Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010046
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/5/2023 zo dňa
25.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/5/2023 zo dňa 25.2.2025 v časti – vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného A. A. , nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom C.
XXX/XX, D.

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému súhrnný trest zákazu činnosti
vodiča, t. j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste obžalovaného A. A. z rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 0T/32/2021 zo dňa 19.4.2024, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 1To/56/2024 zo dňa 5.11.2024, právoplatného 5.11.2024, ktorým bol obžalovanému za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vodiča,
t.j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá na 3 (tri) roky.

Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/5/2023 z 25.2.2025 bol obžalovaný A. A. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 12.9.2021 v čase okolo 4:00 hod. neoprávnene vošiel cez neuzamknutú bránu do dvora rodinného
domu v D., D. E. F. G. XXX/X, ktorého vlastníkom je H. I., nar. X.XX.XXXX a z otvoreného altánku
odcudzil dva voľne zaparkované bicykle, za pomoci osôb, ktoré uviedol do omylu, a to jeden elektro-
bicykel značky SCOTT Aspect eRide 10 Green, spolu s nabíjačkou, a bicykel značky AUTHOR PEGAS

27- striebornej farby, čím poškodenému J. I., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu krádežou v celkovej
výške 2.259,- Eur.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému A. A. podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 42
ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil
výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/56/2024 zo
dňa 5.11.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. A. prostredníctvom obhajcu, a to voči výroku
o vine a výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním so zaručeným
elektronickým podpisom zo dňa 29.4.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 29.4.2025,
v ktorom uviedol nasledovné:

So záverom okresného súdu sa nestotožňuje ani po doplnenom dokazovaní. Je mu kladené za vinu, že
okrem bicykla značky AUTHOR ukradol aj bicykel značky SCOOT v podstatne vyššej hodnote,
pritom z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede K. A. vyplynulo, že A. L. konal vo vlastnom mene na
vlastnúzodpovednosť,kdepráveajtátosvedkyňauviedla,žedruhýkrát(tedakeďboliodcudzenéobidva

bicykle) išla zaviesť jeho a A. L. do domu I. na popud A. L.. Poukazuje na výpoveď A. L. z prípravného
konania, ktorá je odlišná od výpovede na hlavnom pojednávaní. Svedok nevedel riadne vysvetliť z akého
dôvodu bola u neho nájdená nabíjačka na bicykel, pričom jeho zdôvodnenie vyznieva nedôveryhodne,
ba až nerealistický. Poukázal na to, že ak by mal nabíjačku ťahať za sebou, toto by si všimol a určite
by ju neťahal, lebo takéto ťahanie je spojené s určitým hlukom, čím by došlo k vzbudzovaniu pozornosti

a v druhom rade, túto by nechal v kríkoch pri bicykli a určite by ju nebral do auta. Svedok
v prípravnom konaní dňa 25.2.2022 tvrdil, že nabíjačku vzal. Podotkol, že ak by nabíjačku ťahal za sebou
on, L. by ho na to určite upozornil, čo sa nestalo. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že A. L.
mal v úmysle nechať si bicykel Scoot a nebolo to tak, ako tvrdil, že to malo byť zo žartu. Súd napriek
uvedeným skutočnostiam tomuto svedkovi uveril a A. L. vystupoval v pozícií svedka, čo je zarážajúce a

nelogické. Zdôraznil, že A. L. nikdy nepožiadal o krádež bicykla značky SCOOT. Je evidentné, že
A. L. presne vedel, čo robí a za akým účelom ku I. ide, pritom vinu sa snažil preniesť práve na neho, tak
aby sa zbavil zodpovednosti. A. L. ďalej vo výpovedi v prípravnom konaní tvrdil, že bicykel schoval a na
hlavnom pojednávaní tvrdil, že išli spolu a bicykle schovali spolu. Zo zabezpečených videozáznamov ale
vyplýva, že po tom, ako bicykle zobrali, išiel každý iným smerom. Dôveryhodnejšie preto vyznieva jeho

výpoveď, že nemal vedomosť o mieste schovania bicykla a toto miesto sa snažil vypátrať. Ak mu mal A.
L. pomáhať, tak by bol po celú dobu s ním a spýtal by sa ho, kde má bicykel skryť, aby ho vedel následne
vrátiť I., a nabíjačku od bicykla by mu okamžite odovzdal. V danom prípade A. L. konal úplne opačne,
ako by sa ktokoľvek iný v takejto situácií zachoval. Okrem toho, ak išiel o štvrtej hodine ráno niekomu do
dvorajejasné,žezaakýmúčelomtamišiel.Súdsavôbecnezaoberalanijehonámietkami.Jesivedomý,

že súd nemusí dať odpoveď na každú jednu skutočnosť, ale má za to, že by mal riadne odôvodniť,
prečo uveril svedkovi A. L., napriek tomu, že v jeho výpovedi sú nelogické skutočnosti, nejasnosti a
protichodné tvrdenia. Súd iba poukázal na to, čo malo z výpovede tohto svedka vyplynúť bez toho, aby
aspoň rámcovo uviedol prečo uveril práve tomuto svedkovi, keďže jeho výpovede ho spochybňovali
a išlo pritom o výpoveď usvedčujúcu. Súd na strane 6 rozsudku iba skonštatoval, že z vykonaného

