Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210497
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8223210497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX,
XXX XX B. C. D. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom
Podbiel 177, 027 42 Podbiel, IČO: 36 135 101, proti žalovanému: G&F Elektro s. r. o., so sídlom Šarišská
1976/18, 091 01 Stropkov, IČO: 52 760 677, právne zastúpeného JUDr. Marcelom Ružarovským,
advokátom, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, o zaplatenie 2.274,- eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 40Cb/128/2023-156 zo dňa 24. júla
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 40Cb/128/2023-156 zo dňa 24. júla 2024
v jeho I. a II. výroku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 40Cb/128/2023-156
zo dňa 24. júla 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.274,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,75
% ročne zo sumy 1.274,- eur od 27.06.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 12%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2.274,- eur a úroku z omeškania vo výške 11,75 % ročne z tejto sumy od 15.06.2023 do zaplatenia.

3. Žalobca dôvodil, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.04.2023 Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb,
na základe ktorej mal vykonať elektroinštalačné, zámočnícke a montážne práce v prospech tretích osôb.
Zmluvná odmena mala byť stanovená vo výške 22,- eur za hodinu, pričom 2,- eurá z hodinovej odmeny
mali byť strhávané za ubytovanie. Práce mali byť pre žalovaného vykonávané podľa objednávky v
mestách Lindau a Munster. Vykonané práce vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou číslo 2023001 vo
výške 434,- eur a faktúrou číslo 2023004 vo výške 1.840,- eur, ktoré neboli uhradené.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že podľa objednávky číslo AA-03-2022 vzniká
žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za poskytnuté služby po odsúhlasení súpisu hodín od majstra
za každý odpracovaný týždeň, pričom žalobca nepreukázal odpracovanie 32 hodín, preto žalovanýpopiera nárok žalobcu na zaplatenie sumy 640,- eur zodpovedajúcej 32 hodinám. Vo vzťahu k zvyšnému
uplatnenému nároku vo výške 1.634,- eur si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku, pretože žalobca
v rozpore s článkom III. ods. 5 písm. i) uzatvorenej zmluvy kontaktoval klientov žalovaného a navrhoval

poskytovanie služieb za lepších podmienok, než poskytuje žalovaný, vznikla mu preto povinnosť zaplatiť
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- eur (žalovaný sa v konaní nedomáhal zaplatenia
zmluvnej pokuty v celej výške, ale v rámci procesnej obrany uplatnil voči nároku žalobcu vo výške 1
634,- Eur kompenzačnú námietku).

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu vo vzťahu k žalovaným namietanej
sume 640,- Eur zodpovedajúcej 32 odpracovaným hodinám súpis prác odsúhlasený majstrom. Všetky
ním uplatnené faktúry sú podložené súpismi hodín podpísanými vedúcimi, teda majstrami alebo ich
zástupcami a sú ďalej podložené konverzáciami, ktorú si vymieňal s dotyčnými osobami. Vo vzťahu k
zmluvnej pokute uviedol, že bol žalovaným krivo obvinený, že porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o dielo. Tvrdí, že klienta, ktorého uvádza žalovaný, mal kontaktovať jedine za účelom komunikácie o

pracovných povinnostiach a otázok ohľadom práce.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany poprel, že by žalobcom predložený súpis prác
podpísala osoba oprávnená konať za žalovaného. Podpis na žalobcom predložených listinách nepatrí
žiadnemu z majstrov, ktorí by mali konať v mene žalovaného. K zmluvnej pokute uviedol, že ju považuje

za dostatočne jasnú a zrozumiteľnú a v čase podpisu zmluvy žalobca nenamietal, že by mu nebolo
predmetné ustanovenie dostatočne jasné.

7. Súd vykonaným dokazovaním (listinami predloženými stranami sporu nachádzajúcimi sa v súdnom
spise) zistil tento skutkový stav:

7.1. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 26.04.2023 Rámcovú zmluvu
o poskytovaní služieb v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal vykonávať predovšetkým elektroinštalačné, zámočnícke a montážne práce a to počnúc dňom
02.05.2023 a za podmienok stanovených v osobitných objednávkach.

