Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209430
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4309209430.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C., o vymoženie
sumy 842,44 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/581/2009
a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn. EX 6697/23

(pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod
sp. zn. EX 4767/09), v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
9Er/581/2009-34 zo dňa 25. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením
exekúciu vyhlásil za neprípustnú (I. výrok) a exekúciu zastavil (II. výrok). Zároveň exekučný súd uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur, a to do 3 dní

od doručenia uznesenia (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou a odkazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1. písm. g/,
§ 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej aj Exekučný poriadok

alebo zákon č. 233/1995 Z. z.), ust. § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania návrhu, ust. § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 2, 4, písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 879l zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2008, ust. § 232 ods. 2, 3, § 234 ods. 2,

§ 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj CSP), ust. § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov a ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 02. 07. 2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01761/09 vydaný rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom dňa 26. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a
vykonateľnosť dňa 11. 06. 2009 a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 842,44 eur spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Súd vlastným šetrením na internetovej
doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom 31. 10. 2023 sa nástupcom súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského
úradu Zámocká 30, Bratislava, IČO 31 782 361.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je v danej veci exekučným titulom vyplynulo, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 4730010 zo dňa 20. 06. 2008 (ďalej ako „zmluva“).
V danom prípade vzťah medzi účastníkmi konania exekučný súd posúdil ako spotrebiteľský právny

vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy o úvere
jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko táto zmluva spĺňa atribúty zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu uzavrel veriteľ
(oprávnený) v rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinným ako
dlžníkom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby,

pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi podľa ust. § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide o spotrebiteľský vzťah v súlade
s ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a ust. § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Ďalej exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva
(resp. rozhodcovská doložka) musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Oprávnený ako veriteľ a
povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde sa v bode 17. (rozhodcovská doložka) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a/

Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok).

6. S poukazom na vyššie uvádzané exekučný súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola
rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská

doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo
príslušného súdu, avšak samotný výber bol na účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda
v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Súd
mal preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednanáaspotrebiteľmoholzmluvuibaakocelokprijaťzaúčelomposkytnutiafinančnýchprostriedkov

oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniuatýmspôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom,
apretojeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysleust.§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníka,
ktorá je absolútne neplatná. Uvedené súd skonštatoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012.

7. Na základe vyššie uvádzaných skutočnosti a zákonných ustanovení mal exekučný súd za to, že
exekučnýtitulpredloženýoprávnenýmjevrozporesozákonom,apretoexekúciuvyhlásilzaneprípustnú
a zastavil ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm.
c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.

8. Skutočnosť, že oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, kedy sa domáhal na rozhodcovskom súde
nedôvodného plnenia, bola pre súd rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Sám oprávnený
spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomupredchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu uložil oprávnenému
povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi v sume 40,82 eur (vrátane 23 % DPH), ktoré
predstavujú odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. Čo sa týka trov exekúcie,

súd preskúmal vyčíslenie trov predložené súdnym exekútorom a dospel k záveru, že toto vyčíslenie bolo
v úplnom súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z., a preto mu priznal plnú sumu vyčíslených trov
exekúcie.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním

oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.1 Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 20. 06. 2008 zmluvu o úvere

č. 4730010 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ tohto zákona povahu absolútneho obchodu.
Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa preto v danom prípade nie je možná, nakoľko
právny vzťah medzi účastníkmi (s prihliadnutím na charakter zmluvy) nie je vzťahom spotrebiteľským,
a teda sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, ktorej uzavretie (v uvedenej forme)

inicioval a vyvolal sám povinný.

9.2 Oprávnený ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že
dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil
prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je
plnespôsobilýnavšetkyprávneúkonyažeuvedenéosobnéúdajezodpovedajúskutočnosti.Všeobecné
podmienkyposkytnutiaúverubolitedaneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,atonielenzformálneho
hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na

spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj
VPPÚ. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú
povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o
úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je
písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov

medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Pokiaľ by súd
nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania
pre oprávneného, pričom z Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť.
Oprávnený ďalej poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, pričom táto doložka dohodnutá medzi
oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného,
aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mal teda kedykoľvek právo

sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po
uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý
bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby
medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude
uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude

rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné
právo a nie rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého má podanie žaloby na rozhodcovský súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo
pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej

istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ
na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom
konaní. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvyo úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol oprávnený toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

9.3 Oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v platnom znení uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov - ďalej aj CSP), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími
dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal
podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 CSP), pričom dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného proti I. a II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie nie je dôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25. 07. 2025 v I. a II. výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s jeho odôvodnením.