dokazovania bola jeho vina preukázaná, pričom rozsudok neobsahuje žiadne riadne odôvodnenie jeho
viny. Toto nepovažuje za riadne zdôvodnenie rozsudku, v prípade ak súd odsudzuje obžalovaného na
nepodmienečný trest odňatia slobody. Ak existujú pochybnosti a rozporuplnosti vo výpovedi hlavného
svedka, obžalovaný by mal mať riadnu vedomosť a možnosť oboznámiť sa s odôvodnením jeho viny.Súd nezdôvodnil ani to, prečo nezobral do úvahy jeho námietky k osobe A. L., kde z konania tohto
svedka je evidentné, že konal na vlastnú päsť, vo vlastnom mene a na vlastné uváženie. Súd sa mal
touto skutočnosťou zaoberať do takej miery, aby odstránil akúkoľvek pochybnosť o tom, že jemu je

kladené za vinu aj to, čo nespáchal a spáchal to niekto iný. Súd sa v rozhodnutí s touto skutočnosťou
vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie o vine odôvodnil iba jedným odstavcom na strane 6, aj to len
konštatovaním, že mal preukázané, že skutok spáchal obžalovaný ako mu je kladené za vinu. Súd sa
nezaoberal ani s takou skutočnosťou, že zo strany I. bolo akceptované, že k ním do dvora mohol chodiť
aj chodil, čo svedok potvrdil na hlavnom pojednávaní. V danom prípade nešlo o neznámu osobu, ktorá

takýto súhlas nemala. Súd mal odôvodniť aj to, prečo mu je za tohto stavu okrem trestného činu krádeže
dávané za vinu aj spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody. Takéto konanie a rozhodnutie
súdu považuje za arbitrárne a riadne neodôvodnené.
V ďalšom poukazuje aj na to, že uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a nejednoznačné
preukázanieúmysluukradnúťdvabicykleneprimeraneprísny.Taktosúdomuloženýtrestjeúplneodlišný
od trestu navrhovaného mu v konaní o dohode o vine a treste, kde mu mal byt uložený trest povinnej

práce vo rozsahu 150 hodín. Vyhodnocuje to tak, že uložený trest mu má byť trestom nie za to, čo
spáchal, ale za to, že sa rozhodol bojovať a brániť. Uložený trest je neprimerane prísny,
vôbec neberie do úvahy na okolnosti prípadu, jeho závažnosť, to, že bicykle boli vrátené poškodenému,
ktorého poznal nevznikla mu žiadna škoda.
Z uvedených dôvodov žiada Krajský súd v Žiline, aby rozhodnutie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.:

4T/5/2023 zo dňa 25.2.2025 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, resp. aby Krajský súd v Žiline
vo veci rozhodol sám.

Prokurátor a poškodený sa k dôvodom odvolania obžalovaného A. A. písomne nevyjadrili.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní obžalovaného A. A. sa konalo za
prítomnosti obžalovaného a prokurátorky. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie
oboznámením aktualizovaného hodnotenia obžalovaného z ÚVTOS, odpisu z registra trestov a lustrácie
priestupkov. Obžalovaný je ÚVTOS Sučany hodnotený v podstate kladne, keď v jeho správaní počas
výkonu trestu odňatia slobody neevidujú žiadne nedostatky. Je pracovne zaradený na pracovisko

ústavu – Kovovýroba, kde dosahuje dobré výsledky, za čo bol jedenkrát disciplinárne odmenený.
Disciplinárne potrestaný nebol. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní. Dňa 16.10.205 bol
z výkonu trestu odňatia slobody (z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v konaní, sp.zn.
0T/32/2021) podmienečne prepustený s určenou skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní
18 mesiacov. V odpise z registra trestov a v evidencii priestupkov má v porovnaní so stavom na

hlavnom pojednávaní nezmenený stav. Obžalovaný na verejnom zasadnutí k svojím pomerom poukázal
na to, že po prepustení z VTOS (16.10.2025) sa zamestnal (17.10.2025) a pracuje ako železničiar
s príjmom 1.000,- až 1.200,- Eur. Má rodičov, o ktorých sa stará. Otec má cukrovku, je chorý, slepne
a prichádza o zrak. Snaží sa zaradiť do života. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania na
verejnom zasadnutí procesné strany nemali. Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že rozsudok

okresného súdu považuje za zákonný a správny. Odvolacie argumenty obžalovaného sú opakovaním
jeho obhajoby, ktorá bola prezentovaná už na hlavnom pojednávaní, s ktorou sa okresný súd v rozsudku
riadne vysporiadal. Odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť. Obhajca
obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že v podanom odvolaní obžalovaný poukázal na všetky
skutočnosti, ktoré odôvodnili takýto postup. Okresný súd sa riadne nevysporiadal s dôkazmi vykonanými

na hlavnom pojednávaní, nehodnotil ich jednotlivo a v súhrne a s takto vyhodnoteným skutkovým
stavom sa obžalovaný nestotožňuje. Poukazuje na dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného,
ktorým rovnako okresný súd nevenoval náležitú pozornosť. Navrhol, aby krajský súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodil. V závere dodal, že obžalovaný vykonal časť trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený v inej trestnej veci, z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený, pričom počas

výkonu tohto trestu sa správal riadne. Toho času je riadne zamestnaný a žije riadnym životom. Trest
uložený mu rozsudkom okresného súdu je neprimerane prísny. Ako alternatívu navrhol krajskému súdu,
aby rozhodol o upustení od potrestania obžalovaného. Obžalovaný sa s konečným návrhom obhajcu
stotožnil.