7.2. Na základe objednávky číslo AA-03-2022 zmluvné strany dohodli cenu 22,- eur/hod. V rámci
platobných podmienok bolo dojednané, že nárok na vystavenie faktúry dodávateľovi vzniká po
odsúhlasení/podpísaní priloženého súpisu hodín od majstra za každý odpracovaný týždeň a odoslaní
odpracovaných hodín na email. Splatnosť faktúry bola stanovená na 14 dní od vystavenia a termín

realizácie zahájenia prác na 02.05.2023, koniec spolupráce na 01.01.2024.

7.3.Žalobcaodpracovalvobdobíod02.05.2023do07.05.2023prežalovaného37hodín,atonazáklade
odsúhlaseného súpisu prác (č.l. 13). Dňa 12.06.2023 žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 2023001
za tieto vykonané práce, ktorá po odpočítaní ceny ubytovania (380,- eur) predstavovala sumu vo výške

434,- eur, ktorá nebola uhradená.

7.4. Žalobca odpracoval v období od 29.05.2023 do 10.06.2023 pre žalovaného 60 hodín a to na základe
odsúhlaseného súpisu prác (č.l. 54). Dňa 12.06.2023 žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 2023004
za takto vykonané práce v celkovej výške 1.840,- eur, ktorá nebola uhradená.

7.5. Žalobca v lete 2023 kontaktoval nemeckého partnera žalovaného, spoločnosť Heinle
Baudienstleistungen GmbH, aby táto uzavrela zmluvu priamo s ním a prisľúbil im lepšie obchodné
podmienky ako žalovaný (č.l. 64).

7.6. Žalovaný vystavil dňa 11.09.2023 žalobcovi faktúru číslo 202330227 na sumu 20.000,- eur na
základe článku III. ods. 5/ písm. j/ Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb ako zmluvnú pokutu za
porušenie zmluvnej povinnosti zákazu kontaktovania klientov žalovaného.

7.7. Žalovaný listom zo dňa 26.09.2023 odmietol zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá podľa jeho názoru nie

je dostatočne určitá a zrozumiteľná a preto je v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka ako kogentným
ustanovením.8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 301, § 536
ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

9. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel k záveru, že strany sporu
uzatvorili zmluvu o dielo podľa § 536 ObZ. Ako nespornú vyhodnotil uplatnenú sumu vo výške 1.634,-
eurzaodpracovanéhodinyvrozsahu97hodín(37hodín+60hodín)nazákladežalobcompredložených

tzv. šichtovníc. Žalobca podľa súdu tiež uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovaným namietaným
odpracovaným hodinám v rozsahu 32 za celkovú sumu 640,- eur. Prostriedky procesnej obrany
žalovaného vo vzťahu k tomuto nároku smerovali k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal odsúhlasenie
odpracovaných hodín. Žalobca ale v konaní predložil súdu tzv. šichtovnicu (č.l. 54), z ktorej vyplýva jeho
32 odpracovaných hodín v prospech žalovaného.

9.1. K procesnej obrane žalovaného, že predmetnú šichtovnicu nepodpísala oprávnená osoba a teda
nemôže byť výkazom prác, aký v svojej praxi používa žalovaný, súd uviedol, že takéto popretie
nespĺňa náležitosti podľa § 151 ods. 2 CSP, pretože žalobca neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach (kto je oprávnený za neho podpisovať odpracované hodiny a nepredložil
súdu vlastný formulár či listinu, ako by odsúhlasenie odpracovaných hodín zo strany žalovaného malo

vyzerať). Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o žalobcom tvrdených skutkových okolnostiach
je popretie účinné iba vtedy, ak ich žalovaný nevie uviesť, pretože ich nepozná. V prejednávanej veci
však nemôže byť pochybnosť o tom, že žalovaný musí vedieť kto je za neho oprávnený podpisovať
odpracované hodiny žalobcu alebo iných spolupracovníkov. V zmysle objednávky číslo AA-03-2022 to
má byť majster, preto bolo povinnosťou žalovaného uviesť, kto bol oprávnený v konkrétnom prípade

