Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201561
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625201561.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matka C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XXX, G., práv.
zast. AK Taragel a Akram, s.r.o. so sídlom v D. F. H., D. XXX/XX a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. F. XXX/XXX, G., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného na mal. A. B., nar.XX.X.XXXX zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 8.4.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa (ďalej aj ako otec) na zníženie

výživného na mal. A.. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že stratil zamestnanie a nie je už schopný
hrdiť určené výživné a je evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie.

2. Otec a matka prostredníctvom boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia oznámili
a doručili listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania, rekvalifikačných kurzov,
vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy z bankových účtov, výplatné
pásky, vlastníctva majetku, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby a pod.

3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Otec na pojednávaní okrem iného uviedol, že koncom roka 2024 skončil pracovný pomer v zahraničí,
lebo ho vymenili za lacnejšiu pracovnú silu. Chcel sa zamestnať ako zvárač v Spišskej Novej Vsi,
v Poprade, ale stále mu nástup presúvali. Nakoniec si našiel zamestnanie v D. F. H. s nástupom od
1.7.2025 a predpokladá, že bude dosahovať príjem okolo 2000 eur. Keďže je živnostník bude platiť

sociálne odvody a odvody na zdravotnú poisťovňu v minimálnej výške. Do práce bude chodiť autobusom
a k výkonu živnosti potrebuje nástroje. V súčasnosti má dlh na výživnom a má ešte plnoletého syna,
ktorých navštevuje strednú školu, ale neprispieva na jeho výživu. Mal. A. okrem výživného nezakupuje
nič iné.

5. Matka na pojednávaní okrem iného uviedla, že od novembra otec platil 700 eur. To bolo aj výživné
plnoletého syna. V Novembri, decembri poslal 700, eur, v januári 500 eur, vo februári a marec nič, v apríli

300 eur, v júni 200 eur, teraz v júli povedal, že pošle ale nič neprišlo. Na syna nedá žiadnu čiastku, iba
ak si požiada. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, ale otec sa o maloletú v podstate nezaujíma,
netrávia voľný čas, nevodí ju do školy resp. zo školy, nezakupuje jej nič naviac, žiadne pomôcky doškoly, ZRPŠ, všetko hradí matka. Náklady na život majú elektrinu cca 75 eur, drevo cca 1000 eur na rok
to platil otec a televíziu platí vo výške 16 eur platí matka. Matka sa snaží zamestnať, ale neúspešne.

6. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

7. Okresný súd Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/164/2024-75 zo dňa 28.11.2024, právoplatným dňa
23.12.2024, rozhodol, že

I. Súd manželstvo účastníkov konania: C. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 07.10.2006 v Letanovciach a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku II, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd konanie ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k I. B., nar. XX.X.XXXX z
a s t a v u j e.

III. Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto znení:

Zveruje sa maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým,

že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 500,- Eur
mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia,

opakovane a do budúcna.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/56/2025- 5zo dňa 9.4.2025, súd ustanovil
maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

9. Zo správy Sociálnej poisťovni (čl. 23) vyplynulo, že matka a otec nepoberú dávku v nezamestnanosti

ani dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia

10. Z vyjadrenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (čl. 26), vyplynulo, že matka od poberá rodinné
prídavky na deti vo výške 120 eur mesačne, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani
iného sociálne dávky, má ukončené základné vzdelanie, neabsolvovala rekvalifikačný kurz, je vedená

v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.9.2022 a stále trvá.

11. Z vyjadrenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (čl. 26), vyplynulo, že otec nepoberá rodinné
prídavky na deti, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iného sociálne dávky, má
ukončené základné vzdelanie, neabsolvovala rekvalifikačný kurz, nie je vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie od 10.3.2025 a bol vyradený pre nespoluprácu.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka (čl. 34 ) okrem iného vyplynulo, že matka je nezamestnaná,
evidovaná na tunajšom úrade. Jej príjem pozostáva z prídavku na deti vo výške 120 Eur mesačne. Z
rozvedeného manželstva pochádza aj plnoletý syn I., , ktorý študuje v 3. ročníku na Strednej odbornej

