Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413937
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121413937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so sídlom
Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 37938754, o zaplatenie sumy 19.721,14 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Csp/111/2021-253 zo dňa 5.4.2023,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 261 ods. 6 písm. c), § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. g),
§ 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, ods. 20, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 92 ods. 8 zákona č.
438/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená dňa 07.06.2018

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom
konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj
špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 právny predchodca žalobcu spol. D. D., A.
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky došlo zo strany
pôvodného veriteľa, D. D., A. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a to ku dňu 2.3.2020. Žalovaný v

rámciobranyvkonanínamietal,žezostranypôvodnéhoveriteľanedošlokzosplatneniuúveruzozmluvy
uzatvorenej medzi ním a pôvodným veriteľom, nebol dodržaný zákonný postup v zmysle § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, že pôvodný veriteľ nemohol úver platne zosplatniť, nakoľko
pred vyhlásením mimoriadne splatnosti úveru mu nebola doručená výzva na splnenie jeho peňažnéhozáväzku zo dňa 30.1.2020. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že táto výzva
bola žalovanému doručená dňa 7.2.2020 a žalovaný bol tiež upovedomený o možnosti veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, ak žalovaný v lehote určenej veriteľom, dlžnú sumu nezaplatí.

5. V ďalšom sa súd zaoberal skutočnosťou, či pôvodný veriteľ pred uzatvorením úverovej zmluvy
so žalovaným konal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej úver splácať,
nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak by túto povinnosť porušil, nebol by
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa - žalovaného, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

6. V konaní žalobca tvrdil a predložil doklady o skúmaní bonity žalovaného z ktorých vyplýva, že u
klienta bola overená výška príjmu dopytom v SP a to vo výške 820,- eur. Existujúce záväzky boli 0,- eur.
Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné akceptovať na splátky úveru - 55 % z akceptovaného
príjmu. Ukazovateľ schopnosti splácať - 451 (820 x 55 %). Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako
disponibilný zostatok. Úverová história žalovaného bola overená dopytom do úverového registra -

celkový počet kontraktov 9, počet finančných inštitúcií 5, existujúce zmluvy 3, zamietnuté žiadosti 3,
celková angažovanosť 20.017,- eur, suma splátok celkom 426,- eur. V predmetnej veci mesačné splátky
troch úverov boli nahradené jedným úverom s mesačnou splátkou 381,08 eur. Právny predchodca
žalobcu skúmal iba príjem žalovaného a jeho úverové zaťaženie, vôbec neskúmal výdavky na bývanie,
dopravu, domácnosť atď. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver

o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba
splátky úverov. Žalobca teda nepreukázal, aby jeho právny predchodca skúmal výdavky žalovaného a
nevyplývatoanizpredloženýchdôkazov.Zatýchtookolnostíprávnypredchodcažalobcuzjavnenekonal
s odbornou starostlivosťou, ale naopak tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady
hmotnoprávnejfikciepodľa§11ods.2prvávetaZákonaospotrebiteľskýchúveroch,t.j.neboloprávnený

vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Predčasné zosplatnenie úveru
je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. Právny
predchodca žalobcu potom nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda právny predchodca
žalobcu postúpil na žalobcu nesplatnú pohľadávku, konal v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
a aj v rozpore s § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je zmluva o postúpení pohľadávky

neplatný právny úkon. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu neplatnosti Zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a aj v rozpore s § 17 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a z dôvodu, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom v otázke skúmania bonity podľa ust.
§ 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že účelom poskytnutia úveru bolo vyplatenie jeho

aktuálnych záväzkov. Uvedené je obsiahnuté v čl. II, bode 1 Zmluvy, ktorú žalobca v konaní súdu
predložil, kde sú uvedené záväzky, na vyplatenie ktorých bude úver použitý. Zákon č. 129/2010
Z.z. účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy (7.6.2018) obsahoval v § 7 o. i. aj citované ust. odseku 17,
ktorý upravoval definíciu vynaloženia odbornej starostlivosti veriteľa (ktorá bola v tomto konaní podľa
názoru žalobcu preukázaná) a rovnako odsek 24, z ktorého nepochybne vyplýva, že odseky 19 až

