Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238928
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123238928.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/100/2023

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., pr. zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD.,
advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 18 000 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

2 49C/100/2023

I. Súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy vo výške 6 230 eur spolu s príslušným úrokom
z omeškania zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 11 770 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 11 770 eur od 16.12.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

6 49C/100/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 15. 12. 2023 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 18.000,- € spolu s 9,5 % úrokom z omeškania
za obdobie od podania návrhu do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022-479
zo dňa 21.10.2022 mal byť žalovaný A. F. uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zo spáchania zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák, pričom ho súd vo výroku o treste mal odsúdiť na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a zaradiť ho do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Okresný súd mu vo výroku o náhrade škody mal uložiť povinnosť podľa § 287
ods. 1 Tr. zák. nahradiť jej ako poškodenej škodu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške

18.000,- €. Okresný súd na strane 8. rozsudku mal uviesť, že výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola určená podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Hodnota bodu na rok 2021 mala byť určená vo
výške 22,66 Eur Opatrením MZ SR. Uplatnený nárok na náhradu škody má mať podklad v príslušnýchhmotnoprávnych predpisoch a zodpovednosť obžalovaného mala byť v trestnom konaní dostatočne
preukázaná. Ako dôkaz predkladala rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022-479 zo dňa
21.10.2022 a žiadala priložiť k tomuto konaniu trestný spis. Na základe odvolania žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022-479 zo dňa 21.10.2022, ktorým sa odvolával
proti výroku o náhrade škody, Krajský súd Žilina mal vydať rozsudok sp. zn. 1To/124/2022-548 zo
dňa 24.01.2023, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina v časti vo výroku o náhrade škody a
ako poškodenú ju s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Predkladala rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/124/2022-548 zo dňa 24.01.2023. Mala za to, že náhrada škody vo

výške 18.000,- € má byť primeraná, vzhľadom na ťažkú ujmu, ktorá jej mala byť zo strany žalovaného
spôsobená. Táto škoda mala byť v konaní riadnym spôsobom ustálená a to na základe odborného
vyjadrenia č. XX/XXXX a doplnku odborného vyjadrenia č. XX/XXXX MUDr. G. B., ktorý mal určiť, že trpí
depresívnou poruchou správania, resp. epizódami ťažkej depresie s psychotickými príznakmi, ktoré mali
byť spôsobené práve konaním žalovaného. Okrem epizódy ťažkej depresie s psychotickými príznakmi
mala trpieť aj akútnou reakciou na stres, ktorá mala odznieť a mali sa u nej objaviť niektoré príznaky

posttraumatickej stresovej poruchy. Duševnú poruchu mal znalec bodovo ohodnotiť a to na škále
bodového hodnotenia 260 -1300 s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam a zisteným diagnózam vo
výške 800 bodov. Predkladala odborné vyjadrenie č. XX/XXXX od znalca MUDr. G. B. zo dňa 21.04.2022
a doplnok odborného vyjadrenia č. XX/XXXX od znalca MUDr. G. B. zo dňa 21.05.2022. Znalec C.
B. ďalej v rámci odborného záveru mal skonštatovať, že celková primeraná doba liečenia duševnej

poruchy predstavuje cca. 2 mesiace, prípadne i dlhšie, avšak nie je možné vylúčiť aj trvalé následky na
psychickom stave, napríklad v podobe zmeny osobnosti, emočných porúch správania, vyhýbavosti či
psychosexuálnych porúch. Z medicínskeho hľadiska podľa znalca má ísť o závažnú duševnú poruchu,
ktorá vyžaduje medikamentóznu a psychoterapeutickú liečbu a pravidelné psychiatrické kontroly. Z
dôvodu tejto prežitej udalosti u nej ako poškodenej malo dôjsť k obmedzeniu v bežnom spôsobe života,

čo má spočívať v znížení kvality života a duševnej činnosti, v poruche učenia a koncentrácie, v celkovom
depresívnom a úzkostnom prežívaní, strachu, poruchách spánku, kvalitatívnych poruchách vnímania,
sebevražedných myšlienkach a celkovej psychickej aj fyzickej insuficiencii, pričom znalec tieto následky
na psychickom zdraví subsumoval pod položku č. 255 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda pod vážne duševné poruchy, ktoré vznikli

pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií.
Dňa 06.06.2023 žalobkyňa v zastúpení matkou podala návrh na ustanovenie opatrovníka v tejto veci.
Dňa 16.10.2023 vydal Okresný súd Žilina uznesenie č. 30P/130/2023 - 23, ktorým vo výroku č. I.
ustanovil žalobkyni ako v čase podania žaloby maloletej opatrovníčku D. H., nar.: XX.XX.XXXX. na účely
podania tohto návrhu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 02. 2024 uviedol, že nárok poškodenej
odmieta a spochybňuje, lebo jej poškodenie nemalo byť určené znaleckým posudkom. V čase vyjadrenia
sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a žiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie
v predmetnej právnej veci.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 05. 2024 uviedla, že trvá v plnom rozsahu na
podanej žalobe o zaplatenie sumy vo výške 18.000.- € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa § 444 OZ, po čiastočnom späťvzatí zo dňa 28.12.2023 na výšku 11.770,- EUR s príslušenstvom.
Náhrada škody vo výške 18.000.- EUR je primeraná s poukazom na ťažkú ujmu, ktorá jej bola zo

strany žalovaného spôsobená. V závere doplnku odborného vyjadrenia znalca má byť uvedené, že
prežitou udalosťou došlo k obmedzeniu v bežnom spôsobe života. Toto obmedzenie malo spočívať
v podstatnom znížení kvality života a duševnej činnosti, poruche učenia a koncentrácie pozornosti,
celkového depresívneho prežívania, strachu, poruchám spánku, samovražedných myšlienkach a
celkovej psychickej a fyzickej insuficiencie. Tieto uvedené poruchy a strachy pred prežitou skutočnosťou

u nej nemali prevládať, a preto bola toho názoru, že týmto konaním žalovaného jej vznikol nárok
na náhradu škody. Zákon má preferovať odborné vyjadrenie ako rýchlejší a efektívnejší prostriedok
objasnenia skutočností, preto toto odborné vyjadrenie malo byť vypracované znalcom MUDr. G. B. z
odboru zdravotníctva a farmácie odvetvie psychiatria v trestnom konaní. Odborné vyjadrenie má byť
menej formálny a procesne jednoduchší prostriedok ako znalecký posudok, to nemá znamenať, že má

menšiu dôkaznú silu. Keďže odborné vyjadrenie vypracované zapísaným znalcom má mať podobné
vlastnosti ako znalecký posudok, podľa analógie legis by súd mal toto odborné vyjadrenie vykonať
rovnako ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. Kvôli transparentnosti súdneho konania navrhovala,
aby súd v danej veci ustanovil znalca z odboru zdravotníctva a farmácia odvetvie psychiatria, ktorýaktuálne ohodnotí jej sťaženie spoločenského uplatnenia. Činila tak z toho dôvodu, že žalovaný nemal
uznať odborné vyjadrenie znalca MUDr. G. B. č. XX/XXXX a jej sťaženie spoločenského uplatnenia treba
oceniť ku dňu rozhodnutia súdu.

5. Vo veci sa dňa 08. 10. 2024 konalo pojednávanie, a to za účasti právnych zástupcov strán sporu
a v neprítomnosti strán sporu, pričom bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

6. Po vykonanom znaleckom dokazovaní sa vo veci konalo ďalšie pojednávanie dňa 11. 11. 2025, a to za

účasti právneho zástupcu žalobkyne a v neprítomnosti strán sporu, pričom žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil. Právna zástupkyňa žalovaného oznámila súdu dňa 19. 09. 2025 ukončenie
právneho zastupovania žalovaného, preto súd následne doručoval predvolanie na pojednávanie priamo
žalovanému, ktorý sa v tom čase už nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody (podľa výsledkov
lustrácií vykonaných súdom).

Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022 zo dňa 21.10.2022 bol žalovaný uznaný
za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia a zo zločinu sexuálneho násilia, pričom bol odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Predmetným rozsudkom bola žalovanej priznaná škoda z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 18.000,- eur (podľa rozsudku na č. l. 12 – 16 spisu).

8. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/124/2022 bol rozsudok Okresného súdu Žilina
z 21.10.2022 v časti výroku o náhrade škody zrušený, žalovaná bola s nárokom na náhradu škody

odkázaná na civilný proces.

Súd predmetnú právnu veci posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

9. Podľa ustanovenia § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“),

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa ustanovenia § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného
a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej označený ako „zákon č. 437/2004 Z. z.“), (1) Pri určení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2

% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

12. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený

ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2023 zobrala žalobu v časti o zaplatenie 6 230
eur s príslušným úrokom z omeškania (ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na
pojednávaní konanom vo veci dňa 11. 11. 2025) späť, súd výrokom I. konanie v tejto časti zastavil, a to

bez dopytu na žalovaného, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, keďže k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo ešte pred otvorením pojednávania vo veci.
15. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Sťaženie spoločenské uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po
poškodení zdravia považovať za ustálený. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je
potom založená na porovnaní spôsobu života poškodenej a jej aktivít v čase pred poškodením a potom.

16. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné
kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu,
t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto

porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny naopak nesie škodca, ktorý
ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.

17. V predmetnej právnej veci bolo protiprávne konanie žalovaného preukázané právoplatným výrokom
rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022-479 zo dňa 21. 10. 2022 v časti o vine a treste

žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalovaný spáchal dňa XX. XX. XXXX zločin znásilnenia
a sexuálneho násilia, a to na žalobkyni, ktorá v čase spáchania skutku bola maloletá. Za uvedený zločin
bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov (podľa rozsudku na č. l. 12 – 16 spisu).

18. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX MUDr. I. J., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria vyplýva, že v mesiacoch 4-5/2022 bola žalobkyňa vyšetrená súdnym znalcom z odboru
psychiatria a v tom čase bol jej stav diagnosticky hodnotený ako akútna reakcia na stres s perspektívnym
zlepšením stavu po určitom období práceneschopnosti. Malo byť zrejmé, že s odstupom času nemalo
dôjsť k zlepšeniu psychického stavu, v určitých atribútoch sa má dať uvažovať o zhoršení, resp.
chronifikácii stavu – so sťažením spoločenského uplatnenia. Znalec u žalobkyne konštatoval ťažkú

depresívnu poruchu so psychotickými príznakmi (na č. l. 234 spisu). Znalec ďalej uvádza, že nemožno
hovoriť v čase vyhotovenia znaleckého posudku, že by sa u žalobkyne malo jednať o akútnu reakciu na
stres. Priebeh depresívnej poruchy znalec dával do jednoznačného súvisu s prežitými udalosťami, kedy
spoločenské uplatnenie žalobkyne má byť trvalo sťažené.

19. Zdravotný stav žalobkyne má podľa vyjadrenia znalca ustálený od apríla roku 2022 (kedy bol jej
zdravotný stav hodnotený znalcom z odvetvia psychiatria). Od toho času nemalo dôjsť k podstatnému
zlepšeniu psychického stavu napriek psychiatrickým intervenciám u žalobkyne v rôznych formách.
Vzhľadom k zistenej duševnej poruche (trvalého rázu) u žalobkyne majú byť jednoznačne prítomné
trvalé následky na jej psychickom stave (chronifikovaná depresivita, dekoncentrácia, sekundárne zmeny

osobnosti, emočné poruchy správania, vyhýbavosť, úzkostnosť, psychosexuálne poruchy), ktoré majú
významne limitovať spoločenské a pracovné fungovanie žalobkyne v budúcnosti (č. l. 236 spisu).

20. Z uvedených pasáží znaleckého posudku, v ktorých znalec zhodnotil výsledky znaleckého
dokazovania vyplýva, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, ktorá sa prejavila ako vážna duševná

porucha, v dôsledku ktorej dochádza k sťaženiu spoločenského uplatnenia u žalobkyne.

21. Zo samotných tvrdení žalobkyne v žalobe vyplýva, že z dôvodu prežitej udalosti u nej došlo
k obmedzeniu v bežnom spôsobe života, čo spočíva v poruche učenia a koncentrácie, v depresívnom
a úzkostnom prežívaní, strachu, poruche spánku, v kvalitatívnych poruchách vnímania, sebevražedných

myšlienkach.ZobsahuznaleckéhoposudkuMUDr.J.vyplýva,žepocityzúfalstva,sklamaniaafrustrácie
žalobkyne sa objavujú v intenzívnej forme po prežitej udalosti. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví na strane žalobkyne je preukázaná tým, že po prežitej
udalosti sa zdravotný stav žalobkyne výrazne zhoršil, keď zo samotných vyšetrení u psychiatria vyplýva,
že doposiaľ sa jej sníva u udalostiach z roka 2021 (znásilnenie), lieky ju držia nad vodou, má výkyvy

nálady, výbuchy hnevu, bez zjavnej príčiny pociťuje akútnu úzkosť. Štúdium v odbore marketingu musela
nechať v tejto súvislosti, študuje odbor kuchár, ktoré štúdium ju až tak nebaví. Má ťažkosti v praxi,
nedokáže sa sústrediť. Veľakrát je jej na odpadnutie, má problém so stravovaním, je jej opakovane
na zvracanie, vtedy aj pol dňa nedokáže nič zjesť. Má to byť také isté stále dookola, musí chodiť kupsychiatrovi (podľa obsahu vyšetrenia na č. l. 231 – 232 spisu). Uvedené prežívanie po predmetnej
udalosti je jednoznačne spojené s prežitou traumatizujúcou udalosťou, pričom tieto tvrdenia žalobkyne
žalovaný v spore žiadnym spôsobom nepopieral. Zo samotnej povahy úmyselného trestného činu,

ktorého sa na žalobkyni žalovaný dopustil, je zrejmé, že pri páchaní trestného činu bola prítomná zložka
zavinenia, teda subjektívnej stránky, psychický stav škodcu ku konaniu a jeho následku, prejavená
v jednote oboch jej zložiek - vôle a intelektu, keďže pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
znásilnenia je nevyhnutný úmysel páchateľa.