škole drevárskej v D. F. H.. Bývalí manželia bývajú s deťmi v spoločnej domácnosti. Jedná sa o
dvojgeneračný rodinný dom patriaci manželovým rodičom, na prízemí žije stará matka, manželia s deťmi
obývajú poschodie. Elektrinu platí exmanžel, ako aj tuhé palivo. Vodu majú zo studne, matka hradí
výdavky spojené s televíziou a všetky potreby detí. Matka s podaným návrhom otca nesúhlasí. Pri
pohovore uviedla, že exmanžel prišiel domov na Vianoce 2024 a v mesiaci január 2025 nenastúpil do

práce. Od mesiaca február 2025 otec neuhrádza výživné riadne a včas. Dlh má za mesiace február a
marec 2025, v mesiaci apríl 2025 uhradil výživné len vo výške 300 Eur. Zo slov matky vyplýva, že otec sa
nijakým spôsobom nepodieľa ani na odôvodnených potrebách plnoletého syna I., ktorý tak bude podávať
návrh na určenie výživného. Zo slov matky vyplýva, že, ako rodičia medzi sebou vôbec nekomunikujú.Domnieva sa, že otec pravdepodobne pracuje, privyrába si fuškami. Presné informácie matka nemá.
Otec pri pohove uviedol, že si privyrába len fuškami okolo 800 eur mesačne. Posledný príjem z L.
mal v januári 2025. Ďalej uviedol, že pokiaľ má príjem zakúpi všetko deťom čo treba. Poukázal nato,

že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na financiách, keďže je dlhodobo nezamestnaná a nie je
spravodlivé, aby finančne prispieval len on. Maloletá A. je žiačkou nultého ročníka (prípravného) na
Spojenej základnej škole na M. N. H. D. F. H.. Jej ošetrujúcou detskou lekárkou je MUDr. Iveta Slivková v
Markušovciach. Zdravotný stav maloletej nie je úplne priaznivý, má určité zdravotné problémy. Olívia má
metabolickú poruchu vstrebávania SCAD mastných kyselín. Navštevuje gastroenterologickú poradňu v

Spišskej Novej Vsi. Užíva rôzne doplnky stravy a voľnopredajné lieky na zlepšenie trávenia. Zároveň má
dieťa narušenú komunikačnú schopnosť, navštevuje logopedickú ambulanciu z dôvodu oneskoreného
vývinu reči.

13. Z fotokópii pokladničných bločkov (čl. 44 až 53), vyplynulo, že matka zakupuje potraviny, oblečenie,
drogériu, cestovné maloletej do školy.

14. Z Rámcovej zmluvy o výkone prác (čl. 59), vyplynulo, že otec od 1.7.2025 začal vykonávať práce
spoločnosť v rámci svojej živnosti so základnou sadzbou 10,50 eur/ho.

15. Z daňového priznania otca za rok 2024 (čl. 63 až 71) vyplynulo, že mal príjmy zo živnosti vo výške

32.301,55 eur, výdavky vo výške 19.380,90 eur, preukázané zaplatené poistné vo výške 3574,39 eur,
pričom základ dane bol vo výške 7274,14 eur. Suma daňového bonusu vo výške 1.998,88 eur.

16. Z faktúr za výkon práce pre spoločnosť G- SNV s.r.o., (čl. 79,80,86-91) vyplynulo, že otec fakturoval
spoločnosti faktúry v roku 2025 a to: č. 01/2025 vo výške 47,25 eur, č. 02/2025 vo výške 2100 eur, č.

03/2025 vo výške 1600 eur, č. 04/2025 vo výške 48,50 eur, č. 05/2025 vo výške 369,25 eur, č. 06/2025
vo výške 700 eur, č. 07/2025 vo výške 700 eur, teda spolu za mesiace júl, august, september vo výške
5.565 eur, t.j. 1.855 eur/mesiac brutto ( 5.565/3 mesiace), iné benefity poskytované otcovi zo strany
spoločnosti neboli zistené v zmysle Rámcovej zmluvy o výkone práce (čl. 59).

17. Z dostupných voľný pracovných miest zodpovedajúcim schopnostiam matky sa zamestnať na trhu
práce s ohľadom na jeho zdravotný stavy, vzdelanie, miesto pobytu vyplynulo, že sú k dispozície
nasledovné pozície k 20.11.2025 : umývačka v kuchyni 816 eur (brutto) – čl. 92, k 1.9.2025 :pomocníčka
v kuchyni 816 eur (brutto) – čl. 94, t.j. v priemere 816 eur/mesiac brutto. O.