Primárne krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že v tejto veci už raz bolo rozhodnuté
odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/5/2023-357 zo dňa 16.6.2023, ktorým
bolobžalovanýA.A.uznanýzavinnéhozprečinukrádežepodľa§212ods.1písm.a)Tr.zák.azprečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Napodklade obžalovaným podanom odvolaní Krajský súd v Žiline uznesením, č.k. 2To/84/2023-386 zo dňa
14.2.2024 napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Tr. por., zrušil s odôvodnením, že súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému

rozsudku dopustil viacerých chýb, pre ktoré bol rozsudok nepreskúmateľný a bol predčasný, nakoľko
okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, sa dopustil podstatnej chyby
konania, a to tým, že porušil ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby,
ďalej pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení súdom
prvého stupňa, keď súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutieatiežtuvzniklipochybnostiosprávnostiskutkovýchzistenínapadnutýchvýrokov,naktorých
objasnenie bolo treba dôkazy opakovať a vykonať nové dôkazy. Plniac si prieskumnú povinnosť na
podkladeaktuálneodsúdenýmpodanéhoodvolania,krajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdvrámci
ďalšieho konania postupoval plne v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu (vypočul svedkov
A. L., K. A. a H. I. ml.) a zaoberal sa všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací následne podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť aktuálne napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný A. A.)
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby,
ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Zistil potom, že odvolanie podané obžalovaným A. A. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom

rozhodnutia, proti ktorým je prípustné, v zákonom stanovenej lehote, a je čiastočne dôvodné pokiaľ ide
o výrok o treste, ale z iných dôvodov ako uvádzal obžalovaný.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové
zisteniasúduprvéhostupňatak,akosúuvedenévnapadnutomrozsudku,súsprávne,lebozodpovedajú
výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach

skutkových zistení odkazuje na správne a rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazáklade
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj

v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

vecne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného A. A. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny.
Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne (z obsahovo síce
strohého, ale vecného rámca) odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v ďalšom naň odkazuje.
V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok

obžalovaného A. A. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania
obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní.
Obžalovaný A. A. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí v zásade riadne a vecne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu

podstatnejšiu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnejšiu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.

Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne (tam uvedené) závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to
preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdutvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného.

Skutočnosť, že obžalovaný A. A. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či

argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný A.
A. rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené

v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal
a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. A., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané

a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.
Aj keď obžalovaný A. A. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku tak, ako sa mu to

kladie obžalobou za vinu, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní,
ktoré preukazujú vinu obžalovaného a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa
dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo
dokazujú, že obžalovaný A. A. spáchal žalovaný skutok krádeže a porušovania domovej slobody.

Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný
záver o tom, že obžalovaný A. A. spáchal žalovaný skutok krádeže a porušovania domovej slobody
v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako mu je to kladené za vinu v predmetnej trestnej veci popiera.

Tvrdí, že v noci 12.9.2021 bol u I. doma celkovo dvakrát a prišiel tam na osobnom motorovom vozidle
A. L. spolu s A. L. a K. A., ktorá vozidlo riadila. Prvýkrát tam prišiel a z dvora u I., kde bol sám, vzal
jeden bicykel a odišiel s ním. Druhýkrát prišiel k I. do dvora s L. a vzal jeden bicykel, nakoľko chcel
I. donútiť sa s ním porozprávať ohľadom kolies, ktoré dal poškodenému. L. si z dvora u I. vzal druhý
bicykel, ktorý bol elektrický. Poprel, že by L. uviedol do omylu ohľadom toho, prečo k I. prišli a podotkol,

že L. si vzal druhý bicykel bez toho, aby ho o to žiadal. Obaja z miesta odišli, každý iným smerom.
Bicykel dal do kríkov, pričom L. išiel na bicykli ďalej. O druhom bicykli, na ktorom odišiel L. sa dozvedel
od bývalej L. ženy, ktorá mu povedala, kde sa bicykel nachádza. Na hlavnom pojednávaní navyše dodal,
že potom, ako od I. odišli a bicykel ukryl, sa pri kostolíku stretol s A., ktorá tam prišla s vozidlom.
L. mu nepovedal, kde dal elektro bicykel. Obžalovaný uzavrel, že oba bicykle, na ktorých od I. s L.

odišli, odovzdal polícií. Obžalovaný sa bránil aj tým, že k I., s jeho vedomím bežne chodieval a preto
v dostavení sa k nemu dňa 12.9.2021 nevidel nič zlé, resp. protiprávne. Prítomnosť obžalovaného na
miestečinu (uI.nadvore)jeokrempriznaniaobžalovanéhopreukázanáajvýpoveďamisvedkov
A. L., K. A. a DVD záznamom (kamerový záznam z dvora poškodeného), ktorým je dokumentovanýnajskôr pohyb jednej osoby vo dvore a jej odchod s bicyklom a následne, v druhom prípade, okolo
4:00 hod., pohyb dvoch osôb a ich odchod na bicykloch z dvora. Tvrdenie obžalovaného, že A. L.
povedal dôvod dostavenia sa do dvora k I. (t.j., že touto formou chcel prinútiť poškodeného komunikovať

s ním) nemá oporu v ostatných, na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazoch. Svedok L. tvrdil, že
obžalovaný ako dôvod jeho opakovaného dostavenia sa do dvora k I. a vzatie bicyklov uvádzal, že to
malo byť zo srandy, aby sa mu I. ozval. Uvedené tvrdenie svedka odvolací súd vyhodnocuje ako vcelku
uveriteľné v tom, že takto obžalovaným deklarovaný zámer, obaja svedkovia (L. a A.), nemali dôvod
vyhodnocovať ako rizikový, keď obžalovaného na dané miesto s vozidlom od L. doviezla svedkyňa A.

