Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74Ek/567/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269155
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120269155.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie sumy vo výške 60,43 Eur, vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Denica Kvasňovská, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 26, 040 01

Košice, pod sp. zn. 281EX 186/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 74Ek/567/2020 zo dňa 23. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/567/2020 zo
dňa 23. 06. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/567/2020 zo dňa 23. 06. 2025 vyšší

súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov exekúcie č. 281EX 186/20 -14V zo dňa 14. 04. 2025. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným na vykonanie tejto
exekúcie zistil, že súdny exekútor v čase vydania Upovedomenia o zastavení exekúcie nemal vedomosť
o zexekvovateľnom majetku povinného, prípadne jeho príjmoch, ktoré by mohol postihnúť exekúciou.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný je vlastníkom motorového vozidla CITROEN JUMPER,

dátum prvej evidencie 09. 12. 1998, ktoré je vyradené z cestnej premávky a vlastníkom motorového
vozidla AUDI A4, dátum prvej evidencie 24. 02. 2011, avšak vyšší súdny úradník uviedol, že na obe
autá sú ešte ďalšie dve blokácie zo strany iného súdneho exekútora a zároveň predmetné motorové
vozidlá sa nepodarili dohľadať súdnemu exekútorovi. Vyšší súdny úradník poukázal teda na skutočnosť,
že súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný
majetok,žiadneúčtyvbankách,žiadnynehnuteľnýmajetokaanižiadnemotorovévozidlá,ktorébymohli

byť reálne zexekvovateľné v danom exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený pri
podaných námietkach zo dňa 25. 04. 2025 neuviedol postačujúce dôvody, na základe ktorých by bolo
možné, čo i len predpokladať nesprávne vydané Upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
fyzickej osoby. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie

súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov
povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor
v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia
exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Vyšší súdny

úradník poukázal na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.relatívna nemajetnosť) a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil
zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov

od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie
exekúcie teda je situácia, keď uplynulo viac ako 5 rokov od začatia zisťovania majetku alebo od
posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania a ak
by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré

nemajú reálny výhľad na úspech by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti
povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte
dosiahnutý žiadny výťažok. Na záver vyšší súdny úradník konštatoval, že námietky neboli podané
dôvodne, vzhľadom na to, že v exekúcii nedošlo k zexekvovaniu majetku a nepodarilo sa zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník považoval záver súdneho exekútora o existencii

dôvodu na zastavenie exekúcie za správny, preto vyšší súdny úradník námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel.

2.Protiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníkadoručiloprávnenýtunajšiemusúduvzákonomstanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Podľa oprávneného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ako aj súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a tiež rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti
rozhodnutia súdu spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení oprávneným uplatneného

nároku. Podľa oprávneného z oznámení - správ o majetku povinného vydaných súdnym exekútorom
v zmysle § 53 ods. 3 Exekučného poriadku a ani z napadnutého uznesenia nijakým spôsobom
nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného
len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami
elektronickej komunikácie, z prostredia svojho exekútorského úradu. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo

počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný
je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný
majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije, resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného,
ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti

a spravidla aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle § 115 Exekučného
poriadku. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného
poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky,
zhodnoteniaexekútorapreveriťapreskúmaťminimálnevrozsahu,čiexekútorsámdeklarovalvykonanie
zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa §

2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je povinný navrhovať spôsoby
vykonania exekúcie exekútorovi. Súdny exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby
exekúcie a v prípade ak je ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného, má ho súdny
exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a tento súhlas vyžadovať. Oprávnený má za to, že je
spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným

titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a
dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne
prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá
stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od
stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa

vyhlášky.

3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané v
súlade so zákonom a to z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko
v exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť

majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.Vpredmetnomexekučnomkonaníataktiežajvďalšíchexekučnýchkonaniachvedenýchvoči
povinnému boli vykonávané pravidelné lustrácie majetku, pričom zakaždým bola potvrdená nemajetnosť
povinného. Povinný je síce vlastníkom motorového vozidla CITROEN, JUMPER, dátum 1. evidencie09. 12. 1998, vyradené z cestnej premávky a AUDI, A4, dátum 1. evidencie 24. 02. 2011, avšak na aute
sú ešte ďalšie dve blokácie zo strany iného exekútora. Motorové vozidlo sa nepodarilo dohľadať.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6.Podľa§239ods.1a2zákona č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom

rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd

prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetkupovinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná
exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými

dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových
pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný
vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých
svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho
exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a
abyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinnéhozodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Exekučný

súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má
prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii
úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký
spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci
zisťovaniamajetkovýchpomerovpovinnéhonezistilžiadnyexekvovateľnýmajetokaodzačatiaexekúcie

uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku

povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie

vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno
označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor

v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych
sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch
povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza
aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora
spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho

činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych
skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať
hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,
šablónovitosťavšeobecnosťpodanejsťažnosti(oprávnenýsťažnosťsrovnakýmobsahomtotižpodalvo
viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť

úhrady trov exekučného konania.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci

povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na

jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu
vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych
výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočnénáklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani
súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim

majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal

a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).