18. Z dostupných voľný pracovných miest zodpovedajúcim schopnostiam otca sa zamestnať na trhu
práce s ohľadom na jeho zdravotný stavy, vzdelanie, miesto pobytu vyplynulo, že sú k dispozície
nasledovné pozície k , k 1.9.2025 :zámočník 1150 eur (brutto) – čl. 96, zvárač 1.400 eur (brutto) – čl.
98, zvárač kovov 1000 eur (brutto), t.j. v priemere 1183,33 eur/mesiac brutto (3550 eur spolu platy /3
ponuky). O..

19. Priemerný platy v Košickom kraji na pozícii zvárač sa pohybuje na úrovni 1.199 eur brutto. (čl. 104)

20. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec vykonáva činnosť na základe živnostenského
oprávnenia z predmetom podnikania: výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu s dňom

vzniku oprávnenia od 1.11.2012.

21. Z internetovej stránky P., súd zistil, že priemerné náklady pre dospelú osobu na potraviny
a nealkoholické nápoje za rok 2025 sú v priemere za 7 mesiacov daného roku vo výške 150,12 eur na
mesiac, na odevy a obuv vo výške 122,09 eur na mesiac, za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné

palivá vo výške 137,36 eur (čl. 108).

22. Z finančného pásma A (čl. 107) na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov
s účinnosťou od 1.1.2023, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky vyplynulo, že v základnej škole - pásmo 1. - 8 rokov (mal. Olívia) je suma za raňajky 0,75

eur, desiata 0,65 eur, obed 1,50 eur, olovrant 0,55 eur, večera 0,95 eur, spolu 4,40 eur/deň, t.j. 132 eur/
mesiac (4,40 eur x 30 dní).23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

27.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak

je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

32. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP zamietol návrh otca.

33. Z dôvodu rozhodovania o znížení výživného, súd vykonal pri rozhodovaní aj komparáciu so
zameraním na pomery, schopnosti a možnosti otca ako povinného a zmeny potrieb maloletej v období

posledného rozhodnutia o výživnom so súčasným stavom, pričom vychádzal zo spisového materiálu sp.
zn. 17P/56/2025 – aktuálny stav a sp. zn. 17P/164/2024 – posledné rozhodnutie o výživnom.

34. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tie skutočnosti:

35. K osobe otca bolo zistené, že má skončené základné vzdelanie, vykonáva činnosť na základe
živnostenského oprávnenie ako zvárač kovov, neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy. V súčasnosti
neužíva lieky a jeho zdravotný stav ho neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú vykonáva.
Je držiteľom vodičského oprávnenia (skupiny B). Žije v spoločnej domácnosti s matkou, maloletou
a plnoletým synom v dome, ktorého nie je vlastníkom.

36. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že vykonáva činnosť ako SZČO pre spoločnosť
Q. - D. D., - zvárač kovov. Daná spoločnosť vyplatila otcovi faktúry za obdobie od 07/25 do 9/2025
v celkovej výške 5.565 eur za 3 mesiace, t.j. v priemernej výške na mesiac 1.855,- eur- brutto, iný príjemnemá.Vsúčasnostiniejepoberateľompomocivhmotnejnúdzi,nebolvokruhuposudzovanýchosôbpre
účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne dávky, nepoberá nemocenské dávky,
dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku, nie je konateľom, spoločníkom alebo akcionárom

v obchodných spoločnostiach. Je spoločne posudzovanou osobou na žiadosti o prídavok na dieťa
spoločne s matkou. Na základe uvedených príjmov súd ustálil priemerný mesačný príjem otca vo výške
1.855 eur brutto.

37. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačne náklady bývanie sú vo výške 18,75 eur/

elektrina, vo výške 20,83 eur/tuhé palivo, vo výške 4 eur/televízia, teda spolu na bývanie suma 43,58
eur. Náklady na zdravotné poistenie vo výške 107,25 eur, sociálne poistenie 237,02 eur, teda spolu
344,27. Náklady na stravu cca 167,02 eur, oblečenie cca 122,09 eur, teda spolu 289,11 eur, pričom tieto
výdavky a ich výšku súd ustálil z dostupných štatistík a možno konštatovať, že svojou povahou a výškou
nevybočujú z rámca bežných nákladov fyzickej osoby. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem
mal. A. vo výške 500 eur na základe rozsudku súdu, keďže na plnoletého syna, ktorý navštevuje strednú

školu neprispieva. Celkové mesačné náklady otca sú vo výške 676,94 eur.