podpísať výkaz prác žalobcu. Súd preto na takéto popretie zo strany žalovaného neprihliadol. Aj vo
vzťahu k tvrdeniu, že tzv. šichtovnica z č.l. 54 je „výkazom práce, ktorý žalovaný nespoznáva“ súd
konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „žalobcu“, čo
možno považovať za zrejmú chybu v písaní – pozn. odvolacieho súdu) predložiť ním používané výkazy
prácenapreukázaniesvojichtvrdení.Navyše,vkonaníbolipredloženécelkovo3tzv.šichtovnice,pričom

každá mala inú podobu, každá bola podpísaná inou osobou a žalovaný spochybnil len jednu z nich. Na
základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie 640,- Eur za 32 odpracovaných hodín
za dôvodný.

9.2. Súd sa v ďalšom zaoberal platnosťou dojednania o zmluvnej pokute v článku III. ods. 5 /písm. j/

Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.04.2023. Dospel k záveru, že v zmluve formulovaná
povinnosť žalobcu v podobe zákazu kontaktovať klientov žalovaného je platná. Zmluvná povinnosť
v tomto ustanovení je dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná. K námietke, že sporné ustanovenie
nevymedzuje dobu, počas ktorej má žalobca zákaz kontaktovať klientov žalovaného, súd uviedol, že je
nepochybné, že uvedený zákaz sa vzťahuje na dobu platnosti uzatvoreného zmluvného vzťahu strán

sporu.

9.3. Preukázané mal súd prvej inštancie tvrdenie žalovaného, že žalobca porušil dojednaný zákaz
kontaktovať jeho klientov. Dôkazom o uvedenej skutočnosti bol email od zahraničného partnera
žalovaného, v zmysle ktorého žalobca kontaktoval spoločnosť Heinle Baudienstleistungen GmbH za

účelom uzavretia zmluvy priamo so žalobcom za výhodnejších podmienok ako poskytoval samotný
žalovaný. Žalobca síce v konaní tvrdil, že zahraničného partnera žalovaného kontaktoval len v súvislosti
s pracovnými podmienkami a podrobnosťami ohľadne pracovnej náplne, avšak toto tvrdenie v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal a v tejto súvislosti nenavrhol žiadne relevantné dokazovanie.

9.4. V nadväznosti na porušenie vyššie vymedzenej zmluvnej povinnosti si zmluvné strany dojednali
zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur, ktorú súd považoval za neprimerane vysokú. Žalobca totiž
mohol kontaktovať klientov žalovaného z rôznych dôvodov, či už vo vzťahu k pracovným podmienkam,
potrebami v súvislosti s výkonom práce a podobne. Je to totiž práve zahraničný partner, ktorý sa reálne
zúčastňuje na stavbe, kde môžu vyvstať otázky, v súvislosti s ktorými by bolo potrebné zo strany

žalobcu kontaktovať práve zahraničného partnera priamo účastného na stavbe, avšak rešpektujúc
zmluvnú voľnosť a vôľu sporových strán mal žalobca zakázané kontaktovať klientov žalovaného a to v
súvislosti s akýmikoľvek otázkami či potrebami. Zákaz kontaktovať klientov žalovaného bol koncipovaný
veľmi široko a preto zahŕňal rôzne situácie a rôzne prípady s rôznou mierou intenzity zásahu do právžalovaného.Taktozakotvenázmluvnápokutažiadnymspôsobomnereflektujevyššiezmienenúintenzitu
zásahu do práv žalovaného, nereflektuje závažnosť dôsledkov porušenia tohto zákazu a rovnako
nerozlišuje medzi jednotlivými dôvodmi, pre ktoré došlo k porušeniu tohto zákazu. Tieto dôvody pritom

môžu byť pre žalovaného úplne bagateľné a bez akýchkoľvek dôsledkov pre žalovaného, napríklad v
prípade, ak by žalobca upozornil klienta žalovaného na nedostatok stavebného materiálu, alebo naopak,
výrazným spôsobom môžu zasiahnuť do práv žalovaného. Súd poukázal na skutočnosť, že sporné
zmluvné ustanovenie nie je výlučne konkurenčnou doložkou, ako sa to mylne snaží navodiť žalovaný.
Ak by išlo o samostatnú konkurenčnú doložku, táto by musela spĺňať predpoklady vymedzené zákonom

a judikatúrou, pričom toto sporné ustanovenie tieto predpoklady nespĺňa a v tomto prípade by bolo
absolútne neplatné.

