok, jeho odôvodnenie je výsledkom

rešpektovania zákonnej úpravy, ak na zmenu predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým v zmysle návrhu matky, a to zúženie rozsahu styku otca s maloletým,
nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov vyžadovaná ust. § 26 Zákona o rodine. Krajský súd
za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho
odôvodnením, preto v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP
krajský súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku zopakovať tie skutkové zistenia a právne

závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, ak bolo
postačujúcenanelenodkázať,pretožerozhodnutieokresnéhoakrajskéhosúdutvoríorganickújednotu.
Krajský súd však za rešpektovania § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa v svojom rozhodnutí vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami matky maloletého dieťaťa, uvádzanými v odvolaní.
25. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárnym rozhodnutím. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu

sa vysporiadalo s rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený
s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu má náležitosti
vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, keď bolo vyjadrené, aké dôkazy v konaní boli vykonané, ich
vyhodnotenie a následne uvedená právna kvalifikácia zisteného skutkového stavu veci. Rozsudok
okresného súdu tak nebolo možné považovať za rozhodnutie arbitrárne, nepreskúmateľné. To, že sa

okresný súd nestotožnil s návrhmi matky maloletého dieťaťa a svoje závery zákonne požadovaným
spôsobom zdôvodnil, nie je možné hodnotiť ako nezákonnosť, prípadne svojvoľnosť rozhodnutia
okresného súdu. To, že sa okresný súd nestotožnil s tvrdeniami matky, jej názormi a predstavami, čo
vo výsledku predstavovalo neúspech v konaní, ak jej návrh na zúženie rozsahu styku otca s maloletým
bol zamietnutý, nie je možné vyhodnotiť ako zásah do jej práv, pokiaľ v konaniach vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa je podstatný a určujúci záujem maloletého dieťaťa, čo konaním a rozhodnutím
okresného súdu bolo splnené.
26. Z obsahu odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa bolo zrejmé, že jeho základom bolo
namietanie aplikovania ust. § 233 CSP, a to predbežnej vykonateľnosti výroku II. rozsudku okresného
súdu, ktorým bola vykonaná zmena miesta preberania a odovzdávania maloletého A. na styk s otcom,

ktoré miesto bolo určené v areáli H. I..
27. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, mal za zistené, že naposledy úprava styku otca s maloletým
bola riešená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 54P/78/2022-95 zo dňa 16.11.2022, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A., ktorý bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať

jeho majetok, s úpravou styku otca s maloletým A. v prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu
od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste bydliska matky a v nedeľu od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste
bydliska otca, a to prvé štyri mesiace po právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku a po realizácii
všetkých 16 stretnutí bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. v neprítomnosti matky každý
nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne

u matky a po skončení styku vráti v mieste bydliska matky. Matka sa zaviazala dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť. Súčasne bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. sumou 170,-
Eur mesačne, ako aj o zameškanom výživnom.
Oproti tejto úprave styku otca s maloletým sa matka podaným návrhom domáhala zúženia styku, t.j.
zmeny oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým

každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s miestom preberania
maloletého a odovzdania matke v mieste trvalého bydliska matky. Súčasne v konaní pred okresným
súdom matka maloletého dieťaťa požadovala, aby nebol upravený styk otca s maloletým s tým, aby sa
rodičia spoločne dohodli na vhodných termínoch styku otca s maloletým.
28. Vzhľadom k navrhovanej zmene úpravy styku otca s maloletým, a to jeho zúženia, okresný súd

vecne správne vykonal dôkazy k tomu, či je daný hmotnoprávny základ pre zmenu posledného súdneho
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým v zmysle § 26 Zákona o rodine v spojení aj s ust. §
121 CMP. V tomto smere okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie
pre skonštatovanie, že nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemurozhodnutiu, aby došlo k zmene rozsahu úpravy styku otca s maloletým A.. Stretnutia, ktoré realizoval
otec s maloletým, prebiehali za spontánneho a komunikatívneho správania sa maloletého, maloletý
neodmietal prítomnosť otca, na strane otca neboli zistené okolnosti, ktoré by negatívne dopadali

na vzťah maloletého k otcovi, maloletý trávil čas s otcom aj bez prítomnosti matky. Maloletý počas
stretnutí s otcom prejavoval mu náklonnosť (bozky, objatia). Výsledky dokazovania potvrdili to, že
ak sa nerealizovali stretnutia otca s maloletým podľa právoplatného rozsudku, tak pre nedostatočnú
prípravu maloletého zo strany matky, ktorá tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, je preferenčným
rodičom (maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti), ktorá nesie zodpovednosť za prípravu

maloletého na styk s otcom a je povinná svojím správaním a konaním ho viesť k tomu, že v jeho
živote a v ďalšom vývine má rovnako dôležitú úlohu otec maloletého, ktorý je a zostáva jeho rodičom
bez ohľadu na predstavy matky maloletého. Nebola zistená zmena správania sa otca k maloletému,
prípadne nedostatok jeho rodičovských zručností voči maloletému, na realizáciu v plnosti ktorých mu
v konečnom dôsledku ani matka, nepripravením maloletého na styk s otcom, nevytvára dostatočný
priestor a podmienky. Nebolo zistené, že by matkou požadovaná zmena úpravy styku otca s maloletým,