38. Otec v rámci výkonu činnosti podáva daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby a to formou
paušálnych výdavkov. Na margo paušálnych výdavkov je potrebné uviesť, že sú svojou podstatou
fiktívnymi výdavkami, ktoré legislatíva Slovenskej republiky (z. o dani z príjmov) umožňuje podnikateľovi

– fyzickej osobe uplatniť. Teda fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) si môže svoje príjmy znížiť o 60 %
v danom roku aj za situácie, že žiadne výdavky nemala. Následne zo svojich príjmov (60%) neplatí
žiadnu daň. V týchto intenciách bolo potrebné pri určení čistého príjmu otca aj vychádzať. Otec doručil
súdu daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za rok 2024, z ktorého síce vyplýva, že jeho príjmy boli
vo výške 32301,55 eur a výdavky vo výške 19380,90 eur, a zo základu dane vo výške 7.274,14 eur

je vypočítaná výška dane, nemožno konštatovať mesačný príjem otca cca 606 eur, keďže si uplatňuje
paušálne výdavky, ktorých preukázanie pre daňové potreby nie je potrebné. Nakoľko výška výdavkov
sa riadi zákonom stanovenej výške 60 % z príjmov, bolo potrebné pre určenie výšky čistého mesačného
príjmu otca definovať nevyhnutné výdavky pre výkon činnosti a následne ich odpočítať od preukázaných
príjmov otca.

39. Za oprávnené výdavky otca spojené s výkonom svojej činnosti na dosiahnutie príjmu možno
považovať náklady na zdravotné poistenie vo výške 107,25 eur, sociálne poistenie vo výške 237,02
eur, náklady na presun otca z miesta pobytu v G. na výkon činnosti do D. F. H. mesačne vo výške 23,33
eur ( ročné predplatné cestovné 280 eur / 12 mesiacov) https://idsvychod.sk/kalkulacka-cestovneho/,

https://cp.sk/vlakbusmhd/spojenie/ ). Iné opodstatnené výdavky na výkon činnosti neboli preukázané
nakoľko otec využíva len notebook. Vynaložené náklady je potrebné zohľadniť pri výpočte čistej mzdy
otca, nakoľko bez ich vzniku by otec nedokázal dosahovať mesačný príjem, tieto náklady sú spojené
s formou činnosti otca, ktorú vykonáva v mieste výkonu. Celkové náklady spojené s výkonom činnosti
otca prestavujú sumu vo výške 367,60 eur.

40. Pre správne zistenie reálnych možnosti otca dosahovať príjem preskúmal súd v rámci konania aj
možnosť potenciality príjmu povinného – otca. Súd riešil možnosti zamestnať sa blízko jeho bydliska.
Z internetovej stránky sluzbyzamestnanosti.sk boli zistené ponuky zámočník 1150 eur (brutto) – čl. 96,
zvárač 1.400 eur (brutto) – čl. 98, zvárač kovov 1000 eur (brutto), t.j. v priemere 1183,33 eur/mesiac

brutto.

41. Po posúdení reálneho príjmu otca v čistom a potencionálneho príjmu možno jednoznačne
konštatovať, že otec dosahuje vyšší príjem ako by mohol dosahovať pri využití potenciality a preto sa
pri určení výšky výživného vychádzalo z reálneho príjmu otca.

42. Na základe zistení, súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 1.487,40 eur. (hrubý
príjem 1855 eur – zdravotné poistenie vo výške 107,25 eur a sociálne poistenie vo výške 237,02 eur/
náklady na výkon činnosti spolu 367,60 eur).

43. K osobe matky bolo zistené, že má ukončené základné vzdelanie, je nezamestnaná. V súčasnosti
nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili vo výkone práce. Nie je držiteľkou vodičského oprávnenia.
Žije v spoločnej domácnosti s maloletou, plnoletým synom a otcom detí v dome, ktorého nie je
vlastníčkou.44. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že nepravidelný príjem, je nezamestnaná.
V súčasnosti nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom,

spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi, nebola v okruhu posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá
žiadne štátne dávky, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku.
Poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur a výživné na mal. A. vo výške 500 eur. Nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti.

45. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že mesačne že hradí mesačne náklady bývanie sú vo výške
18,75 eur/elektrina, vo výške 20,83 eur/tuhé palivo, vo výške 4 eur/televízia, teda spolu na bývanie suma
43,58 eur. Náklady na stravu cca 167,02 eur, oblečenie cca 122,09 eur, drogéria/hygiena 20 eur, teda
spolu 309,11 eur, pričom tieto výdavky a ich výšku súd ustálil z dostupných štatistík a možno konštatovať,
že svojou povahou a výškou nevybočujú z rámca bežných nákladov fyzickej osoby.

46. Pre správne zistenie reálnych možnosti matky dosahovať príjem preskúmal súd v rámci konania
aj možnosť potenciality príjmu matky, nakoľko maloletá je v takom veku, že nepotrebuje celodennú
starostlivosť a teda aj matka je povinná podieľať sa časťou financií na nákladoch dieťaťa. Súd riešil
možnosti zamestnať sa blízko jej bydliska. Z internetovej stránky sluzbyzamestnanosti.sk boli zistené

ponuky umývačka v kuchyni 816 eur (brutto), pomocníčka v kuchyni 816 eur (brutto) – čl. 94, t.j.
v priemere 816 eur/mesiac brutto

47. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 722,39 eur. ( hrubá
mzda 816 eur po odpočítaní odvodov P.).

48. K osobe maloletého dieťaťa bolo zistené, že v súčasnosti navštevuje základnú školu a je žiačkou
1. ročníka. Do školy sa dopravuje autobusom, pričom platí mesačne za cestu 28 eur (1,40 eur na
deň podľa https://idsvychod.sk/kalkulacka-cestovneho/) . . Olívia má metabolickú poruchu vstrebávania

SCAD mastných kyselín z tohto dôvodu navštevuje gastroenterologickú poradňu v D. F. H. a užíva rôzne
doplnky stravy a voľnopredajné lieky na zlepšenie trávenia. Zároveň má dieťa narušenú komunikačnú
schopnosť, navštevuje logopedickú ambulanciu z dôvodu oneskoreného vývinu reči.

49. Výdavky maloletého dieťaťa ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné náklady

s bývaním vo výške 18,75 eur/elektrina, vo výške 20,83 eur/tuhé palivo, vo výške 4 eur/televízia, strava
vo výške 132 eur, ošatenie/obuv 70 eur, drogéria 10 eur, liek 8 eur, ZRPŠ vo výške 3,33 eur, cestovné
do školy 24 eur, školské pomôcky vo výške 12,50 eur spolu vo výške 303,41 eur. K výške výdavkov
na stravu a na oblečenie je potrebné dodať, že nebolo reálne možné verifikovať množstvo finančných
prostriedkov, ktoré uhradí matka na stravu a oblečenie maloletej a súd vychádzal len z dostupných

štatistík. Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov prispievať na výživu vyššiu
sumou, tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie potraviny a kvalitnejšie oblečenie
a obuv.

50. Na základe vyššie uvedeného boli ustálené náklady na maloleté dieťa vo výške 303,41 eur mesačne.

51. Nakoľko v spoločnej domácnosti bývajú matka, maloletá, plnoletý syn a otec detí, tak výdavky na
bývanie u matky, otca a maloletej boli rozdelené na štyri osoby, keďže náklady na bývanie si majú hradiť
rodičia samostatne, pričom ten, ktorý je povinný – otec má povinnosť v rámci výživného hradiť aj náklady
za maloleté dieťa.

52. Zo spisového materiálu sp. zn. 17P/164/2024 bolo zistené, že matka bola nezamestnaná, evidovaná
na úrade ako uchádzač o zamestnanie a poberala prídavky na deti vo výške 120 eur. Otec bol
zamestnaný, kedy dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 2.500 eur. Matka, otec a ich maloleté
a plnoleté dieťa bývali v spoločnej domácnosti.