9.5. Súd v rámci svojho moderačného práva pristúpil k moderácii zmluvnej pokuty a za jej primeranú
výšku považoval sumu 1.000,- eur, ktorá en block zahŕňa všetky prípady porušenia zmluvnej povinnosti,
od najmenej závažných po tie najzávažnejšie, resp. tie, ktoré žiadnym spôsobom neohrozujú práva

žalovaného až po tie, pri ktorých reálne dochádza k porušeniu jeho práv. Súd nespochybnil legitímny
zámer žalovaného vyhnúť sa situácii, kedy žalobca ponúkne svoje služby jeho zahraničnému klientovi
za výhodnejších podmienok, avšak zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur vyhodnotil ako neúmerne
prísnu, resp. vedúcu k neodôvodnenému prospechu na strane žalovaného. Zdôraznil postup žalobcu, že
neohrozil výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, žalobca zmluvnú spoluprácu s klientom žalovaného

nenadviazal, preto reálne ani nedošlo k žiadnej škode na strane žalovaného. Moderovanú zmluvnú
pokutu vo výške 1.000,- eur súd odôvodnil aj dĺžkou trvania zmluvného vzťahu sporových strán, keďže
k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 26.04.2023 (resp. k nástupu na pracovisko dňa 02.05.2023), pričom
žalobca vykonával dielo pre žalovaného do 11.06.2023, teda len niečo vyše mesiaca. Toto obdobie
považuje súd za krátke a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur by prevýšilo právo, ktoré

zabezpečuje, viedlo by k celkom neodôvodnenému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne
prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej
pokuty. Na základe uvedeného súd ustálil, že záväzok žalobcu zakotvený v článku III. ods. 5/ písm. j/
Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 26.04.2023 predstavuje sumu 1.000,- eur. Vzhľadom ku
skutočnosti,žesúdpovažovaluplatnenýnárokžalobcuvovýške2.274,-eurzadôvodný,avšakzostrany

žalovanéhodošlokzapočítaniuzmluvnejpokutynažalobcomuplatnenýnárokasúdmoderovalzmluvnú
pokutu, došlo k započítaniu sumy 1.000,- eur na žalobcom uplatnený nárok, a preto súd žalobcovi priznal
sumu 1.274,- eur.

9.6. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade so zmluvne dojednanými podmienkami v rámcovej

zmluve a v objednávke číslo AA-03-2022, v zmysle ktorej je splatnosť faktúry 14 dní od vystavenia.
Posledná faktúra zo strany žalobcu číslo 2023004 bola vystavená dňa 12.06.2023 a preto vznikol
žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. 27.06.2023. Úrok
z omeškania k rozhodnému dňu predstavoval 12 % ročne, avšak žalobca si v žalobe uplatnil úrok z
omeškania vo výške 11,75 % z dlžnej sumy, preto mu súd priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške

odo dňa 27.06.2023. Nárok žalobcu na úrok z omeškania od nesprávne určeného dňa omeškania, ktorý
nekorešponduje so zmluvne dojednanými podmienkami, t.j. od 15.06.2023 do 26.06.2023, súd zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že čiastočne úspešnému žalobcovi (56 %), priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 12 % (56 % - 44 %).

11. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d) a f) CSP.

11.1.Naplnenieodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.d)CSPvidelvtom,žesúdnemalprihliadať
na nezákonne získaný dôkaz (komunikácia s osobou E. F., získaná pod vplyvom vyhrážky) predložený
žalobcom v konaní. Žalobca totiž od menovanej osoby požadoval pod hrozbou kontaktovania polície
podpísanie dokumentu – výkaz prác (podpísaný niekoľko týždňov od obdobia, kedy sa práce mali údajne
vykonať). Súd prvej inštancie po obdržaní uvedenej listiny sa nezaoberal tým, akým spôsobom bol tento

