Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Hunák, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Majetok
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/3/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6425010130.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára
2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,
konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/24/2025
zo dňa 26. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/24/2025 zo dňa 26. 11. 2025 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
bod 1)
vúmyslezískaťfinančnýprospechpodvodnýmkonanímvčaseododňa26.06.2023dodňa04.07.2023
vo Vyhniach, okres C. D. E., sa ubytoval v zariadení Penzión Kolkáreň na adrese Vyhne 1089, pričom
uviedol, že ubytovacie a stravovacie služby budú fakturované na zamestnávateľa spol. LLentab spol. s r.
o.Bratislava,pričomnáslednenae-mailovúadresuF.prostredníctvome-mailovejadresyG.prišliviaceré
potvrdzujúce maily so žiadosťou o fakturovanie služieb spojených s ubytovaním a stravovaním na túto
spoločnosť, kde po opustení penziónu dňa 04. 07. 2023 však faktúry neboli ani po výzvach zaslaných
na predmetnú e-mailovú adresu uhradené, preto bola spol. LLentab spol. s r. o. Bratislava kontaktovaná
telefonicky a bolo zistené, že spoločnosť neeviduje takýchto zamestnancov, čím týmto svojím konaním
spôsobil spol. Penzión Kolkáreň, s. r. o., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36627372, škodu vo
výške 681,50 €,
bod 2)
vúmyslezískaťfinančnýprospechpodvodnýmkonanímvčaseododňa05.09.2023dodňa06.09.2023
v Kremnici, okres Žiar nad Hronom, sa ubytoval v zariadení H. I. na adrese D. J. XX/X, pričom za
ubytovacie služby mal zaplatiť ráno dňa 06. 09. 2023, kde penzión opustil s prísľubom, že ide vybrať
peniaze, avšak tak neurobil, za služby nezaplatil a na následné telefonické kontaktovanie zo strany
prevádzkarky zariadenia už nereagoval, čím týmto svojím konaním spôsobil spol. Penzión Barbakan, s.
r. o., Nám. SNP č. 37/3, Kremnica, IČO: 52246329, škodu vo výške 75,- €, čím týmto svojím konaním
spôsobil celkovú škodu vo výške 756,50 €.
Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Žiar nad Hronom podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 42 od.
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. samosudca
obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystricasp. zn. 4T/7/2024 zo dňa 29. 05. 2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4To/66/2024 zo dňa 30. 09. 2024, ktorým bol obžalovanému za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. samosudca obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Penzión Kolkáreň, s. r. o., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36627372, spôsobenú škodu vo
výške 681,50 € a poškodenej spoločnosti Penzión Barbakan, s. r. o., Nám. SNP č. 37/3, Kremnica, IČO:
52246329, spôsobenú škodu vo výške 75 €.
Po vyhlásení rozsudku si obžalovaný spolu so svojím obhajcom ponechali lehotu na podanie
odvolania. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08. 12. 2025 (podaným na poštovú prepravu
dňa 05. 12. 2025) podal obžalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že toto podáva voči výške trestu a
odôvodnenie napíše po doručení rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu.
Následne toto odvolanie obžalovaný doplnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným
okresnému súdu dňa 10. 12. 2025, v ktorom uviedol, že sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu
je potrebné a postačujúce obžalovanému uložiť trest vo výmere 4 mesiace, ktorú dobu už obžalovaný
strávil vo väzbe. Uviedol, že už samotný pobyt vo väzbe mal na obžalovaného výchovný účinok a nie
je potrebné, aby sa obžalovaný vracal do výkonu trestu na akúkoľvek dobu. Poukázal na skutočnosť,
že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal, svoj čin úprimne oľutoval, ospravedlnil sa poškodeným
a zaviazal sa im nahradiť škodu. Uviedol, že navýšenie trestu o zanedbateľnú dobu 3 mesiace nesplní
účel trestu a obžalovanému zbytočne skomplikuje rodinnú situáciu. Preto navrhol, aby odvolací súd po
prehodnotení všetkých dôkazov uložil obžalovanému trest vo výmere 4 mesiace.