11.1 Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje aj proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie,

ktorým súd uložil povinnosť oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (oprávnený
odvolanímnapadoluzneseniesúduprvejinštancievcelomrozsahu),odvolacísúdpodľaust.§386písm.
c/ CSP odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie
smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 10. 2008 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.1 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n/spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12.2 Podľa § 54 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) v znení účinnom do 14. 12. 2009, teda i v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
13.1 Podľa § 44 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 243h ods. 1 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajzákonč.233/1995Z.z.aleboExekučnýporiadok)
v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho súdu, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14.1 Podľa § 243p (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2023) vyššie citovaného
zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučnéhokonania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.

15. Podľa § 9a ods. 1, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

15.1 Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

15.2 Podľa ust. § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

15.3 Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b
e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo

na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

15.4 Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.16. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení do 31. 12. 2014 (ďalej aj
zákon č. 244/2002 Z. z.), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

16.1 Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

17. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18. Podľa § 386 písm. b/, c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj CSP), odvolací súd odmietne odvolanie, ak
b/ bolo podané neoprávnenou osobou,
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18.2 Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 02. 07. 2009 bola pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica, predmetom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie. Dňa 06. 08. 2009 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn. SR 01761/09 zo dňa 26. 05.
2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa

11. 06. 2009.

20. Na základe vyššie označeného exekučného titulu, t. j. rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR
01761/09 zo dňa 26. 05. 2009 exekučný súd poveril dňa 11. 08. 2009 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním exekúcie.

21. JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a jeho
náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Zámocká 30, Bratislava.22. Súd prvej inštancie ako exekučný súd výzvou zo dňa 24. 06. 2025 vyzval súdneho exekútora,
aby v určenej lehote oznámil, či exekúcia bola zastavená zo zákona, teda či spĺňa predpoklady pre
zastavenie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. či bola ukončená vymožením a v prípade, ak nebola
zastavená/skončená vymožením, aby predložil správy o stave exekúcie (prehľad platieb povinného
s písomným dôkazom o tom, že súdny exekútor za ostatných 18 mesiacov odo dňa doručenia tejto
výzvy vymohol aspoň 15,- eur. Zároveň súd vyzval súdneho exekútora na zhrnutie majetkových pomerov
povinného.

23. Výzvou zo dňa 24. 06. 2025 súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby v určenej lehote predložil
zmluvu o úvere č. 47300410 zo dňa 20. 06. 2008 uzavretú medzi oprávneným a povinným, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SR 01761/09. Uvedenej výzve žalovaný vyhovel
a spolu so zmluvou o úvere zo dňa 20. 06. 2008 predložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej aj VPPÚ), ktoré boli jej súčasťou.

24. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 9Er/581/2009-34 zo dňa 25. 07. 2025, ktorým
vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok), zastavil ju (II. výrok) a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur v lehote do troch dní odo dňa
doručenia uznesenia (III. výrok). Z odôvodnenia tohto uznesenia, ako aj z obsahu súdneho spisu

vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na podklade zmluvy o úvere č. 4730010
uzatvorenej dňa 20. 06. 2008, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver v sume 464,71 eur
(14.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok v sume 443,47,- eur (13.360,- Sk),
teda celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 908,19 eur (27.360,- Sk), a to v 12 mesačných splátkach po
75,68 eur (2.280,- Sk) počnúc dňom 16. 07. 2008. Súčasťou zmluvy o úvere boli i Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ).

25. Proti vyššie označenému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 25. 07. 2025 podal odvolanie
žalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom.

26. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávneaplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutieodôvodnil,
a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. II. ÚS 78/05).

27. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k
záveru, že tento súd ako exekučný súd správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil i správny
právny záver o nemožnosti viesť exekúciu proti povinnému na základe predloženého exekučného titulu,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný v konaní pod sp. zn. SR
01761/09 dňa 26. 05. 2009. Rovnako tak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v predmetnej
veci správne aplikoval vyššie citované ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03.
2017, ako i ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon č. 244/2002 Z. z.).

28. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekúciu možno

zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, boli uvedené
v ust. § 57 ods. 1, 2 uvedeného zákona. Súd prvej inštancie ako exekučný súd je povinný v priebehu
celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným
z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z
uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí,

žesúdanédôvodynaukončenienútenéhovymáhaniapohľadávky,atoajzasituácie,žepríslušnýsúdny
exekútor už bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval
zmluvu o úvere zo dňa 20. 06. 2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ (v tomto exekučnom konaní oprávnený) jeosoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník
(v tomto exekučnom konaní povinný) je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dlžník teda zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z

obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu
úver neposkytol. Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil oprávneného ako dodávateľa, povinného
ako spotrebiteľa a úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom správne aplikoval aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

29. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne, ale bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo
je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie, že úver bol
poskytnutý na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto takéto
poskytnutie úveru tvrdí, teda oprávneného. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
dostatočne relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie
je vzťahom spotrebiteľským.

29.1 Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
dodávateľ (veriteľ). V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré

možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala,
v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, účel poskytnutia finančných prostriedkov
uvedený v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy
vopred nevyhotovil. Odvolací súd na základe uvedeného, rovnako ako súd prvej inštancie, zastáva
názor, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal spotrebiteľský

charakter. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

29.2 Z uvedených dôvodov súd správne posúdil oprávneného ako dodávateľa, povinného ako
spotrebiteľa, predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval v predmetnej veci i

ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

29.3 Súd prvej inštancie ako exekučný súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci, rovnako ako
odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania oprávneného vychádzal zo zmluvy o úvere zo dňa
20. 06. 2008, uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že oprávnený

ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 14.000,- Sk, ktorý mal povinný
splatiťspoluspoplatkomvovýške13.360,-Skv12mesačnýchsplátkachpo2.280,-Skpočnúcdňom16.
07. 2008. Predmetná zmluva odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené
na druhej strane zmluvy a ktorých 17. bod obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným súdom SR, pričom výber z alternatív spočíva na
žalujúcej strane. Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej
formulárovú predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani
neovplyvnil.

29.4 Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že medzi účastníkmi exekučného
konania bola dňa 20. 06. 2008 uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a na tento právny vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a to i s poukazom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z
obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by
mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobomnevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa.

29.5 V danom prípade nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvu, resp.
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku (vrátane rozhodcovskej doložky) a za týchto podmienok
dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej
na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o

prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste
obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu
objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

29.6 Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k rovnakému
záveru ako exekučný súd, a to, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

30. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak
rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu
tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi

podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská
doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy
ani nemal na výber. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej
zmluvy podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, a to v prípade, ak

konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka síce umožňuje spotrebiteľovi obrátiť
sa na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ.
Keďže však v prejednávanej veci oprávnený (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval
rozhodcovské konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas.

30.1 V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa
24. 02. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia výkladu v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

30.2 Predmetná rozhodcovská doložka je s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere a zároveň je v zmysle ust. § 53 ods. 5 tohto zákona aj neplatná.

31. Keďže medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka
v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.

Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný,
nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.
§ 41 zákona č. 233/1995 Z. z., čo znamená, že je materiálne nevykonateľný, čo správne konštatoval aj
súd prvej inštancie a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (rozhodnutie NS SR pod sp. zn.3MCdo/20/2008). Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, pretože bol vydaný vo veci, ktorá nemôže
byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko absentuje platná rozhodcovská doložka, v dôsledku
čoho neboli splnené podmienky na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie

na základe predloženého exekučného titulu a exekučný súd musel vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a
zastaviť ju podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, nakoľko
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, pretože bol
vydaný vo veci, ktorá nemohla by predmetom rozhodcovského konania. Neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského

súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže
byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie
exekúcie.

32. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto podklade bol exekučný súd oprávnený
skúmať, či dojednanie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi zmluvy zodpovedalo požiadavke
dobrých mravov. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti
zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka však nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v ust.

§ 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila aj značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený v tomto konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bola so spotrebiteľom v súlade s dobrými

mravmi dojednaná individuálne a že mu (spotrebiteľovi) bola daná možnosť voľby, či rozhodcovskú
doložku pre prípad sporu prijme alebo neprijme. Oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená.

Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá (ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie) mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

32.1 Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011
a sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy

alebo doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej
formu a znenie, obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom (alebo v samotnej
rozhodcovskej zmluve), je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatváral s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárové, typové,
tiež adhézne) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochranapráv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou doložkou iba
alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený,
ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v

tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených
hľadísk. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno
nazerať ako na individuálne dojednanú. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne a v
stave núdze, a preto nie je schopný, často aj ochotný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje
súhlas pri podpise zmluvy.

34. Odvolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne
dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený
namietal v zásade len nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom tieto
námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a to práve s poukazom na predložený rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul, na základe ktorého nemôže prebiehať exekučné konanie proti povinnému,

čo odvolací súd podrobne vyššie zdôvodnil.