dôkaz získaný, hoci to žalovaný viackrát namietal a poukazoval na skutočnosť, že osobu „E. F.“ nepozná
a nejde o osobu poverenú na podpisovanie pracovných výkazov v mene žalovaného. Táto listina okrem
toho, že bola nezákonná, tak bola pre tento spor irelevantná, nakoľko nemala súvis s nárokom žalobcu
voči žalovanému. Ak by súd na dotknutú listinu neprihliadal, žalobcovi by priznal o 640,- eur nižšiu istinu.11.2. V ďalšom poukázal na formalistický prístup súdu prvej inštancie k uplatňovaniu prostriedkov
procesnej obrany v sporovom konaní, ktorý sa výraznou mierou odchýlil od koncepcie tzv. materiálneho

civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv – článok 2, zákaz zneužitia práva –
článok 5 CSP). Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to aj za tým účelom,
aby korigoval nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany. Uvedený názor
sa podľa odvolateľa rozšíril aj do súdnej praxe (poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 24.09.2020, sp. zn. 9Co/79/2020, Ústavného súdu SR zo dňa 28.03.2024, sp. zn. I. ÚS

181/2024 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.02.2018, sp. zn. 16Co/376/2017). Ak mal
súd prvej inštancie výhrady k procesnej obrane žalovaného (nepovažoval vyjadrenia žalovaného za
účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu), tak mal pred vydaním meritórneho rozhodnutia požiadať
žalovaného o doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení.
Súd prvej inštancie vyčíta žalovanému, že za účelom účinného popretia tvrdení žalobcu mal predložiť
výkaz prác, ktorý žalovaný vo svojej praxi používa. Tento postup súdu je podľa odvolateľa výrazne

formalistický, nakoľko výkazy boli predložené žalobcom v prílohe žaloby, preto žiadať žalovaného o
opakované predloženie tých istých dokumentov pod sankciou neúčinného popretia skutkových tvrdení
je nehospodárne a nelogické. Žalovaný popieral iba jeden výkaz, pretože ten v praxi nepoužíva. Logicky
nepopieral ostatné dva výkazy, s ktorými žalovaný súhlasil, lebo išlo o výkazy používané žalovaným. Súd
prvej inštancie teda mal vedomosť o tom, aké výkazy sa v praxi žalovaného používajú. Túto skutočnosť

mal považovať za nespornú, preukázanú, bez ohľadu na to, ktorá strana sporu ju prvá predložila. Tieto
nedostatky mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.

11.4. Z vyššie uvedených dôvodov tak navrhol výrok I. rozsudku zmeniť v časti týkajúcej sa zaplatenia
640,- eur s úrokom z omeškania vo výške 11,75 % ročne zo sumy 640,- eur od 27.06.2023 do zaplatenia,

vrátane závislého výroku III., alebo rozsudok v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť
ako vecne správny. Tvrdí, že viacerí živnostníci, ktorí vykonávali pracovnú činnosť pre žalovaného,

mali dočinenia s rovnakými praktikami, nemali vyplatené faktúry, boli im udelené pokuty. Forma
„šichtovnice“ nebola pevne stanovená žalovaným a žalovaný nikdy nenamietal „šichtovnice“ predložené
súdu žalobcom. E. F. bol osobou zodpovednou a poverenou za vedenie, za prácu na pracovisku.
Žalobca a G. H. pracovali s Tobiasom, ktorý bol poverený za prideľovanie práce na pracovisku.
Predmetný dokument bol od neho žalobcom vyžiadaný z dôvodu, že žalobca pôvodnú listinu stratil.

Vo whatsapp konverzácií teda menovanému napísal, aby mu podpísal kópiu, pričom voči uvedenému
menovaný nikdy nenamietal. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu o neplatnosti dohody o zmluvnej
pokute z dôvodu neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Keďže odvolateľ uplatnil prípustné odvolacie dôvody, odvolací súd pristúpil k meritórnemu
prejednaniu odvolania.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§
387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia

odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

20. Bolo v konaní preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného elektroinštalačné, zámočnícke
a montážne práce na základe písomnej rámcovej zmluvy uzatvorenej podľa § 536 ObZ a písomnej
objednávky č. AA-03-2022. V konaní sa domáhal zaplatenia faktúr č. 2023001 (vo výške 434,-

