Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309200228
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4309200228.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaGregušaačlenovsenátuJUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. XXX, o vymoženie 605,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Levice č. k. 14Er/8/2009 – 57 zo dňa 16. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduLeviceč.k.14Er/8/2009–57zodňa16.júla2025potvrdzuje.

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením
označeným v záhlaví, vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok); zastavil ju (II. výrok) a uložil povinnosť

oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie vo výške 40,82
eura (III. výrok).

1.1. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 veta prvá, § 41 ods. 2
písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §

2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 879l, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, a
2, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“).

1.2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil v podstate tým, že návrhom doručeným pôvodnému
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 06.12.2008 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn.
SR 07557/08 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.09.2008.
Súd poveril pôvodného exekútora vykonaním exekúcie, pričom šetrením zistil, že dňom 31.10.2023 sa

jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. Vydaniu rozhodcovského rozsudku
predchádzala zmluva o úvere č. 4540411 zo dňa 05.03.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretá
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahujúce v bode 17. rozhodcovskú doložku. Na základe
tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešené pred
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Vzťah medzi

účastníkmi súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Konštatoval, že zmluva o úvere spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom úverev zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený zmluvu uzavrel v rámci podnikateľskej činnosti
a dočasne poskytol povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi podľa ust. § 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov prostredníctvom
rozhodcovského súdu alebo príslušného súdu, ale tento výber sa týka len účastníka, ktorý konanie
začne skôr a v praxi sa to týka dodávateľa, ktorý si zvolí rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie tak mal

za to, že rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná spotrebiteľom, ten ju mohol len ako celok
prijať, a preto predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktorá je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ak nedošlo k uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej doložky, potom nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozsudok.

Takýto rozsudok potom nie je vykonateľným a nemôže byť ani exekučným titulom. Na základe týchto
skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil exekučný titul ako v rozpore so zákonom, a preto exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení
s ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie.

1.3. Vo vzťahu k trovám exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil povinnosť oprávnenému
zaplatiť súdnemu Exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eura, pretože
oprávnený sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

2.1. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie. Namietal, že s povinným uzatvoril zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), vzťah z ktorej je podľa § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a preto aplikácia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím
na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený mal za to, že sa dodatočne nemožno
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva

o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Povinný
uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej aj len „VPPÚ“), a to aj z materiálneho hľadiska, keď sú vyhotovené na spojenom
hárku papiera, resp. obojstranne. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil
na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená

podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je
písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je
pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa

fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nezakazoval aplikovanie rozhodcovskej doložky. Naviac,
medzi oprávneným a povinným bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka. Poukázal na to, že
už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený konštatoval, že platnosť právneho úkonu je potrebné

posudzovať k času jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu nastať. Po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným
rozhodcovským súdom, a preto táto skutočnosť predstavuje prekážku litispendencie. Rozhodcovská
doložka v danej veci bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na

základe uvedeného mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani sa od neho
nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov sa oprávnený
v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený súčasne žiadal úhradu trov konania, ktoré
mu vznikli, a to vrátane trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok–ďalejlen
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP), a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa ust. § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.12.2008, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07557/08 z 21.08.2008,

vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2008 a
vykonateľnosť dňa 19.09.2008. Súd prvej inštancie na základe žiadosti pôvodného súdneho exekútora
zodňa29.12.2008vydalpoverenienavykonanieexekúcieč.5402058337zodňa17.06.2009.Následne
rozhodol napadnutým uznesením, tak ako je uvedené vyššie (odsek 1.).

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o
úvere dňa 05.03.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd ďalej na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania
sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné:

18. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

19. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere
sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri

ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

20. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako

fyzická osoba s uvedením tak mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu ako aj čísla
občianskeho preukazu – teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v
danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti – ako aj obchodným menom,
identifikačným číslom, miestom podnikania a číslom, pod ktorým je zapísaná v živnostenskom registri –
teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu

koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľa sa pritom podľa ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere)
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že zo samotného označenia povinného v zmluve o úvere by
mohli vyvstať pochybnosti o tom, či mal v danom záväzkovo-právnom vzťahu pri jeho vzniku postavenie
spotrebiteľa alebo nie (od čoho sa potom odvíja záver o tom, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo
nespotrebiteľskú), avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Nespotrebiteľský