34.1 Oprávnený v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o úvere
podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a zároveň sa v zmysle VPPÚ dohodli, že ich vzťahy sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by

skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka
(zmluva o úvere), tak potom zmluva o úvere sa spravuje týmto zákonom bez ohľadu na povahu jej
účastníkov, a to podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (absolútny obchod) a v
takom prípade nie je dôvod na aplikáciu ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje
na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, že ich záväzkový vzťah (bez ohľadu na jeho právnu

povahu), ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka sa spravuje týmto
zákonom. Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka teda dáva možnosť stranám konkrétneho
záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka, a to
aj v prípadoch, keď v zmysle ust. § 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka.
Zákon tak dáva možnosť stranám zmluvy dohodou rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. V

súvislosti s charakterom právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere je potrebné zdôrazniť,
že zmluva o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka musí obsahovať záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zákon teda vyžaduje, aby zmluva obsahovala aspoň
záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok. Ak by strany uzavreli zmluvu, ktorá by síce mala
všetky ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ale v jej obsahu by chýbal záväzok platiť za

poskytnuté peňažné prostriedky úroky, zmluva o úvere by nevznikla. Mohlo by ísť o platne uzavretú
nepomenovanú zmluvu, ale nie o úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom.
Nie je sporné, že zmluva o úvere uzavretá dňa 20. 06. 2008 medzi oprávneným ako veriteľom a
povinnýmakodlžníkomobsahujepovinnosťdlžníkazaplatiťposkytnutýúvervsume14.000,-Skzvýšený
o príslušný poplatok v sume 13.360,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že dlžník (povinný v exekučnom konaní)

z predmetnej zmluvy sa nezaviazal zaplatiť veriteľovi úroky.

34.2 Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd odvolaním oprávneného napadnutý I. a II. výrok
uznesenia, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1
písm. g/ a ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1195 Z. z., potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.

1, 2 CSP.

35. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti III. výroku odvolaním
napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur, resp. sa zaoberal tým, či odvolanie oprávneného

(smerujúce aj proti III. výroku uznesenia) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia o trovách
exekúcie je potrebné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj s poukazom na správne poučenie súdu prvej inštancie
o nemožnosti podať odvolanie.

35.1 Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.
06. 2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam
(rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (ust. § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskysúdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016) s tým, že výnimky, teda prípady
neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť
odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak - ust. § 202

ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2016). Procesná úprava, účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo
vzťahu k rozsudkom (ust. § 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu
stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (ust.
§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada

neprípustnosti odvolania (predtým ust. § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teraz ust. § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do
30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. zákon č.
233/1995 Z. z., od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (ust. §
355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017).

35.2 Uvedené však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v
každej situácii. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 má ísť o
primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP
(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde zákon č. 233/1995 Z.
z. (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

35.3 Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie
predstavujú osobitný inštitút, upravený zákonom č. 233/1995 Z. z., odlišný od trov konania. Trovy
exekúcie majú vlastnú definíciu v zákone č. 233/1995 Z. z. (ust. § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.

v znení do 31. 03. 2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (ust. § 37 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (ust. § 200 ods. 1 druhá a tretia veta zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom
do 31. 03. 2017), osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje
sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie

platí, pričom vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale
priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - ust. § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31. 03. 2017) a tiež osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie,
o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku -
ust. § 200 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017). Za takýchto okolností

absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno
interpretovať inak než v súlade s ust. § 355 ods. 1 CSP, teda ako nepripustenie odvolania vo vzťahu k
trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani primerane
subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

35.4 Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. 06.
2016 nebolo prípustné), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným
uvedením trov exekúcie v ust. § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti
uzneseniam súdov prvej inštancie.

35.5 Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu
napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať
odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd
prvej inštancie III. výrokom napadnutého uznesenia uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur, pričom v poučení svojho uznesenia správne uviedol,
že proti III. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné. Uvedené poučenie je v súlade so zákonom,
ktorý vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je
prípustné podať odvolanie. Naviac ani oprávnený neuviedol v súvislosti s III. výrokom uznesenia súdu
prvej inštancie žiadnu odvolaciu argumentáciu.

35.6 Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o ich náhrade a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené zákonomč. 233/1995 Z. z., proti ktorému odvolanie nie je prípustné (ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v
znení účinnom do 31. 03. 2017 v spojení s ust. § 355 ods. 2 CSP).

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade
mal v odvolacom konaní povinný plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli
(neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd povinnému v predmetnej veci

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v
uznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.