Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/3106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125457916
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125457916.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, IČO:
09252000, so sídlom námestie Piccadilly Business Centre Unit C Aldow Enterprise, Blackett Street C,
M126A Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, právne zastúpený JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava
– Karlova Ves proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.

o vymoženie 127,92 EUR s prísl., o návrhu na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.11.2025 domáhal od
povinnéhovymoženiapohľadávkyvovýške127,92EURsprísl.nazákladeexekučnéhotitulu–rozsudku
Okresného súdu Levice vydaného pod sp. zn. 13C/241/2013 dňa 26.05.2015 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre vydaným pod sp. zn. 5Co/240/2016 dňa 18.01.2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.12.2025 vyzval oprávneného, aby v lehote 5 pracovných dní
od doručenia tejto výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného
elektronického formulára „Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie“ spočívajúce v nedoložení
listinných dôkazov týkajúce sa zmenky, rozsudku vydaného na základe zmenky, samotnej zmenky

a taktiež aj opisu rozhodujúcich skutočností (spolu so zaškrtnutím možnosti v opravnom návrhu
na vykonanie exekúcie, že nárok pochádza zo zmenky), nepripojení spotrebiteľskej zmluvy, na
podklade ktorej vznikol nárok priznaný exekučným titulom a všeobecných obchodných podmienok,
ako aj ostatných zmluvných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, resp. na ktoré
odkazuje, nepripojení k návrhu na vykonanie exekúcie zmluvu o postúpení pohľadávok, prípadne iných
dokumentov preukazujúcich právne nástupníctvo alebo iný právny vzťah medzi oprávneným uvedeným

v návrhu na vykonanie exekúcie a žalobcom uvedeným v exekučnom titule, spolu so špecifikáciou
postúpenej pohľadávky, na základe ktorej oprávnený odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
vymáhanie nárokov z exekučného titulu a v nepredložení aktuálneho výpisu oprávneného z príslušného
registra alebo výpis z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Zároveň ho súd poučil,
že nedoplnením a neodstránením vád návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Výzva na odstránenie
vád návrhu bola oprávnenému doručená dňa 16.12.2025. Dňa 16.12.2025 bol oprávneným predlžená

oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami. Súd po jej preskúmaní zistil, že nedostatky
pôvodného návrhu neboli odstránené v celosti (bol doručený výpis z registra zahraničnej osoby avšak
nie aktuálny a zmluva o postúpení pohľadávok bez špecifikácia predmetnej pohľadávky, avšak ostatné
požadované dokumenty neboli doložené). Lehota na podanie opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie
uplynula oprávnenému dňa 23.12.2025. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote
neopravil resp. nedoplnil v súlade s predmetnou výzvou súdu.3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému
súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného

vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie
podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.

7. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné

dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva
odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol
návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.

8. Preskúmaním pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že tento obsahuje viaceré
zrejménesprávnosti,atovčastiE)Vymáhanýnárok-uplatnenienárokunavymoženieúrokupriznaného
exekučným titulom, ktorého výška bola v rozpore s dobrými mravmi, t. j. vo výške 0,25 % denne
(prítomnosť rozpor exekučného titulu s § 45 ods.1 Exekučného poriadku). Ďalšia zrejmá nesprávnosť
spočívala v absencii opisu rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov (napr. zmenky a pod.)

týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, čím
bol daný rozpor návrhu s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený spolu s návrhom
na vykonanie exekúcie nepredložil súdu zmenku a ani príslušnú zmluvnú dokumentáciu, ktorý bol
zabezpečený zmenkou, z ktorej bol priznaný nárok exekučným titulom (a to v zmysle § 10 ods. 1

ZoUNEK, § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného
poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu v zmysle §
53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie výslovne uviedol,
že nárok sa netýka spotrebiteľského vzťahu, avšak danú skutočnosť nepreukázal súdu. Oprávneným
v tomto exekučnom konaní je taktiež zahraničnou právnickou osobou, a preto mu v čase iniciovania

exekučného konania vyplývala povinnosť v podobe predloženia výpisu oprávneného z príslušného
registra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, do ktorého je oprávnený je zapísaný,
a to všetko v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod 2. Exekučného poriadku, avšak oprávnený predmetnú
povinnosť nesplnil.
9. Ako bolo uvedené vyššie oprávnený dňa 16.12.2025 predložil súdu podanie, v rámci ktorého

vykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie avšak v neúplnom rozsahu. Oprávnený vo vzťahu k
ostatným vytýkaným nedostatkom špecifikovaným vyššie poskytol nasledovné stanovisko: „Oprávnený
spoločnosť Private Capital Investments Limited preukázal v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku
prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného
titulu. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o

postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal
majiteľom zmenky a preto nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená
možnotútopohľadávkuakosamostatnýpredmetobčianskoprávnychvzťahovodzmenkyprávneoddeliť.
Je teda zrejmé, že v prípade, ak by prechod práv z exekučného titulu bol na základe rubopisu,
v takom prípade by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa

zmenky (remitenta) k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár
pri tom zmenku nenadobudol, teda neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu našich argumentov
dávame do pozornosti súdu aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015, sp.
zn.: 3Oboer/426/2014, kde na strane 5 je uvedené odôvodnenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:5CoE/134/2013: „V odôvodnení súd skonštatoval, že v exekučnom konaní na podklade exekučného
titulu prisudzujúceho plnenie z cenného papiera sa už na uplatnenie exekvovanej sumy nepožaduje,
aby bol predložený aj cenný papier, práva sú spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych

vzťahov odlišných od vecí, teda aj od cenný papierov, takýmto majetkovým právom je pohľadávka a
postúpiť túto možno na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, aj v štádiu, kedy je pohľadávka zo
zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov
od zmenky právne oddeliť. Súd prvého stupňa správne posúdil exekučnú vec, keď prisvedčil názoru
povinného, že niet dôvodu, aby sa na podmienky prevodu pohľadávky judikovanej exekučným titulom,

ktorého podkladom bol cenný papier, mal navyše vzťahovať aj zákon o cenných papieroch, či zákon o
zmenkách. S takýmto postúpením časti pohľadávky nedošlo k zmene v obsahu pohľadávky, povinnosť
plniť takú istú peňažnú sumu s príslušenstvom, avšak inému veriteľovi, nemožno považovať za zmenu v
obsahu záväzku, t.j. vzájomných práv a povinnosti účastníkov, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu,
v takomto prípade iba ide o zmenu v osobe veriteľa. Povinný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky
a tak súd zistil, že ide o judikovanú pohľadávku už aj vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá sa z údajov

uvedených v čl. I. identifikuje tak, že ide o pohľadávku v sume tam uvedenej priznanú rozhodcovským
rozsudkom JUDr. J. zo dňa 07. mája 2007 sp. zn. RKCB/1/2007, z uvedeného je zrejmé, že ide o
platné postúpenia pohľadávky priznanej exekučným titulom a to rozhodcovským rozsudkom JUDr. Č.“
Oprávnený spoločnosť Private Capital Investments Limited zároveň uvádza, že nemá žiadne vlastné
vzťahy s povinným.“

10. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že vo všeobecnosti nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie
postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Súd však i napriek
vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j.

Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto
konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné
poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho
výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka,
najmä teda v citovanom ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so

všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a
regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov
upravených normami občianskeho práva.

11. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd

povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v
ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, ako skutočnosť
existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný nárok deklarovaný
exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť, že či bolo alebo

nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo rozpor s dobrými
mravmialebosozákonomačitátookolnosťmalavplyvnavymáhanýnárok.Uvedenéplatíotoviacaksa
v priebehu exekučného konania zistí, že bol navrhnutý výkon exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky proti povinnému, ktorým je fyzickou
osobou, ktorý mohol vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, a v základnom konaní nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom daná skutočnosť mohla mať vplyv na vymáhaný nárok,
a to všetko s poukazom na § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Tieto ustanovenia umožňujú
súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ by aj exekučný súd vydal
poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. d) alebo e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností predpokladaných

v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nevyhnutne
viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia, že v
základnom konaní bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že či povinný mal alebo nemal

možnosť danú skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu.
Za týmto účelom súd v exekučnom konaní musí mať možnosť(zo strany oprávneného) oboznámiť sa s
podkladom pre vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Za týmto účelom je oprávnený poskytnúť súdu v exekučnom konaní súčinnosťv zmysle príslušných ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, § 48 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku a podporne za účelom preukázania neprítomnosti dôvodu na zamietnutie návrhu
podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku.

12. V danom prípade oprávnený vyhlásil, že tento zmluvný podklad pre vydanie exekučného
titulu, je nespotrebiteľského charakteru a vyhlásil, že nedisponuje povinnosťou predložiť súdu
príslušné dokumenty, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu. Preskúmaním odôvodnenia
exekučného titulu bolo zistené, že v základnom konaní sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia

zmenkovej sumy vo výške 154 EUR s prísl., pričom pohľadávka vznikla zo zmenky (bez protestu),
ktorá bola povinným vystavená (s označením mena, priezviska, adresou trvalého pobytu, rodného čísla
a podpisom) dňa 16.01.2009 na sumu 154 EUR s prísl. v prospech pôvodného veriteľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598. Na rube zmenky
je uvedené nástupníctvo v prospech spoločnosti CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25A, 1300 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705, ktorý následne podľa predloženej zmluvy

o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku z exekučného titulu na oprávneného.