23 sa nevzťahujú na úver, ktorým došlo k splateniu jedného alebo viacerých existujúcich úverov –
teda refinančný úver (ktorý bol v prejednávanom prípade žalovanému poskytnutý), a preto veriteľ
pri poskytovaní úveru žalovanému nebol povinný skúmať limit ukazovateľa schopnosti splácať úver
a rovnako nebol povinný skúmať ani jeho životné náklady (odsek 20 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.), ako vo svojom odôvodnení od postupcu vyžadoval súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu

má žalobca za to, že súd takýmto rozhodnutím ukladá postupcovi povinnosti, ktoré v čase poskytnutia
úveru žalovanému nevyžadoval ani samotný zákonodarca. Právny predchodca žalobcu nepochybne
pred poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému disponoval informáciou o aktuálnom úverovom
zaťažení žalovaného (získanú z registra v zmysle ust. § 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), následkomčoho dospel k jednoznačnému záveru o platobnej schopnosti žalovaného (nakoľko poskytnutým úverom
savyplácaliexistujúcezáväzky,ktoréveriteľzistilpostupomvzmysleust.§17zákonač.129/2010Z.z.)a
teda si svoju povinnosť ohľadne skúmania bonity žalovaného splnil v prísnom súlade s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami platnými v čase uzavretia Zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe,
resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd

uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.

15. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S

prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním
súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľa na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.

17. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

18. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov

v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu
základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009)

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21.PrávnypredchodcažalobcusožalovanýmuzatvoriliZmluvuosplátkovomúvere(spotrebiteľskýúver)
dňa 7.6.2018, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu,
D. D., A.. Uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

22. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 právny predchodca žalobcu
D. D., A., postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo
všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola
banka, preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá

v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách.

23. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní sosplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že povinnosťou
súdu v spotrebiteľskom spore je ex officio skúmať, či právny predchodca žalobcu ako veriteľ pred
uzavretím zmluvy posudzoval schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z ust. § 295 CSP upravujúceho osobitné

ustanovenia o dokazovaní. Podľa tohto ustanovenia súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz.

25. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. S
porušením tejto povinnosti zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv spájal

významnú sankciu, a to v ust. § 11 ods. 2. V súlade s týmto ustanovením, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa ust. § 7 ods. 16 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy(7.06.2018), veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom,
ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je
veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

27. Podľa § 7 ods. 17 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti

sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s
ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje

veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20
ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky
zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.29. Podľa § 7 ods. 24 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú
na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov, spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti
spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných
zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov

alebo externých zdrojov, spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu, ktorého hodnota
zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto
spotrebiteľského úveru.

30. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

31. V zmysle bodu 26. preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

32. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie Rozsudku Súdneho dvora (druhá komora z 5.
marca 2020 vo veci C-679/18 OPR-Finance, s.r.o. proti GK: „Návrh na začatie prejudiciálneho konania
sa týka výkladu článkov 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s.

66). Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OPR-Finance s.r.o. a osobou GK vo veci
návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm podľa zmluvy o úvere poskytnutých touto spoločnosťou
danej osobe.“ Súdny dvor v tejto veci rozhodol takto: Články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať

ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 Smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

33. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé
v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie
primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže
dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere,osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom
dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní
aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné

nepodloženévyhláseniaspotrebiteľavšaknemôžubyťsamyosebedostatočné,akknímniesúpripojené
dôkazy.

34. Pri posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa všeobecné súdy musia zaoberať celkovou
vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa ako jedného

z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na
spravodlivý proces zaručenému článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. (nález Ústavného
súdu Českej republiky z 1. novembra 2016, č. k. I. ÚS 913/16)

35. Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi
schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom

urobiť chtiac – nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie
príjmov a výdavkov zo strany klienta a nepravdivá informácia o jeho už existujúcom úverom zaťažení.