22. Keďže boli kumulatívne splnené všetky predpoklady pre konštatovania vzniku zodpovednosti
za škodu, súd pri vyčíslení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobkyni vzniklo
v súvislosti so spôsobenou škodou vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. I. J., v ktorom znalec
uvádza, že v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. položka č. 255 – Vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií
– škála bodového ohodnotenia 260 – 1300 bodov hodnotením duševnej poruchy žalobkyne vzhľadom

na klinickú závažnosť poruchy napriek psychiatrickej liečbe s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam
určil vo výške 800 bodov.

23. Podľa zákona o náhrade za bolesť sa výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje
sumou 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve ST zistenej Štat. úradom SR za

kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod. Keďže zdravotný
stav žalobkyne bol ustálený v roku 2022 (ako konštatuje znalec v znaleckom posudku), je pri vyčíslení
náhrady potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci rok, t.j. za rok 2021. Na
jeden bod teda podľa § 1 opatrenia MZ SR z 21. mája 2021 č. S14243-2021-OL o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 pripadala suma

22,66 eur. 800 bodom teda zodpovedá suma 18 128 eur. Žalobkyňa si v spore uplatnila sumu 18 000
eur, pričom žalobu zobrala v časti o zaplatenie sumy 6 230 eur späť a zotrvala na nároku v sume 11 770
eur (18 000 – 6 230 eur). Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti výrokom II. tohto rozsudku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 11 770 eur.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „Nariadenie vlády SR“),

výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 16/2010 z 26. 05. 2011, ak sa omeškanie týka peňažného
dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka
(škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak

bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťažení spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (pozn. súdu: teraz § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.
z.), čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty
na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať
z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo

ho o plnenie veriteľ požiadal).

28. Doba splnenia záväzku na náhradu škody nie je obvykle dohodnutá, nie je stanovená právnym
predpisom ani určená rozhodnutím súdu v zmysle § 563 OZ. To znamená, že dobou splnenia záväzku na
náhradu škody je prvý deň po tom, keď bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Z toho vyplýva,

že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy, ak ho nesplní v deň
nasledujúci po dni, keď bol poškodeným o splnenie požiadaný; od tohto dňa, od ktorého je škodca
v omeškaní, môže poškodený požadovať úroky z omeškania. Žalobkyňa si náhradu škody uplatnila už
v trestnom konaní, čo je konštatované v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 50T/60/2022 zo dňa21. 10. 2022 na č. l. 15 rub spisu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa žalovaný ešte pred iniciovaním tohto
civilnéhosporovéhokonaniadozvedelvrámcitrestnéhoprocesuotomtouplatnenomnároku.Uplatnenie
tohto nároku v rámci trestného konania, v rámci ktorého sa o ňom dozvedel žalovaný možno považovať

za splnenie podmienky požiadania žalobkyne ako poškodenej o jeho splnenie zo strany žalovaného (§
563 OZ). Pokiaľ si teda žalobkyňa uplatnila z priznanej sumy úrok z omeškania odo 16. 12. 2023, teda
odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby, súd viazaný jej návrhom podľa ustanovenia § 216 CSP jej
tento úrok od uvedeného dňa priznal. Základná úroková sadzba ECB k 16. 12. 2023 predstavovala 4,5
% + 5 = 9,5 %. Súd teda vo výroku II. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť spolu s priznanou

istinou zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 11770 eur od 16. 12. 2023
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby zo strany žalobkyne bol časť nároku, ktorý si

žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému zaplatený zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, nemožno
zavinenie na čiastočnom zastavení konania pričítať žalobkyni. Žalovaný v tejto časti nárok neuhradil,
preto žaloba bola pôvodne podaná aj v zastavenej časti dôvodne. Žalobkyňa bola v spore úspešná
v plnom rozsahu, keďže súd jej priznal ňou uplatnenú pohľadávku v plnom rozsahu, preto súd výrokom
III. tohto rozsudku rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Naviac na doplnenie súd uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
475/2018 z 04. 02. 2021, zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní
o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla vyjadreného v OSP, avšak ani nová právna
úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku (ako v tomto prípade) alebo úvahy

súdu. O výške trov konania pritom rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 49C/100/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).