13.Súduvádza,žeoprávnenývčaseiniciovaniaexekučnéhokonaniamalpovinnosťopísaťrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“ sa mal na
mysli pôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka. Daná povinnosť sa vzťahuje na každý exekučný

titul, ktorým je deklarovaná zmenková pohľadávka proti fyzickej osobe, a nárok z ktorého bol uplatnený
v exekučnom konaní. S predmetnou povinnosťou je spojená aj povinnosť preukázania daného tvrdenia
na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami. V tomto konaní nebolo sporné, že výkon exekúcie
bol navrhnutý na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou. Uvedené platí tak pre prípad obchodnoprávneho vzťahu, občianskoprávneho vzťahu,

aleajpreprípadspotrebiteľskéhovzťahu.VrámcičastiH)návrhunavykonanieexekúcieaopravyzodňa
16.12.2025 oprávnený vyslovene uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo zmenky.
V danom prípade v tejto časti formulára absentovala čo i len minimálna snaha o špecifikáciu vlastného
vzťahu s povinným, v čoho dôsledku oprávnený si nesplnil svoju povinnosť a neopísal rozhodujúce
skutočnosti a neoznačil (nepredložil) dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, v čoho dôsledku

súd v exekučnom konaní nemohol posúdiť vlastný vzťah s povinným, a to napríklad v tom smere, či
zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a teda či povinný zo zmenky má postavenie
spotrebiteľa alebo nie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 653/2024 zo dňa
21.11.2024).

14. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto prípade
už aktuálny veriteľ - oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie. V danom prípade bolo zrejmé, že zmenky bola vystavená povinným, ktorým bola
fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá nevystupovala pri výkone podnikateľskej činnosti, a na

druhej strane vystupovala právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti. Vo všeobecnosti platí, že
pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. A
preto zmenkový vzťah môže byť považovaný za spotrebiteľský vzťah. Bezpečným preukázaním nemôže
byť - resp. nie je osobitné vyhlásenie oprávneného o nespotrebiteľskom charaktere vymáhaného nároku
deklarovaného exekučným titulom, keďže nebolo preukázané na to určenými listinnými prostriedkami

a to ani po opakovaných výzvach, ktoré adresoval súd oprávnenému. Ak zmenka (vystavená fyzickou
osobou s využitím jej rodného čísla) a aj príslušná zmluvná dokumentácia, ktorú táto zmenka
zabezpečovala, nie je súčasťou spisu súdu v exekučnom konaní, potom je zrejmé, že súd ani nemal ani
možnosť vykonať prieskum zmenky a podporného zmluvného podkladu za účelom zistenia prípadnej
prítomnosti iného než spotrebiteľského charakteru zmenky a s tým spojenej otázky vzniku vymáhaného

nároku v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v základnom konaní neprihliadnutia na neprijateľné
zmluvnépodmienky,obmedzeniaaleboneprípustnostipoužitiazmenky,rozporusdobrýmimravmi,ktoré
by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok.15. Súd v tomto bode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 378/2024
zo dňa 10.12.2024, podľa ktorého: „Teda platí, že kým (nejaký) súd nepreskúma nekalú povahu
zmluvných podmienok a tento prieskum neodôvodní, ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená. Ak preto

exekučný súd v priebehu súdneho konania zistí, že do daného momentu k takému prieskumu iný súd
nepristúpil, tak má povinnosť taký prieskum vykonať, a to aj v prípade, ak už je vec v štádiu exekučného
konania, a podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora aj v prípade, ak nešlo o skrátené konanie (pozri
rozsudok Súdneho dvora ERB New Europe Funding II č. C-178/23 zo 7. 11. 2024)...Bez ohľadu na to, či
ide o „nové“ exekučné konanie alebo také, ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie

exekúcie, exekučný súd je v zmysle judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v
ním posudzovanej veci preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje
závery súd riadne odôvodnil a spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný
bezodkladne urobiť sám.... Ak spotrebiteľská zmluva nie je súčasťou pôvodného exekučného spisu,
potom je zrejmé, že exekučný súd v tomto pôvodnom konaní nemohol vykonať prieskum neprijateľných
zmluvných podmienok. Za týchto okolností nejde zo strany exekučného súdu o žiadny formalizmus, ak

tieto podklady od sťažovateľky vyžaduje v konaní o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, ale o
dôsledné naplnenie požiadaviek vyplývajúcich (okrem iného) z § 53 Exekučného poriadku, európskeho
práva a rozhodovacej praxe Súdneho dvora.“

16. Oprávnený ani výzve spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil súdu vyplnenú zmenku (a

ani k nej príslušnú zmluvnú dokumentáciu), z ktorej bol exekučným titulom deklarovaný nárok, v čoho
dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu s § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 48 ods. 4 písm.
d) Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Súčasne neposkytol ani
súdu opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným,
v čoho dôsledku ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu v zmysle § 10 ods. 1 ZoUNEK v spojení s

§ 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Neposkytnutím požadovanej súčinnosti oprávnený zároveň
nepreukázal neprítomnosť dôvodov na zamietnutie návrhu podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného
poriadku. A preto súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní neboli zo strany oprávneného
splnené procesné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietol.

18. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov
exekučného konania nerozhodoval. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania,
a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento
inštitút si vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt na náhradu trov a povinný subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.