charakter zmluvy o úvere musí byť preukázaný bezpečne – spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť – resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na
otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súviss takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. Rovnako tak bezpečným preukázaním nie je len to, že odberateľ je v zmluve
označený údajmi, akými sa zvyčajne označuje fyzická osoba – podnikateľ, a to osobitne v prípade, o aký

ide aj v prejednávanej veci, keď je fyzická osoba v zmluve označená súčasne aj takými údajmi, akými
sa zvyčajne označuje fyzická osoba – nepodnikateľ. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v exekučnom
konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak (teda nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce,
že povinný nie je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, pretože v rámci neho konal v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,tedanevyvrátilnespotrebiteľskýcharakterzmluvy).Spoukazom

na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd povinný pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na
preukázanietoho,žeúverbolposkytnutýfyzickejosobevsúvislostisvýkonomjejpodnikateľskejčinnosti
(a teda, že nemala postavenie spotrebiteľa), na oprávnenom (ako veriteľovi) a jednak, že v prípade
dôvodnýchpochybnostíotom,čizmluvamáalebonemáspotrebiteľskýcharakter,jenutnépoužiťvýklad,
že zmluva spotrebiteľský charakter má.

22. Pre úplnosť je však potrebné na tomto mieste doplniť, že oprávnený v odvolaní ako odvolací
dôvod neuplatnil nesprávne právne posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa v uvedenom
zmluvnom záväzkovom právnom vzťahu, založenom zmluvou o úvere, čo v konečnom dôsledku
vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) na jednej strane

vylučuje možnosť jeho odvolacieho prieskumu (v tom smere, že by na jeho vykonaní odvolací súd založil
svoje rozhodnutie), na druhej strane to však nevylučuje uvedenie dôvodov správnosti aj tohto odvolaním
nenapadnutého právneho posúdenia.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nutné konštatovať, že povinný je v danom zmluvnom

vzťahu spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú
skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet
spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o
štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Povinný je v prejednávanej
veci spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku vyššie uvedeného právny

vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere z 05.03.2008, je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho
vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či

sa jedná o tzv. absolútny obchod [ktorým je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka aj
zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere, o aký ide aj v prejednávanej veci]. Tieto ustanovenia je
však treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe
spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia – teda v prejednávanej veci aj
na právny úkon – rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej

do čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere.
Normyspotrebiteľskéhoprávajenutnévždypoužiťnacelýrežimprávnehovzťahu,ktorý,akbolzaložený
spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho
existencie.

24. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje okrem iného súlad
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho
exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod

zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť.

25. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje,
že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého
z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie

predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia
niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu
zastaviť,pričomtakmôžepodľa§58ods.1Exekučnéhoporiadkuuskutočniťnanávrhakoajbeznávrhu.26. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25.02.2013

sp. zn. 6Cdo/219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské
právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.03.2012 ako dovolací súd
uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana
práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie
životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou

súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti
komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd
môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity
spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského

rozsudku.

28. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

29. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.

ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.

30. Ak teda exekučný súd až počas exekúcie (teda po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie) zistí, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľskej veci prebehlo bez platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a teda rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydal orgán bez právomoci na
jeho vydanie, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul materiálne nevykonateľný
v zmysle jeho nezáväznosti, je povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1

Exekučného poriadku zastaviť. Materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa
vykonáva exekúcia, je jedným z iných, tzn. v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neuvedeným,
dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, čo je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a spolu s tým aj jej zastavenia.

31. V tejto súvislosti možno napokon ešte doplniť, že ak je určitá skutočnosť dôvodom už zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v dôsledku čoho sa exekúcia ani nemala začať, o to viac (a maiori ad minus) je táto skutočnosť
potom dôvodom na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcienie je rozhodnutím vo veci samej, ktorého vydanie by bránilo novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej –
tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne

účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 veta druhá
Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k
tomu bližšie napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 205/2011 z 1. februára 2012, uznesenie ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. júna 2012). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nezakladá

prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania
založí na závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný napr.
preto, že nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, ku ktorému záveru mal exekučný súd inak dôjsť
už v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a v
dôsledku jej existencie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 Exekučného poriadku zamietnuť.

32. Odvolací súd z exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07557/08 z 21.08.2008
založeného v súdnom spise na čl. 4 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc
odvodil od rozhodcovskej zmluvy (uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do
Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúpodľazmluvyoúverejejneoddeliteľnousúčasťou).

Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve
zmluva o úvere zo dňa 05.03.2008.

33. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle svojej povinnosti ex offo počas celého
exekučnéhokonaniaskúmaťpredpokladyprejehovedenie,jednýmzktorýchjeajvykonateľnýexekučný

titul, vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie (teda v prípade rozhodcovských rozsudkov
vydaných v spotrebiteľských veciach rozhodcovským súdom na základe uzavretej platnej rozhodcovskej
zmluvy, či už vo forme rozhodcovskej doložky alebo samostatnej zmluvy), v zmysle § 57 ods. 1 v spojení
s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku správne preskúmal exekučný titul a v spojení s ním aj zmluvu o úvere
zo dňa 05.03.2008 a rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere. Exekučný súd je totiž v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj v štádiu po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie (t. j. aj v štádiu po začatí exekúcie) aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to,

či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami v spotrebiteľskej veci bola
uzavretá platne, či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné a vydané orgánom, ktorý mal
na jeho vydanie právomoc odvodenú práve od platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,

prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu v štádiu pred začatím exekúcie z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku a v štádiu po začatí exekúcie z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul je okrem iného aj vykonateľný (a to nielen
po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

34. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným (vo forme
rozhodcovskej doložky) dňa 05.03.2008, keď neprijateľnou podmienkou je podľa ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluvná podmienka, bez ohľadu na jej formu a znenie, obsiahnutá
v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej

zmluve alebo v zmluve, ktorá je závislá na danej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú
normy spotrebiteľského práva) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej
doložky) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

35. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy (ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na podpis), a v ktorej bol predtlačený oprávneným
vopred vybraný rozhodcovský súd. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je
všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho
súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z
týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva

bola dojednaná alternatívne (teda ako nevýhradná rozhodcovská doložka), keďže ako taká sa javila
vzhľadom na uvedené len z formálnej (a nie aj materiálnej) stránky.

36. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008. Práve v znení tohto

ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho
poriadku SR novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady
na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka
obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju

považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami
uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od
01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho zákonníka.

37. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva (vo

forme rozhodcovskej doložky) je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú
vo forme rozhodcovskej doložky, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor
so zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj pre to, že sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom
a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže
spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným

vopred vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so
zmluvou o úvere predložil na podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej
miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej
ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani
nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi

videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy (vo forme doložky),
keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie
finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi
nimi aj rozhodcovská zmluva.

38. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje formu rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V prejednávanej veci ide o formu rozhodcovskej doložky a nie osobitnej zmluvy. V tomto smere odvolací
súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (vrovnakom znení o aké ide aj v prejednávanej veci) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné,

že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom.

39. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky) až po rozhodcovský
rozsudokjeprejavomzneužitiaprávdodávateľa,ktorýsivlastnetakýmtopostupomzaobstaralekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 v spojení s §
58 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť
vydaný, keďže rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej

inštancie preto správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ako celok vyhlásil
za neprípustnú a z tohto dôvodu ju zastavil.

40. Keďže odvolací súd dospel k záveru o správnosti odvolaním napadnutého uznesenia (a to nielen
vecnej – teda čo do výrokovej časti, ale i čo do odôvodnenia) a naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov

odvolania oprávneného nezistil, v I. výroku tohto uznesenia odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v celom rozsahu [(t. j. v jeho I. výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a s ním súvisiacom II. výroku o zastavení exekúcie a aj v na nich závislom
III. výroku o náhrade trov konania, podliehajúcom odvolaciemu prieskumu podľa § 379 písm. a) CSP
zdôvodujehozávislostinaostatnýchvýrokoch,vočiktorému(III.výroku)oprávnenýneuviedolvodvolaní

ani žiadny odvolací dôvod].

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17
CSP rozhodol v II. výroku tohto uznesenia tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

43. Záverom ako obiter dictum odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci nebol naplnený žiadny
dôvod podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len „ZoUNEK“), ktorého naplnením by už pred rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zastaveniu
prejednávanejexekúciezozákona(exlege).Pretopodľa§10ods.1ZoUNEKprirozhodovaníoodvolaní

oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, odvolací súd
rozhodoval podľa Exekučného poriadku, a to podľa prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d
ods. 2 Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).