eur za obdobie 02.05. – 08.05.2023 a 37 odpracovaných hodín) a č. 2023004 (1.840,00 eur za
obdobie 29.05. – 10.06.2023 a 92 odpracovaných hodín). Žalovaný v konaní nespochybnil oprávnenosť
faktúry č. 2023001. Vo vzťahu k faktúre č. 2023004 považoval za oprávnenú fakturáciu vo vzťahu
k 60 odpracovaným hodinám (1.200,- eur) a časť vo výške 640,- eur (32 hodín) neuznal z dôvodu
nepredloženia súpisu vykonaných prác za dané obdobie. Ako oprávnený teda žalovaný v konaní

považoval nárok žalobcu z predmetných faktúr vo výške 1.634,- eur a poukázal na existenciu svojej
pohľadávky voči žalobcovi vo výške 10.000,- eur titulom zmluvnej pokuty (pre porušenie povinnosti
podľa zmluvy o dielo) a voči nároku žalobcu vo výške 1.634,- eur si v rámci procesnej obrany formou
kompenzačnej námietky započítal sumu 1.634,- eur (časť nároku na zmluvnú pokutu). Z uvedeného
dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

20.1. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní bol sporným nárok žalobcu vo výške 640,- eur
(v rozsahu 32 odpracovaných hodín). Samotný odvolateľ sa v odvolacom konaní domáha zmeny, resp.
zrušenia napadnutého výroku I. rozsudku vo vzťahu k nároku vo výške 640,- eur.21. Súd prvej inštancie vo vzťahu k spornej časti nároku dôvodil, že nepovažoval popretie skutkových
tvrdení žalobcu zo strany žalovaného za účinné. Poukázal na tzv. šichtovnicu predloženú žalobcom

v rámci repliky, ktorou podľa súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k namietaným 32
hodinám. Popretie zo strany žalovaného podľa súdu nespĺňalo náležitosti a kvalitatívne nároky podľa
§ 151 ods. 2 CSP, keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.
Odvolateľ považoval postup súdu prvej inštancie v tomto smere za prílišný formalizmus a opomenutie
potreby aplikácie postupu podľa § 150 ods. 2 CSP.

21.1. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v zmysle objednávky č. AA-03-2022 nárok na vystavenie
faktúry mal žalobcovi vzniknúť po odsúhlasení/podpísaní priloženého súpisu hodín od majstra za každý
odpracovaný týždeň a odoslaní odpracovaných hodín na email. Vo vzťahu k spornej faktúre č. 2023004
(resp. jej časti) žalobca svoj nárok preukazoval súpisom prác nachádzajúcim sa na č.l. 13., 2. strana a to
len v rozsahu 60 hodín. Vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu (v ktorom žalovaný namietal,

že žalobca práce v rozsahu 32 hodín v sume 640,- eur nevykonal) žalobca uviedol, že súpis prác mu bol
odsúhlasený a elektronicky podpísaný majstrom Tobiasom (priezvisko žalobca nepoznal) zo spoločnosti
ESK (predložil kópiu elektronického podpisu v aplikácii whatsapp). Žalobca teda súdu prvej inštancie
predložildôkaztýkajúcisaspornéhorozsahuvykonanýchprác.Nauvedenéreagovalžalovanýtvrdením,
že 1. nie je zrejmé, či žalobcom predložená komunikácia prebiehala vôbec so žalobcom; 2. žalovaný

osobu E. z ESK nepozná; 3. žalobca v predloženej komunikácii hrozil políciou, ak mu menovaný Tobias
nepodpíše požadované dokumenty (ide teda o nezákonný dôkaz), z ktorého navyše nevyplýva súvis
s nárokom žalobcu; 4. listina v nemeckom jazyku nie je spôsobilým dôkazom; 5. žalovaný takúto listinu
nepoužíva v podnikateľskej praxi; 6. podpis na nej je nečitateľný a nepatrí žiadnemu z majstrov; 7. listina
bola vystavená neskôr než bola vystavená faktúra. Následne žalobca na preukázanie nároku vo vzťahu