Dňa 29. 01. 2026 sa na krajskom súde konalo verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí obhajca
obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že trvajú na podanom odvolaní a žiadajú, aby súd rozhodol
podľa jeho písomného znenia.
Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a správny,
uložený trest za zákonný a primeraný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.
Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa v prvom rade chce skutočne ospravedlniť za skutok,
ktorý spáchal, škodu nahradí, a chcel by, aby krajský súd rozhodol v súlade s návrhom jeho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania zistil, že toto
bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmobžalovanýpodalodvolanieapreskúmaltiežsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Primárnejenutnékonštatovať,ževýrokovineobžalovanéhoA.B.,ktorýboluznanýzavinnéhozprečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené, už nadobudol
právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že sa cíti byť vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na položené otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa
§ 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonal len v súvislosti s výrokom
o treste a náhrade škody. Obžalovaným podané odvolanie smerovalo len proti výroku o treste a de facto
len proti výmere trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady Trestného zákona upravujúce ukladanie sankcií a trestov, na ktoré je povinný prihliadnuť a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, na jeho
úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu, či na jeho úsilie o dosiahnutieurovnania s poškodenými, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a v neposlednom
rade aj na právom chránené záujmy poškodených.
Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rovnako okresný súd dostatočne odôvodnil aj uloženie
povinnosti týkajúcej sa náhrady škody. Krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu
stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko opakovať správne a logické dôvody, by bolo
na tomto mieste nadbytočné.
Krajský súd dodáva, že aj z vykonaného dokazovania, ako aj z argumentácie uvedenej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je zjavné, prečo okresný súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody 7 mesiacov. Obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4T/7/2024 zo dňa 29. 05. 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4To/66/2024 zo dňa 30. 09. 2024 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Nakoľko obžalovaný posudzované skutky spáchal skôr,
ako bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok, súd v predmetnej veci ukladal súhrnný trest a to tým
spôsobom, že pôvodný trest vo výmere 4 mesiace zrušil a obžalovanému (za predchádzajúce, ako aj
novoposudzované skutky) uložil súhrnný trest v celkovej výmere 7 mesiacov. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný a to prevažne za obdobnú trestnú činnosť
(vo viacerých prípadoch sa jednalo o špeciálnu recidívu). Z výpisu z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 10 krát priestupkovo postihnutý, pričom opäť sa
vo väčšine prípadov jednalo o skutkovo veľmi podobné činy. Okresný súd u obžalovaného vzhliadol
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr.
zák.). Obžalovaný sa ku skutku priznal, oľutoval svoje konanie a deklaruje záujem spôsobenú škodu
poškodeným nahradiť.
S ohľadom na uvedené je aj podľa názoru krajského súdu uložený súhrnný nepodmienečný trest vo
výmere 7 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia zákonný a spravodlivý, splňujúci atribúty generálnej a individuálnej prevencie, dostatočne
zabezpečujúci ochranu spoločnosti, ako aj nápravu obžalovaného a zohľadňujúci jednotlivé osobitosti
prípadu, ako je osoba obžalovaného, ale na druhej strane aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti,
či jeho záujem spôsobenú škodu nahradiť a tento trest tak v celom rozsahu napĺňa základné zásady
ukladania sankcií a trestov podľa § 33a a § 34 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd konštatuje, že zároveň nezistil
žiadne zásadné porušenie ustanovení o ukladaní trestu.
K návrhom obžalovaného a obhajoby krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a
uzatvára, že v prípade obžalovaného by účel trestu s ohľadom na zásady Trestného zákona upravujúce
ukladanie sankcií a trestov nepodmienečný trest vo výmere 4 mesiacov nenaplnil.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí
odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovaného mladistvého A. B.,
považujúc ho za nedôvodné, zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.