a A. L. k I. do dvora s obžalovaným prišiel a z altánku vzali dva bicykle. Krajský súd dodáva, že už bicykel,
ktorý obžalovaný z dvora od I. vzal prvýkrát, čo potvrdzujú svedkovia L. a A., obžalovaný L. predal za
sumu 100,- Eur s tým, že bicykel je jeho (obžalovaného). Uvedené úvahy krajského súdu majú oporu
vo výpovedi svedka poškodeného J. I., ktorý vzatie bicykla zn. Author čiernej farby, ktorý obžalovaný
vzal z dvora pri prvom dostavení sa na miesto činu, nevyhodnocoval ako krádež (uvedený bicykel nie je
ani predmetom skutkového deja). Výpoveď obžalovaného nekorešponduje ani s obsahom operatívneho

záznamu polície zo dňa 16.9.2021, z obsahu ktorého je zrejmé, že polícia po lustrácií vozidla zn. Škoda
Octavia ev. č. B. XXX M., ktoré sa v noci 12.9.2021 nachádzalo v blízkosti miesta činu, stotožnila osobu
A. L., ktorého podozrievala zo spáchania činu a taktiež ani z obsahu messengerových správ z 25.9.2021,
ktorými svedok L., cca po 2 týždňoch po vzatí bicyklov z dvora u I., kontaktoval obžalovaného s tým,
aby si to dal do poriadku a on nebol s vecou spájaný. Výpoveď svedka L. v ďalšom korešponduje

s tou časťou deja, ktorá sa vzťahuje k okolnostiam po spáchaní skutku, keď dňa 12.11.2021 L. vydal
polícii vec – bicykel zn. Author čiernej farby, ktorý kúpil od obžalovaného dňa 12.9.2021 za sumu 100,-
Eur. Išlo o bicykel, ktorý obžalovaný vzal z dvora u I. po prvom dostavení sa na miesto činu s tým,
že tento bicykel patrí jemu. Uvedený bicykel bol vrátený poškodenému J. I. dňa 21.11.2021, pričom
tentobicykel,vzhľadomnavyjadreniepoškodenéhonebolanipredmetomobžalobyprokurátora.Vtomto

smere krajský súd ako vierohodnú vyhodnocuje výpoveď svedka L. na hlavnom pojednávaní aj v tom,
keď tento svedok tvrdil, že elektro bicykel nechal v N. O. v kríkoch, kde aj obžalovaný nechal druhý
bicykel, lebo (svedok) na druhý deň odchádzal do Nemecka za prácou. Krajský súd sa nestotožňuje
s odvolacou argumentáciou obžalovaného, ktorou poukazuje na rozpory vo výpovediach svedka L.
vprípravnomkonaníanahlavnompojednávaní,atoztýchtodôvodov.SvedokL.užvprípravnomkonaní

dňa 25.2.2022 na otázku obvineného A. A. odpovedal, že obvinený vedel, kde elektro bicykel v N. O.
nechal v kríkoch. Dňa 16.3.2022 svedok L. rovnako tvrdil, že elektro bicykel nechal v N. O. v kríkoch, kde
aj obžalovaný nechal ten druhý bicykel a takto svedok vypovedal (v prípravnom koní) aj dňa 22.3.2022.
Svedok L. na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2024 rovnako tvrdil, že oba bicykle nechali v kríkoch v N.
O.. Svedok L. vo výpovedi v ďalšom poukazuje na to, že si nevie vysvetliť, ako sa elektro bicykel mohol

dostať do chatárskej oblasti v B. v blízkosti chatky jeho rodičov. Pozornosti krajského súdu ale neušlo,
že elektro bicykel zn. SCOOT, zelenej farby, polícii vydal obžalovaný A. A. dňa 12.3.2022 s tvrdením,
že ho našiel v chatárskej oblasti v blízkosti chatky rodičov L.. Obžalovaný tvrdil, že elektro bicykel
hľadal až po návrate z liečenia dňa 2.2.2022 a po jeho vypátraní ho dňa 12.3.2022 odovzdal polícií.
Obranu obžalovaného, poňatú opakovane už aj v odvolacej argumentácií obžalovaného, spočívajúcu

v tvrdení obžalovaného, že o mieste nálezu elektro bicykla sa mal dozvedieť od bývalej manželky A.
L., krajský súd vyhodnocuje ako nevierohodnú. Odvolací súd konštatuje, že ku krádeži elektro bicykla
došlo dňa 12.9.2021, pričom obžalovaný vydal elektro bicykel polícií dňa 12.3.2022 s tvrdením, že tento
našiel, keď ho hľadal (po 2.2.2022) v okolí v chatárskej oblasti v blízkosti chatky rodičov A. L. v kríkoch.
Uvedené tvrdenie obžalovaného vyznieva nevierohodne aj s prihliadnutím na časové súvislosti, keď ku

krádeži bicykla došlo dňa 12.9.2021, obžalovaný tento bicykel hľadal od 2.2.2022 v okolí chatky rodičov
L. a našiel ho dňa 12.3.2022 v kríkoch, kedy tento odovzdal polícii. Z vyjadrenia obžalovaného je tak
nepriamo zrejmé, že (hodnotný) elektro bicykel pohodený v chatárskej oblasti v kríkoch si nikto (okrem
obžalovaného) v uvedenom období nevšimol. Elektro bicykel mal byť pohodený v kríkoch, v lokalite,
s ktorou jeho výskyt svedok L. nemal dôvod spájať. Svedok L. vo výpovedi dokonca uvádzal, že nevie