k sume 640,- eur podaním zo dňa 22.04.2024 poukázal na to, že aj ostatné súpisy prác, ktoré v konaní
predložil, boli podpísané majstrami alebo ich zástupcami. Dotknuté súpisy prác sa nachádzajú v súdnom
spise na č.l 13 na str. 1 a 2. Menovaný Tobias mu podľa vyjadrenia žalobcu sporný súpis prác podpísal
aj na papier a potom aj elektronicky (predložil k podaniu aj preklad komunikácie s menovaným, z ktorej
vyplývalo, že nevie nájsť súpis, ktorý mu už bol podpísaný a žiadal o potvrdenie tejto skutočnosti).

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že popretie skutkových tvrdení žalobcu
žalovaným (ohľadom súpisu prác v rozsahu 32 hodín) bolo neúčinné (žalovaný nepreložil iné skutkové
tvrdenie o žalobcom tvrdených skutkových okolnostiach, pričom nebola splnená podmienka, že ich nevie
uviesť, lebo ich nepozná).

22.1. Totiž v konaní bolo preukázané, že presná forma šichtovníc (ktoré predstavovali v objednávke
predpokladanú a v praxi zaužívanú formu odsúhlasovania odpracovaných výkonov, resp. hodín
žalobcovi), ktorá bola podkladom pre úhradu faktúr žalobcovi, nebola dohodnutá (resp. stanovená).
Šichtovnice, ktoré žalovaný v konaní nespochybnil (na č.l. 13, strana 1 a 2) a na základe ktorých

boli žalobcovi úhrady vykonané, mali každá inú formu a boli podpísané inými osobami, bez bližšieho
uvedenia, kým presne boli podpísané ( resp. že osoby, ktorými boli podpísané, boli poverené alebo
splnomocnené žalovaným). Žalovaný v konaní tvrdil, že oprávneným prevziať dielo, bol len on alebo
osoba, ktorú tým poveril. No neuviedol, kto bol touto osobou (ním poverenou) a následne (ak by aj tvrdil)
toto tvrdenie nepreukázal. Iba tvrdenie, že takouto osobou nebola osoba, ktorá žalobcovi podpísala

súpis prác v rozsahu 32 hodín (vo vzťahu ku ktorej žalobca predloženými dôkazmi preukazoval aj
súvis s prácami vykonanými pre žalovaného, t.j. že sa súpis týkal prác na stavbe v Munsteri, pre firmu
žalovaného, v období od 29.5.do 4.6.2023, čo vyplýva z obsahu súpisu na č.l. 54., str. 2 a z prekladu
komunikácie na č.l. 130, str. 2), nie je možné považovať za substancované tvrdenie, voči ktorému
by žalobca mohol reagovať substancovaným protitvrdením. Platí, že súd nemá čo dokazovať, ak

tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Je potrebné
prisvedčiť, že v praxi je často tenká hranica pre určenie, či je určité tvrdenie (dostatočne) substancované
alebo nie, z čoho následne vyplýva správne určenie ďalšieho procesného postupu súdu. Primárne
je v zmysle CSP potrebné aplikovať prejednaciu zásadu, z ktorej vyplýva, že dokazovaním sa má
preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili a dokazovanie nemá slúžiť strane sporu

na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jej prospech. V konaní je súd v zásade
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a samotné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej
pravdy (súd nezisťuje skutočnú pravdu). Určitou prípustnou alternatívou k prejednacej zásade je výzva
súdu, aby žalovaný skutkové tvrdenia doplnil. Paušálne nie je možné vopred určiť, v ktorých prípadochje takáto možnosť vhodná, správna a prípustná. Spravidla súd vykoná dokazovanie podľa § 185 ods.
2 a 3 CSP; ak od strany nemožno spravodlivo požadovať, aby určité skutočnosti poznala (napr. nemá
k dispozícii informácie alebo doklady, nachádzajúce sa napr. v účtovníctve protistrany) a ak má ísť

len o primeranú konkretizáciu žalovaným tvrdených skutočností. Do úvahy v tejto súvislosti prichádza
aj postup, ktorým súd žalovaného na doplnenie tvrdení nevyzve a neprihliadne na jeho procesnú
obranu. Prevažne uvedené riešenie nastupuje v prípade, ak strana sporu uvedie súdu množstvo
nesubstancovaných tvrdení, ktoré sa javia ako „nepodložené výhovorky“. Postup súdu pritom aj pri
riešení otázky zvolenia ďalšieho procesného postupu musí zohľadňovať v konaní aj hospodárnosť,