53. Na základe takto vykonanej komparácie s tým, že súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného za rešpektovania kritérií vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine, v prvom
rade bolo úlohou súdu vyriešiť otázku, či nastali také zmeny pomerov u otca, ktoré by odôvodňovalizmenu výšky výživného. Posledné rozhodnutie o určení výživného je z roku 2024 (sp.zn. 17P/164/2024),
kedy maloletá mala 7 rokov a chodila do nultého ročníka, naproti v súčasnosti dovŕšila 8 rokov, je žiačkou
prvého ročníka na základnej škole. Jej zdravotný stav je dobrý, prekonáva bežné ochorenia a užíva

lieky na metabolickú poruchu vstrebávania SCAD mastných kyselín. Matka bola a aj súčasnosti je stále
nezamestnaná a zabezpečuje starostlivosť maloletej. Otec v dosahoval príjem cca 2.500 eur pričom
v súčasnosti sa zamestnal v inej práci kde dosahuje príjem cca 1.500 eur. Vzhľadom na časový úsek
od posledného rozhodnutia o výživnom a vek maloletej, súd konštatuje, že u maloletej nastavajú zmeny
pomerov, ktorá nie je dočasná resp. náhodilá, ale ide o dlhodobú zmenu do budúcna a náklady spojené

s uhrádzaním základných potrieb sa zvýšili nie len aktuálne ale v dlhodobom horizonte. Taktiež u otca sa
zmenila výška mesačného príjmu z dôvodu zmeny pracovaného pomeru resp. zmeny zamestnávateľa.

54. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie
a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

55. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z mesačného príjmu povinného – otca, mesačné príjmu
matky, taktiež rozsahom starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičov a vplyvom zabezpečenia
potrieb maloletého ako aj nákladov spojených s bývaním a zabezpečením základných potrieb dieťaťa.

56. Taktiež bolo potrebné prihliadať aj formu starostlivosti o maloleté dieťa. Rozsudkom pod. sp. zn.

17P/164/2024 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a styk otca nebol upravený.
Dôvodom, že styk nebol upravený bola skutočnosť, že maloletá a otec bývajú v spoločnej domácnosti.
Napriek tomu, že od posledného rozhodnutia sa bytové podmienky nezmenili otec nevykonáva žiadnu
starostlivosť o dieťa, neberie ju na výlety, nepredvádza ju do školy a pod.. Je teda dostatočné
preukázané, že otec prejavuje záujem o dieťa len formálne vo svojich vyjadreniach a starostlivosť

o maloletú zabezpečuje výlučne matka, ktorá dieťaťu zabezpečuje všetky potreby spojené so životom.
Napriek tomu, že maloletá nevyžaduje celodennú starostlivosť vzhľadom na svoje vek, je práve matka
tou osobou, ktorá v prípade potreby je maloletej nápomocná a pokrýva tie situácie, ktoré dieťa nemôže
zaobstarať. Napriek tomu pri určení výšky výživného bolo potrebné zohľadniť starostlivosť matkou
a možnosťami prispievať maloletej na výživu, vzhľadom nato, že nevykonáva neustálu starostlivosť.

Z celkového hľadiska starostlivosti o dieťaťa zo strany otca možno konštatovať, že všetka starostlivosť,
zodpovednosť a povinnosť zabezpečiť všetky potrebné veci maloletej boli a stále sú na pleciach matky.
Z týchto dôvodov nebolo možné pri určení výšky výživného zohľadniť starostlivosť otca o dieťa, ktorá
by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výšku.

57. Po zhodnotení zmeny pomerov u oboch rodičov bolo potrebné určiť či u otca nastali také zmeny,
ktoré by odôvodňovali zníženie výšky výživného zo strany otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1
Zákonaorodine.Základnýmkritériomprerozhodnutiebolaskutočnosť,čiuotcanastalitakéskutočnosti,
ktoré mu neumožňujú dosahovať taký príjem, aby bol schopný hradiť určené výživné. Z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec v súčasnosti nedosahuje taký príjem aký mal

v minulosti, ale napriek tomu je v takej výške, že dokáže ďalej hradiť určené výživné vo výške 500
eur. Otec riadne nepreukázal z akých dôvodov zanechal predchádzajúce povolanie, len sa obmedzil
na tvrdenie, že ho vyhodili. Napriek tomu je v súčasnosti zamestnaný s perspektívou vyššieho zárobku
nakoľko sám uviedol, že predpokladá, že jeho zárobok bude na úrovni cca 2.000 eur. Je potrebné uviesť,
že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami a nie je v záujme maloletého dieťaťa znižovať jeho

