Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Ek/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120201982
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120201982.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44
250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., o
vymoženie 611,14 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.

so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. 45EX 34/20, o
námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora,
o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 31Ek/12/2020 zo
dňa 06.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.11.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči
upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., sp. zn. 45EX 34/20 vydaného dňa
26.05.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za

to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku, vyhodnotil
vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Uviedol, že poverený súdny exekútor je v
priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci
exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný

a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný
nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Zisťovanie exekvovateľného
majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je teda primárne v kompetencii povereného
súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku

núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods.
2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

3/ Vyšší súdny úradník v konkrétnostiach prejednávanej veci po preskúmaní všetkých dokumentov
predložených súdnym exekútorom, dospel k záveru, že súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval
majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu

ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. osúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej i len „Vyhláška 68/2017 Z.z.“) a nezistil žiadny exekvovateľný
majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V priebehu exekúcie poverený

súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel, nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
nemá účet v banke, je poberateľom mzdy, z ktorej podľa oznámenia zamestnávateľa nie je možné
vykonávať zrážky, keďže tie sú vykonávané na základe skôr doručených exekučných príkazov. V čase
vydaniaupovedomeniaozastaveníexekúciesúdnyexekútornemalvedomosťoexistenciimajetku,resp.
príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod

prezastavenieexekúcie.Jeirelevantné,žesúdnyexekútorvykonávalkontrolulencezdostupnéregistre,
keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny
exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal
právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného
vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by
mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, vyšší súdny úradník konštatoval, že súdny exekútor

správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.

4/ V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom
na jeho vydanie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j.
doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá

veta Exekučného poriadku) dňa 15.01.2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení
exekúcie (26.05.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor
nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou. Dôvodom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn.
neexistencia akéhokoľvek majetku povinného), ale relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku

alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou v konkrétnej exekúcii) povinného. Podotkol tiež,
že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku má povahu
procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom,
aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne. Na základe vyššie uvedeného vyšší
súdny úradník konštatoval, že upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané

súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené
všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie zamietol.

5/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že exekútor vykonal iba lustrácie

elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale nie fyzické zisťovanie na
mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115
Exekučného poriadku, preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie
nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného, ako napr.
televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a

notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, najmä pri výške vymáhanej pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností
alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávneného nezaťažuje
dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného, keďže na rozdiel od súdneho

exekútora ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií. V prípade, ak by
exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré
by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Zo znenia § 59 ods.
1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami

elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z..

6/ Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku
pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie
zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2

Vyhlášky 68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie
predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu
exekútorovi vopred navrhovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025. Zodôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok
oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej
rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol,

že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných
súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať
exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení
na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Ak sa zákonným spôsobom
v súlade s Exekučným poriadkom, ale dôsledne a nekompromisne s postihnutím všetkého majetku

prípustného podľa zákona vedie nútený výkon práva oprávneného, rovnako ústavou chráneného, na
vymoženie súdom právoplatne priznaného nároku oprávneného, nemôže dôjsť k porušeniu kohokoľvek
ústavných práv. Súd má právomoc prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie podľa
§ 32 Exekučného poriadku. Pritom nejde o nejaké prešetrovanie postupu exekútora, ale skutkové
zisťovanie naplnenie podmienok zákona (§ 61n odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku) pre zastavenie
exekúcie. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku a

že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, pričom opak tvrdenia tejto
negatívnej skutočnosti musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd,
skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. V podmienkach
všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí
poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je

pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone
exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Na základe vyššie uvedeného žiadal,
aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovie a
upovedomenie o zastavení exekúcie zruší.

7/ Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

12/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2).

13/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svojerozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo
veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného
dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať,
že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne

zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť
záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného

majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom
oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený
majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o

zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho
exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových
pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o

zastavení exekúcie.

16/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom
konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna

nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje
majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je
možné zexekvovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné

možnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste
bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste
bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom
hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač,

počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený.
Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,
že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen
fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie

urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v
mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len vprípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej

sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)
evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania.

17/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,

ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí
aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp.
vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi
malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne
zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom

normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho
exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z
tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v

súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

18/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný.
V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov. Zároveň
exekučnékonanie vedené podsp.zn.67Ek/1291/2019skutkovonezodpovedá prejednávanejexekúcii,
nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o
poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo

nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

19/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia

o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

20/ Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

31Ek/12/2020 zo dňa 06.11.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie
ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v
súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).