uviesť ako sa elektro bicykel dostal do tejto lokality. Krajský súd vyhodnocuje výpoveď svedka L. ako
vierohodnú aj s poukazom na to, že tento svedok po získaní informácie (dozvedení sa), že polícia
vyšetruje krádež bicyklov u I., už dňa 25.9.2021 v messengerových správach vyzýval obžalovaného na
to, aby dal veci s bicyklami do poriadku tak, aby ho s nimi polícia nespájala. Po zistení, že bicykle, ktoré
vzalizdvorauI.dňa12.9.2021hľadápolícia,svedok(už)pochopil,ževuvedenýdeň(12.9.2021privzatí

bicyklov z dvora u I.) u obžalovaného zjavne nešlo o žart, a preto bicykel, ktorý kúpil od obžalovaného
dňa 12.9.2021 za sumu 100,- Eur, dobrovoľne vydal polícií už dňa 12.11.2021. Svedok L., vedomý si
toho, že sa krádeže bicyklov nedopustil, nemal dôvod dňa 12.11.2021 (popri vydaní bicykla, ktorý od
obžalovaného kúpil) neoznámiť polícii miesto, kde by sa mal nachádzať elektro bicykel, resp. nemaldôvod ho polícii nevydať, ak by ním reálne aj disponoval. Obžalovaný vydal elektro bicykel polícií dňa
12.3.2022 až potom, ako mu dňa 4.1.2022 bolo vznesené obvinenie okrem iného aj za krádež tohto
bicykla. Obžalovaný elektro bicykel polícií vydal s tvrdením, že sa mal nachádzať na mieste (v

kríkoch v chatárskej oblasti v blízkosti chatky rodičov A. L.), s ktorým miestom svedok L. výskyt elektro
bicykla vôbec nespájal a nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa na toto miesto mohol elektro bicykel
dostať. Obranu obžalovaného s prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti krajský súd preto
vyhodnocuje ako nevierohodnú podávanú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za toto protiprávne
konanie.

Odvolacia argumentácia obžalovaného je v ďalšom rovnako (opakovane) ako v celom priebehu
trestného konania ďalej vedená tvrdením, že batéria z elektro bicykla poškodeného bola polícií vydaná
matkou obžalovaného P. L. dňa 16.3.2022, ktorá batéria sa nachádzala v garáži menovanej. Uvedené
tvrdenie obžalovaného má oporu vo vykonaných dôkazoch, a to vo výpovedi svedkov A. L., P. L. a
v zápisnici o vydaní veci (batérie zo dňa 16.3.2022). Svedok L. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že batéria
z elektro bicykla sa do vozidla zn. Škoda Octávia, evidovaného na jeho matku, dostala zrejme potom,

ako bicykle nechali v kríkoch a vrátili sa do vozidla k K. A.. Svedok L. tvrdil, že baterku z bicykla vzal
do vrecka potom, ako sa mu pri odchode z dvora I. odpojila a pri jazde na bicykli ju šúchal po zemi.
Baterka sa ocitla v garáži jeho matky rovnako ako aj vozidlo, na ktorom sa za pomoci vodiča – K. A., dňa
12.9.2021 presúvali. Stretnutie s K. A. pri kostolíku, po ukrytí bicykla do kríkov, v ranných hodinách dňa
12.9.2021, na hlavnom pojednávaní potvrdil aj obžalovaný. Svedok L. tvrdil, že na druhý deň (po skutku)

sa presúval za prácou do Nemecka a tak tomu nevenoval pozornosť. Uvedená argumentácia svedka L.
má oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní a je aj logická. Tvrdenie obžalovaného, ktorý
uvedenéskutočnostivyhodnocujetak,žetietopreukazujú,žeselektrobicyklom,ktorýodcudzilsvedokL.
disponoval tento svedok, ktorý mal v dispozícií aj baterku z tohto bicykla, sú subjektívnym vyhodnotením
dôkazov obžalovaným, s ktorým vyhodnotením dôkazov sa krajský súd nestotožňuje. Povedané aj inak,

prítomnosťbaterkyzelektrobicyklavgarážimatkysvedkaL.niejeautomatickydôkazompreukazujúcim,
že elektro bicykel neodcudzil obžalovaný, ale svedok L.. Tejto odvolacej argumentácií obžalovaného
odporujú aj všetky už vyššie krajským súdom v tomto rozsudku uvedené dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní.
Odvolacia argumentácia obžalovaného smerujúca k tomu, že DVD záznamom (kamerový záznam

z miesta činu) je preukázané, že on so svedkom L. odišli z miesta činu každý svojou cestou, pričom
svedok L. na neznáme miesto, a tým je preukázané, že on s krádežou elektro bicykla nemal nič
spoločné, nemá oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní. Svedok L. na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že obaja s obžalovaným z miesta odišli, ale stretli sa v N. O., kde v tejto lokalite
bicykle položili niekde do kríkov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že po ukrytí bicykla

v kríkoch sa stretol s A. v aute pri kostolíku. Svedkyňa A. potvrdila, že na druhý deň za nimi
prišiel H. I. ml. (brat poškodeného J. I.) a požiadal ju, aby ho nechala s obžalovaným osamote.
Svedkyňa sa následne od obžalovaného dozvedela o dôvode návštevy H. I. ml. u nich a to, že ho
menovaný podozrieval z krádeže bicyklov. Krajský súd takéto subjektívne vyhodnotenie dôkazu (DVD
záznamu) obžalovaným považuje za vyhodnotenie podané obžalovaným bez kontextu s inými dôkazmi