36. Výkladom ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa už odvolací súd zaoberal viď
napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/72/2017, podľa ktorého „Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie
schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou
starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania
väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný
splácať.“

37. Žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti
so zisťovaním bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 3.11.2020, v ktorom žalobca v prílohe predložil
dokument o preverovaní bonity klienta. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil

dopytom do úverového registra, z ktorého bolo zistené, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru
existujúcezáväzkyvovýške0,-eur(č.l.127spisu).PríjemspotrebiteľaboloverenýdopytomdoSociálnej
poisťovne a tvoril 820,- eur. Celkový počet kontraktov 9. Počet finančných inštitúcií, v ktorých má klient
kontrakty 5. Existujúce kontrakty 3. Celková angažovanosť 20.017,- eur. Splátkové úvery suma splátok
celkom 20.017,- eur.

38. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného
ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil

dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere. Žalobca podobne neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom
predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu D. D., A.. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz
banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných

databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch
klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom
vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť
záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Navyše je potrebné konštatovať,
že zo žalobcom predloženého výpisu z úverového registra (č.l. 127 spisu) vyplýva, že bol vytvorený

2.11.2021 o 15:57:53. Zmluva o splátkovom úvere, ktorá je predmetom v tomto konaní bola podpísaná
7.6.2018. V tabuľkovej časti úverového registra pri súhrnných informáciách je uvedený dátum 29.6.2018,
teda po uzatvorení zmluvy. Tento výpis preukázateľne nemohol byť vytvorený pred uzatvorením Zmluvy
dňa 7.6.2018.

39. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že právny predchodca žalobcu
skúmal iba príjem žalovaného a jeho úverové zaťaženie, vôbec neskúmal výdavky na bývanie, dopravu,
domácnosť. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov.40. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch
žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky
relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si

povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti
uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna
finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca
žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou

starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

41. Súd prvej inštancie v závislosti od uvedeného správnym spôsobom zdôraznil, že pokiaľ veriteľ
hrubo porušil svoje povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu dlžníka, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ

nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon veriteľa s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

42. Pokiaľ nebola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom,

že úver bol splatný. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, pôvodný veriteľ
nebol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Z ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp.
ich časť, ktoré sú už splatné. V prejednávanom prípade bola teda rozhodujúcou otázka neplatnosti
právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 92, ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, ak je splatná, a to až
po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením
postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie osobitných zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej

banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo
ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o
cesiu neplatnú od počiatku - ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto

prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii a postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá
na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

43. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie pohľadávky zo

spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní,
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

44. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že súd je vždy povinný ex offo poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v

konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto

povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.

45. K odvolacej námietke žalobcu, že podľa účelu poskytnutého úveru (refinancovaný úver) zákon
nevyžadoval skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, odvolací súd uvádza, že povinnosť posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyplýva z už vyššie citovaného ust. § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.46. Poukaz žalobcu na ust. § 7 ods. 24 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.,
podľaktoréhosaustanoveniaodsekov19až23nevzťahujúnaspotrebiteľskýúver,ktorýmsasplatíjeden

alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo
na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru
(ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, je neopodstatnený. Zo Zmluvy
o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 7.6.2018 bod II. Osobitné ustanovenia vyplýva, že

právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 20.000,- eur na vyplatenie záväzkov vo výške spolu
20.035,33 eur. Výška poskytnutého úveru bola 20.000,- eur avšak zo zmluvy ďalej vyplýva, že celková
čiastka úveru, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť je 36.582,14 eur, čo v danom prípade nespĺňa dikciu
ust. § 7 ods. 24 písm. a) zákona č. 129/2010 z.z., výška spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov. Celková čiastka, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť
prevyšuje jeho zostávajúce záväzky o viac ako 80 %, teda nie iba nevýrazne. Na základe uvedeného

na danú vec ust. § 7 ods. 24 písm. a) nemožno aplikovať. Povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať aj refinancovaný spotrebiteľský úver, ktorého celková výška prevyšuje súčet všetkých záväzkov
o viac ako 80 %, ktoré ním majú byť splatené, je tak daná.

47. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol, a preto postupom podľa §

387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

48. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku tak, že žalobca vzhľadom
na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému
v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli a z obsahu spisu nevyplývajú.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).