a to zúženie tohto styku, bola v záujme maloletého. V rámci stretávania sa maloletého s otcom,
tento pozitívne reagoval na jeho prítomnosť, spontánne komunikoval. Nepochybne pre zdravý vývoj
maloletého je potrebné, aby sa styk s otcom realizoval v zmysle posledného súdneho rozhodnutia a nie
sa unižoval tak, ako sa nedôvodne domáhala matka podaným návrhom. Nebola preukázaná žiadna
kvalifikovaná podstatná zmena pomerov od poslednej úpravy styku otca s maloletým, ktorá by dávala

základ na vyhovenie návrhu podaného matkou maloletého dieťaťa, ak ňou navrhované zúženie rozsahu
styku otca s maloletým bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého. K zdravému vývinu a vývoju
maloletého A. je potrebné, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia, t.j. nielen matka, ale
aj otec maloletého. Toto právo maloletého na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov nie je možné
uprieť zúžením rozsahu styku otca s maloletým, ale naopak je potrebné, aby sa styk otca s maloletým

prehlboval, k čomu je matka, ako preferenčný rodič, povinná vytvoriť podmienky.
29. K vecne správnemu rozhodnutiu okresným súdom krajský súd poukazuje na to, že v danom konaní
sa nerieši spor medzi rodičmi maloletého, ale výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, aby bol v čo najlepšom záujme maloletého. Výsledkom konania vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa by teda nemalo byť vyriešenie „sporu“ medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie

výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Podľa názoru krajského
súdu výsledkom konania pred okresným súdom, a to napadnutým rozsudkom, ktorým bol návrh matky
na zúženie rozsahu styku otca s maloletým zamietnutý, resp. návrh matky na zmenu úpravy styku
otca s maloletým zamietnutý, bol akceptovaný najlepší záujem maloletého. Aj v zmysle Dohovoru
o právach dieťaťa je povinnosťou štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča

s dieťaťom a nie, aby tento bol oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu zužovaný bez preukázanej
a zistenej kvalifikovanej zmeny pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Najlepším záujmom
maloletého je udržať, upevňovať a ďalej rozvíjať vzťah k otcovi. Krajský súd zdôrazňuje, že najlepší
záujem dieťaťa je v zachovaní rovnocennej starostlivosti obidvoch rodičov a udržiavanie a rozvíjanie
citových väzieb maloletého s oboma rodičmi.

30. Okresný súd za rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa tak, ako je vyjadrený
v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyššie, v danej veci starostlivosti súdu o maloletého, ktoré
v Civilnom mimosporovom konaní je možné začať aj bez návrhu, vecne správne upravil miesto
preberania a odovzdania maloletého A. v areáli H. I. a v tejto časti zmenil posledné súdne rozhodnutie

(výroky II., III. napadnutého rozsudku okresného súdu). Dokazovaním bolo zistené, že pre uskutočnenie
styku otca s maloletým sa ako nevhodné potvrdilo miesto bydliska matky, pri ktorom preberaní
a odovzdaní sú prítomní aj príbuzní matky, jej terajší manžel, čo nevytvára pozitívne podmienky, hlavne
pre samotného maloletého A., ktorý tak nebol zameraný na stretnutie sa s otcom, ale negatívne bol
ovplyvňovaný podnetmi iných prítomných. Takýto priebeh odovzdávania a preberania maloletého otcom

rozhodne pozitívne nevplýva na zdravý vývin a emočnú stabilitu maloletého.
31. Práve na výrok II. o zmene miesta preberania a odovzdávania maloletého A. na styk s otcom vecne
správnymspôsobomnadväzovalvýrokIV.rozsudkuokresnéhosúduopredbežnejvykonateľnostivýroku
II. cez subsidiárnu aplikáciu ust. § 233 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Vo veci starostlivosti
súdu o maloletého súd nerieši ochranu záujmov rodičov maloletého, resp. jeho matky, na čo nedôvodne

apelovala v podanom odvolaní, ak v konaní o úpravu styku rodiča s maloletým, resp. o zmenu úpravy
styku sa riešia práva maloletého, ktoré sú nadradené nad právami rodičov. Inak vyjadrené krajským
súdom, neriešia sa vzťahy medzi rodičmi, ale vzťah rodič a dieťa. Ak dané konanie bolo možné začať aj
bez návrhu, tak k aplikovaniu inštitútu predbežnej vykonateľnosti v zmysle § 233 CSP sa nevyžadovalnávrh niektorého z rodičov maloletého. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého má byť v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, a preto atribút inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku
okresného súdu vo výroku II. doručením bol splnený vo väzbe na dané civilné mimosporové konanie