vykonanýminahlavnompojednávaní,ktorýdôkazsámosebe(takakohoúčelovopodávaavyhodnocuje
obžalovaný) nie je možné vyhodnocovať ako dôkaz preukazujúci jeho nevinu. Odchod obžalovaného
a svedka L. z miesta činu, nie je sám osebe spôsobilý na konštatovanie, že obaja sa už na inom,
od miesta činu vzdialenom mieste (mimo záberu kamery), bezprostredne po skutku, nemohli stretnúť
a nachádzať. Krajský súd uvedený dôkaz vyhodnocuje nielen jednotlivo, ale aj v súhrne s ostatnými

dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, ktorý dôkaz dotvára mozaiku, z ktorej okresný súd
správne vyhodnotil trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Krajský súd ako účelovú vyhodnocuje aj tú časť opakovane prezentujúcej obrany obžalovaného (poňatej
ajvodvolacejargumentáciiobžalovaného),ktoroupoukazujenato,žesasvojímkonanímdňa12.9.2021

nedopustil prečinu porušovania domovej slobody (poškodeného I.), nakoľko k poškodenému bežne
do týchto priestorov (do dvora domov) chodieval aj predtým, a to z týchto dôvodov. Krajský súd vzal
na vedomie tvrdenie svedka J. I., že obžalovaného poznal a že tento k ním domov chodieval bežne
aj predtým (pred 12.9.2021). Odvolací súd poukazuje na to, že objektom trestného činu porušovania
domovej slobody je záujem spoločnosti na ochrane domovej slobody iného. V danom prípade, aj keď

obžalovaný chodieval k poškodenému I. domov (do dvora rodinného domu v D. D. E. F. G. XXX/
X) bežne, dňa 12.9.2021 sa do týchto priestorov dostavil v čase o 4:00 hod. s vedomím, že nejde
o návštevu poškodeného (ako takéto bežné návštevy obžalovaného poškodený vnímal predtým), ale
ide o situáciu, pri ktorej je cieľom „návštevy“ odcudzenie bicyklov poškodeného (z dvora). Povedanéaj inak, pokiaľ poškodený akceptoval (bežné) návštevy obžalovaného v dome, v ktorom žil, uvedené
nie je možné tvrdiť o „návšteve“ obžalovaného 12.9.2021 v čase o 4:00 hod., pri ktorej obžalovaný
z dvora odcudzil dva bicykle poškodeného, čomu nasvedčuje aj to, že poškodený J. I. hneď ráno

12.9.2021 po zistení odcudzenia bicyklov podal trestné oznámenie na polícii a hneď ráno H. I. ml.
(brat poškodeného žijúci na tej istej adrese) prišiel za K. A. a obžalovaným (k ním domov) a požiadal
ju, aby ich nechala osamote, lebo z krádeže bicyklov podozrieval obžalovaného (výpoveď svedkyne
K. A.). Povedané ešte aj inak, poškodený akceptoval bežné návštevy obžalovaného v domácnosti,
v ktorej žil, ale neakceptoval takú návštevu, pri ktorej mu odcudzil bicykle. Obžalovaný si bol vedomý,

že bicykle odníma z dispozície poškodeného bez jeho súhlasu a rovnako si bol vedomý toho, že sa do
dvora rodinného domu, v ktorom poškodený žil a v ktorom mal poškodený bicykle, sa dostavil preto,
aby z neho bicykle odcudzil. Vniknutie obžalovaného do obydlia iného (poškodeného) tak vykazuje
znakyneoprávnenosti,snutnosťouvyvodzovaniatrestnoprávnejzodpovednostiobžalovanéhozatakéto
konanie. Subjektívne vyhodnotenie tejto časti skutkového deja obžalovaným nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch a s touto verziu obžalovaného sa krajský súd nestotožňuje.

Krajský súd tak uvedené úvahy uzatvára konštatovaním, že na mieste činu v čase skutku boli prítomní
obžalovaný a svedok A. L., na ktoré miesto ich doviezla svedkyňa K. A. na vozidle zn. Škoda Octavia,
patriace matke A. L.. Z uvedeného miesta, z uzavretého dvora rodinného domu na ulici F. G. Q. XXX/X
H. D., ktorého vlastníkom je H. I., na ktoré miesto sa dostali neoprávnene, následne obžalovaný odcudzil

dva bicykle, a to tak, že svedka L. uviedol do omylu tvrdiac, že je to zo žartu, aby sa mu J. I. následne
ozval, pričom obaja z miesta činu odišli, svedok L. na elektro bicykli zn. SCOOT a obžalovaný na bicykli
zn. AUTHOR PEGAS, striebornej farby, ktoré bicykle následne nechali v kríkoch v lokalite N. O., čím
obžalovaný spôsobil poškodenému J. I. škodu vo výške 2.259,- Eur. Uvedené skutočnosti potvrdzujú
svedok A. L. (popis skutkového deja), svedkyňa K. A. (popis dovezenia menovaných na miesto, výtka