účelnosť a vyváženosť. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal v konaní vytvorený dostatočný
časový priestor, aby na tvrdenia žalobcu vhodným spôsobom reagoval a žalobcove tvrdenia poprel
účinným spôsobom, čo však nespravil, keď len jednoducho poprel, že by žalobcom predložený súpis
prác bol podpísaný kompetentnou osobou.

22.2. Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvej inštancie aj v rámci predbežného právneho posúdenia

na pojednávaní dňa 24.07.2024 konštatoval, že popretie zo strany žalovaného považuje za neúčinné.
Ak by sa žalovaný bol zúčastnil pojednávania (podaním zo dňa 19.07.2024 vyjadril súhlas s konaním
pojednávania v neprítomnosti žalovaného), mohol na predbežné právne posúdenie súdom v predmetnej
otázke reagovať a prípadné skutkové tvrdenia doplniť (ak naplnenie odvolacieho dôvodu vidí okrem
iného v tom, že súd ho nevyzval na doplnenie alebo korigovanie svojich tvrdení). Oprávnenie zúčastniť

sa pojednávania však žalovaný nevyužil.

23. K odvolateľom citovaným rozhodnutiam odvolací súd uvádza:
Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp.zn. 9Co/79/2020, zo dňa 24.9.2020 ozrejmil výklad § 150 a 151
CSP, avšak skutkovo išlo o odlišnú situáciu, konkrétne keď sa žalovaní nezúčastnili pojednávania,

čím sa obrali o možnosť vyjadriť sa k skutkovému tvrdeniu žalobcu (ohľadne reálnej deliteľnosti
predmetných nehnuteľností a k popretiu tohto skutkového tvrdenia žalobcu), v dôsledku čoho súd
vychádzal z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.
zn. 16Co/376/2017 zo dňa 15.02.2018 sa rovnako zaoberal skutkovo odlišnou situáciou, keď pristúpil
k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania bez toho, aby stranu konania upovedomil o predbežnom

právnom posúdení veci a prípadne ho vyzval na predloženie rozhodujúcich listinných dôkazov. Súd prvej
inštancie síce vyzval žalobcu na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočnosti, avšak konkrétne
doplnenie vo vzťahu k splneniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v predmetnej výzve
neuviedol. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 181/2024, zo dňa 28.3.2024
síce vyplývalo, že dovolací súd (a rovnako aj Ústavný súd), nevideli pochybenie v postupe odvolacieho

súdu, ktorý sťažovateľovi prostriedky procesnej obrany uplatniť neumožnil a vykonal dokazovanie nad
rámec tvrdení sporových strán, avšak konštatoval, že tento postup bol daný individuálnymi okolnosťami
tohto prípadu.

24. Pokiaľ ide o námietku vykonania nezákonného dôkazu odvolací súd sa nestotožňuje s názorom

odvolateľa. Z prekladu komunikácie medzi žalobcom a Tobiasom (č.l. 130, 2. strana), ktorý žalobcovi
podpísal súpis prác (32 hodín), totiž vyplýva, že žalobca nevedel nájsť menovaným už skôr podpísaný
súpis, z ktorého dôvodu ho žiadal (kvôli problémom s platbou od žalovaného) o opätovné potvrdenie
súpisu elektronicky alebo v tlačenej forme s podpisom. Po urgenciách žiadosti o podpis súpisu, žalobca
menovanému uviedol, že rieši záležitosť s právnikom, prosí ho o podpis, inak sa obráti na políciu.

Z uvedeného a v kontexte celej komunikácie nemožno mať za to, že k podpisu došlo pod vplyvom
vyhrážky. Slovné spojenie „inak sa obrátim na políciu“ znamená len to, že žalobca využije zákonné
možnosti pre riešenie situácie.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2

posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).