týkajúce sa maloletého dieťaťa, ak sa ním sleduje odvrátenie ujmy na najlepšom záujme maloletého
dieťaťa, a to, aby sa styk otca s maloletým tak, ako bol upravený posledným súdnym rozhodnutím
(mimo miesta odovzdávania a preberania), doručením napadnutého rozsudku realizoval a nedošlo
k pretrhávaniu rodinnej väzby medzi otcom a maloletým, čo by bolo popretím najlepšieho záujmu
maloletéhodieťaťa.Jepotrebnéuskutočniťvšetkoprezachovaniearealizovaniestykuotcasmaloletým,

preto bolo v záujme maloletého prijať také opatrenie, ktoré je na prospech záujmu maloletého, ktorým je
podieľanie sa otca na zdravom vývoji maloletého, umožňovaním a realizovaním styku otca s maloletým.
Aplikovanie ust. § 233 CSP preto nie je možné vyhodnotiť v zmysle odvolacieho dôvodu matky
maloletého dieťaťa ako svojvoľné, bez splnenia zákonných podmienok, pretože, ako uviedol krajský súd,
v danom mimosporovom konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloletého sa rieši ochrana záujmu
maloletého. Ak aj matka v odvolaní poukazovala na svoj zdravotný stav, rizikové tehotenstvo, v konaní

pred okresným súdom a ani na pojednávaní dňa 31.10.2025 sa v tomto smere žiadnym spôsobom
nevyjadrila.

32. Nebolo namieste vyhovieť návrhu matky maloletého dieťaťa v tom, že by sa styk otca s maloletým
neupravil, pretože vzhľadom k stavu vzťahov medzi rodičmi maloletého, keď každý z nich má inú

predstavu o rozsahu styku, by k dohode medzi rodičmi nedošlo, a preto je namieste existencia
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. Krajský súd sa stotožňuje
s názorom kolízneho opatrovníka, s vyjadreným názorom zo strany otca a so zhodnotením vykonaným
okresným súdom, že ponechať styk maloletého s otcom na dohode rodičov by viedlo k tomu, že by
k styku nedochádzalo vôbec.

33. Na základe uvedených záverov, vyhodnotenia odvolacích dôvodov podaných matkou maloletého
dieťaťa, ktorý ani jeden z nich nebol posúdený ako relevantný, bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie § 387 ods. 2 CSP.

34. Súčasťou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bol aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala styk otca s maloletým A. neupraviť,
alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upraví styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu, maloletého si otec
prevezme v mieste bydliska matky v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. kedy ho matke odovzdá späť

v mieste jej bydliska.
35. Podľa § 362 veta prvá CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v
priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.
36. K návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia krajský súd upriamuje
pozornosť na konanie vo veci napadnutým rozsudkom okresného súdu č. k. 5P/202/2023-329 zo dňa

31. októbra 2025, ktorý na základe odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa sa stal predmetom
odvolacieho konania, v ktorom sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým tak, že bude
oprávnený sa stretávať každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 13:00
hod. s miestom preberania maloletého a odovzdania matke v mieste trvalého bydliska matky. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je totožný s návrhom vo veci samej a totožnosť je aj v predloženom

návrhu matkou maloletého dieťaťa v konaní vo veci, keď žiadala neupraviť styk otca s maloletým A..
Krajský súd preto primárne poukázal na totožnosť veci samej s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia v odvolacom konaní, pretože tým nebol splnený základný zákonný predpoklad k nariadeniu
neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, a to naliehavosť pre zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému A..

37. Krajský súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, úpravou ktorého zákon umožňuje
riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti bude prichádzať do úvahy v prípade, ak je ohrozený
záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb. Jedná sa o výnimočné opatrenie,
ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej a ktorého úlohou nie je úprava, resp. špecifikácia

rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (§ 362 CMP)
prichádza do úvahy ako posledné možné riešenie, pričom súd musí vždy prihliadnuť na to, či účel,
ktorý sleduje neodkladné opatrenie, nie je možné dosiahnuť rozhodnutím o samotnom odvolaní. Práve
pre totožnosť konania vo veci samej formulovaním návrhu podaného matkou a návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ak napadnutým rozsudkom okresného súdu návrh matky
na zmenu úpravy styku otca s maloletým A. bol zamietnutý (výrok I.) a v odvolacom konaní bol
napadnutý rozsudok okresného súdu v celosti potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, tak je potrebné

konštatovať, že rozhodnutím o samotnom odvolaní sa vytvoril základ pre nedôvodný návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorý bol krajským súdom zamietnutý pre
absenciu naliehavosti k nariadeniu neodkladného opatrenia. Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci samej,
a to o odvolaní matky proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol krajským súdom potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie, pre matkou navrhované nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy

styku otca s maloletým nebola splnená zákonná podmienka existencie stavu vyžadujúceho si okamžitý
zásah zo strany súdu. Za daného stavu nebola splnená nevyhnutnosť k nariadeniu neodkladného
opatrenia z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Z titulu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP) bol v odvolacom konaní podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.