H. I. ml. obžalovanému, ktorého na druhý deň podozrieval z krádeže bicyklov), sú zrejmé aj z DVD
záznamu z miesta činu (príchod a odchod menovaných z miesta činu, výskyt osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, patriaceho matke A. L.), zo zápisnice o vydaní vecí – bicyklov obžalovaným
a svedkom L. (bicykla, ktorý kúpil od obžalovaného za 100,- Eur, ktorý nie je predmetom skutkového
deja), zo zápisnice o vydaní veci P. L. z jej garáže – batérie k odcudzenému elektro bicyklu a z odborného

vyjadrenia k hodnote odcudzených bicyklov. Výpoveď a obhajoba obžalovaného, vrátane jeho odvolacej
argumentácie, nekorešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd výpoveď svedka A. L. vyhodnocuje (pre toto konanie v zásadných veciach) ako konzistentnú
v celom priebehu trestného konania, pričom táto korešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými na

hlavnompojednávaní(výpoveďsvedkyneK.A.,DVDzáznam,listinnédôkazy).UsvedkaA.L.vpriebehu
celého trestného konania nebol reálne preukázaný žiaden prijateľný a logicky vysvetliteľný dôvod, pre
ktorý by mal obžalovaného nepravdivo obviniť zo spáchania tohto skutku.

Po tom, ako okresný súd správnym vyhodnotením dôkazov správne ustálil priebeh skutku tak, ako je

to uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku, následne skutok správne právne kvalifikoval ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný v skutku popísaným protiprávnym konaním neoprávnene vnikol do
obydliainéhoaprisvojilsicudziuvectým,žesajejzmocnilaspôsobiltakmalúškodu.Vovzťahukvýroku
o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd aj v tomto smere

vykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávneprávnezáverypokiaľ
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a uložil mu aj súhrnný trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky. Svoje rozhodnutie v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona pri určení
trestu, pričom s týmito úvahami sa krajský súd v zásade stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. A. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda

prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,
jeho následku, zavinenia, prihliadal na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti
nápravy obžalovaného, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie obžalovaného odosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody
(14 mesiacov) v polovici zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

(až na 2 roky) a na jeho výkon ho za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (zohľadnené
najmä to, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, má v odpise
z registra trestov 3 záznamy, ale aj to, že bicykle boli poškodenému nakoniec vrátené). Za správne
zisteného právneho stavu veci (posudzovanie súbehu trestnej činnosti obžalovaného s trestnou vecou

vedenou na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 0T/32/2021), okresný súd správne obžalovanému
ukladal trest súhrnný (nie samostatný), nakoľko (aj keď bol súbeh trestnej činnosti obžalovaného
fakticky prerušený doručením mu trestného rozkazu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/32/2021
zo dňa 11.6.2021, dňa 12.6.2021, proti ktorému menovaný podal včas a riadne odpor a vec bola
následne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/32/2021 z 19.4.2024, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/56/2024 zo dňa 5.11.2024), ukladanie súhrnného trestu

je pre obžalovaného za daných okolností (realizácia zápočtov trestov) výhodnejšia. Okresný súd ale
pri vyhlásení rozsudku (akademicky, bez vplyvu na reálne postavenie obžalovaného) pochybil, keď mu
pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody vo výroku o treste, popri správnom uvedení § 42 ods.
1 Tr. zák., upravujúceho súhrnný trest, opomenul uviesť aj § 41 ods. 1 Tr. zák. Podľa §
42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu. Z uvedeného dôvodu mal okresný súd vo výroku o treste reálne
uviesť aj § 41 ods. 1 Tr. zák., ktorý upravuje zásady ukladania úhrnného trestu, ktoré zásady ukladania
súhrnného trestu inak okresný súd pri určení výšky trestu (uvedenia zákonného ustanovenia § 212
ods. 1 Tr. zák.) v rozsudku správne právne aplikoval. Uvedené pochybenie okresného súdu zrušujúcim

rozhodnutím napravil krajský súd, nakoľko takto napravený stav je pre obžalovaného priaznivejší (z
dôvodu priehľadnosti pri rozhodovaní o zápočte trestov, ku ktorému dôjde v ďalšom priebehu trestného
konania), teda tento stav (po podaní odvolania obžalovaného) obžalovaného krajský súd nezhoršil,
naopak v zásade zlepšil. Rovnako na predmetné krajský súd reagoval aj vo výroku o treste zákazu
činnosti vodiča, kde po zrušení rozhodnutia okresného súdu, do tohto výroku o treste doplnil ustanovenie

§ 42 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty
čestnýchtitulovavyznamenaní,treststratyvojenskejainejhodnosti,trestprepadnutiamajetku,peňažný

trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Aj uvedené
ustanovenie Trestného zákona (§ 42 ods. 2 Tr. zák.) má svoje opodstatnenie (je pre obžalovaného
priaznivejšie, práve priehľadnosťou pre ďalší postup súdu v tzv. porozsudkovej agende) pri zápočte
trestov. Okresný súd pochybil aj pokiaľ ide o dôsledné rešpektovanie § 42 ods. 2 Tr. zák., keď vo výroku

o treste nešpecifikoval tie výroky o treste z rozhodnutí okresného i krajského súdu (vo veci vedenej
pod sp.zn. 0T/32/2021), ktoré sa k súbehu trestnej činnosti obžalovaného vzťahujú a ktoré mali byť oba
zrušené. Povedané aj inak, nestačí, ak okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu, postupom podľa §
42 ods. 2 Tr. zák., uvedie zrušenie výroku o treste z rozsudku krajského súdu, ale musí uviesť aj výrok
o treste z rozsudku okresného súdu. Aj uvedené pochybenie má nielen akademickú