životnú úroveň ak nie sú nato splnené a zákonom akceptované dôvody. V predmetnom konaní neboli
otcom predložené žiadne skutočnosti, ktoré by reálne mohli odôvodniť zníženie výšky výživného. Keďže
u otca je stabilný príjem je potrebné prihliadať nato, že maloletá rastie a jej životné náklady sa zvyšujú.58. Výška výživného o sa odvíja aj od toho, či druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. V danom prípade sa prihliadalo aj na možnosti matky
prispievaťnavýživumaloletéhovrámcisvojichschopnostíamožností.Bolopreukázané,žematkamôže

dosahovať potencionálny príjem v takej výške, ktorý jej dovoľuje sa podieľať na nákladoch v istej časti
po zohľadnení jej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že určená výška výživného zo
strany otca 500 eur spolu s finančnými možnosťami matky pokryjú nevyhnutné a opodstatnené výdavky
maloletého dieťaťa. Konštatovanie otca, že matka ponecháva celé finančné zabezpečenie na otca sa
nezakladajú na pravde, nakoľko matka vykonáva všetku starostlivosť o dieťa a to musí byť zohľadnené,

pričom dieťa sa podieľa na životnej úrovni matky a ak je v možnostiach otca je povinný hradiť také
výživné, ktoré zohľadní aj jeho životnú úroveň. Inak povedané, že rodič má voči svojmu dieťaťu od jeho
narodenia určité práva a povinnosti. Jednou z povinností je aj prispievanie na výživu dieťaťa. Výška
výživného sa neriadi len tým, čo je a čo nie nevyhnutný výdavok na dieťa. Ale je potrebné prihliadať
aj na skutočnosť, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Teda v danom
konaní bolo preukázané, že otec dosahuje taký príjem, že vie poskytnúť dieťaťu určené výživné a tým

zabezpečiť všetky potreby maloletého. Nejde len iba o základné nároky dieťaťa, ale je potreba to chápať
v širšom ponímaní ako sú bytové potreby, ošatenie, kultúrne vyžitie, príprava na povolanie a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod.
Medzi odôvodnené potreby nemožno zaradiť len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
napr.rôznekurzy,výlety apod.Nastranepovinnéhosaprihliadanajmänajehoschopnosti,tedafaktické

príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu
na trhu práce. U matky je potrebné zohľadniť skutočnosť, čo všetko pre dieťa zabezpečuje - starostlivosť,
zabezpečenie bývania, stravy, obliekanie, nakupovanie, varenie a pod. Matka týmto spláca svoju časť
vyživovacej povinnosti a preto nie je možné porovnávať pri určení výšky výživného oboch rodičov

rovnako z hľadiska finančného. Čiže ak pomery jedného z rodičov sú priaznivejšie, je povinný prispievať
na výživu dieťaťa vyššou sumou a treba poukázať nato, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Vdanomprípadejenepochybnemesačnýpríjemotcamaloletejjenadštandardný,pričommatka
môže mať príjem dosahujúci minimálnej mzdy. Potreby dieťaťa majú byť prispôsobené možnostiam
rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné a dieťa sa má podieľať na ich životnej úrovni, aj

odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné,
v prípade aj podpriemerné.

59. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov
k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu,

že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu
povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností
rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky
je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu

povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri
4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej
školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2
vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach
ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého

príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4
vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 )
pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích

povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15
% z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu
povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého
príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča,
pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích

povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/O.).

60.Vkonkrétnomprípade jemaloletýzradenýdoetapyživota–prvýstupeňzákladnejškoly6–9rokova
vyživovacia povinnosť k 1 dieťaťu predstavuje 20 % zo sumy čistého príjmu povinného rodiča.( 1.487,40eur čistý príjem x 20 % = 297,48 eur/mesiac), pričom je potrebné uviesť, že predmetná metodika má
povahu odporúčacieho charakteru a nie záväzná pre určenie konečnej výšky výživného.

61. Podľa § 44 CMP, sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením, teda osoba povinná z rozsudku
v danom prípade otec je povinný hradiť určené výživné k rukám matky od doručenie rozsudku.
Nesplnením tejto povinnosti sa stáva v tejto časti rozsudok exekučným titulom.

62. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

63. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

64. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

65. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.