rovinu, ale aj praktický dosah na tzv. porozsudkovú agendu okresného súdu, pre ktorú časť trestného
konania je správne uvedený výrok o zrušení výroku o pôvodnom treste smerodajný (pri rozhodovaní
o započítaní trestov). Toto pochybenie okresného súdu napravil krajský súd, ktorým stavom, postupom
krajského súdu, nedošlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného, práve naopak, k jeho zlepšeniu (v rovine
priehľadnosti a jednoznačnosti výroku súdu o treste). Okresný súd v ďalšom pochybil aj v tom, keď vo

výrokuotresteneuviedol,žekonanieobžalovanéhoprávnekvalifikujepodľaTrestnéhozákonaúčinného
od 6.8.2024, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší (§ 2 ods. 1 Tr. zák.), ako Trestný zákon účinný do
6.8.2024 (napr. nezohľadňuje sa už ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. – účinného do 6.8.2024, pri ktorom
sa upravovala trestná sadzba trestu odňatia slobody zvýšením dolnej hranice o 1/3, ďalej sú výhodnejšie
ustanovenia o výške škody a pod.). Okresný súd nakoniec aj správne vo výroku o treste postupoval,

keď už v tomto výroku nešpecifikoval ustanovenia (§§§)
týkajúce sa priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (ako pri stave Trestného zákona účinného do
6.8.2024), len toto (tento postup podľa, pre obžalovaného, priaznivejšieho Trestného zákona) vo výroku
nezvýraznilúdajom,žeideoTrestnýzákonúčinnýod6.8.2024,načorovnakoprocesnereagovalkrajskýsúd zrušujúcim rozhodnutím, ktorým následne daný stav (pochybenie okresného súdu) napravil. Aj tu
krajský súd dodáva, že nejde o zmenu postavenia obžalovaného k horšiemu, naopak k lepšiemu, teda
i zvýraznením tohto stavu vo výroku o treste.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto
obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súhrnného

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky, za zákonný a spravodlivý
a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou obžalovaného (vrátane jeho návrhu podaného
na verejnom zasadnutí pred krajským súdom), že súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3

roky, je pre neho neprimerane prísny (vyhodnotiac jeho osobu, rodinu, postoj k veci a vedenie riadneho
života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), a to aj z toho pohľadu, že v konaní
o dohode o vine a treste mu bol pôvodne navrhovaný trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, a
to z týchto dôvodov. Okresný súd na hlavnom pojednávaní správne obžalovanému uložil taký druh
a výšku trestov, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku o treste (bez ohľadu na nápravu zákonných

ustanovení a iné, ku ktorej pristúpil krajský súd, ktorá úprava nemá inak vplyv na odvolaciu argumentáciu
obžalovaného). Argumentácia obžalovaného poukazujúc na jeho osobu, postoj k životu, k jeho rodine,
zamestnanie, bola krajským súdom posúdená a vyhodnotená tak, že uloženie súhrnného trestu (nie
trestu samostatného) je už tým zvýhodnením postavenia obžalovaného, ktoré za daných okolností
(ku ktorým sa krajský súd vyjadroval v tomto uznesení podrobne už vyššie), je pre obžalovaného

priaznivejšie a zhovievavejšie. Práve uvedený postup okresného a krajského súdu reagoval na takto
zistené skutočnosti a pretavil ich do výroku o súhrnnom treste, ktorý aj krajský súd za tohto stavu
vyhodnocuje ako zákonný a spravodlivý. Krajský súd vo všeobecnosti dodáva, že súdy v rozsudku
vyhlásenom na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) nie sú viazané druhom a výškou trestu, ktorý
mohol byť obžalovanému v konkrétnej trestnej veci predtým (v úvode konania pred súdom) ukladaný

napr. trestným rozkazom, ktorý sa zrušil podaným odporom napr. obžalovaného, či samotným obsahom
dohody o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom, ktorá (ako tomu bolo v tomto prípade) nebola
súdom schválená, napr. nesúhlasom obžalovaného na súde vyslovenom v procese schvaľovania takejto
dohody o vine a treste. Samotná dohoda o vine a treste je výsledkom rokovania medzi prokurátorom
a obžalovaným, ku ktorej dochádza zvyčajne hneď v úvode konania pred súdom (ako tomu bolo aj

v tomto prípade), pričom ukladanie trestu v konaní pred súdom po vykonaní hlavného pojednávania,
zohľadňuje aj skutočnosti, ktoré boli zistené na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí. Krajský
súd sa nestotožňuje s názorom obžalovaného, že takto súdom na hlavnom pojednávaní uložený mu
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody a súhrnný trest zákazu činností, je dôsledkom toho, že
sa rozhodol v konaní pred súdom brániť, nakoľko ide o subjektívny, žiadnym dôkazom nepodložený

názor obžalovaného, s ktorým názorom sa krajský súd nestotožňuje, a to aj s prihliadnutím na už vyššie
krajským súdom podrobne v tomto rozsudku uvedeným skutočnostiam.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil v časti vo výroku o treste a následne postupom podľa § 322

ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sám rozhodol o uložení súhrnného trestu obžalovaného,
keď obžalovanému síce totožne s okresným súdom uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia a súhrnný trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na 3 roky, avšak (na rozdiel
od okresného súdu) špecifikovaním dotknutých ustanovení (§ 41 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zák.) a uvedením

účinnosti Trestného zákona (účinný pod 6.8.2024) v tomto výroku. Uvedená zmena nie je v neprospech
obžalovaného (v danom prípade krajský súd konal len na podklade odvolania podaného obžalovaným).

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.